Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124207827
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4124207827.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: A., nar.
XX.XX.XXXX, a A., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, deti matky B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX, zastúpenej Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou so sídlom SNP 10, Hlohovec,

IČO: 50574329, a otca A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym,
advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, IČO: 42 133 173, v konaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného a návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní
oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 54P/118/2024 - 252 zo dňa 12.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 12.03.2025 zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k.
10P/239/2018-138 zo dňa 28.01.2019, právoplatný dňa 11.02.2019 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú A. zo sumy 110 eur na sumu 220 eur mesačne a na maloletého A. zo sumy 90 eur na
sumu 180 eur mesačne, u oboch detí s účinnosťou od 17.07.2024 (výrok I.), zročné výživné za čas od
17.07.2024 do 28.02.2025 v sume 823 eur na maloletú A. a v sume 674 eur na maloletého A. povolil

otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným do rúk matky,
pod následkom straty výhody splátok (výrok II.), vyslovil, že v ostatných častiach zostáva rozsudok
nezmenený (výrok III.), súčasne pripustil späťvzatie návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v tejto časti konanie zastavil (výrok IV) a žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa matka maloletých detí návrhom zo dňa 17.07.2024 domáhala
vydania rozsudku, ktorým by súd zvýšil výživné na maloletú A. zo sumy 110 eur na sumu 250 eur
mesačne a na maloletého A. zo sumy 90 eur na sumu 200 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila
tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom prešlo viac
ako 5 rokov a počas tohto obdobia došlo na strane maloletých detí v dôsledku ich vyššieho veku
ku kvalitatívnemu a kvantitatívnemu nárastu ich odôvodnených potrieb, teda takej zmene pomerov,

ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca. V súčasnosti má maloletá
A. 12 rokov a mal. A. 10 rokov. Zvýšili sa teda nielen náklady na ich stravu, ošatenie, lekársku
starostlivosť, obuv, hygienické potreby, ale vznikli im aj ďalšie náklady nevyhnutne späté s ich školskou
dochádzkou, ale aj s voľnočasovými aktivitami a taktiež došlo aj k zmene zdravotného stavu detí a s
tým spojeným zvýšeným nákladom. U maloletej A. je prítomná a diagnostikovaná potravinová alergia,
taktiež alergia na včelu, matka s maloletou navštevujú gastrošpecialistu, taktiež navštevujú ortopéda.

Maloletá má diagnostikovanú skoliózu chrbtice, potrebuje tiež ortopedické pomôcky - vložky do topánok.
Maloletý A. má veľmi silnú alergiu na včelu, je sledovaný v imunoalergologickej ambulancii, kde chodíkaždomesačnenaaplikáciuvčeliehojedu,1xza3mesiacejemupredpisovanýlieknaaplikáciuvčelieho
jedu - s čím má matka zvýšené náklady 27, 70,- Eur / 3 mesiace, maloletý taktiež každý deň užíva
liek Zodac, má taktiež predpísané adrenalínové pero + inhalátor. Maloletá A. taktiež navštevuje ZUŠ,

výtvarný odbor a lukostreľbu, kde sa minimálne 5-6 x ročne zúčastňuje súťaží a majstrovstiev s čím
sú spojené zvýšené náklady. Pravidelné mesačné výdavky, ktoré matka má v súvislosti s osobnou
starostlivosťou o maloletú A. sú: strava 200 eur , oblečenie + obuv 70 eur , drogéria 30 eur, lieky 15
eur, školské výdavky 15 eur, mliečna desiata škola 12 eur, voľnočasové aktivity 30 eur, telefón 20 eur,
poistenie 20 eur, pomerná časť nákladov na bývanie 50 eur, výtvarná ZUŠ 10 eur, náklady s lukostreľbou

