Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202723
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4423202723.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu
JUDr.VladimíraNovotnéhoaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, v zastúpení: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 42
253 951, proti žalovaným: 1. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX, 2. G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, v zastúpení: JUDr. Ján Ondrášik, advokát, so sídlom Levice, Ul. F. Hečku 34/A, IČO: 55

226 086, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 19. mája 2025 č.k. 18C/83/2023-160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade vypratať

nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX vedenom
pre okres Nové Zámky, obec C., k. ú. C. ako pozemok parc. reg. E KN č. 4590 - vinica o výmere 1944
m2, parc. reg. E KN č. 4673 - vinica o výmere 925 m2 a parc. reg. E KN. č. 4682 - vinica o výmere
736 m2 a odovzdať ich žalobcovi, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj čl. 20 Ústavy SR a tiež § 4, § 5 prvá veta a § 6 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 07.07.2023 domáhal
od žalovaných vypratania nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v okrese Nové Zámky, obec C., v

katastrálnom území C., vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom na LV č. XXXX
ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. 4590, druh pozemku - vinica o výmere
1944 m2, parcela č. 4673 druh vinica o výmere 925 m2, parcela č. 4682 druh pozemku - vinica o výmere
736 m2 a odovzdať ju žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že
je vlastníkom nehnuteľností vyššie citovaných, ktoré nehnuteľnosti nadobudol titulom dedenia, a to na
základe Uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16D/1294/2013-47 Dnot 197/2013 zo dňa

11.06.2018 a ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľnosti pod Z-5500/2018-č. zmeny 13/2018. Žalobca
tiež uviedol, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti stále protiprávne, bez akéhokoľvek právneho titulu, aj
napriek skutočnosti, že ich žalobca na vypratanie viackrát ústne vyzval, avšak bezvýsledne. Žalovaní
sú jeho súrodenci, za života ich otca neb. A. B. st., užíval tieto nehnuteľnosti jeho otec spolu so svojimi
deťmi, následne pred svojou smrťou sa rozhodol tak, že nehnuteľnosti, ktoré boli na jeho mene sa
rozdelia medzi jeho 3 deti, čo však v konaní o dedičstve, nebolo možné, pretože by bol porušený zákon

o drobení pozemkov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní nie sú ochotní sa vzdať držby nehnuteľnosti, ani
pod hrozbou trestnoprávneho postihu. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne podklady, ani listinné dôkazy.Žalobca si tiež uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to spolu s úrokom z omeškania,
ktorú výšku mal vyšpecifikovať dodatočne a sprecizovať aj petit žaloby.

3. Žalovaní predložili k žalobe vyjadrenie, v ktorom neuznali nárok žalobcu, pretože tvrdili, že podľa
ústnej dohody, ktorá bola medzi stranami uzavretá, majú nárok na užívanie nehnuteľnosti, pretože v
roku 2008 dal žalovaným nehnuteľnosti do bezplatného užívania ich vtedajší vlastník, t. j. neb. otec strán
sporu A. B. I.. Žalovaní nadobudli užívacie právo a tieto pozemky nerušene užívali dlhé roky, pričom
žalobca ako zákonný dedič a súčasný vlastník sporných nehnuteľností, vstúpil do práv a záväzkov

poručiteľa vyplývajúcich mu z uzavretej dohody o užívaní, ku ktorej došlo na podklade zhodných
prejavov vôle účastníkov dohody. Žalovaní mali za to, že výkon ich užívacieho práva je povinný strpieť
aj žalobca, ako právny nástupca poručiteľa - pôvodného vlastníka pozemkov, teda v žiadnom prípade
sa nemôže jednať o protiprávne konanie. Žalovaný v 1. rade v minulosti už zaslal žalobcovi návrh na
odkúpenie pozemkov, na ktorý však žalobca nereagoval. Žalovaní namietali aj nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý nebol ku dňu podania vyčíslený, špecifikovaný, ani preukázaný, ani

skutkovo nebolo zo strany žalobcu vymedzené, na základe čoho si nárok uplatnil. K vyjadreniu žalovaní
predložili zápisky a poznámky svojho otca strán sporu neb. B. A. st., preložené do jazyka slovenského a
fotodokumentáciu o obrábaní nehnuteľnosti, ako aj potvrdenie Obce C. o platení dane z nehnuteľností
žalovaným v 1. rade a čestné prehlásenie A. J. o nakúpe postrekov a náradia žalovanými.

