Rozsudok – Poistenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123298006
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123298006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232
765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., IČ: 492 40
480, so sídlom Evropská 810/163, Praha, Česká republika, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom UNIQA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 53 812
948, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária CLS Čavojský
& Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972, so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 1.773,59 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
24.09.2024, č.k. B5-50C/43/2023-154, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudoksúduprvejinštanciesavnapadnutomvýrokuI.,ktorýmsúdprvejinštancieuložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.773,59 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.773,59 eur od
07.10.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 600,00 eur,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žaloba žalobcu sa v tejto časti z a m i e t a.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.773,59
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.773,59 eur od 07.10.2022 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 600,00 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 43, § 121 ods. 3, § 415, § 420 ods. 1, § 442
ods. 1, § 488, § 489, § 494, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2 a 4, § 799 ods. 1 a 2, § 806, § 517
ods. 1, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
ust. § 17 ods. 4 a 5 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“), oddielu II, článku 1 bodu 1.3 písm. a), f)
a i), bodu 2.1 písm. a) a h), článku 2 bodu 4, bodu 4.1 písm. a), b) a d), článku 4 bodu 3.8, článku 6
bodu 6.55 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti fyzických osôb

– 2019 (ďalej len „VPP“) a vecne tým, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je
potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu, že túto je potrebné zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na okolnostiach nesúvisiacich s
udalosťou a ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, vodítkom pre stanovenie výškynáhrady škody je výška nákladov, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak,
než uvedením veci do predchádzajúceho stavu (predovšetkým náklady na obstaranie rovnakej alebo
obdobnej veci a že ak sa vyjadruje škoda porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po

poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenej v
peniazoch) nutnú k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, pričom nie je podstatné, či poškodený
vec skutočne opravil alebo nie, R 25/1990). Poukázal na to, že zásada, že pri určení výšky škody je
potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ bola vykonaná, platí za predpokladu, že oprava
bola vykonaná a že išlo o účelne vynaložené náklady potrebné k uvedeniu veci do predošlého stavu,

bez jej zhodnotenia; v opačnom prípade výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu
a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave (R 25/1990 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom Českej republiky, ďalej len „NS ČR“). Uviedol, že právne
relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného
(majetková - hmotná ujma) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.j. peniazmi a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k

naturálnej reštitúcii, prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku a náhrada
škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu
spôsobenej ujmy. Skutočnou škodou sa potom rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu, teda ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by

hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že poškodený nemôže doplácať
na to resp. nemôže byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu, rozsah náhrady
škody poskytnutý poškodenému by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na
navrátenie nehnuteľnosti do predošlého stavu a nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených
žalovaným musel znášať poškodený (žalobca), ktorý nezavinil predmetnú poistnú udalosť a predmetnou

opravou nehnuteľnosti (bytu) sa len domáhal uvedenia nehnuteľnosti do stavu pred poistnou udalosťou.
Súd prvej inštancie mal na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a citovaných zákonných
ustanovení za to, žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu, poukázal na to, že právo na poistné
plnenie má spravidla osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, v niektorých prípadoch môže mať toto
právo aj iná osoba, keď ide o uzavretie poistnej zmluvy v prospech tretej osoby a ak to nevyplýva

zo zákona alebo z poistných podmienok, právo na poistné plnenie má ten, na ktorého majetok,
život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje. Vznik práva na
poistné plnenie zákon spája so vznikom poistnej udalosti a čo sa v konkrétnej situácii považuje za
poistnú udalosť majúcu za následok poistiteľa plniť, vyplýva z poistnej zmluvy a poistných podmienok,
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané a

medzi procesnými stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa
03.06.2020, predmetom ktorej bolo poistenie majetku žalobcu, špecifikovaného ako byt, a to skupinu
nebezpečí a zariadenie domácnosti (ďalej len „Poistná zmluva“), nebol sporný ani vznik poistnej udalosti
dňa 07.09.2020 až 12.09.2020, teda počas trvania poistného vzťahu podľa Poistenej zmluvy (ďalej len
„poistná udalosť“), jej riadne nahlásenie žalovanému (poisťovateľovi) a poskytnutie poistného plnenia

zo strany žalovaného v celkovej výške 1.006,53 eur. Sporným zostala časť nevyplateného poistného
plnenia, ktoré si žalobca ako poistník u žalovaného uplatnil na základe Znaleckého posudku č. 9/2022
znalca F. G. A. zo dňa 14.11.2022 z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti
a odhad hodnoty stavebných prác (ďalej len „Znalecký posudok č. 9/2022“) resp. ako rozdiel medzi
už vyplateným poistným plnením a stanovením všeobecnej hodnoty stavebných prác potrebných na

realizáciu odstránenia následkov opakovanej havárie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že Znalecký
posudok č. 9/2022 predložený žalobcom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty spĺňal všetky
zákonom predpísané náležitosti s odkazom na ust. § 17 ods. 4 a 5 zákona o znalcoch, žalovaný pri
riešení poistnej udalosti nepostupoval v súlade s uzavretou Poistnou zmluvou a VPP, keď krátil poistné
plnenie a vyplatil len časť poistného plnenia, ktoré následne v rámci procesnej obrany označil za „dar“.

Súd prvej inštancie neprijal argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že k poistenej nehnuteľnosti
(bytu) neprináleží kanalizácia resp. že Poistná zmluva sa nevzťahuje na kanalizačné zariadenia, keď
podľa VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, je definované poistené nebezpečie
ako voda z vodovodu a škody spôsobené únikom z prítokových a odtokových potrubí a prípojných
zariadeniach a škody na vodovodných potrubiach ako aj na zariadeniach a armatúrach pripojených na

potrubie (záchody), podľa bodu 3.8 VPP sa v poistení nehnuteľnosti bytu hradia škody aj na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach budovy a podľa bodu 6.55 VPP sú spoločnými zariadeniami aj
kanalizačné prípojky. V zmysle Poistnej zmluvy si žalobca poistil súbor nehnuteľností špecifikovaný byt
– byt č. X H. X. H. G. E. I. D. XX G. E. (ďalej len „byt“) a všetky veci prináležiace k uvedenému, ktorémožno k danej nehnuteľnosti priradiť z hľadiska účelovosti a ktoré priamo súvisia s funkčnosťou danej
nehnuteľnosti a bez ktorých by sa nehnuteľnosť nemohla riadne užívať. Na základe uvedeného vyvodil
súd prvej inštancie, že aj kanalizačné rozvody je potrebné chápať ako súčasť poistenej nehnuteľnosti