(súťaže 5-6 x ročne/ eur mesačne), 13-14 eur súťaž, majstrovstvá 29 eur. Spolu: 482 eur. Pravidelné
mesačné výdavky, ktoré matka má v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletého A. sú nasledovné:
strava 200 eur, oblečenie + obuv 50 eur, drogéria 20 eur, lieky 30 eur, školské výdavky 15 eur, mliečna
desiataškola12eur,voľnočasovéaktivity30eur,telefón15eur,poistenie20eur,pomernáčasťnákladov
na bývanie 50 eur. Spolu: 442 eur. Jednorazové výdavky: ZRPŠ 20 eur - za obe deti, triedny fond 10
eur. Výdavky spojené s kúpou školských potrieb na začiatku školského roka (perá, fixky, farbičky, zošity,

obaly, pracovné zošity, kniha a pracovný zošiť na cudzí jazyk, hygienické potreby) 100 eur, školská taška
70 eur, cvičný úbor a obuv na telesnú výchovu 15 eur, prezuvky 20 eur.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že si je vedomý, že od poslednej úpravy výšky
výživného pre maloleté deti ubehlo cca 5 rokov a že výdavky na obe maloleté deti nepochybne vzrástli.
Uvádzal, že aj on prispieva k hmotnému zabezpečeniu oboch maloletých detí vrátane financovania ich

mimoškolských aktivít a to: A. platí lukostreľbu: kúpil luk, 10 ks šípov, uhrádza poplatky za tréningy,
uhrádza náklady súvisiace s účasťou na súťažiach. A. ďalej zaplatil dve udice, výbavu rybára, uhrádza
náklady súvisiace s účasťou na súťažiach. Otec obom deťom kúpil bicykle + doplnky. Otec ďalej platí
deťom spoločenské hry, korčule, skateboard, hoverboard. Otec A. kúpil motorku + prilbu, výbavu. Otec
chodí s deťmi na výlety. Na čo však chce otec maloletých detí upozorniť je skutočnosť, že obaja rodičia

žijú v obci D.. Fakticky deti trávia polovicu dní v mesiaci s matkou a polovicu dní v mesiaci s otcom
(vrátane prespávania). De facto sa vykonáva striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Otec podal
protinávrhanavrholstriedavústarostlivosťobochrodičov,sktorouobemaloletédetisúhlasia.Navrhoval,
aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/239/2018 zo dňa 28.01.2019 tak, že zverí
maloleté deti A. a A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec je povinný zabezpečovať

osobnú starostlivosť o maloleté deti počas bežného roka od nedele párneho kalendárneho týždňa od
17.00 hod. do nedele nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod., počas vianočných
sviatkov a zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 27.12.
do17.00hod.akaždýpárnykalendárnyrokod27.12.od17.00hod.do1.1.nasledujúcehokalendárneho
roka do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od štvrtka od 15.00

hod. do pondelka do 15.00 hod., počas letných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 1.7. od 15.00
hod. do 15.7. do 15.00 hod. a od 1.8. od 15.00 hod. do 15.8. do 15.00 hod. a každý párny kalendárny
rok od 15.7. od 15.00 hod. do 1.8. do 15.00 hod. a od 15.8. od 15.00 hod. do 31.8. do 15.00 hod..
Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti počas bežného roka od nedele
nepárneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa

do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok
od 24.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 17.00
hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny
kalendárny rok od štvrtka od 15.00 hod. do pondelka do 15.00 hod., počas letných prázdnin každý
nepárny kalendárny rok od 15.7. od 15.00 hod. do 1.8. do 15.00 hod. a od 15.8. od 15.00 hod. do 31.8.

do 15.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 1.7. od 15.00 hod. do 15.7. do 15.00 hod. a od 1.8. od
15.00 hod. do 15.8. do 15.00 hod. Preberajúci rodič si vyzdvihne maloleté deti v určený čas v mieste
bydliska odovzdávajúceho rodiča a odovzdá ich v určený čas v mieste svojho bydliska rodičovi, ktorý
má mať maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti. Odovzdávajúci rodič je povinný maloleté deti na
odovzdanie druhému rodičovi riadne pripraviť. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a

spravovať ich majetok. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa styk rodičov s maloletými deťmi
neupravuje. Prídavok na maloletú A. bude poberať a daňový bonus si na neho bude uplatňovať matka.
Prídavok na maloletého A. bude poberať a daňový bonus si na neho bude uplatňovať otec. Výživné na
maloleté deti sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.
Doplneným podaním zo dňa 14.01.2025 matka z dôvodu nárastu cien, zvýšenia sa nákladov na maloleté