4. V priebehu konania predložili žalovaní Znalecký posudok č. 02/2024 K. L. B. na stanovenie
všeobecnej hodnoty trvalého porastu viniča hroznorodého na par. reg. C č. 4682 a č. 4673 v kat.
úz. C. a Znalecký posudok č. 03/2024 K. L. B. na stanovenie všeobecnej hodnoty trvalého porastu
viniča hroznorodého na par. reg. C č. 4590 v kat. úz. C. a dňa 20.02.2025 bola zo strany žalovaných
podaná vzájomná žaloba, ktorou D. B. sa domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 2408,71 eura s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 08.07.2023 do zaplatenia a G. H. žiadala od žalobcu zaplatenie sumy
744,48 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.07.2023 do zaplatenia. Súd uznesením zo
17.03.2025vylúčilvzájomnúžalobunasamostatnékonanie,zdôvodu,žepredmetkonanianiejetotožný
s predmetom konania v tomto konaní a dokazovanie v oboch sporoch spočíva na iných skutkových
okolnostiach. Okrem toho právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca netrvá na nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z toho dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti konanie podľa §
144 a nasl. CSP zastavil.

5. Vykonaným dokazovaním, spočívajúcim vo výsluchu strán sporu, ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to: žalobou, plnomocenstvom, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., uznesením o

neodkladnom opatrení z 04.08.2023, poučením, žiadosťou o predlženie lehoty na vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaných z 18.12.2023, plnomocenstvom, vyjadrením právneho zástupcu žalovaných zo
16.01.2024, Prekladom č. 3/2021, predložením dôkazov právneho zástupcu žalovaného z 01.10.2024,
Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca K. L. B. z 19.01.2024, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX
znalca K. L. B. M. 19.01.2024, žiadosťou o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu

z 03.10.2024, vzájomnou žalobou z 20.02.2025, žiadosťou o zrušenie termínu právneho zástupcu
žalovaného z 12.03.2025, uznesením zo 17.03.2025, súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:

5.1. Žalobca sa domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. C., ktorých je
výlučným vlastníkom na základe Uznesenia o dedičstve sp. zn. 16D/1294/2013-47, Dnot 197/2013 zo

dňa 11.06.2018 a ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľnosti pod Z-5500/2018-č. zmeny 13/2018.
Žalovaní užívajú tieto nehnuteľnosti, tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.

5.2. Z výpisu z LV č. XXXX vyplývalo, že na liste vlastníctva sú zapísané, ako parcely reg. „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcela č. 4590, druh pozemku - vinica o výmere 1944 m2, parcela č. 4673 druh

vinica o výmere 925 m2, parcela č. 4682 druh pozemku - vinica o výmere 736 m2, tieto tvoria podľa
časti B1 výlučné vlastníctvo žalobcu. V časti B listu vlastníctva nie je evidovaný správca, nájomný vzťah,
ani iná oprávnená osoba.

5.3. Z ručne písaných poznámok, predložených žalovanými na 7 stranách v Maďarskom jazyku spolu

s ich prekladom, bolo zistené, že tieto boli písané 26.12.1994 o nákupe poľnohospodárskej techniky,
nafty, oprave traktora, z 30.07.1995 pôžičky vo výške 21000 SK, rukou písaný text A. B. st. o tom, že
04.11.2008 sa rozhodol nehnuteľnosti, ktoré boli na jeho mene po smrti rozdeliť medzi svojimi deťmi na 3
rovnaké časti, okrem poľnohospodárskych pôd, aj vysadený vinič, ďalej predložené náčrty par. č. 900, E.XXXX/X a z roku 2010 spočítané vysadené korene viniča k 19.11.2011, postreky viniča, úroda jačmeňa
z 24.08.1998 a kúpa brány, zúčtovanie nafty do 07.09.1998. Na fotografiách doložených žalovanými
vidieť vinice, osobu, ktorá sa o vinicu stará s dodávkou a rôzne osoby zdržiavajúce sa vo vinici.

