Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010218
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1623010218.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Šimkovej a členov JUDr.
Danice Veselovskej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovanej J. Y. pre prečin neoprávnené
vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/22/2023 zo dňa 08.10.2025, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.02.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa
prvostupňový rozsudok z r u š u j e a trestná vec obžalovanej

J. Y., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J. S. XXX,

vedená na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 3T/22/2023 na základe obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Malacky sp. zn. 1Pv 424/20/1106 zo dňa 02.05.2023 pre prečin neoprávnené vyrobenie a
používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 17.07.2019 v čase o 15.51 h z nezisteného miesta z telefónneho čísla XXXX XXX XXX telefonicky
prostredníctvom operátora bez oprávnenia aktivovala poštou zaslanú neaktívnu úverovú kartu č.

XXXX********XXXX, vydanú dňa 09.07.2019 k úverovej zmluve o revolvingovom úvere spoločnosti F.
O. Y. a.s. č. XXXXXXXXXX klientovi J. Y., narodenému XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. S. XXX, pričom sa podvodne identifikovala ako nebohý J. Y. - klient spoločnosti a zadaním jeho
osobných údajov, čísla úverovej zmluvy, variabilného symbolu a čísla karty, požiadala spoločnosť F. O.
Y. a.s. o aktiváciu karty a PIN kód, načo bol automaticky vygenerovaný PIN kód k tejto karte, ktorý bol
zaslaný a doručený dňa 25.07.2019 na adresu trvalého bydliska klienta J. Y.,

s a p o s t u p u j e
Okresnému úradu Malacky, na prejednanie priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/22/2023 zo dňa 08.10.2025 bola obžalovaná J. Y.
uznaná za vinnú zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.

Za to jej súd podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1
Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť spoločnosti F. O. Y., a.s., škodu vo výške 2.009,26
Eur.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote obžalovaná odvolanie, ktoré smeruje proti všetkým jeho
výrokom, a ktoré odôvodnila tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu pre nesprávne skutkové zistenia.
Súd nevykonal navrhnuté dôkazy a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Odôvodnenie odvolania obžalovanej súd prvého stupňa v súlade s § 314 Trestného poriadku doručil
ostatným procesným stranám. Prokurátor a poškodená spoločnosť nevyužili svoje právo vyjadriť sa k
odvolaniu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
podaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak
zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 a 6 podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi,
ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,

ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Postupom uvedenom v citovanom ustanovení § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil nasledovné
skutočnosti:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 03.05.2023 na J. Y. obžalobu pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona
na totožnom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná J. Y. na hlavnom pojednávaní učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že je nevinná, preto súd vykonal dokazovanie. Vypočul obžalovanú, prečítal výpoveď svedka
J. Q. z prípravného konania, prehral zvukový záznam aktivačného hovoru, prečítal znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ a ďalšie listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovanej spočívala v tom, že skutok, ktorý jej je kladený za vinu, nespáchala. Poukazovala
najmä na to, že v období, v ktorom malo dôjsť k aktivácii úverovej karty, sa zdržiavala prevažne v P. kde
dlhodobo žije, a na území Slovenskej republiky sa v tom čase nachádzala len sporadicky. Zdôrazňovala,
že telefónne číslo, z ktorého bol uskutočnený aktivačný hovor, síce bolo vedené na jej osobu, avšakk mobilnému telefónu mali prístup aj ďalší rodinní príslušníci, pretože v rodinnom dome jej otca sa po
jeho úmrtí zdržiavalo a pohybovalo viacero osôb, vrátane jej brata a sestry, ktorí podľa jej slov v dome
bežne manipulovali s poštou a inými jej vecami osobnej povahy. Obžalovaná preto namietala, že nie je

možné vyvodzovať jej vinu výlučne z evidencie telefónneho čísla, keďže reálnym používateľom mohla
byť akákoľvek osoba z domácnosti. Súčasne uviedla, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by práve
ona telefonovala s operátorom, aktivovala úverovú kartu alebo uskutočňovala následné transakcie.
Namietala aj vykonanie znaleckého dokazovania zameraného na porovnanie hlasu, pričom zdôraznila,
že nie je povinná poskytovať vzorku svojho hlasu a takýto dôkaz nemožno použiť ako základ pre jej

trestnú zodpovednosť.

