Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010746
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125010746.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Jánom Kanásom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin

sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 25.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XX

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nitre sp. zn. 3Pv/44/24/4403 zo dňa 20.05.2025 pre skutok

kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že:

v presne nezistený deň v mesiaci júl 2019 počas toho ako v tom čase mal. poškodená E. E., nar.
XX.XX.XXXX bola na týždeň v rodinnom dome svojej krstnej mamy F. A. vo G. H., I. J. XXX/X, prišiel
obvinený vo večerných hodinách za mal. poškodenou E. E. do tohto rodinného domu, kde v obývačke,
nagaučisazačalismal.poškodenouE.E.objímať,bozkávať,obvinenývyzliekolmal.poškodenejkrátke
nohavice, nohavičky a ako ležala chrbtom na gauči vnikol do jej pošvy penisom a vykonal súlož, hoci

vedel, že maloletá E. E. v čase skutku nedovŕšila vek 15 rokov,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B.. Na
hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom poškodenej,
výsluchom svedkov, prečítaním znaleckých posudkov a ostatných listinných dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný zo spáchania skutku a ďalej využil
svoje právo nevypovedať.
Súd podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania,
kde uviedol, že súlož s poškodenou nemal, bol by si to pamätal. Jediné čo sa medzi nimi stalo bolo to,že sa na pár sekúnd chytili cez oblečenie a tam to potom skončilo, boli tam potom nejaké objatia. Ďalej
ešte obžalovaný upresnil, že s E. E. nemal pohlavný styk a jediné čo si pamätá je to, že mali medzi
sebou dotyky a aj to iba na pár sekúnd. Dotýkal sa jej na pohlavných orgánoch cez oblečenie a robil to

pri tom, ako sa ho ona dotýkala na jeho pohlavnom orgáne cez oblečenie. O 22:00 hod. už bol doma,
lebo by sa inak nemal ako dostať domov a mal prísnu výchovu.

Svedkyňa – poškodená E. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že stalo sa to v lete v roku 2019, kedy
jej krstná mama bola na dovolenke a ona bola sama v jej rodinnom dome vo G., kde sa starala o svoju

babku. Ona sa počas tej doby, cca asi týždeň, stretávala s obžalovaným A. B., ktorý býval asi o dedinu
ďalej a chodil za ňou do toho domu, kde v tej dobe bývala. V jeden večer mali spolu pohlavný styk, ktorý
bol dobrovoľný. Mohlo sa to stať v júni alebo v júli a stalo sa to v tom rodinnom dome v obývačke na
gauči. Prišli zadným vchodom nad ránom do domu. Ona sa s A. B. pred pohlavným stykom poznala asi
pol roka. V čase skutku mala 13 rokov. Obžalovaný bol starší a nevie, či mal 16 alebo 17 rokov. A. B.
vedel koľko mala ona v tej dobe rokov. Tým, že sa poznali, vedeli o sebe tie najzákladnejšie veci. Ich

vzťah by nazvala prvou detskou láskou. Ona bola do neho zaľúbená a podľa jej názoru zaľúbenosť bola
aj z jeho strany, i keď možno trošku menšia.
Na otázky uviedla, že pohlavný styk sa stal počas letných prázdnin v júli. Meno krstnej mamy, kde bola na
prázdninách je F. A.. V predmetný deň pohlavného styku stretnutie iniciovala ona, za účelom toho, že ho
chcela vidieť a stráviť s ním čas. Oni sa stretávali iba večer, cca od 23.00 hod. až okolo polnoci. Stretli sa

na pozemku prislúchajúcom k rodinnému domu jej krstnej. Keď sa spolu stretli, tak sa spolu rozprávali a
fajčili. V ten večer sa ochladilo, išli dovnútra domu a tam sa to stalo. Pred stykom sa objímali a bozkávali.
Kto toto inicioval, si už nepamätá. Keď prišli do obývačky boli oblečení a potom sa navzájom vyzliekali.
Nepamätá si kto koho začal prvý vyzliekať. Počas styku mala na sebe tričko, spodnú časť oblečenia jej
obžalovaný vyzliekol. Má na mysli spodné prádlo a kraťase. Obžalovaný ju chytal na prsiach, zadku,