5.4. Z čestného prehlásenia A. J. z 08.01.2024, bola zistená skutočnosti, že žalovaní nakupujú v jej
predajni postreky proti škodcom a ručné náradia pre záhradkárov.

5.5. Z potvrdenia L. C. M. 27.12.2023 vyplývalo, že D. B. je užívateľom pozemkov na LV č. XXXX,

pričom par. č. 4673 a č. 4682 sú v jeho výlučnom vlastníctve a od roku 2015 riadne za ne platí daň z
nehnuteľnosti.

5.6. Zo Znaleckého posudku č. 02/2024 K. L. B. na stanovenie všeobecnej hodnoty trvalého porastu
viniča hroznorodého na par. reg. C č. 4682 a č. 4673 v kat. úz. C., bolo zistené, že na týchto dvoch
parcelách je vysadených 765 krov viniča, v celkovej hodnote 2408,71 eura.

5.7. Zo Znaleckého posudku č. 03/2024 K. L. B. na stanovenie všeobecnej hodnoty trvalého porastu
viniča hroznorodého na par. reg. C č. 4590 v kat. úz. C., bolo zistené, že na tejto parcele je vysadených
660 krov viniča, v celkovej hodnote 744,48 eur.

5.8. Súd prvej inštancie s poukazom na pozitívnu lustráciu si pripojil k nahliadnutiu spis tunajšieho
súdu sp. zn. 9C/2/2023, ktoré konanie sa viedlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale po
nahliadnutí do spisu bolo zistené, že predmet konania sa síce týka nehnuteľností, ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX, ale iných parciel, nie tých, ktoré sú predmetom tohto konania.

6. Následne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru,
že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť. V predmetnej veci žalobca bezpochyby preukázal, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v bode 1. odôvodnenia rozsudku, v súlade
s výpisom z LV č. XXXX, kat. územia C.. Preukázal, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol titulom
dedenia, a to na základe dedičského rozhodnutia - Uznesenia o dedičstve sp. zn. 16D/1294/2013-47,

Dnot 197/2013 zo dňa 11.06.2018 tak, ako to súd vyššie podrobne rozviedol a titul nadobudnutia je
uvedený aj na predmetnom výpise z LV č. XXXX kat. územia C.. Žalobca v konaní preukázal, že
pred podaním žaloby viackrát vyzval ústne žalovaných, teda svojich súrodencov, ktorí nehnuteľnosti
užívajú, na dobrovoľné vypratanie a odovzdanie predmetných nehnuteľností, ale žalovaní nie sú
ochotní nehnuteľnosti dobrovoľne vyprať, pretože tvrdia, že majú zákonný dôvod na ich držbu, ktorý

odvodzujú od vôle svojho otca, ktorý za svojho života im prisľúbil, že nehnuteľnosti rozdelí medzi
všetkých svojich troch potomkov rovným dielom. Poručiteľ, teda otec strán, však žiadnym zákonným
spôsobom neprejavil svoju vôľu o darovaní nehnuteľností svojim deťom, každému v podiele 1/3,
ani formou závetu, teda za života otca strán sporu nedošlo k zákonnému darovaniu a rozdelenie
nehnuteľnosti medzi súrodencov, k tomuto nedošlo, ani po smrti otca, pretože v dedičskom konaní

nadobudol nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva žalobca. Medzi stranami sporu boli nejaké
mimosúdne jednania ohľadne usporiadania ich vzájomných práv a povinnosti, žalovaní mali v úmysle
odkúpiť od žalobcu nehnuteľnosti, ale k dohode medzi nimi nikdy nedošlo, čo vyplýva aj z faktu, že
žalovaní podali vzájomnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi za vysadený vinič.
Ústna dohoda, ktorá mala byť uzavretá medzi otcom strán sporu a súrodencami ohľadne užívania a

vlastníctva nehnuteľností, nebola v konaní preukázaná, takisto nebolo preukázané, že by zo strany otca
strán sporu došlo k nejakému právnemu úkonu, na základe ktorého by žalovaní nadobudli podiel v
nehnuteľnostiach. Poznámky spísané rukou poručiteľom, bez bližšieho označenia nehnuteľnosti a bez
toho,žebybolavôľaotcaprejavenáajinouprávnouformou,súpriurčenívlastníckehoprávairelevantné.
Žalobca v konaní nesporne preukázal súdu, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností

vedených a zapísaných na LV č. XXXX kat. územia C. a že predmetné nehnuteľnosti nevie užívať, lebo
mu v tom bránia žalovaní, ktorí ich užívajú napriek vedomosti, že žalobca je výlučným vlastníkom a
aj napriek skutočnosti titulu nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Ustanovenie § 126 odsek 1 OZ
jednoznačne poskytuje ochranu vlastníkovi veci proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. V konaní nebolo preukázané stranami sporu, že by žalovaní mali relevantný právny titul,

na základe ktorého by mohli predmetnú nehnuteľnosť užívať, napríklad nájomnú zmluvu alebo inú
zmluvu a žalovaní nepredložili súdu žiadne dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom vyvrátili vlastnícke
právo žalobcu. Žalobca v čase podania žaloby bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na
základe predloženého výpisu z LV č. XXXX, kat. územia C., preto niet žiadnych pochýb, že žalobu podaldôvodne, vzhľadom k tomu, že ako výlučný vlastník nemôže predmetné nehnuteľnosti užívať, lebo mu v
užívacom práve bránia žalovaní, napriek tomu, že nemajú žiadny relevantný právny vzťah k predmetným
nehnuteľnostiam. Z týchto dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2.
rade, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Žalovaní považovali napadnuté výroky
a odôvodnenie rozsudku za fakticky a právne nesprávne. Z odôvodnenia rozsudku vyplývalo, že
žalobca mal pred podaním žaloby žalovaných ústne vyzvať na vypratanie sporných nehnuteľností.
Uvedené sa nezakladá na pravde, súd prvej inštancie sa len bez ďalšieho stotožnil s argumentáciou

žalobcu bez toho, aby bola relevantne preukázaná. Žalobca aktuálny stav a užívacie právo žalovaných
dlhodobo akceptoval a bol s ním stotožnený. Pred podaním žaloby nikdy nerobil akékoľvek faktické
alebo právne kroky k tomu, aby žalovaných z nehnuteľností vypratal. Práve naopak, nechal ich, aby
sa o pozemky a vinič starali, aby do nich investovali nemalé finančné prostriedky, a aby platili daň
z nehnuteľností (skutočnosti v konaní preukázané). Bolo vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by malo

správanie žalovaných žalobcovi prekážať resp. obmedzovať ho, dlhé roky by takýto stav netoleroval.
Žalobu podal z dôvodu trvalo narušených súrodeneckých vzťahov, o čom svedčí aj fakt že na
Okresnom súde Nové Zámky sú vedené ďalšie konania s účastníctvom strán sporu (sp. zn. 9C/2/2023
aktuálne v odvolacom konaní a sp. zn. 4C/27/2025). Žalovaní mali so svojim súrodencom veľmi
negativistický vzťah, ktorý však umocňuje práve žalobca vyvolávaním rôznych konaní pred súdmi

resp. inými orgánmi. Podané odvolanie žalovaní odôvodnili predovšetkým tým, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil skutkový stav v nadväznosti na vykonané dôkazy, dôkazy navrhnuté žalovanými
nevykonal, zvolil nesprávny procesný postup, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Od začiatku sporu žalovaní argumentovali tým, že s pôvodným vlastníkom nehnuteľností, t.j. s ich
otcom p. A. B. starším bola uzatvorená dohoda (zmluva) podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka,

ktorej predmetom bolo prenechanie sporných nehnuteľností od pôvodného vlastníka do bezodplatného
užívania žalovanému I. a žalovanej II. Dohoda (zmluva) bola uzatvorená ústne v roku 2008. Svoje
zákonné právo užívať nehnuteľnosti žalovaní neodvodzovali od toho, že ich otec mal spisovať poznámky
osvojejvôli(prekladč.3/2021),ženezanechalzávetresp.ženehnuteľnostižalovanýmriadnenedaroval,
tak ako to nesprávne konštatuje súd prvej inštancie. Žalovaní nikdy nesporovali výsledok dedičského