Odvolací súd po zhodnotení vykonaného dokazovania rovnako ako súd prvého stupňa dospel k
záveru, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal,
t.j. je preukázané, že obžalovaná bez oprávnenia telefonicky aktivovala poštou zaslanú neaktívnu
úverovú kartu vydanú dňa 09.07.2019 klientovi J. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, pričom sa podvodne

identifikovala ako nebohý J. Y. a požiadala o aktiváciu karty a PIN kód, načo bol tento vygenerovaný,
zaslaný a doručený dňa 25.07.2019 na adresu trvalého bydliska J. Y.. Uvedené je preukázané
výpoveďou poškodeného J. Q., znaleckým dokazovaním zameraným na identifikáciu osoby podľa hlasu
a listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že telefónne číslo XXXX XXX XXX, z ktorého bol uskutočnený
hovor za účelom aktivácie úverovej karty, evidovali v čase skutku v databáze zákazníkov na užívateľku J.

Y., a že zásielku obsahujúcu PIN kód prevzala osoba, ktorá sa poštovému podniku preukázala dokladom
totožnosti vystaveným na meno obžalovanej.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so všetkými podstatnými
skutkovými okolnosťami a svoje dôvody dostatočne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa so skutkovými závermi i hodnotiacimi úvahami súdu prvého stupňa stotožnil. Aj odvolací
súd považuje obhajobu obžalovanej J. Y. za nepravdivú a nezodpovedajúcu skutočnosti. V reakcii na
námietky obžalovanej odvolací súd uvádza, že súhlasí s obžalovanou v tom, že evidencia telefónneho
číslanakonkrétnuosobuneznamenáautomaticky,žestýmtotelefónnymčíslomnemohladisponovaťiná
osoba. Avšak táto skutočnosť v spojení so závermi znaleckého posudku, podľa ktorého hlas zachytený

na stope č. 1 - nosič DVD-R s označením „aktivácia karty“, na ktorom sa nachádzala nahrávka aktivácie
úverovej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2019, patrí s najväčšou pravdepodobnosťou
J. Y., pričom bola zistená vzájomná podobnosť až zhoda skúmaného hlasu v jazykovej a fonetickej
rovine a vyšší stupeň zhody porovnávacieho materiálu nie je možné určiť, jednoznačne preukazuje,
že obžalovaná bola reálnym užívateľom tohto telefónneho čísla, a tiež že uskutočnila aktivačný

hovor. Ohľadne namietanej nezákonnosti poskytnutia hlasovej vzorky a jej použiteľnosti odvolací súd
konštatuje, že nezistil okolnosti nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní pri získaní
vzorky hlasu obžalovanej, ktorú poskytla pri jej výsluchu v procesnom postavení svedka. Z obsahu
zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 29.03.2021, korešpondujúcej so záznamom na priloženom CD
nosiči vyplýva, že svedkyňa J. Y. uviedla, že nesúhlasí s úkonom a poskytnutím hlasovej vzorky a

nechce a nebude vykonávať tento úkon a opakovať slová podľa nahrávky, súhlasila však s tým, aby sa
použila nahrávka z jej výsluchu. Odvolací súd v uvedených súvislostiach poukazuje na ustanovenie §
160 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak je v trestnom konaní potrebné identifikovať hlas obvineného
alebo svedka, možno na účely preverenia hlasovej vzorky vykonať hlasovú skúšku. Za hlasovú vzorku
môže slúžiť aj zvukový záznam z výsluchu obvineného alebo svedka. Treba uviesť, že Trestný poriadok

u svedka neustanovuje špecifickú formu, špeciálne poučenie pre udelenie súhlasu na odobratie tzv.
hlasovej vzorky. Je však nepochybné, že ustanovenia o zákaze donucovania obvineného a eventuálne
i o práve svedka odoprieť výpoveď sa použijú aj tu (§ 33, § 34, § 123 ods. 2, § 127, § 130 Trestného
poriadku), čo u J. Y. ako svedka bolo dodržané. Zo zápisnice J. Y. v procesnom postavení svedka
je zistiteľné, že ako svedok bola riadne poučená o tom, že bude vypovedať v trestnej veci vedenej

pre prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň bola riadne poučená podľa § 127, § 129,
§ 130 ods. 1, ods. 2, § 131 ods. 1, § 136 ods. 1, ods. 2, § 140 Trestného poriadku. Je tak nepochybné,
že J. Y. bola poučená o tom, že má právo odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobila
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi,

osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom
pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú. Po poučení nevyužila svoje právo odoprieť
výpoveď, vypovedala, pričom nepochybne vedela, v akej trestnej veci má vypovedať. Z uvedených
dôvodov nie je možné považovať nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorí použilitakto získaný zvukový záznam zachytávajúci hlasové prejavy obžalovanej ako porovnávací materiál pre
vypracovanie znaleckého posudku za účelom stotožnenia osoby, ktorej hlas bol zachytený na nahrávke
ohľadne aktivácie úverovej karty.

