Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/2846/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124454236
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124454236.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
C. D. XX, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., zast.: JUDr. Radoslav Soták,
advokát, so sídlom Nám. slobody 7, 071 01 Michalovce, IČO: 35 550 104, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu: Ul. kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, IČO: 35 511
991, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 5EX 868/24 o vymoženie zameškaného a bežného výživného,

o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.05.2025, sp. zn.
1Ek/2846/2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.05.2025, sp. zn. 1Ek/2846/2024, a vec
vracia súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku.

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia
zameškaného výživného 1.200,- eur a bežného výživného 120, eur, a to na podklade rozsudku
OkresnéhosúduMichalovcezodňa24.01.2019,sp.zn.2P/236/2018-44,ktorýnadobudolvykonateľnosť
dňa 06.02.2019. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,

nakoľko tvrdil, že výživné uhradil a exekučný titul bude zrušený. Dňa 30.10.2024 podal návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči oprávnenej k dátumu 31.01.2024, kedy oprávnená ukončila nadstavbové
štádium a od toho dátumu je nezamestnaná. Do 31.01.2024 výživné uhradil.

3. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej

len ,,Exekučný poriadok“) a uviedol, že doposiaľ nemal za preukázané, že by k zrušeniu exekučného
titulu skutočne došlo, nakoľko povinný túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Exekučný
titul je naďalej v plnom rozsahu vykonateľný. Čo sa týka jednotlivých platieb výživného v období od
októbra 2023 do februára 2024, na ktoré poukázal povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, súdny
úradník uviedol, že oprávnený sa v exekúcii domáha zameškaného výživného 1.200,- eur za obdobie
od februára 2024 do konca novembra 2025 a bežného výživného. Platby uskutočňované povinným do

februára 2024, na ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje, teda nemajú na vedenie
predmetnej exekúcie žiadny vplyv. Ohľadom platby zo dňa 14.02.2024 vo výške 200,- eur za mesiac
marec 2024, ktorú povinný preukazoval potvrdením o platbe zo dňa 04.01.2025, súdny úradník uviedol,
že z uvedeného potvrdenia o platbe nie je zrejmé, že platba bola skutočne realizovaná povinným,
nakoľko ako majiteľ účtu je v predmetnom potvrdení uvedená osoba odlišná od povinného. Záverom
súdny úradník odkázal povinného na postup podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle

ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, pokiaľ si povinný bude riadne a včas plniť
bežné výživné po dobu troch po sebe nasledujúcich mesiacov.4. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zrušenie. Uviedol, že
rozsudkom zo dňa 21.05.2025, sp. zn. 15Pc/59/2024, bolo zrušené výživné od 23.01.2024. Návrh na

exekúciu od 01.02.2024 je teda nedôvodný. Pokiaľ ide o obdobie od 01.12.2023 povinný uviedol, že
preukázal úhrady výživného a tieto ani oprávnený nerozporoval. Oprávnený sa dožadoval len výživného
od 01.02.2024. Ak aj bolo výživné plnené z iného účtu, ako účtu povinného, nič to nemení na splnení
povinnosti. Povinný nie je vlastníkom účtu v banke. Mzda povinného preto bola zasielaná na účet
syna jeho družky G. H. a následne bolo výživné zasielané na účet oprávneného. Uvedené vyplýva z

vyhlásenia D. Cenknera.

5. Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že uznesenie súdneho úradníka je nevyhnutné zrušiť.

7. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal zameškaného výživného od februára 2024
do novembra 2024 (10 mesiacov po 120,- eur) a bežného výživného od decembra 2024 vo výške 120,-
eur mesačne. Súdny úradník rozhodol o návrhu povinného za stavu, kedy táto vyživovacia povinnosť
trvala. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné, avšak musí o nej rozhodnúť súd
v základnom (nie exekučnom) konaní. Zároveň odborná literatúra dodáva, že ani podanie návrhu (na

začatiezákladnéhosúdnehokonania)nemávplyvnatrvaniepovinnostiuloženejpôvodnýmrozhodnutím
(PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H.
Beck, 2019, s. 500–501.). Preto povinnému zostáva zachovaná povinnosť plniť výživné v celej súdnym
rozhodnutím určenej výške, a to až do právoplatnosti a vykonateľnosti (nového) rozhodnutia o zmene.

8. Povinný až spolu so sťažnosťou doručil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.05.2025, č.
k. 15Pc/59/2024 – 19, ktorým počnúc dňom 23.01.2024 bola zrušená vyživovacia povinnosť povinného
voči oprávnenému. Existencia tohto súdneho rozhodnutia nemohla byť súdnemu úradníkovi v čase
vydania jeho rozhodnutia známa. Napriek tomuto je však zrejmé, že počnúc dňom 23.01.2024 bola
zrušená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému. Je teda zrejmé, že exekučný titul, ktorý

ukladal povinnému platiť výživné, bol práve v časti, ktorá je predmetom tejto exekúcie, zrušený. S touto
skutočnosťou sa je potrebné pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyporiadať.
Súd preto zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie súdneho úradníka (§ 250 ods. 2 CSP).

9. Úlohou súdneho úradníka v ďalšom konaní bude teda vysporiadať sa s predloženým súdnym

rozhodnutím o zrušení vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému a s ohľadom na túto novú
skutočnosť posúdiť dôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).