detí v časti liekov, ako aj ich záujmov navrhla zmenu petitu v časti určenia výživného a to tak, že žiada,
aby súd určil výživné pre maloletú A. vo výške 300 eur a pre maloletého A. vo výške 250 eur mesačne k
rukám matky. V časti návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti,
navrhla matka návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. V časti úpravy styku otca s maloletými deťminavrhla, aby súd zmenil pôvodný rozsudok tak, že zruší povinnosť matky poskytnúť náhradný termín
otcovi z dôvodu neuskutočnenia styku.
Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že berie späť svoj návrh

na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Čo sa týka návrhu na zvýšenie
výživného, s takýmto rozsahom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní v záverečnej reči uviedol, že súhlasí so späťvzatím
návrhu otca. Čo sa týka zvýšenia výživného, odporučil návrhu matky vyhovieť primerane zárobkovým
možnostiam a schopnostiam rodičov a odôvodneným potrebám maloletých detí.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a maloletých detí, prečítaním
a oboznámením listinných dôkazov a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
10P/239/2018 zo dňa 28.01.20219 bolo naposledy rozhodované o výške výživného pre maloletú A. a
maloletého A., kedy sa otec vo forme rodičovskej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletej A.
sumou vo výške 110 eur mesačne a na maloletého A. sumou 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky.
V čase posledného určenia výživného bola maloletá A. žiačkou 1. ročníka ZŠ D.. Navštevovala školskú
družinu, kde matka platila 5 eur mesačne a stravovala sa v školskej jedálni, kde matka hradila stravu
cca 38 eur spolu s maloletým A.. A. navštevovala tanečný krúžok, s ktorým boli spojené výdavky v
zmysle dopravy na vystúpenia maloletej. Matka hradila všetky pomôcky do školy a všetko potrebné v

spojení so školským vyučovaním. Matka jej platila poistku vo výške cca 17 eur. Maloletá navštevovala
ortopedickú, neurologickú a nefrologickú ambulanciu. V čase posledného určenia výživného maloletý
A. navštevoval predškolské zariadenie, kde matka platila 10 eur mesačne. Matka mu platila poistku
vo výške 17,44 eur. Maloletý navštevoval imunoalergologickú ambulanciu. V čase posledného určenia
výživného matka spolu s maloletými deťmi obývala jedno poschodie rodinného domu u jej rodičov. Mala

výdavky: 50 eur mesačne rodičom na chod domácnosti, poistka 22 eur, telefón 30 eur, splátka obývačky
34 eur, Skylink 9 eur. Matka pracovala na Okresnom súde v E. ako asistentka s čistým priemerným
mesačným príjmom 703,66 eur. Matka mala dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. V čase
posledného určenia výživného otec maloletých detí pracoval ako SZČO s príjmom za rok 2018 vo výške
6002,81 eur. Obýval rodinný dom spolu so svojou matkou, ktorej priemerný mesačný príjem bol 783

eur + vdovský dôchodok 220 eur. Otec mal výdavky: 40 eur mesačne telefón, 64 eur mesačne odvody
živnostníka, splátka úveru 100 eur mesačne, na spoločný chod domácnosti prispieval nákupmi. Otec
mal dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
Aktuálne má maloletá 13 rokov a je na druhom stupni ZŠ. Pravidelné mesačné výdavky, ktoré matka má
v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletú A. sú: strava 200 eur, oblečenie + obuv 70 eur , drogéria