(bytu) a nemožno ich z poistenia v žiadnom prípade vylúčiť, nakoľko od ich fungovania je nehnuteľnosť
závislá, nemožno ich oddeliť, pre chod bytu sú potrebné a nevyhnutné. Žalovaný plnil časť poistného
plnenia, ktoré následne v súdnom konaní spochybnil a označil ho ako „dar“ pre žalobcu. Žalobca v
konaníuviedol,žeodpadovávodasavylievalazWCazvaneopakovaneažeproblémodhalilahavarijná
služba na prívode kanalizačného potrubia v pivničných priestoroch, keďže žalobcov byt je na prízemí, čo

znamená, že odpadová voda je vodou odtokového potrubia, ktorá prenikla cez koncové zariadenia ako
WC a vaňa a poškodila samotný byt (steny, podlahy, priečky), ale aj jeho zariadenie, ktoré je predmetom
Poistnej zmluvy a došlo aj k poškodeniu spoločných častí a zariadení napr. stena spoločnej chodby. V
rámci poistenia sa podľa súdu prvej inštancie hradia aj škody na spoločných častiach a zariadeniach,
ktorými sú aj kanalizačné prípojky, teda kanalizácia je síce spoločné zariadenie budovy, ale podľa bodu
3.8 VPP sa hradí škoda aj na týchto častiach a zariadeniach, keďže prináležia k bytu ako poistenej

nehnuteľnosti. Poukázal na to, že v rámci poistenia bolo poistené nebezpečie vody z vodovodu, čo
je voda aj v odtokovom potrubí, kde sa hradí škoda aj na koncových zariadeniach (bod 4.1 písm.
b) VPP – kúpeľňa a záchod), čo bol prípad žalobcu. V danom poistnom prípade voda v odtokových
potrubiach tzv. „nabrala“ reverzný smer z dôvodu porušenia kanalizačného potrubia v pivnici, ktorá je
pod prízemným bytom žalobcu. Pokiaľ išlo o odstraňovanie následkov poistnej udalosti a všeobecne

tzv. sanačných prác uvedených v Znaleckom posudku č. 9/2022, súd prvej inštancie mal za to, že
znalec riadnym a dostatočným spôsobom popísal a definoval v počtoch s presným popisom a názvom,
výmerou, rozsahom a objemom demontážne práce, búracie práce, vysušenie muriva a dezinfekciu,
povrchové úpravy a dodávku a montáž, maľby a nátery a upratovanie, a to spolu s fotodokumentáciou,
zo Znaleckého posudku č. 9/2022 ako aj z výpovede znalca vyplynulo, ako znalec dospel k všeobecnej

hodnote stavebných prác potrebných na obnovenie stavu nehnuteľnosti (bytu) pred poistnou udalosťou,
keď urobil sumarizáciu poškodených častí stavebných konštrukcií, vypočítal množstvá a spracoval
položkový rozpočet a ceny určoval podľa cien obvyklých v čase a mieste upravené o 10 % až 30 %, časť
položiek riešil znaleckým odhadom (napr. upratovacie služby), čo sú položky, ktoré nie sú v databáze
rozpočtovacích programov. Znalec jasne zadefinoval rozsah koeficientu a prečo a v akej výške ho použil,

rovnako na otázku žalovaného uviedol, že pojem obvyklá cena stavebnej práce bol ako pojem zrušený
zákonom o cenách a keďže kalkuláciu ani rozpočet ani projektovú dokumentáciu nemal, vychádzal z
cien v databáze cenkros, ceny následne upravoval vzhľadom na rozsah poškodenia a úrovni 3.Q/2022,
keď Znalecký posudok č. 9/2022 a obhliadku urobil 4 až 5 týždňov po poistnej udalosti. Žalovaný
podľa súdu prvej inštancie nezmyselne rozporoval poistnú udalosť a označoval ju za údajnú udalosť a

údajnú škodu z toho plynúcu, čo je v rozpore so skutočnosťou, že v dňoch 05.10.2022 a 06.10.2022
listami oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia, čím de facto uznal svoj záväzok, existenciu poistnej
udalosti a aj škody ako takej a zlikvidoval predmetnú poistnú udalosť. Súd prvej inštancie tak dospel
k záveru, že všetky náklady uvádzané a riadne vyfakturované žalobcom žalovanému ako poisťovni
bolo potrebné vynaložiť na odstránenie následkov poistnej udalosti a majú byť plne kryté poistným

plnením v zmysle uzavretej Poistnej zmluvy, žalovaný krátil poistné plnenie svojvoľne a bezdôvodne,
preto je nárok žalobcu oprávnený v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj 600 eur ako
náklad spojený s uplatňovaním pohľadávky, ktorým bola odmena a náhrada za stratu času a hotových
výdavkov pre znalca. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie
priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania (5 % ročne), určený zo žalovanej istiny odo dňa

nasledujúceho po poslednom oznámením o likvidácii poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia t.j.
od 07.10.2022, nakoľko strany sporu neuviedli, kedy bolo poistné plnenie vyplatené žalobcovi a kedy sa
žalovaný dostal do omeškania; žalobca si uplatňoval úrok z omeškania deň po poistnej udalosti, preto
v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozhodnutiu vo výroku I. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkovo uviedol, že žalobca
mal so žalovaným ku dňu vzniku (údajnej) poistnej udalosti (tzn. v čase od 07.09.2022 do 12.09.2022)

uzavretú Poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie bytu a súčasne boli dojednané pripoistenia:
(i) 01 – BYT – Skupina nebezpečí – požiar, víchrica, katastrofické škody, voda z vodovodu, (ii) 02 –
BYT – balík pripoistení, (iii) 12 – ZARIADENIE DOMÁCNOSTI – Skupina nebezpečí – požiar, víchrica,
katastrofické škody, voda z vodovodu, lom skla, krádež vlámaním a lúpež. Poukázal na to, že žalobca
v žalobe uviedol, že došlo k poistnej udalosti – opakovanej havárii kanalizačného potrubia v bytovom