Na podklade uvedených skutočností aj odvolací súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovanej bola
vyvrátená, a boli vylúčené všetky rozumné pochybnosti o tom, že páchateľom skutku je obžalovaná J. Y..
Obžalovaná si vydávajúc sa za nebohého J. Y., aktiváciou jeho úverovej karty, neoprávnene zadovážila
platobnú kartu, čím naplnila formálne znaky prečinu podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. Pod pojmom

"zadováži", uvedenom v § 219 ods. 1 Trestného zákona, sa totiž rozumie akékoľvek neoprávnené
nadobudnutie, resp. získanie platobnej karty, vrátane konania, ktoré zakladá znaky iného trestného činu,
napr.krádeže(§212Trestnéhozákona),lúpeže(§188Trestnéhozákona),aleajtrestnéhočinupodvodu
(§ 221 Trestného zákona).

Súd prvého stupňa však v napadnutom rozsudku opomenul vyhodnotiť, či uznaniu viny, a teda vyvodeniu

trestnej zodpovednosti obžalovanej, ktorá spáchala prečin, nebráni nepatrná závažnosť činu, a či nie je
potrebné aplikovať materiálny korektív, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona,
a podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z
podmienok,ktorámusíbyťsplnenánato,abyurčitéprotiprávnekonanie(skutok)mohlobyťkvalifikované
ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť
konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia
ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného

konania (otázke viny a trestu).

Odvolací súd preto v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona pristúpil k posudzovaniu materiálneho
znaku trestného činu, pričom v rámci kritérií uvedených v zákone rezonujú najmä okolnosti, za ktorých
bol trestný čin spáchaný. Úverová karta bola nebohému J. Y. zaslaná po 8 rokoch od uzatvorenia

úverovej zmluvy o revolvingovom úvere, a to bez akejkoľvek intervencie obžalovanej, keď bola zaslaná
na adresu J. Y. obyčajnou poštou do schránky, a to v čase, keď už bol skoro rok po smrti. Túto kartu
po jej doručení aktivovala obžalovaná prostredníctvom telefonátu vydávajúc sa za svojho nebohého
otca, pričom zo zachyteného telefonického rozhovoru obžalovanej s operátorom vyplýva, že obžalovaná
operátora poškodeného kontaktovala z iného telefónneho čísla, ako bolo uvedené v úverovej zmluve,

nevedela uviesť číslo občianskeho preukazu klienta - nebohého J. Y., a i napriek tomu, došlo zo strany
poškodeného k jej aktivácii a zaslaniu PIN kódu klientovi. Následne poštový podnik vydal zásielku
adresovanú do vlastných rúk zosnulému klientovi osobe, ktorá nebola jej adresátom. V prejednávanej
veci je evidentné, že poškodená spoločnosť pristupovala k aktivácii platobnej karty a zaslaniu PIN kódu
bezriadnehoovereniatotožnostivolajúceho,keďužsamotnýtelefonátevokovalpochybnostiototožnosti

klienta, k čomu odvolací súd uvádza, že je zodpovednosťou poškodeného, aby si strážil svoje práva a na
ich ochranu vyvíjal príslušnú aktivitu. Z dokazovania nie je zrejmé, či tak poškodená spoločnosť učinila,
naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že platobnú kartu zaslala riadne nestotožnenej osobe, k
čomu pristúpilo aj porušenie poštových pravidiel. Konaním obžalovanej pritom nedošlo k spôsobeniu
žiadnej škody, nakoľko súčasťou žalovaného konania nebolo aj následné potenciálne použitie takéhoto

neoprávnene zadováženého platobného prostriedku. Tieto okolnosti na strane poškodeného a absencia
spôsobenej škody významne znižujú závažnosť konania obžalovanej do takej miery, že závažnosť
konania obžalovanej je nepatrná.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie je daná materiálna stránka trestného činu, ktorá nie je vyššia

ako nepatrná, a preto skutok nie je trestným činom. Vzhľadom k vyššie uvedenému by skutok mohol byť
posúdený ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.

Z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že priestupok nemožno prejednať, ak od

jeho spáchania uplynuli 2 roky, nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
vyplýva, že do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok
viedlo trestné stíhanie.Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že konanie obžalovanej, ktoré môže byť posúdené
ako priestupok, ešte nie je prekludované.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.