30 eur, lieky 15 eur, školské výdavky 15 eur, mliečna desiata škola 12 eur, voľnočasové aktivity 30 eur,
telefón 20 eur, poistenie 20 eur, pomerná časť nákladov na bývanie 50 eur. Chodí na výtvarný krúžok,
divadelný krúžok a lukostreľbu. Navštevuje ortopédiu, gastroenterológiu a imunoalergológiu, s čím sú
spojené výdavky na kúpu liekov a pravidelné kontroly. Aktuálne má A. 10 rokov a je na druhom stupni ZŠ.
Pravidelné mesačné výdavky, ktoré matka má v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletého A. sú:

strava 200 eur, oblečenie + obuv 50 eur, drogéria 20 eur, lieky 30 eur, školské výdavky 15 eur, mliečna
desiataškola12eur,voľnočasovéaktivity30eur,telefón15eur,poistenie20eur,pomernáčasťnákladov
na bývanie 50 eur. Navštevuje imunoalergológiu. Aktuálne je matka zamestnaná ako zapisovateľka na
Okresnom súde F. - E. E. s priemerným čistým príjmom za obdobie 01.10.2024-31.12.2024 cca 1690
eur mesačne vrátane daňových bonusov. Matka sa vydala za C. C., ktorý ako SZČO robí strechy. V roku

2023 dosiahol príjmy so živnosti vo výške 7250 eur. Spolu s maloletými deťmi bývajú rodinnom dome
matkiných rodičov, ktorým matka prispieva na bývanie sumou 200 eur mesačne. Matka má výdavky:
splátka hypotekárneho úveru 160 eur, elektrika 57 eur, plyn 11 eur, voda 7 eur, poistenie 15 + 16 eur.
V G. D. prerábajú dom, kde platí elektriku 33 eur a vodu 16 eur mesačne. Matka je onkologický pacient
a navštevuje ortopedickú ambulanciu. Vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Aktuálne otec pracuje ako

SZČOvoblastistrojárstva,zarok2024vyfakturovalpriemerne2155eurmesačne.Otecbývavrodinnom
dome u svojej matky H. A., ktorej prispieva na chod domácnosti nákupom potravín alebo úhradou
energií. Okrem toho má výdavky na TV a internet 70 eur mesačne. H. A. je zamestnaná v E. F. a spol. s
priemernou mesačnou mzdou za rok 2023 vo výške 800 eur, od 01.01. 2025 poberá starobný dôchodok
vo výške 973,40 eur a vdovský dôchodok vo výške 154,70 eur.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, okrem iného, že hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol
vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky
okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenuvyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané.
Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti,

išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov
môže by odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného alebo objektívne, a to vývojom životných nákladov.
Súd návrhu matky vyhovel čiastočne a to z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k
zmene pomerov tak na strane maloletých detí ako i ich otca. Od poslednej úpravy výživného došlo

jednoznačne k zvýšeniu životných nákladov, na čo súd prihliadol. Zvýšené náklady na maloleté deti
odzrkadľuje zvyšujúca sa inflácia, rast maloobchodných cien všetkých tovarov a energií, pričom je
vysoko pravdepodobné, že tieto náklady budú časom ešte vyššie. K zmene pomerov odôvodňujúcej
zvýšenie výživného na strane maloletých detí došlo v tom, že A. v čase poslednej úpravy výživného
bola na prvom stupni základnej školy, v súčasnosti je na druhom stupni základnej školy, a A. v čase
poslednej úpravy výživného navštevoval materskú školu a v súčasnosti je na druhom stupni základnej

školy. Za uvedenú dobu maloleté deti vyrástli a potrebujú viac finančných prostriedkov na úhradu
ich odôvodnených potrieb. Bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výžinom prešla doba
piatich rokov, čo možno v súdnej praxi považovať za dobu, kedy, pokiaľ sa nezmenia pomery na strane
účastníkov, možno rozhodovať o zvýšení vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa zmenil fyzický stav
detí v tom, že tieto vyrástli a zvýšili sa ich celkové náklady na zaopatrenie z titulu zakupovania väčších

konfekčných veľkostí, ako aj zadovažovaním väčšieho množstva stravy.
Uviedol ďalej, že u otca došlo k zmene pomerov v tom, že od poslednej úpravy výživného, vychádzajúc
z jeho daňového priznania za rok 2024, uňho došlo k zvýšeniu jeho príjmov. Vzhľadom na odôvodnené
potreby maloletých detí, ktoré sú odkázané na výživu rodičov, ako aj vzhľadom na výšku príjmov a
výdavkov otca, súd dospel k záveru, že otcov príjem, po odpočítaní výdavkov, ktoré je nevyhnutné u