dome na D. XX G. E. v byte žalobcu, žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.02.2024 uviedol
o.i. že odpadová voda sa vylievala z WC, ale aj z kúpeľne (vaňa), že počas víkendu zavolal havarijnú
službu, ktorá je hradená z financií správy bytového domu, ktorí urobili krtkovanie, uvedené sa však
opakovalo, preto boli nútení pátrať po probléme a zistili, že sa jedná o porušené kanalizačné potrubie
prívodu v pivničných priestoroch, nakoľko byt žalobcu je prízemným bytom; žalobca uviedol aj to, že
všetko bolo hradené z prostriedkov bytového domu, z ktorého opisu rozhodujúcich skutkových tvrdení

vymedzených žalobcom vyplynulo, že k zaplaveniu bytu a domácnosti došlo v dôsledku poškodenia
resp. upchatia kanalizačného potrubia bytového domu, ktoré je v podielovom spoluvlastníctve všetkých
vlastníkov bytov v bytovom dome, a to v jeho pivničnej časti, v dôsledku čoho bol byt žalobcu zaplavený
odpadom z kanalizačného potrubia spoločného pre celý bytový dom. Je podľa žalovaného právne
irelevantné, kadiaľ odpad unikajúci z kanalizačného potrubia v podielovom spoluvlastníctve všetkých

vlastníkov bytov v bytovom dome unikal resp. kadiaľ do bytu žalobcu vnikol (žalobca uviedol, že odpad
sa do bytu dostal cez WC a odtok vo vani). Žalobca mal na základe Poistnej zmluvy u žalovaného
poistené nebezpečie „voda z vodovodu“ a únikom vody z vodovodu sa rozumie únik pitnej vody z
vodovodného potrubia privádzajúceho pitnú vodu do bytu žalobcu (tzn. úsek vodovodného potrubia od
vodovodnej batérie po jeho napojenie na vodovodné potrubie, ktoré je v podielovom spoluvlastníctve

všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome). Žalobca v konaní netvrdil, že by (údajná) poistná udalosť v
byte nastala v dôsledku niektorého z poistených rizík (resp. nebezpečí), netvrdil (a nepreukázal), že by
k vzniku poistnej udalosti došlo v dôsledku „úniku (pitnej) vody z vodovodu“, naopak tvrdil (a preukázal),
že k vzniku poistnej udalosti došlo v dôsledku opakovanej havárii kanalizačného potrubia v bytovom
dome na D. XX G. E.. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že k poškodeniu bytu a domácnosti

došlovdôsledkupoškodenia(resp.upchatia)spoločnéhozariadeniabytovéhodomu(tzn.kanalizačného
potrubia), ktoré je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome (t.j. v dôsledku
vytečenia odpadu z kanalizačného potrubia do priestoru bytu žalobcu) a nakoľko k poškodeniu bytu a
vybavenia bytu žalobcu došlo v dôsledku úniku odpadu z kanalizačného potrubia, ktoré je v podielovom
spoluvlastníctvevšetkýchvlastníkovbytovvbytovomdome,bolinákladynaodstráneniehavárie,vrátane

nákladov vynaložených na privolanie havarijnej služby, hradené zo spoločného fondu (resp. spoločných
prostriedkov) všetkých vlastníkov bytov bytového domu, čo žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní
potvrdil (uvedené žalovaný nerozporoval, a teda sa jednalo o nesporné skutkové tvrdenie) a s čím sa súd
prvej inštancie pri zdôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal; uvedené potvrdzuje nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného a zakladá pasívnu vecnú legitimáciu všetkých vlastníkov bytov v bytovom

dome. S poukazom na článok 6, bod 6.55 VPP (pojem spoločné zariadenia budovy) žalovaný poukázal
na účel potrubí (kanalizačného a vodovodného potrubia); že vodovodné potrubie slúži na distribúciu
pitnej vody (v rámci bytu je toto potrubie ukončené vodovodnou batériou a na druhom konci zaústené
do vodovodného potrubia spoločného pre celý bytový dom), že kanalizačné potrubie slúži na odvod
odpadovej vody a splaškov (aj keď kanalizačné potrubie odvádza o.i. aj „vodu“, nejedná sa o vodu

pitnú a v rámci bytu je vymedzené odpadom umývadla/vane/ WC a jeho zaústením do spoločného
kanalizačného potrubia bytového domu). Jedná sa o dva rôzne druhy potrubí, slúžiacich na dva rôzne
účely, distribujúcich rôzny obsah, pričom ich nemožno vzájomne zamieňať ani stotožňovať (kanalizačné
potrubie nie je synonymom pre vodovodné potrubie, kanalizačné potrubie nemožno považovať za
druh/typ vodovodného potrubia a pitnú vodu – podľa VPP „voda z vodovodu“ nemožno stotožňovať

s odpadom a splaškami odvádzanými kanalizačným potrubím). Z odôvodnenia rozsudku je podľa
žalovaného zrejmé, že súd prvej inštancie medzi vodovodným potrubím a kanalizačným potrubím
nerozlišoval, hoci tak činiť mal, inak vec nesprávne právne posúdil, ak priznal žalobcovi nárok na poistné
plnenie s odôvodnením, že došlo k vzniku poistnej udalosti spôsobenej únikom vody z vodovodu,
hoci k vzniku tejto udalosti došlo v dôsledku úniku odpadu a splaškov z kanalizačného potrubia v

podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď takéto poistné
riziko nebolo žalovaným dojednané a prevzaté, preto nejde o poistnú udalosť v zmysle uzavretej
Poistnej zmluvy a VPP, a súčasne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam a na plnenie žalovaného v posudzovanom prípade chýba právnyzáklad. Z tohto dôvodu žalovaný považoval rozsudok za arbitrárny, nakoľko voľná úvaha súdu prvej
inštancie z jeho odôvodnenia vo vzťahu k uvedenej výhrade žalovaného nevyplýva. Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neprijal argumentáciu žalovaného o nedostatku

jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní (s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu o príčine vzniku
(údajnej) poistnej udalosti vo vzťahu k dojednanému rozsahu poistného krytia), keď podľa Poistnej
zmluvy žalovaný neprevzal na seba také poistné riziko, ktoré by krylo škody spôsobené zaplavením
bytu/domácnosti žalobcu odpadom z kanalizačného potrubia v podielovom spoluvlastníctve všetkých
vlastníkov bytov bytového domu, a na škody spôsobené v dôsledku poškodenia spoločných zariadení

bytového domu resp. v dôsledku ich upchatia/znefunkčnenia sa uzavreté poistenie nevzťahovalo a
žalovanému tak nevznikla povinnosť plniť. Z uvedeného dôvodu nebol žalovaný v spore pasívne vecne
legitimovaný, čo od počiatku konania aj namietal. Ak súd prvej inštancie dospel k inému záveru, vec
nesprávneprávneposúdilanazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,
pričom ani okrajovo nereagoval na argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa pasívnej vecnej legitimácie
vlastníkov bytov ako spoluvlastníkov veci, ktorá vznik (údajnej) poistnej udalosti u žalobcu spôsobila a

nie je zrejmé, či sa s uvedeným súd prvej inštancie zaoberal, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok
arbitrárny. S poukazom na článok 4 bod 3.8. VPP súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne z
citovaného ustanovenia dovodil ním prijatý záver, ktoré ustanovenie VPP nie je právnym základom na
uplatňovanie nároku žalobcu (v konaní netvrdil, že by si uplatňoval nárok na poistné plnenie za časť
opravy poškodeného kanalizačného potrubia pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel na potrubí);