konania, titulom ktorého žalobca nehnuteľnosti nadobudol, i keď sa s ním osobne nestotožňujú.
Vlastnícke právo žalobcu nikdy nenamietali. Poznámky svojho otca predložili len ako podporný dôkaz, z
ktoréhobolozrejmé,ževskutočnostichcelsvojemajetkyprerozdeliť(ikeďvýsledokdedičskéhokonania
tomu nezodpovedá), resp. svojim potomkom umožnil svoje majetky bezodplatne užívať. Z poznámok
otca tiež vyplývalo, že žalovaní sa už v roku 2012 o pozemky vo vtedajšom vlastníctve svojho otca

starali a užívali. Napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie žalovaní považovali za prílišne formalistické,
keď súd prvej inštancie dôvodil, že uzatvorenie ústnej dohody o užívaní nebolo v spore preukázané.
Žalovaní v konaní navrhovali výsluch svedkov N. N., bytom C. XX; O. O., bytom C. XX; C. O., bytom
C. XXX; D. B., bytom C. XXX; C. H., bytom N., I. X, D. B., trvale bytom P. Q. XX, J. M. a K.
N. G., trvale bytom C. XXX. Všetci svedkovia mali o uzatvorenej dohode z roku 2008 vedomosť, pričom

väčšina z nich bola pri uzatvorení dohody prítomná. Nemožno teda pripisovať na ťarchu žalovaným to,
že v konaní nepreukázali existenciu ústnej dohody. Právny úkon urobený ústnou formou je vždy ťažšie
preukázateľný. V danom prípade však žalovaní navrhli výsluch siedmych svedkov, ktorí mohli relevantne
zodpovedaťotázkyohľadomuzatvoreniapredmetnejdohody.Návrhnavykonanietakéhotodokazovania
žalovaní urobili v prvom podaní resp. ho doplnili písomne v zmysle zásad koncentrácie konania. Súd

prvej inštancie svedkov nevypočul, dôkazy nevykonal. To aj napriek tomu, že na výsluchu svedkov
žalovaní po celý čas trvali a inú možnosť preukázania svojich tvrdení prakticky nemali. Bolo absurdné,
aby na jednej strane súd prvej inštancie znemožnil strane relevantne preukázať svoju argumentáciu a
na strane druhej odôvodňovať svoje rozhodnutie tým, že uzatvorenie ústnej dohody nebolo preukázané.
Navrhnuté výsluchy boli nepochybne spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť v spore –

uzatvorenie dohody. Hoci boli tieto skutočnosti žalovanými tvrdené v priebehu celého prvoinštančného
konania, súd ich zrejme nepovažoval za významné a teda ich ani nezisťoval. V prípade, ak by bolo
umožnené žalovaným preukázať existenciu dohody, bolo by užívacie právo žalovaných zrejmé, čo by
pravdepodobne viedlo k zamietnutiu žaloby. Žalobca ako zákonný dedič a súčasný vlastník spornýchnehnuteľností vstúpil do práv a záväzkov poručiteľa (otca) vyplývajúcich mu z uzatvorenej dohody o
užívaní, ku ktorej došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov dohody. Dohodu preto musí
rešpektovať a užívacie právo žalovaných strpieť. Žalovaní užívajú nehnuteľnosti dobromyseľne a v

žiadnom prípade sa nemôže jednať o ich protiprávne konanie. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd
podľa ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18C/83/2023-160 zo dňa
19.05.2025 zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca po uplynutí lehoty na písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaných uviedol, že prvostupňový

súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na zistenie správneho a úplného skutkového
stavu, na základe ktorého bolo možné nepochybne ustáliť správny právny názor. Súd sa dôsledne riadil
zásadou hospodárnosti konania, ako aj zásadou koncentrácie konania, vykonal navrhnuté dôkazy v
takom rozsahu, ktoré prispeli k objasneniu skutkového stavu do tej miery, aby bolo možné judikovať
vo veci správny a spravodlivý rozsudok. Napadnutý rozsudok obstojí z hľadiska požiadaviek na obsah
a kvalitu odôvodnenia, je presvedčivý a preskúmateľný. Žiaden odvolací dôvod podľa názoru žalobcu

neobstálavkonaníneboliučinenéžiadnevady,ktorébymalizanásledokkasáciurozhodnutiaavrátenie
veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Výlučné vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam
bolo spoľahlivo preukázané, žalovaní v konaní potvrdili, že tieto užívajú, pričom žiadny platný a účinný
právny užívací titul v konaní nepreukázali. Z ich výpovedí ako účastníkov konania, ako aj z predloženého
dôkazného listinného materiálu, bolo nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti užívali nedobromyseľne,

