Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/1265/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120358553
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120358553.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: práv. zast.: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti
povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie peňažnej
pohľadávky vo výške 130,53 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora: Mgr.

Marcely Zummerovej, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce pod sp.
zn. 196EX 422/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
65Ek/1265/2020 zo dňa 22. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1265/2020
zo dňa 22. 10. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1265/2020 zo dňa 22. 10. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že súd po oboznámení sa s námietkami oprávneného a doručených príloh
skonštatoval nezistenie žiadnych dôvodov, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení
exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje súdny exekútor, a to na základe preskúmania
majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie

zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania
exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého
skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v
predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery
povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby

hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Pokiaľ teda
súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný
majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súd konajúc vyššou súdnou
úradníčkousúčasnezistil,žesúdnyexekútorvrámcipriebehuexekúciezisťovalzexekvovateľnýmajetok
povinného súčinnosťou v dostupných registroch. Z uvedených lustrácii vyplynulo, že povinný nie je

zamestnaný, nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie a nepoberá
ani poistenie v nezamestnanosti, súčasne všetky lustrácie v bankách boli negatívne. Súčasne poverený
súdny exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný je majiteľom motorového vozidla zn. Škoda
Fabia, ktoré bolo prvýkrát evidované v roku 2001, pričom na predmetnom vozidle sú evidované dve
exekútorské blokácie, v dôsledku čoho je nepochybné, že predmetné motorové vozidlo nemá žiadnu
nosnú hodnotu. Zároveň zo správy o priebehu exekúcie súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou zistil,

že povinný je jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, Krompachy, Spišská
Nová Ves v podiele 1. Avšak predaj predmetnej nehnuteľnosti nie je možný s ohľadom na zásaduhospodárnosti (neprimeranosť – pohľadávka vo výške 130,53 €), s ohľadom na ust. § 61q EP –
nehnuteľnosť je predmetom záložného práva zo strany Daňového úradu, ako aj s ohľadom na ust. § 63
ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko sa jedná o drobnú exekúciu. Následne vyššia súdna úradníčka

dospela k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade s Exekučným poriadkom, a
nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného.
V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii
majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu
je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor vykonával kontrolu len cez

dostupné registre, keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený
za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným
poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania
neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok
povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať, že
súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného. Je potrebné upozorniť

na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie
majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie
neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok
povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je
situácia, keď uplynulo viac ako 5 rokov od začatia zisťovania majetku (predpokladá sa, že exekútor začal
konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm.
d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a
ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií,

ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti
povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v dlhom časovom horizonte
dosiahnutýžiadnyvýťažok.Námietkyoprávneného,vktorýchuvádza,ženemajetnosťpovinnéhonebola
dostatočne preukázaná a v prípade povinného fyzickej osoby možno predpokladať, že táto osoba musí
mať príjem a hnuteľný majetok súd považuje za nedôvodné. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia

exekučný vyššia súdna úradníčka konštatovala, že upovedomenie poverenému súdneho exekútora
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre
zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z
upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal
exekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane

dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku
podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore
s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného
a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak
nebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení

exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie
aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad
165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich
speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a
práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané

speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z
§ 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie
majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného
majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných
zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého

mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem
zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá
možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor.
V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba nazáklade fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek
preddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať.
Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre

zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky, zhodnotenia
exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie
všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 vyhlášky
MS SR č. 68/2017 Z.z. Aj z vyjadrenia exekútora je zrejmé, že exekútor nikdy povinného nenavštívil v
jeho obydlí a nezistil reálny stav hnuteľného majetku povinného a úvahy o nákladoch jeho speňaženia

sú tak hypotetické. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať
hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko
majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti
práva v Slovenskej republiky by mali byť súdny exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte
znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával
dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na

práva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému
bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie
exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon
exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne
odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie

formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom
výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

3. Súdny exekútor v rámci vyjadrenia k podanej sťažnosti s poukazom na ust. § 3 a § 59 ods. 1 Exek.
poriadkuuviedol,žepriexekúciinauspokojenieprávanapeňažnéplnenieexekútorbezodkladnevykoná

potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému
nároku. Exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú
dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Pri zisťovaní majetku povinného exekútor prihliadne
na pokyny oprávneného, ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a ak si ich uskutočnenie
nevyžaduje náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej povinnosti.“ Súdny exekútor ďalej

uviedol, že predmetom exekučného konania je suma 130,53 € a s ohľadom na predmet konania
boli vykonané všetky úkony na zistenie majetku povinného s prihliadnutím na účelnosť postupu
súdneho exekútora a s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky. Súčasne uviedol, že je zákonnou
povinnosťou súdneho exekútora dbať na účelnosť úkonov vykonávaných v exekučnom konaní (viď aj
súdom spomínané ust. § 119 Ex. por. „ak to vyžaduje účel exekúcie...“, ust. § 59 ods. 1 Ex. por. „úkony

v rozsahu primeranom vymáhanému nároku...“ , § 41 ods. 1 Ex. por., dokonca aj § 42 ods. 12 Ex. por.
dáva povinnosť súdnemu exekútorovi neobťažovať tretie osoby nad mieru.... ), nakoľko v konečnom
dôsledku finančné náklady vzniknuté neúčelným postupom bude znášať oprávnený. Súdny exekútor,
nemá povinnosť „vyviňovať sa a obhajovať sa “ pred exekučným súdom, prečo dodržiava zákonný
postup. Z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Ex. por. súdny exekútor vyvodil, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí

súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie, práve naopak v prípade, ak
nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Ex. por., súdny exekútor je povinný upovedomenie o
zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť
neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne
ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie

pohľadávky oprávneného

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom

rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad
rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd

prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia
o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku
povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek

tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že
u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná

exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.
Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými
dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových
pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný
vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých

svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho
exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a
abyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinnéhozodpovedalahodnotevymáhanejpovinnosti.Exekučný
súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie máprebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii
úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký
spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci

zisťovaniamajetkovýchpomerovpovinnéhonezistilžiadnyexekvovateľnýmajetokaodzačatiaexekúcie
uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného

súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,
ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie

vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy
exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné
tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických
osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno
označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor

v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych
sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch
povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza
aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora
spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho

činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych
skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať
hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak,
šablónovitosťavšeobecnosťpodanejsťažnosti(oprávnenýsťažnosťsrovnakýmobsahomtotižpodalvo
viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť

úhrady trov exekučného konania. V okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie ešte poukazuje
na to, že z predloženej fotodokumentácie domu, v ktorom povinný žije a má evidovaný trvalý pobyt
je evidentné, že sa jedná o nedostavaný tehlový dom s pretekajúcou strechou, kde hnuteľné veci
podliehajúce exekúcii absentujú.

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný
alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti

povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na
jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,
tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu

vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych
výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné
náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani
súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie
je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim

majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav
zodpovednosť nenesú.

16. Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný.
V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov. Zároveň

exekučné konanie vedené pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 skutkovo nezodpovedá prejednávanej exekúcii,
nakoľko v tomto konaní u povinného bolo zistené len vlastníctvo 1/2 staršieho rodinného domu a zároveň
neboli splnené podmienky v zmysle § 63 ods. 4 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o poukaz na konaniepod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny
exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

17. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným

poriadkom.

18. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie
o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).