neho vynaložiť, je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletých detí zvýšeným výživným. Z
uvedeného dôvodu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 110 eur mesačne na
sumu220euranamaloletéhoA.zosumy90eurnasumu180eurmesačnesúčinnosťouod17.07.2024.
Určené sumy súd považuje za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj
zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, jeho celkovým pomerom, predovšetkým odôvodneným

výdavkom na stravu, bývanie a podobne. Výživné je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť
pred inými, nie nevyhnutými výdajmi, ktoré je otec povinný korigovať bez ohrozenia svojej vyživovacej
povinnosti k vyživovaným deťom. Pri určení výšky výživného súd tiež zohľadnil pomerne častý styk otca
s maloletými deťmi, počas ktorého otec maloletým deťom zabezpečuje starostlivosť.
Súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 17.07.2024 do 28.02.2025, ktoré na maloletú A.

predstavuje sumu vo výške 823 eur (15 dní za júl 2023 v sume 53 eur a 7 mesiacov x 110 eur v sume
770 eur) a na maloletého A. sumu vo výške 674 eur (15 dní za júl 2023 v sume 44 eur a 7 mesiacov x 90
eur v sume 630 eur). Dlh na výživnom súd umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur na
každé z maloletých detí spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie
čo i len jednej splátky.

Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2025 otec zobral svoj návrh na zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov späť. Matka a kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu
súhlasili, a preto súd konanie v tejto časti zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový
poriadok).

5. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej
inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Namietala, že súd pri určení výšky výživného nesprávne vychádzal a v konaní zisťoval potenciálny

príjem otca namiesto jeho skutočného príjmu. Otec detí v konaní sám priamo do zápisnice uvádzal, že
jeho mesačný príjem sa pohybuje v rozpätí 1500 - 2000 Eur. Napriek tomu súd nesprávne vyhodnotil
jeho príjem a pri výpočte výživného vychádzal z nižšej sumy alebo z predpokladaného príjmu, ktorý
nie je objektívne doložený. Súd v odôvodnení presne neustálil, z akého konkrétneho príjmu otca pri
určovaní výživného vychádzal. Podľa predložených faktúr dosahuje otec mesačný príjem 2 155 Eur,

pričom jeho reálne náklady na výkon práce neboli súdom vôbec zisťované, v konaní ich otec neuvádzal,
resp. nezdokladoval. Všetky pracovné pomôcky, materiál aj zváračské vybavenie využíva výhradne od
svojho objednávateľa, a preto je jeho reálny príjem oveľa vyšší, ako uvádzal. Preto je odvolateľka tohonázoru, že nesprávne určenie príjmu otca vedie k neprimerane nízkemu výživnému, ktoré neodráža
otcove skutočné finančné možnosti.
Odvolateľka poukazovala aj na to, že otec býva v rodinnom dome u svojej matky H. A., ktorej prispieva

na chod domácnosti nákupom potravín alebo úhradou energií. Okrem toho má výdavky na TV a internet
70 eur mesačne. H. A. je zamestnaná v E. F. a spol. s priemernou mesačnou mzdou za rok 2023 vo
výške 800 eur, od 01.01. 2025 poberá starobný dôchodok vo výške 973,40 eur a vdovský dôchodok
vo výške 154,70 eur. V čase posledného určenia výživného otec maloletých detí pracoval ako SZČO s
príjmom za rok 2018 vo výške 6002,81 eur, za rok 2024 bol príjem otca cca 25.860,- eur, teda príjmy otca

narástli takmer 4-násobne. V ďalšom matka porovnala výdavky na obe maloleté deti v čase posledného
určenia výživného s terajšími výdavkami.
Okresný súd podľa nej nesprávne právne posúdil dôkaznú situáciu a vyvodil závery, ktoré sú v
rozpore s objektívne zistenými skutočnosťami. Pri určovaní výživného neboli dostatočne zohľadnené
reálne finančné možnosti otca, pričom súd uprednostnil teoretický pohľad na jeho príjem namiesto
dôkladného skúmania jeho majetkových pomerov. Takýto postup je v rozpore so zásadou spravodlivosti