žalobca bol sám podielovým spoluvlastníkom kanalizačného potrubia, v dôsledku upchatia ktorého
došlo k poškodeniu jeho bytu/domácnosti, s čím sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal. Zo
skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo aj to, že sa domáhal nároku na poistné plnenie, a netvrdil, že by
predmetom uplatneného nároku bol nárok na náhradu škody, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku
pojednávajúce o nároku na náhradu škody, jeho zmysle, obsahu, význame a členení na skutočnú škodu

a ušlý zisk postráda vo vzťahu k meritu veci akékoľvek rácio a logické zdôvodnenie a nie je zrejmé, prečo
sa súd prvej inštancie problematikou náhrady škody (hoc aj v teoretickej rovine) zaoberal, keď rozsah
plnenia je v poistnom vzťahu determinovaný poistnou zmluvou a poistnými podmienkami vymedzujúcimi
rozsah dojednaného poistného krytia, definujúcimi poistné udalosti a vymedzujúcimi výluky z poistenia.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s uzavretou Poistnou zmluvou

a VPP, keď krátil poistné plnenie a vyplatil len časť plnenia, vo vzťahu k čomu odkázal žalovaný na ust.
§ 798 a § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzujú prípady, kedy (a za akých okolností)
môže poisťovateľ poistné plnenie znížiť („krátiť“). Zo skutkových tvrdení žalovaného nevyplývalo, že by
boli naplnené zákonné (ani zmluvné) predpoklady na zníženie (krátenie) poistného plnenia podľa ust.
§ 798 a § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ani to, že by žalovaný pri likvidácii škodovej udalosti u

žalobcu pristúpil ku kráteniu poistného plnenia v zmysle ust. § 798 a/alebo § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, nebolo tak žalovanému zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný poistné
plnenie znížil (krátil), ak žalovaný argumentoval tým, že nárok, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, nie
je krytý uzavretým poistením a skutočnosť, že žalovaný niečo z titulu udalosti, ktorá u žalobcu nastala
pred podaním žaloby, plnil, nie je predmetom tohto konania, nejedná sa o uznanie záväzku a nie je ani

dôvodom na úvahy o krátení poistného plnenia (vo vzťahu k neuhradenej časti). Bolo vecou žalovaného,
či si to, čo žalobcovi plnil, bude voči nemu uplatňovať (a teda domáhať sa vrátenia) alebo nie (s ohľadom
na jeho procesnú obranu). Záver súdu prvej inštancie o „krátení“ poistného plnenia nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, preto v tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a vydal
arbitrárne rozhodnutie. Namietal aj to, že predmetom konania nebolo skúmanie toho, čo bolo platené a

či to bolo plnené žalovaným dôvodne, predmetom konania bol neuspokojený nárok žalobcu, o ktorom
tvrdil, že je dôvodný a zopakoval, že je vecou žalovaného, či si nedôvodne poskytnuté plnenie bude voči
svojmu poistenému uplatňovať a žiadať jeho vrátenie. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka
nevyplýva, že poskytnutie hoc aj čiastočného plnenia sa považuje za uznanie dlhu a z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel, preto je v tejto

časti napadnutý rozsudok arbitrárny, a ak súd prvej inštancie dospel k záveru že žalovaný nárok žalobcu
(čiastočným poskytnutím plnenia) uznal čo do základu, vec aj nesprávne právne posúdil. K výške nároku
na poistné plnenie určenej podľa Znaleckého posudku č. 9/2022 poukázal žalovaný na ust. vyhlášky
MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení (ďalej len ako
„vyhláška č. 492/2004 Z.z.“), s ohľadom na ktoré bol prieskum trhu v Znaleckom posudku č. 9/2022

nedostatočný resp. nebol vôbec preskúmateľný, nakoľko znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo
svojichempirickýchskúseností,atonapriekskutočnosti,žesámvZnaleckomposudkuč.9/2022uviedol,
žeakniejecenadieladohodnutávoformepoložkovéhorozpočtuajednotkovýchcien,znalecmôžecenu
zisťovať dopytom v odborných organizáciách vykonávajúcich príslušnú stavebnú či remeselnú činnosťalebo použitím cien obvyklých v čase a mieste realizácie diela z databázy cenníkov stavebných prác
všeobecne používaných a uznávaných rozpočtovacích programov a v rámci výsluchu znalec uviedol, že
pri určovaní cien stavebných prác vychádzal z obvyklých cien v danom mieste a čase a z cien uvedených

vpočítačovomprogramecenkros,niektorépoložkyocenilodhadomajednotlivépoložkynásledneznalec
navyšovalo30–50%,pričomnevedelpresneuviesť,ktorúpoložkuokoľkoavýslovneuviedol,žežiaden
prieskum cien stavebných prác v súvislosti s vyhotovovaním Znaleckého posudku č. 9/2022 nerobil (čím
potvrdil tvrdenia žalovaného o absencii relevantného prieskumu cien v Znaleckom posudku č. 9/2022).
Závery Znaleckého posudku č. 9/2022 tak nebolo možné verifikovať, ktoré nedostatky neboli odstránené

ani výsluchom znalca, v dôsledku čoho je tento dôkaz nepoužiteľný a závery znalca sú arbitrárne.
Znalec vypracoval Znalecký posudok č. 9/2022 ku dňu 19.10.2022, hoci (domnelá) poistná udalosť
nastala dňa 07.09.2022, t.j. vypracoval ho k inému časovému momentu, ako bola vykonaná obhliadka
žalovaným a zrejme s inými ďalšími poškodeniami, ktoré medzi obdobím 07.09.2022 a 19.10.2022
vyšli najavo (napr. viditeľná pleseň), vzniká preto podľa žalovaného pochybnosť o tom, či všetky pri
obhliadke zdokumentované poškodenia bytu a zariadenia bytu žalobcu vznikli v príčinnej súvislosti s

