Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/2211/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125375465
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125375465.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom
Nám. Ľ. Štúra 1/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 182 proti povinnému: A. B. C. D., E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR o vymoženie peňažnej
pohľadávky vo výške 90,- EUR a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/2211/2025 zo dňa 9. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/2211/2025 zo dňa 9. 12. 2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.12.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod

sp. zn. 65Ek/2211/2025, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 80 ods. 2 zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že návrh
na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie
z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu. Ďalej uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom,
má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu
na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by

jestvovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože
ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Súčasne
súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie podaného návrhu je
rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na začatie exekúcie.
Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne

povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočností, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ďalej uviedla, že súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
vyjadrenia oprávneného a preskúmaním exekučného titulu dospel k záveru, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie
dôvodil tým, že byt na danej adrese v roku 2023 predal a teda mu zanikla poplatková povinnosť
za komunálne odpady a drobné stavené odpady. Avšak s poukazom na ust. § 80 ods. 2 zákona

o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bol
povinný oznámiť túto skutočnosť, rozhodujúcu na vyrubenie poplatku a zánik poplatkovej povinnostiv priebehu zdaňovacieho obdobia obci do 30 dní odo dňa, keď tieto nastali. Nakoľko si povinný ako
poplatník túto svoju oznamovaciu povinnosť voči obci (oprávnenému) nesplnil, a preto súd konajúc
vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že ním podaný návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou tak mal za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. A nakoľko povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce
k zastaveniu exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku, a preto predmetný návrh povinného na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť domáhajúc sa toho,
aby súd zrušil napadnuté uznesenie, zastavil exekúciu, prípadne vec vrátil na nové konanie, v ktorom
sa súd bude zaoberať aj materiálnou stránkou vzniku poplatkovej povinnosti.

4. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nespravodlivé,

pretože súd sa obmedzil výlučne na formálne posúdenie existencie exekučného titulu a nedostatočne
prihliadol na materiálnu spravodlivosť veci, ako aj na skutočnosť, že vymáhaná povinnosť nemá vecný
základ. Súčasne uviedol, že v uvedenom období (a ani počas celého vlastníctva nehnuteľnosti) nemal
na predmetnej nehnuteľnosti trvalý ani prechodný pobyt. Poplatok za komunálny odpad riadne uhrádzal
v mieste trvalého pobytu. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že poplatok za komunálny odpad

je vymáhaný za nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom nie je a v období od 05.06.2023 do súčasnosti ani
nebol. Súčasne priznal, že si nesplnil ohlasovaciu povinnosť podľa zákona č. 582/2004 Z.z., avšak táto
skutočnosť nemôže byť podľa neho sama o sebe zakladať povinnosť platiť poplatok za odpad za cudziu
nehnuteľnosť, ktorú fakticky ani právne neužíval. Zdôraznil, že poplatková povinnosť má mať reálny
a vecný základ, nie len formálny zápis v evidencii obce. Rovnako uviedol, že zmyslom ohlasovacej

povinnosti je správna evidencia poplatníkov, nie sankcionovanie osoby povinnosťou, ktorá jej materiálne
neprináleží. Pričom aj pri nesplnení ohlasovacej povinnosti by mal správny orgán a následne podľa
povinného aj exekučný súd prihliadať na to, či je osoba skutočne subjektom poplatkovej povinnosti.
V opačnom prípade ide podľa povinného o neprimeraný formalizmus, ktorý je v rozpore s princípmi
spravodlivosti a proporcionality. Ďalej uviedol, že mesto pristupuje k poplatkom za komunálny odpad

špecificky vo svoj prospech, pretože vznik poplatkovej povinnosti mu bol vyrubený automaticky zo
strany mesta, bez jeho osobitného oznámenia, ale na zánik už mesto potrebuje oznámenie. Na základe
uvedeného nie je možné podľa povinného vykladať nesplnenie ohlasovacej povinnosti jednostranne
v jeho neprospech pri posudzovaní jej zániku alebo neexistencie. Preto by mesto malo poplatok za
komunálny odpad požadovať podľa povinného od novej majiteľky a nie od bývalej. Súčasne ak ho

požaduje od oboch, je to duplicitná platba na jednu a tú istú nehnuteľnosť, čo u povinného vyvoláva
dojem nekorektnosti a neprofesionality. A s poukazom na uvedené považuje vymáhanie poplatku
prostredníctvom exekúcie za situácie, keď nehnuteľnosť nevlastní, odpad neprodukoval, obec mala
objektívnu možnosť overiť vlastnícke vzťahy za neprimeraný zásah do jeho práv.