a primeranosti, ktorá musí byť pri rozhodovaní o výživnom dodržaná.
Podľa názoru matky súd taktiež neadekvátne posúdil zvýšené výdavky detí spojené so zdravotnou
starostlivosťou a ich voľnočasovými aktivitami. Rozhodnutie tak nezohľadňuje skutočné potreby
maloletých detí, čím im môže byť spôsobená ujma na kvalite života a rozvoji. Matka žije spolu s
manželom (manželstvo uzatvorila dňa 27.8.2022) a svojimi maloletými deťmi v rodinnom dome u svojich

rodičov v obci D., kde majú k dispozícii jednu bytovú jednotku, na bývanie prispieva rodičom sumou 200
eurmesačne,okremtýchtonákladovmámatkabežnénákladysúvisiacesostravou,hygienou,ošatením,
lekárskou starostlivosťou-matke bola diagnostikovaná rakovina kože, je pravidelne sledovaná. Okrem
toho matka spolu s manželom zakúpili rodinný dom, ktorý sa aktuálne rekonštruuje, preto dočasne žijú v
dome rodičov matky, manželia majú hypotéku na rekonštrukciu nehnuteľnosti v G. D. – aktuálna splátka

hypotékyje300eur,platbazaodberelektrickejenergievtejtonehnuteľnostije33,15eur,10eurmesačne
je platba za vodu, mobilný telefón 40 eur a povinné zmluvné poistenie OMV je 118,75 eur ročne, matka
má taktiež náklady na pohonné hmoty – mesačne cca 120 eur – dochádzanie do práce, návštevy lekárov
- matka pracuje ako asistentka na Okresnom súde F., E. E.. Matka v odvolaní rozpísala pravidelné
mesačné výdavky v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletú A. a o maloletého A..

Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil nasledovne: Súd mení rozsudok Okresného
súdu Topoľčany č. k. 10/239/2018 zo dňa 28.1.2019 vo výroku o výživnom tak, že otec A. A., nar.
XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 300,-
Eur a na výživu mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur. Výživné je splatné vždy do 15-tého dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí a to počnúc dňom podania návrhu.

6. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie
aj otec maloletých detí, ktorý namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
Odvolateľ uvádzal, že sa prvostupňový súd pri svojich úvahách o zvýšení výživného uvedených v

bode 36. rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal rozsahom a mierou jeho starostlivosti o maloleté
deti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, ako často bývajú deti u otca, aké aktivity otec s deťmi
vykonáva. Čo sa týka argumentácie otca, poukázal v celom rozsahu na záverečnú reč uvedenú v bode
9. odôvodnenia rozsudku (z ktorej citoval). Vzhľadom k uvedenému považoval zvýšenie výživného
rozsudkom prvostupňového súdu za neprimerane vysoké.

Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné na
maloletú A. zo sumy 110,-Eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na maloletého A. zo sumy 90,-Eur
mesačne na sumu 130 eur mesačne.

7. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania,

oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bez
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP - zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok)
dospel k záveru o dôvodnosti odvolaní oboch rodičov maloletých detí , hoci nie zo všetkých nimi
uvádzaných odvolacích dôvodov.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 220 ods. 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Hoci súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aplikované právne predpisy
citoval správne ustanovenia zákona a v zásade správne popísal z nich vyplývajúce podmienky zmeny

rozhodnutia o výživnom a zásady, ktoré sa pri stanovení výšky výživného uplatňujú, v konečnom
dôsledku sa však týmito zásadami dôsledne neriadil a súčasne dôvody prijatia svojho rozhodnutia
dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil.