tvrdenou (domnelou) poistnou udalosťou. Tento nedostatok (neurčitosť a nepreskúmateľnosť vstupných
údajov použitých pri kalkulácii nákladov potrebných na uvedenie bytu do pôvodného stavu uvedených v
Znaleckom posudku č. 9/2022) nebol znalcom počas jeho výsluchu odstránený a súd prvej inštancie sa
s ním nezaoberal; ak potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že zistenia znalca sú správne, vydal
arbitrárne rozhodnutie. S odkazom na ust. § 17 ods. 4 a 5 zákona o znalcoch, ust. § 19 ods. 1, prvá veta

a prílohu č. 6 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch v platnom znení
(ďalej aj len ako “vyhláška o znalcoch“) žalovaný namietal, že Znalecký posudok č. 9/2022 z hľadiska
obsahovej štruktúry nespĺňa všetky v prílohe č. 6 vyhlášky o znalcoch predpísané náležitosti, nakoľko
v ňom absentujú podklady, na základe ktorých znalec dospel k záverom uvádzaným v Znaleckom
posudku č. 9/2022 a vytýkané obsahové nedostatky neboli v konaní odstránené. Ak súd prvej inštancie

konštatoval, že Znalecký posudok č. 9/2022 má všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, vec
nesprávne právne posúdil a vydal arbitrárne rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že predložený Znalecký
posudok č. 9/2022 neobsahoval všetky právnymi predpismi stanovené náležitosti - najmä podklady,
na základe ktorých by mohol žalovaný hodnoverným spôsobom overiť jednotlivé výpočty obsiahnuté v
Znaleckom posudku č. 9/2022 a súd prvej inštancie na Znalecký posudok č. 9/2022 ako na posudok

nemal vôbec prihliadať (§ 209 ods. 2 CSP) a ak tak učinil, vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný v
konaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia všeobecnej hodnoty stavebných
prác, ktorý dôkaz zo strany súdu prvej inštancie vykonaný nebol a súd prvej inštancie v rozsudku
neuviedol, prečo tento dôkaz nevykonal. Žalovaný poukázal na náležitosti rozsudku podľa CSP, potrebu
dostatočného a presvedčivého odôvodnenia a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS/64/2012 zo dňa 04.07.2012, sp. zn. III. ÚS/508/2011 zo dňa 21.02.2012, sp. zn.
III. ÚS/119/03 zo dňa 16.09.2003, judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) R
37/1985 a dovodil, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na poistné plnenie je
dôvodný, hoci poistné krytie pokrývajúce (údajnú) poistnú udalosť nebolo v Poistnej zmluve dojednané,
vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a ak súd prvej inštancie nevykonal všetky žalovaným označené dôkazy,
potomnedostatočnezistilskutkovýstavveci(§365ods.1písm.e)CSP).Žalovanýpovažovalnapadnutý
rozsudok za arbitrárny, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe akých myšlienkových postupov súd
prvej inštancie (vo viacerých smeroch) dospel k svojim záverom (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, § 220 ods. 2
CSP) a súčasne tým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému voči žalobcovi priznať nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 18.11.2024, v ktorom uviedol, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a správne a v plnej miere sa s ním stotožňuje.
Žalovaný opätovne spochybňoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu a aj to, že predmetná poistná udalosť
je krytá poistným vzťahom uzavretým medzi žalobcom a žalovaným. Poukázal na to, že podstatnou
skutočnosťou bolo miesto vzniku škody, ktorá nastala v byte žalobcu a podľa článku 2 odsek 4 VPP
medzi poistené nebezpečia patrí aj voda z vodovodu, pričom ňou sa rozumie voda v prítokových aj

odtokových potrubiach zásobovania vody, pričom podľa bodu 4.1 VPP sú poistené škody spôsobené
únikom vody z vyššie uvedených potrubí a zariadení; pod citované ustanovenia VPP možno zaradiť
aj prípad žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj emailová komunikácia medzi žalobcom a p. J. K.
(zamestnankyňou žalovaného) zo dňa 22.12.2023, ktorá sa jednoznačne vyjadrila (k uzatvorenej novejpoistke, ktorú žalobca uzatvoril v 01/2023), že v rámci poistenia je zahrnutý aj únik vody z vodovodného
zariadenia a lom potrubia. Aj v novej poistnej zmluve má žalobca rovnako špecifikované poistné
krytie týkajúce sa škody spôsobenej únikom vody a kanalizácie rovnakým spôsobom, ako v Poistnej

zmluve. Po uskutočnenej obhliadke technika žalovaného v byte, dňa 27.09.2022 žalobca napísal list,
ktorý obsahoval aj fotografie a všetky dokumenty, ktoré žalovaný od žalobcu požadoval, z čoho je
zrejmé, že argument žalovaného, že poistná udalosť nebola poistením krytá, je nedôvodná. Žalobca
mal za to, že žalovaný nevysvetlil jeho tvrdenie o tom, že ním poskytnuté plnenie je akýmsi „darom“,
k čomu sa prvoinštančný súd jasne vyjadril a označil toto tvrdenie za v rozpore so skutočnosťou, že

v dňoch 05.10.2022 a 06.10.2022 oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia, čím de facto uznal svoj
záväzok, existenciu poistnej udalosti a aj škody a zlikvidoval predmetnú poistnú udalosť. Žalobcovi
nebolo zrejmé, prečo až teraz žalovaný prichádza s tvrdením, že išlo o nedôvodne poskytnuté plnenie,
čím si odporuje v podstatných bodoch svojej argumentácie. Žalobca trval na tom (v zhode s názorom
súdu prvej inštancie), že žalovaný tým, že plnil a oznámil žalobcovi listom výšku poistného plnenia, v
celom rozsahu uznal opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku. Náklady bolo potrebné vynaložiť

na odstránenie následkov poistnej udalosti, boli kryté na základe Poistnej zmluvy, preto žalovaný
neoprávnene, svojvoľne a bezdôvodne krátil poistné plnenie. Znalecký posudok č. 9/2022 spĺňa podľa
žalobcu všetky stanovené náležitosti, poukázal na výpoveď znalca, kde svoje závery presne a jasne
ozrejmil a vysvetlil, ako dospel k výpočtu výšky uplatneného nároku. Žalobca doplnil, že boli splnené
všetkypredpokladynavznikzodpovednostizaškoduanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutie

potvrdil ako vecne správne.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 27.01.2025, zotrval na podanom odvolaní
v celom rozsahu – zopakoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že k zaplaveniu bytu a domácnosti

