Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011572
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011572.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.X.XXXX v Martine, trvale
bytom B. B., C. D. E., F. C. XX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 19.
januára 2026, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín zo dňa 12. novembra 2025, sp. zn. 2Pp/112/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. novembra 2025, sp. zn. 2Pp/112/2025, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku s a
odsúdený A. A., nar. XX.XX.XXXX v Martine, p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/11/2025 zo
dňa 21.03.2025 a trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/103/2021 zo dňa 16.10.2021 v
spojení s uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/103/2021 zo dňa 03.06.2025.

II. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 2 (dva)
roky a súčasne sa n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 2 (dva) roky a zároveň
sa odsúdenému u k l a d á v čase probačného dohľadu podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal sťažnosť prokurátor do

zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť
písomne odôvodnil. V odôvodnení sťažnosti prokurátor poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého
uznesenia a ďalej uviedol nasledovné:

„Dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného A. A. v zmysle § 66 ods. 1 Trestného
zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej
požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti.

Predovšetkým je potrebné poukázať na trestnú minulosť odsúdeného a to na jej početnosť a zároveň
charakter. Odsúdený sa opakovane dopúšťal rovnakého konania, spočívajúceho vo vedení vozidla pod

vplyvom alkoholu, rovnako je zrejmé, že v skúšobnej dobe (ktorá mu bola predlžovaná) podmienečného
odsúdenia sa opakovane dopustil rovnakého konania. Od páchania predmetnej trestnej činnosti honeodradila ani tá skutočnosť, že mu bol súdom uložený doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá.

Odsúdený A. A. vykazuje v odpise registra trestov 5 záznamov, pričom štyrikrát ide o trestný čin
ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Je potrebné poukázať
na predchádzajúci postoj odsúdeného k dodržiavaniu zákazov a zákonných noriem ak súd má za
preukázanú za dostatočnú záruku toho, že sa už ďalšej trestnej činnosti nedopustí. Tento argument
nemá oporu v doterajšom spôsobe života odsúdeného, ktorý už v čase, keď mal uložený zákaz činnosti

riadiť motorové vozidlá, opätovne viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, následne aj keď už
mal uložený doživotný zákaz riadiť motorové vozidlá, tento zákaz opäť nerešpektoval a viedol motorové
vozidlo.

Na odsúdeného bolo už v minulosti pôsobené aj ukladaním alternatívnych trestov, dokonca aj v prípade
odsúdenia Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/103/2021 dostal odsúdený možnosť prostredníctvom

uloženia podmienečného trestu odňatia slobody preukázať, že dokáže viesť riadny život, avšak túto
možnosť nevyužil a jeho konanie sa dostalo opätovne do stretu so zákonom, v dôsledku čoho
aj došlo k premene podmienečne uloženého trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. Ani
opakované odsúdenia neviedli u neho k náprave a polepšeniu v smere vedenia života riadneho občana.
Jednoznačne tak možno ustáliť, že odsúdený je osobou, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti,

čo však súd dostatočne nezohľadnil. Recidíva odsúdeného A. A. nepochybne svedčí o tom, že v jeho
prípade nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp.
zavzornéplneniesipracovnýchpovinnostípočasvýkonutrestuodňatiaslobodyautomatickyprepustený

na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (po uplynutí zákonom ustanovenej
doby výkonu trestu odňatia slobody) a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti
je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim správaním sa
viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom k predchádzajúcej kriminálnej minulosti

odsúdeného a ústavom prezumovaného stredného rizika recidívy, rovnako aj menej priaznivej
resocializačnej prognózy, nie je možné očakávať.

Vzhľadom na vyššie uvedené n a v r h u j e m, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek 1 písmeno
a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň vo veci sám rozhodol tak,

že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie podľa § 415 Trestného poriadku s použitím § 66
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zamieta.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.

Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho

sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu

nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť

každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,

vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo
k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého

sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje
za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v
podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých
záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu

trestu podľa ustanovenia § 66 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie
podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v
predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone
trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie
riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na

výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu podľa ktorého sa
odsúdený vo výkone trestu správal v súlade s ústavným poriadkom a plnil si svoje povinnosti, čo
bolo ocenené aj udelením disciplinárnej odmeny. Uvedené zistenia okresného súdu majú úplnú oporu

vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pričom prokurátor v dôvodoch sťažnosti správnosť týchto
skutkových zistení okresného súdu ani nenamieta. S poukazom na uvedené a na okresným súdom
správne ustálenú skutočnosť, že odsúdený je po prvý krát vo výkone trestu odňatia slobody, je podľa
názoru krajského súdu dôvodný záver okresného súdu, podľa ktorého odsúdený vo výkone uložených
trestov odňatia slobody plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie tak, ako

to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude
viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poukazuje na to, odňatia slobody.S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a na okresným súdom správne ustálené
preukázanie polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu ani podľa názoru krajského
súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili

o účelovosti správania odsúdeného počas jeho doterajšieho výkonu trestu a o nenaplnení výchovného
účelu trestu u tohto odsúdeného v zmysle vyššie uvedených východiskových úvah ohľadne účelu
inštitútu podmienečného prepustenia.

Pokiaľ prokurátor namieta práve nesplnenie tretej zákonnej podmienky poukazujúc pritom na trestnú

minulosť odsúdeného, jej početnosť a charakter, teda že odsúdený bol v minulosti opakovane odsúdený
pre spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a bol mu uložený aj doživotný
zákaz viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, krajský súd považoval za významnú práve tú
skutočnosť, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, k spáchanému trestnému činu
má kritický postoj a v konaní bolo preukázané, že plnením svojich povinností a svojím správaním vo
výkone trestu preukázal polepšenie, pričom program zaobchádzania, ktorý je u neho zameraný aj na

protialkoholovú a protidrogovú osvetu plnil v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že odsúdený sa počas
výkonu trestu pravidelne zúčastňoval aj prednášok a besied zameraných na oblasť návykových látok
a ich negatívneho vplyvu pri súčasnom zistení priaznivej resocializačnej prognózy odsúdeného, nezistil
anikrajskýsúddôvodnakonštatovaniezáveruodlišnéhoodzáveruokresnéhosúduanapokonajústavu
na výkon trestu, ktorý odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, s poukazom na doterajšie
poznatky o jeho osobe a s poukazom na okolnosti spáchania trestnej činnosti, podľa názoru krajského
súdu okresným súdom uložené obmedzenie v rámci probačného dohľadu je spôsobilé eliminovať
rizikové faktory života odsúdeného, ktoré by mohli vzniknúť najmä v dôsledku požívania alkoholu

a ktoré rizikové faktory mali rozhodný podiel na spáchaní jeho trestnej činnosti. Práve možnosť kontroly
dodržiavania uloženého obmedzenia umožní priebežnú kontrolu správania sa odsúdeného na slobode,
ktorá kontrola by absentovala po úplnom vykonaní trestu odňatia slobody v krátkej budúcnosti. Preto
podľa názoru krajského súdu v prípade tohto odsúdeného z hľadiska dovŕšenia výchovného účelu
trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. na miske váh prevažuje možnosť kontroly odsúdeného počas uloženej

skúšobnej doby nad výchovným pôsobením na odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody počas zostávajúcej pomerne krátkej doby doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.