Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/181/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011845
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125011845.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
KristínyFerencziovejaJUDr.Mgr.MartinaFloriša,PhD.,vtrestnejveciodsúdenéhoA.B.,nar.X.X.XXXX
v C., o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.8.2025, č. k. 8PP/45/2025-40 na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.1.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.

II. Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2. ods. 3 Trestného zákona sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, podmienečne
prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Trebišov zo dňa 25.03.2024, sp. zn. 5T/43/2024, v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov zo

dňa 05.12.2024, sp. zn. 5T/43/2024.

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky a zároveň
nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 2 (dva) roky. Odsúdenému sa ukladá v rámci
probačného dohľadu zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 18.8.2025, č. k.
8PP/45/2025-40 rozhodol o žiadosti odsúdeného A. B. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorú predložil súdu dňa 14.7.2025, takto:
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2. ods. 3 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku okresný
súd žiadosť odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „odsúdený“), o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený: - trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa
25.03.2024, sp. zn. 5T/43/2024, v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 05.12.2024,
sp. zn. 5T/43/2024, zamietol.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. Podanú sťažnosť odsúdený
odôvodnil písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Trnave, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene).

2.1. Odsúdený je presvedčený, že okresný súd svoje rozhodnutie oprel výhradne len na základe odpisu
registra trestov a hodnotenie ÚVTOS bral do úvahy len okrajovo, pričom nie je zrejmé ako sa vysporiadal
s odporúčaním ústavu na jeho prepustenie podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody.
2.2. Odsúdený ďalej uviedol, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon ako aj jeho základné práva
a slobody a predpoklad jeho rodinného života, zamestnania, starostlivosti o jeho tri maloleté deti spolu
s družkou, kde v dôsledku uvedeného bolo porušené právo na spravodlivý proces.2.3. Na podporu svojich tvrdení odkázal na judikatúru českých súdov, najmä nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS
2201/16. Keďže samotné verejné zasadnutie trvalo nie viac ako 20 min je podľa odsúdeného nemožné
aby súd vec spravodlivo rozhodol na základe zisteného skutkového stavu.

2.4. Ďalej odsúdený argumentoval, že bola porušená zásada „ne bis in idem“, pretože súd a prokuratúra
brali do úvahy, že pri recidivistoch nie je možná resocializácia, čím vylúčili u odsúdeného možnosť
podmienečného prepustenia. V tomto smere opäť poukázal na nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 2201/16 ako
aj nález ÚS ČR sp.zn. II. ÚS 1945/20. Podľa obžalovaného bola tiež porušená zásada „nulla poena sine
lege“, keďže pri paušálnom vylúčení možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného recidivistu je

fakticky oprísňovaný trestný postih bez akejkoľvek opory v zákone.
2.5. Odsúdený uviedol, že predpoklad vedenia riadneho života je podľa jeho názoru potrebné hodnotiť
obzvlášť citlivo a to s ohľadom na zamestnanie a rodinný život po prípadnom prepustení (nález ÚS ČR
sp.zn. II. ÚS 482/18)
2.6. Na základe uvedeného žiadal Krajský súd v Trnave o vyhovenie jeho sťažnosti a prepustenie jeho
osoby na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody.

3. Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia písomne nevyjadril.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší

napadnuté uznesenie a rozhodne vo veci sám.
5. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom takémuto návrhu nevyhovel a tento zamietol,
pretože konštatoval, že odsúdený spĺňa síce formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu

odňatiaslobody),avšakvprípademateriálnychpodmienokpodmienečnéhoprepustenia,spĺňalenjednu
- konkrétne prvú materiálu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázať polepšenie), avšak druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení na slobodu) prvostupňový súd nepovažoval za splnenú.
8. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že prvá zákonná (formálna) podmienka splnená

je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného
zákona ku dňu 17.07.2025. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného dňa 18.08.2025 je táto
podmienka splnená. Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu
plnenímsvojichpovinnostíasvojímsprávanímpreukázalpolepšenie,podľanázorusúdusplnenáje.Súd
poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, podľa ktorého správanie a vystupovanie odsúdeného je na

požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, bol jedenkrát disciplinárne odmenený dňa 07.03.2025,
disciplinárne potrestaný nebol, voľný čas trávi zmysluplne, je pracovne zaradený a pracovná morálka
je hodnotená kladne, nahlásil a zabezpečuje si vyživovaciu povinnosť, k trestnej činnosti sa vyjadruje
kriticky a plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Vzhľadom na kladné hodnotenie riaditeľa
ústavu súd dospel k záveru o splnení prvej materiálnej podmienky. Tretia zákonná (druhá materiálna)

podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na
slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je. Súd k záveru o nesplnení druhej materiálnej podmienky
dospel s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, časovú súvislosť medzi trestnou činnosťou,
povahu trestnej činnosti a hodnotenie riaditeľa ústavu.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že

toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je toho názoru, že so záverom
prvostupňového súdu o splnení formálnej podmienky je možné sa stotožniť, pričom uvedené ani nebolo

v konaní sporné.
11. Pokiaľ ide o záver o splnení prvej materiálnej podmienky (preukázanie polepšenia správaním vo
výkone trestu) a nesplnení druhej podmienky (predpokladu pre vedenie riadneho života), k uvedenému
sťažnostný súd udáva nasledovné. Záver prvostupňového súdu o potrebe samostatného vyhodnotenieoboch materiálnych podmienok považuje za správny aj sťažnostný súd. Pokiaľ však (vo všeobecnosti)
prvostupňový súd považuje správanie odsúdeného za také, ktoré nasvedčuje jeho polepšeniu, nie je
možné sa uspokojiť s tvrdením o splnení prvej materiálnej podmienky a súčasnom nesplnení druhej

materiálnej podmienky (predpokladu vedenia riadneho života po prepustení odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody) - v prípade zistenia nepriaznivých predpokladom v prípade osoby odsúdeného pri jeho
živote na slobode. V prípade ak odsúdený svojím správaním nasvedčuje splneniu prvej materiálnej
podmienky, je nutné skúmať, či u jeho osoby ide o dostatočne opodstatnený záver o zmene vnútorného
hodnotového nastavenia (v takom prípade odsúdení spĺňa prvú materiálnu podmienku, ale z povahy

veci aj druhú materiálnu podmienku - ak totiž súd po vykonanom dokazovaní a konštatovaní splnenia
formálnej podmienky dospeje k záveru, že došlo k náprave odsúdeného, nie je dôvod konštatovať
zvýšené riziko jeho budúcej recidívy). O úplne iný prípad však pôjde, ak prvostupňový súd dospeje k
záveru, že odsúdený sa síce formálne adaptoval na podmienky výkonu trestu, jeho správanie je buď
uspokojivé, alebo dokonca potenciálne aj výrazne nadpriemerné, avšak nie je dôvod očakávať, že došlo
k náprave odsúdeného, zistené pozitívne vzorce sú len krátkodobé a viazané na podmienky ÚVTOS,

teda odsúdený sa ,,nenapravil“ ale iba ,,adaptoval“ na podmienky ÚVTOS; v takomto prípade je ale
nutné konštatovať nesplnenie ani prvej, ani druhej materiálnej podmienky.
12. Zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia
podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Sťažnostný súd v sťažnostnom konaní zistil,

že odsúdený sa nachádza prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom dňa 20.11.2024 vykonal
v poradí prvý nariadený nepodmienečný trest v trvaní 4 mesiacov a následne dňa 17.07.2025 vykonal
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. V predmetnej trestnej veci ale dospel
sťažnostný súd k záveru, že výkon nepodmienečného trestu za prečin v trvaní (ku dňu rozhodovania)
6 mesiacov (z uloženého trestu 12 mesiacov), je spôsobilý naplniť účel trestu a dosiahnuť jednak účel

individuálnej aj generálnej prevencie.
13. Ustanovenie § 66 ods. 2 Trestného zákona kladie súdu povinnosť prihliadnuť na povahu spáchaného
trestného činu - teda na jeho následok a mieru zavinenia, pričom práve miera zavinenia (skutok
nedbanlivostnej povahy svedčí v prospech osoby odsúdeného). Rovnaký záver možno prijať aj vo
vzťahu k zaradeniu odsúdeného, nakoľko tento sa aktuálne nachádza v ÚVTOS s minimálnym stupňom

stráženia. Odsúdenému je venovaný individuálny prístup so zameraním k preberaniu zodpovednosti za
svoje správanie, zmene vlastného postoja k doterajšiemu spôsobu života a tiež vôľovej abstinencii od
konzumu návykových látok. K trestnej činnosti sa vyjadruje kriticky.
14. Sťažnostný súd z hodnotenia poskytnutého Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou zistil skutočnosti, ktoré možno označiť ako svedčiace o polepšení odsúdeného. Záver