žalobcu došlo v dôsledku poškodenia resp. upchatia kanalizačného potrubia bytového domu, ktoré je
v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome a ktoré nespadá do rozsahu
poistného krytia dojednaného v Poistnej zmluve, pričom žalobca v konaní ani netvrdil, že by (údajná)
poistná udalosť v byte nastala v dôsledku niektorého z poistených rizík (resp. nebezpečí), netvrdil
(a nepreukázal), že by k vzniku (údajnej) poistnej udalosti došlo v dôsledku škody krytej Poistnou

zmluvou, preto pokiaľ súd prvej inštancie dospel na základe nesprávnej interpretácie VPP k záveru,
že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný, vec nesprávne právne posúdil. Zopakoval aj to,
že súd prvej inštancie sa zaoberal nárokom na náhradu škody, hoci žalobca v konaní uplatňuje nárok
na poistné plnenie, v ktorej časti je rozsudok arbitrárny pre absenciu dôvodov a že plnenie poskytnuté
žalovaným žalobcovi z titulu udalosti, ktorá u žalobcu nastala pred podaním žaloby, nepredstavuje

uznanie záväzku žalovaným a nemožno na jeho základe dospieť k tomu, že zo strany žalovaného došlo
ku kráteniu poistného plnenia; takýto záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a v tejto časti vec nesprávne právne posúdil a vydal arbitrárne rozhodnutie. Opakovane uviedol, že súd
prvej inštancie nemal pri rozhodovaní prihliadať na Znalecký posudok č. 9/2022 predložený žalobcom,
nakoľko neobsahuje všetky právnymi predpismi stanovené náležitosti, a ak tak učinil, vec nesprávne

právne posúdil a neuviedol, prečo nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie navrhnuté žalovaným,
čím nedostatočne zistil skutkový stav veci.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného viac nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), na prejednanie veci v súlade s ust. § 384 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP nariadil
pojednávanie na deň 01.10.2025 za účasti žalobcu a právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, vykonal
úkony podľa ust. § 382 CSP, zopakoval dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie odvolacieho
súdu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.

8. Na nariadenom pojednávaní strany sporu v zásade zotrvali na svojich dovtedajších vyjadreniach.
Žalobca trval na podanej žalobe a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, keďže žalobca si správne uplatnil
svoj nárok s poukazom na ust. § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.), VPP ako

súčasti Poistnej zmluvy a jeho nárok je krytý Poistnou zmluvou. Žalovaný trval na podanom odvolaní
a odvolacom návrhu, keďže v konaní nebolo sporné, ako k vzniku udalosti, od ktorej žalobca odvíja
svoj nárok, došlo, a tak, ako bola táto udalosť vymedzená a vzhľadom na rozsah poistného krytia podľaPoistnej zmluvy, takéto poškodenie bytu a zariadenia žalobcu nie je kryté Poistnou zmluvou a za škodu
spôsobenú žalobcovi zodpovedá iný subjekt.

9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca ako poistník a žalovaný ako
poisťovateľ uzatvorili Poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie bytu a boli dojednané poistené
nebezpečia pre byt a pre zariadenie domácnosti skupina nebezpečí – o.i. voda z vodovodu. V období od
07.09.2022 do 12.09.2022 (celkovo 4 x) došlo k opakovanej havárii kanalizačného potrubia v bytovom
dome D. XX G. E., v byte žalobcu. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenia spolu vo výške 1.006,53

eur. V konaní sa žalovaný bránil tým, že v prípade havárie nejde o poistnú udalosť krytú Poistnou
zmluvou, že žalobca v žalobe netvrdil, že údajná poistná udalosť v jeho byte nastala v dôsledku
niektorého z poistených rizík a výslovne uviedol, že k vzniku škody (údajnej poistenej udalosti) došlo v
dôsledku opakovanej havárie kanalizačného potrubia v bytovom dome na D. XX G. E..

10. Podľa oddielu II, článku 1, bodu 1.3 písm. a) VPP, poistené sú: a) byty a mimobytové priestory

patriace k bytu následkom poistených nebezpečí;

11. Podľa oddielu II, článku 1, bodu 1.3 písm. f) VPP, poistené sú na poistenom pozemku: nádrže na
plyn a vykurovací olej (bez obsahu) za účelom vykurovania, studne, čistička odpadových vôd, tepelné
čerpadlá, zemný kábel a domáce čerpadlá na vodu, prítokové a odtokové vodovodné potrubia, anténové

zariadenia.

12. Podľa oddielu II článku 1 bodu 1.3 písm. i) VPP poistené sú vedľajšie náklady sú náklady, ktoré
vzniknú po škodovej udalosti podliehajúcej povinnosti plnenia, pokiaľ sa týkajú poistenej veci, a síce:
náklady na odpratávanie, búranie, hasenie, premiestňovanie, demontáž, remontáž, ochranu a čistenie,

ako aj, náklady na prepravu k najbližšie povoleným miestam skládky vrátane potrebných opatrení na
odstraňovanie (prehliadka a spracovanie odpadu) a deponovanie.

13. Podľa oddielu II článku 1 bodu 2, 2.1 písm. a) VPP, poistenie sa vzťahuje na: a) celé zariadenie
domácnosti využívané na osobné účely, ktoré je vo vlastníctve poisteného alebo iných osôb, ktoré s

poisteným žijú v spoločnej domácnosti;

14. Podľa oddielu II článku 1 bodu 2, 2.1 písm. h) VPP poistenie sa vzťahuje aj na vedľajšie náklady, sú
náklady ktoré vzniknú po škodovej udalosti podliehajúcej povinnosti plnenia, pokiaľ sa týkajú poistených
vecí a síce; náklady na upratanie, hasenie, premiestňovanie, demontáž, remontáž, ochranu a čistenie,

náklady na odstránenie škody, ktorá vznikla konaním smerujúcim ku krádeži na súčastiach stavby ako aj;
náklady za prepravu k najbližšie povolenému miestu skládky vrátane potrebných opatrení na likvidáciu
(kontrola a spracovanie odpadu) a uloženie na skládke.