10. V súlade s námietkou odvolateľky je potrebné konštatovať, že nie nepodstatným nedostatkom

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je neustálenie príjmu otca maloletých. Súdom prvého
stupňa uvedený údaj o priemernom mesačnom faktúrovaní 2155 eur, o prispievaní na chod domácnosti
matky otca formou nákupu potravín alebo úhrady energií a o výdavkoch na TV a internet 70 eur
mesačne neposkytuje dostatočne jasný obraz o finančných prostriedkoch, ktoré otcovi po odpočítaní
jeho nákladov na dosiahnutie príjmu zostávajú k dispozícii a ktorých výška (v prípade jej poznania)

by mohla odôvodňovať teraz iba predčasný záver o tom, že otcov príjem po odpočítaní nevyhnutných
výdavkov je dostačujúci na prispievanie maloletým zvýšeným výživným.
Spisový materiál v tomto smere naviac obsahuje iba veľmi rozdielne tvrdenia otca o jeho reálnom
(?) príjme 1500-2000 eur mesačne (zápisnica z pojednávania konaného dňa 30.9.2024) a o čistommesačnom príjme cca 810 eur (zápisnica z pojednávania konaného dňa 10.3.2025), s ktorými sa súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného nijak nevysporiadal.
Na strane druhej nie zjavne nedôvodnou je aj námietka otca maloletých, že sa súd pri svojich úvahách

nezaoberal rozsahom a mierou jeho starostlivosti o deti, keď podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého
stupňa síce konštatoval, že zohľadnil pomerne častý styk otca s maloletými deťmi, počas ktorého otec
maloletým zabezpečuje starostlivosť, avšak spôsob tohto zohľadnenia bližšie neidentifikoval, neuviedol,
aký konkrétny rozsah starostlivosti otca o deti zohľadnil, v akom finančnom vyjadrení a na základe akých
zistení a úvah.

11. Súčasťou práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie je aj právo na odôvodnenie
rozhodnutia súdu v určitej kvalite napĺňajúcej zákonné požiadavky vymedzené ustanovením § 220
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd v odôvodnení rozsudku musí uviesť, čoho sa žalobca (navrhovateľ)
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, súd musí jasne a výstižne

vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax, pričom musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore s týmito požiadavkami procesného predpisu je nielen úplný či

čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj vnútorná rozpornosť jednotlivých
výrokov alebo aj odôvodnenia rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi
súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú,
a napokon aj len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené.

12. Podľa zistenia odvolacieho súdu práve vadou nedostatočnosti odôvodnenia je postihnuté odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, neobsahujúce zodpovedanie zásadných otázok konania,
medzi ktoré vzhľadom na charakter konania o zvýšení výživného na maloleté deti nepochybne patrí
otázka schopnosti a možnosti povinnej osoby, ale aj otázka konzumácie vyživovacej povinnosti v jej

finančnej forme osobnou starostlivosťou o dieťa.
Vychádzajúc z už vyššie uvádzaných nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel
odvolací súd k záveru, že rozhodnutie bolo vydané bez dostatočne zisteného skutočného stavu veci,
neposkytuje odpovede na zásadné otázky konania a nenapĺňa tak zákonné požiadavky vyplývajúce
preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľným a porušujúcim právo

účastníkov na spravodlivý proces, ku ktorým skutočnostiam musí odvolací súd preskúmavajúci postup
a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi prihliadať aj z úradnej povinnosti.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutej časti podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP zrušil ako nepreskúmateľný pre absenciu procesným
predpisom vyžadovaného zrozumiteľného a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak základné

procesné práva účastníkov konania, ako aj pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci.

13. Predpokladom prijatia objektívneho a v súlade so zákonom odôvodneného rozhodnutia v ďalšom
konaní bude dôsledné zistenie pomerov maloletých detí a oboch ich rodičov v čase predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom a ich porovnanie s aktuálnymi pomermi, podmienkou ktorého je doplnenie

dokazovania v odvolacím súdom naznačenom smere, najmä zistením nákladov otca nevyhnutných
na dosiahnutie deklarovaného príjmu (v čom spočívajú jeho náklady uplatnené v daňovom priznaní ?
sú nevyhnutnými, resp. zohľadniteľnými aj z pohľadu pomerov otca ovplyvňujúcich jeho vyživovaciu
schopnosť ?), zistením a vyhodnotením údajov týkajúcich sa rozsahu osobnej starostlivosti rodičov
o deti, ale aj podielu dávok štátu na nákladoch spojených s výživou a výchovou maloletých detí.

Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak,
aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto
záverom vedúce boli logické a presvedčivé.

14. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách konania,

vrátane trov tohto odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).