napriek viacerým prejavom vôle žalobcu opustiť tieto nehnuteľnosti a neobmedzovať v ďalšom žalobcu
v dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami. Žalovaní i toho času predmetné nehnuteľnosti užívajú.
Žalobca dal žalovaným niekoľkokrát najavo, že nesúhlasí s užívaním predmetných nehnuteľností a za
absencie písomne uzavretej nájomnej zmluvy k žiadnemu kroku smerujúceho k ukončeniu nájomného
vzťahu z pozície vlastníka nebolo potrebné prikročiť, nakoľko žiadna takéto zmluva nebola uzavretá a

to ani v ústnej forme. Žalovaní podali v predmetnom konaní vedenom na OS Nové Zámky vzájomný
návrh (vylúčený súdom na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 4C/27/2025, v ktorom žiadajú od
žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia a to napriek tomu, že užívanie predmetných nehnuteľností
"malo byť dojednané ústne bezodplatne" a teda z obhospodarovania viníc mali mať sami osoh bez
akéhokoľvek protiplnenia voči žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností vrátane vinice rastúcej na nej,

ktorý výnos však už preukazovať nechcú, len od žalobcu žiadajú náhradu za to, že "údajne investovali
do cudzieho porastu". Vzhľadom na to, že žalovaní vlastnia aj susedné pozemky s vinicami a tiež
na absenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov, nie je reálne možné presvedčivo preukázať,
že by žalovaní akokoľvek investovali skutočne práve do porastu patriaceho žalobcovi. Poukázal na
trestné konanie vedené na OR PZ Nové Zámky OPP, ČVS: ORP-208/SU-NZ-2021, ktoré navrhol

vyžiadať. Navyše ústna dohoda o užívaní/nájme nehnuteľnosti musí byť písomná, pričom pre absenciu
takejto formy právneho úkonu sa považuje (aj keby svedkovia v tomto smere vypovedali v prospech
a na podporu argumentácie žalovaných) za absolútne neplatný právny úkon, a preto súd správne
z dôvodu hospodárnosti konania tieto návrhy na výsluch svedkov zamietol, lebo by boli tieto úkony
nadbytočné a k ustáleniu správneho a úplného skutkového stavu veci a k právnemu posúdeniu nijako

relevantne neprispeli. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu po jeho preskúmaní ako vecne správne potvrdil vo všetkých výrokoch a o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi prizná voči žalovaným náhradu jeho trov konania v plnej,
t.j. 100%-nej výške.

Písomné podanie bolo zaslané na vedomie žalovaným v 1. a 2. rade.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky
prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.,
a to v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP,
§ 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť
ako nedostatočne (zmätočne) odôvodnený, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

11. V rámci odvolacieho prieskumu odvolací súd vyhodnotil, že predmetom tohto konania bola žaloba,
ktorou sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľností žalovanými v 1. a 2. rade evidovaných Okresnýmúradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX, vedenom pre okres Nové Zámky, obec C., k.ú.
C., ako pozemok parc. E KN č. 4590 vinice o výmere 1944 m2, parc. EKN č. 4673 vinice o výmere
925 m2 a parc. EKN č. 4682 vinice o výmere 736 m2 a ich odovzdania žalobcovi. Okrem toho si

uplatnil aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak bez špecifikácie a tiež požadoval náhradu
trov konania. Navrhol tiež vydanie neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol
uznesením zo dňa 04.08.2023 č.k. 18C/83/2023-20 tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
oparenia zamietol. K žalobe sa vyjadrili žalovaní, ktorí mali za to, že užívacie právo k nehnuteľnostiam
nadobudli na základe ústnej dohody s otcom a na jej preukázanie navrhli výsluch svedkov, ktorých