15. Podľa oddielu II, článku 2, bodu 4 VPP, voda z vodovodu je voda v prítokových a odtokových

potrubiach zásobovania vody alebo v prípojných zariadeniach (ako napr. zásobovanie teplou a studenou
vodou, ústredné kúrenie aj podlahové kúrenie, klimatizačné zariadenia a zariadenia na zásobovanie
bazénov).

16. Podľa oddielu II, článku 2, 4.1 písm. a) VPP, poistené sú škody: spôsobené únikom vody z vyššie

uvedených potrubí a zariadení;

17. Podľa oddielu II článku 2, bodu 4.1 písm. b) VPP, poistené sú škody: na vodovodných potrubiach
škody (napr. korózia, trhliny, praskliny a pod.); ako aj na zariadeniach a armatúrach, pripojených na
potrubie (napr. vodovodné kohútiky, umývadlá, záchody, kúpeľňové zariadenia, vykurovacie telesá,

vykurovacie kotle a bojlery), ak je ich obnova alebo oprava potrebná z dôvodu odstránenia škody
spôsobenej poškodením potrubia;

18. Podľa oddielu II článku 2 bodu 4, 4.1 písm. d) VPP, poistené sú škody: náklady na odstránenie škôd
na tesnení a škôd z dôvodu upchatia vodovodných zariadení alebo prípojných zariadení, pokiaľ boli

príčinou poistnej udalosti.

19.PodľaoddieluII.článku4,bodu3.8VPP,vpoistenínehnuteľnostibytusahradiaškodynaspoločných
častiach budovy alebo spoločných zariadeniach budovy, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve sostatnými vlastníkmi priestorov, a to pomerom podielového spoluvlastníctva poisteného k celkovým
spoluvlastníckym podielom.

20.PodľaoddieluII,článku6,bodu6.19VPP,únikvody–podúnikomvodysarozumieskutočneuniknuté
množstvo vody v m3 z vodovodných potrubí vo vlastníctve poisteného spôsobené ich poškodením.

21. Podľa oddielu II, článku 6, bodu 6.55 a 6.56 VPP, spoločné časti budovy sú časti bytového domu
nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré sú určené na spoločné užívanie; sú to najmä: základy

domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly,
vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Spoločné zariadenia budovy sú
zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tejto budove. Takýmito zariadeniami
sú najmä: výťahy, kotolne vrátane technologického zariadenia, bleskozvody, komíny, vodovodné,
teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

22. Podľa ust. § 788 ods. 1 a 3, Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s

poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

23. Podľa ust. § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,

ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

24. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na
ktorú sa poistenie vzťahuje.

25.Podľaust.§2ods.1písm.d)ah)zákonač.182/1993Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumied)bytom
miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením stavebného úradu určené na
bývanie ako samostatná bytová jednotka, ... (h) spoločným zariadením domu technologické zariadenie,
ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, a to aj keď je umiestnené mimo domu,

najmä výťah, zariadenie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, vzduchotechnika, spoločné elektrické
a telekomunikačné rozvody, bleskozvod, komín, vodovodná prípojka, teplonosná prípojka, kanalizačná
prípojka, elektrická prípojka, plynová prípojka a telekomunikačná prípojka.

26. S poukazom na citované ustanovenia VPP ako súčasti Poistnej zmluvy dospel odvolací súd k záveru,

že škoda, ktorá vznikla žalobcovi tak, ako ju skutkovo vymedzil žalobca (ktoré skutkové tvrdenia neboli
medzi stranami sporné), t.j. že k udalosti (škode v byte žalobcu) došlo v dôsledku opakovanej havárie
kanalizačného potrubia v bytovom dome v dňoch 07.09.-12.09.2022 a odpadová voda sa opakovane
vylievala z WC, vane a sprchovacieho kúta (cez odpadové potrubia zariaďovacích predmetov) v byte
žalobcu na prízemí v dôsledku poškodenia

na prívode kanalizačného potrubia v pivničných priestoroch, nie je krytá Poistnou zmluvou.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci bolo potrebné odlíšiť vlastníctvo rozvodov
(vodovodného a odpadového potrubiu) ako súčasti bytu žalobcu a v podielovom spoluvlastníctve
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako spoločného zariadenia bytového

domu, kam patria aj vodovodné a kanalizačné prípojky. Vlastníctvo bytu je ohraničené hlavnými
uzavieracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, plynu a elektrickými poistkami pre daný byt. Inak
povedané, súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie vrátane celej jeho vnútornej inštalácie (potrubné
rozvody vody, kanalizácie, plynu, ústredného kúrenia, elektroinštalácie a pod.) okrem stúpacích vedení a
uzavieracích ventilov na nich. Kanalizácia v byte zahŕňa systém vnútorných odpadových a pripojovacích

potrubí, ktoré odvádzajú odpadovú vodu zo zariadení bytu, ktoré produkujú odpadovú vodu (napr. drezu,
umývadla, vane, sprchy, toalety a práčky) cez spoločné zvislé zvody/potrubie (hlavné potrubia, ktoré
zbierajú odpadovú vodu zo všetkých pripojovacích potrubí a odvádzajú ju do nižších podlaží alebo
do hlavného systému bytového domu/budovy) do zvislej kanalizačnej šachty a následne do hlavnéhokanalizačného potrubia bytového domu, ktoré ďalej vedie do verejnej kanalizácie (alebo žumpy).
Spoločným zariadením bytového domu je tak hlavný uzáver, vodorovné a zvislé potrubia, cez ktoré je
vodaprivádzanákbytomaodpadovávodaodvádzanázbytu(vrátanestúpačkovýchuzáverov),odbočky

a prípojky potrubia vedúce až k bytovému vodomeru, za ktoré zodpovedá spoločenstvo vlastníkov
bytov alebo správca bytového domu, ktorí ich spravujú, pričom ich vlastníkmi sú všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome. Rozvodmi vlastníka bytu sú potom rozvody vody vedúce od
vodomerov k jednotlivému zariadeniu bytu, ktoré je na prívod vody pripojené, ako je napr. vodovodná
batéria k vani, sprchovaciemu kútu, záchodu alebo armatúra v kuchyni.