5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 20.1.2026 vyjadril aj oprávnený, ktorý
rovnako ako k podanému návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodnutia za jednotlivé roky boli
poplatníkovi doručované na adresu trvalého pobytu do vlastných rúk, kde boli každoročne prevzaté.
Opätovne poukázal na fakt, že povinný si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 80 ods. 2 zákona
č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady a neoznámil mestu Bánovce nad Bebravou novú skutočnosť (predaj nehnuteľnosti), a naďalej
preberal každoročne rozhodnutia mesta Bánovce nad Bebravou, na základe čo ho mu vznikala neustále
voči mestu poplatková povinnosť ako vlastníkovi nehnuteľnosti.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.08.2025, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého

exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 178/2025 zo dňa 28.08.2025, vykonateľný dňom 28.08.2025
vydaný mestom Bánovce nad Bebravou, dňa 01.09.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Adriane Soldán Steinerovej (156EX 393/25). Dňa 15.10.2025 bol v zákonnej
lehote podaný na pošte a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na
zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna

úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

14. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.

15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

17. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila
i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 13 – 17. Práve pre

správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení
(objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný
záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202
ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého

rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.

18. Hlavnou námietkou, ktorou povinný odôvodňuje svoju sťažnosť je pocit nespravodlivosti z dôvodu,
že nehnuteľnosť, za ktorú je vymáhaný poplatok za komunálny odpad od 05.06.2023 do súčasnosti

nevlastní a súčasne svoje nesplnenie ohlasovacej povinnosti v zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 582/2004
Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
nepovažuje za prekážku toho, aby správny orgán (tu mesto Bánovce nad Bebravou) zistil skutočnú
osobu, ktorá je subjektom poplatkovej povinnosti na základe vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.
V tejto súvislosti sudca uvádza, že aj keď ľudsky chápe nespokojnosť povinného, je potrebné zdôrazniť,

že Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani
nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť
ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V tejto
súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo1940/2008 zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd
pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu
orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať,

prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.
To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho
významu.“ alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo
dňa 05.11.2019. Pokiaľ teda povinný namieta, že predložený výkaz nedoplatkov č. 178/2025 zo dňa
28.08.2025 za nedoplatky za komunálny odpad splatné v rokoch 2023 a 2024 trpí vadami, nakoľko

bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, a to predovšetkým bez náležitého zistenia
skutkového stavu správnym orgánom, nejde o relevantné okolnosti, ktoré môže povinný namietať
v exekučnom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie (ako uviedla už vyššia súdna úradníčka v bode
14 napadnutého rozhodnutia) nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom
konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom
konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie

výkonu príslušného vykonateľného exekučného titulu. V tejto fáze konania preto nie je priestor na
rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (posudzovanie existencie
povinnosti platiť poplatok za komunálny odpad). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť a ktorý nebol doposiaľ zrušený, ani zmenený a exekučný súd musí
takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať

z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného a postupu, ktorý viedol k vydaniu exekučnému titulu,
nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom
návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani
dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť povinného považoval
za nedôvodnú a zamietol ju podľa § 250 ods. 1 CSP, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie.

20. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s
tým súvisiacich.

21. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o
sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by
mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, riadne a včas
neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného
konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také

je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v
ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku
oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený.
Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej
úradníčky,abysúdrozhodoval(vzmysle§199dods.1Exekučnéhoporiadkuvrámcidodatkukpovereniu

na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so
sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky nepriznal, tak ako je to uvedené vo
výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).