aj v podaní označili. Ďalších svedkov žalovaní označili v podaní označenom ako predloženie dôkazu
a návrh na doplnenie dokazovania, pričom súdu doručili dva znalecké posudky a podaním zo dňa
20.02.2025 podali aj vzájomnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uznesením zo dňa
17.03.2025 č.k. 18C/83/2023-147 súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu zo dňa 20.02.2025
na samostatné konanie. Vec prejednal na nariadenom pojednávaní, na ktorom oboznámil výsledky
doterajšieho dokazovania, vykonal výsluch strán sporu a návrhy strán na doplnenie dokazovania

zamietol. Vo veci samej rozhodol rozsudkom tak, že uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade vypratať
nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX vedenom
pre okres Nové Zámky, obec C., k. ú. C. ako pozemok parc. reg. E KN č. 4590 - vinica o výmere 1944
m2, parc. reg. E KN č. 4673 - vinica o výmere 925 m2 a parc. reg. E KN. č. 4682 - vinica o výmere
736 m2 a odovzdať ich žalobcovi, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti

o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. v zákonnej lehote podali odvolanie
žalovaní v 1. a 2. rade, namietajúc vady odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP,

pričomzdôraznili,ženikdynenamietalivlastníckeprávožalobcu,alenamietaliuzatvorenieústnejdohody
o užívaní, do ktorej žalobca ako dedič vstúpil. Na preukázanie jej uzatvorenia navrhli výsluch svedkov,
a preto nesúhlasili s tvrdením súdu, že uzatvorenie ústnej dohody o užívaní nebolo preukázané, keďže
súd dôkazy nevykonal.

12. Z odvolania žalovaných v prvom rade vyplývala námietka zmätočnosti a nedostatočnosti dôvodov
rozhodnutia, preto odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie súdu prvej inštancie
dáva odpovede na všetky stranami sporu vznesené námietky, argumenty, dôkazné návrhy a či skutkové
tvrdenia, z ktorých súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia vychádzal, vyplývajú z vykonaného
dokazovania.

13. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy

vecou súdu a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011,
2Cdo/141/2012, 3Cdo/2012/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011).
Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal
iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania
znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). Iným prípadom je

však skutočnosť, ak sa súd vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal s nevykonaním navrhnutého
dôkazu, resp. jeho odôvodnenie v tomto smere absentuje. Takýto procesný postup predstavuje
nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia, spočívajúci v tom, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa
požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo znamená porušenie práva na spravodlivý
súdny proces.

14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je pritom možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom

sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných
princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danom prípade súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí opomenul odôvodniť, prečo nevykonal žalovanými navrhnuté dôkazy výsluchu svedkov za
účelom preukázania dohody o užívaní, avšak v rámci svojho právneho posúdenia ustálil, že ústna

dohoda ohľadne užívania nebola v konaní preukázaná, v dôsledku čoho bolo potrebné konštatovať aj
zmätočnosť odôvodnenia. Pritom najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018
a 7Cdo/7/2023 už jednoznačne vyslovil, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá
povinnosť súdu o vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí
odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak rozhodol. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno

založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu
alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je
argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším

konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd
postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu
ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy
založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť. V tomto ohľade odvolací súd zdôrazňuje, že súd rozhoduje na základe zisteného

skutkového stavu, pričom rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Následne vykonané dôkazy
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. S uvedeným tiež súvisí aj problematika
dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za
to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov; rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. V tejto súvislosti pozornosti

odvolacieho súdu neušlo, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplývalo, že by sa žalobca domáhal
aj pred súdnym konaním vydania nehnuteľnosti, zo strany súdu prvej inštancie neboli oboznámené
ani skutočnosti, vyplývajúce z dedičského konania, či trestného konania, na ktoré poukazoval žalobca
vžalobe.Rovnakotaksisúdprvejinštancieneujasnilspornéanespornéskutočnosti,pričomužzdoteraz
vykonaného dokazovania je nepochybné, že sporom nie je vlastnícke právo, ale oprávnenosť držby

žalovaných a k tomu je potrebné v ďalšom súdnom konaní zamerať právne posúdenie, avšak s tým, že
právne posúdenie má vyplývať zo zisteného skutkového stavu.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.
a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa §

391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne ujasniť si skutkový stav, rozhodnúť o tom, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, pričom nevykonanie dôkazov je potrebné zdôvodniť v zmysle vyššie

uvedených skutočností. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z
akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné apresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné

arelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.
rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).