28. Inak povedané, za spoločné zariadenie bytového domu sa považuje zvislé potrubie, ktoré prechádza
cez všetky byty (príp. aj nebytové priestory) a vodorovné spodné rozvody, ktoré sa zbiehajú v bytovom
dome a ústia do kanalizačnej šachty. Vodorovné a zvislé rozvody vody vedúce od vodomerov k
jednotlivému zariadeniu bytu, ktoré je na prívod vody pripojené (armatúra v kuchyni, vodovodná batéria k
umývadlu, vani, sprchovaciemu kútu, záchodu) a odpadové potrubie vedúce v byte (od drezu, umývadla,

vani, sprchovacieho kúta a záchoda) až po vyústenie do spoločného zvislého odpadového potrubia, sú
vo vlastníctve vlastníka bytu.

29. Odlíšenie časti vodovodných a kanalizačných prípojok/potrubí vo vlastníctve vlastníka bytu a
ako spoločných zariadení bytového domu v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov

a nebytových priestorov vyplýva aj zo samotnej Poistnej zmluvy a VPP, ktoré sú jej neoddeliteľnou
súčasťou. Poistné krytie žalobcu podľa Poistnej zmluvy zahŕňalo o.i. poistené nebezpečie „voda z
vodovodu“, ktoré bolo definované ako voda v prítokových a odtokových potrubiach zásobovania vody
alebo v prípojných zariadeniach. Poistené boli škody spôsobené únikom vody z potrubí a zariadení
(z prítokových a odtokových potrubí zásobovania vody alebo z prípojných zariadení) vo vlastníctve

poisteného (žalobcu) spôsobené ich poškodením a náklady na odstránenie škôd z dôvodu upchatia
vodovodných alebo prípojných zariadení (vo vlastníctve poisteného), pokiaľ boli príčinou poistnej
udalosti (ust. oddielu II, článku 2, bod 4.1 písm. a) a d) VPP v spojení s ust. oddielu II, článku 6,
bodu 6.19 VPP). Pokiaľ teda k vzniku škody v byte žalobcu a na jeho zariadeniach nedošlo únikom
vody alebo upchatím potrubia, ktoré je vo vlastníctve žalobcu, nejde o poistené nebezpečenstvo kryté

Poistnou zmluvu. Alebo naopak, ak v prejednávanom prípade došlo k vzniku škody v byte žalobcu
a na jeho zariadeniach v dôsledku opakovanej havárie/poškodenia/porušenia kanalizačného potrubia
v bytovom dome, ktoré je ako spoločné zariadenie bytového domu v podielovom spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, na uvedené sa poistenie dojednané Poistnou
zmluvou nevzťahuje.

30. V uvedenom rozsahu tak súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak vyvodil, že všetky kanalizačné rozvody
je potrebné chápať ako súčasť poisteného bytu a že odpadová voda je vodou odtokového potrubia,
ktorá prenikla cez koncové zariadenia (WC a vaňa) a poškodila byt (steny, podlahy, priečky) a

jeho zariadenie, ktoré boli predmetom Poistnej zmluvy a taktiež že došlo k poškodeniu spoločných
častí a zariadení napr. stena spoločnej chodby. V rozsahu a spôsobom, akým súd prvej inštancie
vyvodil, že v rámci poistenia podľa Poistenej zmluvy sa hradia aj škody na spoločných častiach a
zariadeniach, ktorými sú aj kanalizačné prípojky, nesprávne interpretoval ustanovenia VPP, keď ním
citované ust. oddielu II, čl. 3, bodu 3.8 VPP (v poistení nehnuteľnosti bytu sa hradia škody na spoločných

častiach budovy alebo spoločných zariadeniach budovy, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve s
ostatnými vlastníkmi priestorov, a to pomerom podielového spoluvlastníctva poisteného k celkovým
spoluvlastníckym podielom) je potrebné vykladať tak, že v uvedenom rozsahu by sa z poistenia bytu
žalobcu hradila škoda na spoločných častiach alebo zariadeniach bytového domu, ktorá by na týchto
vznikla následkom poškodenia potrubia vo vlastníctve žalobcu (t.j. potrubia v byte žalobcu tak, ako je

uvedené vyššie). V rámci poistenia bolo poistené nebezpečie vody z vodovodu, t.j. vody z prítokových
a odtokových potrubí vo vlastníctve žalobcu, ktorými nie je kanalizačné (odtokové) potrubie, na ktorom
vzniklahavária(poškodenieresp.upchatiekanalizačnéhopotrubiabytovéhodomuvjehopivničnejčasti)
ako spoločné zariadenie bytového domu a v dôsledku ktorej havárie vznikla škoda v byte a na jeho
zariadeniach (zaplavením/vytopením bytu a domácnosti odpadovou vodou z kanalizačného potrubia

spoločného pre celý bytový dom). Je pritom irelevantné, že k úniku/vytečeniu odpadovej vody v byte
žalobcu došlo cez zariadenia bytu pripojené na odtokové potrubie bytu vo vlastníctve žalobcu.31. Zo všetkého zhora uvedeného, s ohľadom na skutkové závery (nesporné tvrdenia žalobcu) o
príčine vzniku škody v byte žalobcu, prihliadajúc na rozsah dojednaného poistného krytia a rizika podľa
Poistnej zmluvy, žalovaný neprevzal na seba poistné riziko, ktoré by krylo škody spôsobené zaplavením

bytu/domácnosti žalobcu odpadom z kanalizačného potrubia v podielovom spoluvlastníctve všetkých
vlastníkovbytovbytovéhodomu(akospoločnéhozariadeniabytovéhodomu),pretonaškodyspôsobené
v dôsledku poškodenia spoločných zariadení bytového domu (ich upchatia) sa uzavreté poistenie podľa
Poistenej zmluvy nevzťahovalo a žalovanému nevznikla povinnosť plniť žalobcovi. Skutočnosť, že
žalovaný čiastočne plnil podľa Poistnej zmluvy žalobcovi, neznamená uznanie jeho záväzku vo zvyšnej

žalobou uplatnenej časti; naviac je potrebné doplniť, že čiastočne splnenie záväzku má účinky uznania
zvyšku dlhu za zákonom stanovených podmienok len podľa Obchodného zákonníka, pričom Poistná
zmluvy podliehala režimu Občianskeho zákonníka.

32. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto

na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

33. Na základe uvedeného, zohľadňujúc argumentáciu žalovaného v prvoinštančnom ako aj odvolacom
konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil a žalobu žalobcu v

napadnute vyhovujúcej časti výroku I. zmenil tak, žalobu žalobcu v tejto napadnutej časti zamietol.

34. O celkových trovách konania t.j. prvoinštančného aj odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol
v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a ust. § 396 ods. 1, 2 CSP.
Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, odvolací súd rozhodol tak, že má nárok na

náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).