hodnotiacejsprávyodsúdenéhovyznievavzásadepozitívneajeznejzrejmé,žesaodsúdenýadaptoval
na režim výkonu trestu odňatia slobody.
15. Záver prvostupňového súdu o splnení prvej materiálnej podmienky možno aj zo strany sťažnostného
súdu označiť za správny a na tento odkazuje bez potreby opakovania argumentov. V prípadne druhej
materiálnej podmienky túto sťažnostný súd považoval za splnenú s poukazom na skutočnosti uvedené

na č.l. 6 napadnutého uznesenia.
16. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súd (prvostupňový aj sťažnostný) môže pri hodnotení osoby
odsúdeného zohľadniť skutočnosť, že sa odsúdený v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť
príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom
a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Zohľadnenie trestnej minulosti pri podmienečnom prepustení

má význam pri určení pravdepodobnosti správania sa odsúdeného v budúcnosti. Posúdenie otázky
možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti,
no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob
života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. V tomto ohľade je rozhodujúce, že
odsúdený pred nástupom výkonu trestu nevykonával nepodmienečný trest výrazne dlhého trvania; u

jeho osoby nie je možné pozorovať tendenciu k recidíve trestnej činnosti, smerujúcej voči životu a
zdraviu, navyše ide o skutok nedbanlivostnej povahy. Možnú recidívu v budúcnosti teda neodôvodňuje
minulé správanie sa odsúdeného, keďže aj vo vzťahu k tejto nastáva účinok pôsobenia 6-mesiacov
trvajúceho nepodmienečného trestu.
17. Odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu dlhšieho trvania (predtým vo výkone 4 mesačného a 8

mesačného trestu) a bol dostatočným spôsobom varovaný pred páchaním trestnej činnosti. Je tiež
nutné vyhodnotiť samotnú povahu spáchaného trestného činu (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona), spáchaný pod vplyvom alkoholu, ako aj fakt,
že u odsúdeného možno prezumovať snahu o splnenie požiadaviek vedenia riadneho života naslobode, ktoré bude sledovaná počas plynutia skúšobnej doby, a to aj nariadením probačného dohľadu,
ktorý zabezpečí aj operatívnu kontrolou nad osobu odsúdeného. Na posilnenie účelu podmienečného
prepustenia sťažnostný súd odsúdenému uložil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov s probačným

dohľadom nad jeho správaním na 2 (dva) roky, pričom tieto obdobia považoval za primerané osobe
odsúdeného a závažnosti spáchanej trestnej činnosti. Súčasne odsúdenému uložil povinnosť zákazu
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, keďže sa mal trestnej činnosti dopustiť pod
vplyvom alkoholu, pričom je všeobecne známe, že alkohol, či iné návykové látky, uvoľňujú brzdné
mechanizmy osoby, čo môže mať negatívny dopad na konanie páchateľa.

18. Pokiaľ ide o sťažnostnú argumentáciu odsúdeného, k tejto sťažnostný súd uvádza, že nie je možné
klásťtakzásadnýdôraznasamotnýfakt,žeodsúdenýmá5záznamovvregistritrestov,bezzohľadnenia
času spáchania skutkov, ale najmä faktu, že na tohto bolo pôsobené trestom v trvaní (doposiaľ) 6
mesiacov. Nesprávnym je právny názor odsúdeného o nemožnosti prihliadnuť na odsúdenia uvedené
v registri trestov, v rozsahu ktorých sa na odsúdeného hľadí ako keby nebol odsúdený. Aj keby mal
odsúdený všetky odsúdenia za trestnú činnosť zahladené, takáto skutočnosť neznamená, že by sa na

obvineného malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal.
Zákon totiž ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda
fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak povedané, zahladením odsúdenia,
alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj
sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni

tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti
spáchaltrestnýčin,aztejtoskutočnostivyvodilpríslušnézáveryzhľadiskajehosklonuktrestnejčinnosti
a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a
podobne(R10/1974).Rovnakookolnostisamotnéhoskutkuapôvodnéhotrestnéhokonaniasúprimárne
predmetom konania v merite veci (kedy je odsúdený uznávaný vinným a je mu ukladaný trest podľa

zásad ukladania trestov, pričom tzv. vykonávacie konania v tomto smere nie je v tomto reparačným
konaním vo vzťahu k pôvodnému konaniu).
19. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd vyhovel sťažnosti odsúdeného, výrok o zamietnutí
žiadosti o podmienečné prepustenie zrušil a sám rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.