stehnách a tak. Nepamätá si, či ju chytal za vagínu ale pravdepodobne nie. Prsty jej do vagíny nestrkal.
Došlo k zasunutiu penisu do jej vagíny a došlo aj k súloži, teda sa aj hýbal. Nespomína si na to, či došlo
aj k jeho vyvrcholeniu. Od objímania po koniec pohlavného styku mohla prejsť pol hodina. Samotný
pohlavný styk mohol trvať 10 až 15 minút. Ona predtým nemala s nikým pohlavný styk. Ona z toho
pohlavného styku nemala nejakú obavu, i keď tam nejaký prirodzený strach bol. Vedela čo ma asi čaká

pri pohlavnom styku. Aj z jeho strany to bolo také neskúsené. Obžalovaný ju počas styku upokojoval,
že sa nič zlé nestane, že jej neublíži. Myslí si, že po pohlavnom styku na gauči aj zaspali a on nad
ránom išiel domov. Obývačka bola ako zadná izba domu. Dom má pivnicu a prízemie. Ona predtým s A.
aj chodila asi pol roka. Ona ho poznala predtým ako začali spolu chodiť len tak zbežne z videnia. Ona
sa počas pohlavného styku dotýkala aj obžalovaného a to na tvári, chrbte a penise. Nespomína si ako

bol oblečený resp. vyzlečený obžalovaný počas pohlavného styku. Nohavice a trenky mal vyzlečené.
Pravdepodobne si ona jeho penis nestrčila do svojej vagíny. Pohlavný styk inicioval obžalovaný. Počas
pohlavného styku ona ležala na chrbte a on bol nad ňou. V čase pohlavného styku bola v dome jej babka,
ktorá v tú dobu spala. Babka bola na vozíku a nevedela, že bol v dome obžalovaný. Ona jej to potom
ani nepovedala. Babka počas toho týždňa obžalovaného videla iba raz, pričom sa to stalo poobede

a vedela o tom, že obžalovaný príde a aj ho videla. S tým, že mala pohlavný styk s obžalovaným sa
zverila svojej kamarátke F. K.. Poškodená jej povedala o tom, že mala s obžalovaným pohlavný styk.
Povedala jej to osobne asi na druhý deň alebo o dva dni na to. Táto kamarátka tiež bývala vo Výčapoch-
Opatovciach a pozná sa s ňou od malička, pričom sa rozprávali o všetkom aj o intímnych veciach. O
pohlavnom styku s obžalovaným sa už nikomu inému nezdôverila. S obžalovaným mala pohlavný styk

iba raz. Po pohlavnom styku bol ich vzťah s obžalovaným rovnaký ako pred ním a potom postupom času
sa prestali kontaktovať a ani nevie prečo. U pani K. bola rok a pol v opatrovníctve a teraz tiež býva s
nimi. Býva tam s pani K., jej manželom a jej deťmi. Vyštudovala súkromnú pedagogickú školu v Brezne
a momentálne pracujem v záložni v Brezne. O tomto skutku hovorila v nemocnici v Brezne, keď bola
hospitalizovaná na psychiatrii a prišla za ňou psychiatrička ale ona si na to čo tam hovorila nespomína,

lebo bola v zlom psychickom stave a vraj aj hovorila veľa vecí čo sa týka domu. Ona je v kontakte s
jej starším bratom L., s babkou a krstnou mamou. Momentálne obžalovaného s odstupom času vníma
pozitívne. To, že mala pohlavný styk tak skoro, dnes ľutuje. Pohlavný styk s obžalovaným nepociťovala
ako niečo traumatizujúce. Nepociťovala pri tom ani emočné vypätie. Z domu ušla preto, lebo jej tam
psychicky ani fyzicky nebolo dobre a už tam s nimi nechcela byť.

Svedkyňa F. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka skutku, tak nevie o tom nič, lebo v tej
dobe bola na dovolenke. Počas jej dovolenky bývala u nich jej mama a E., ktorá je jej neter a po príchode
z dovolenky mi jej mama povedala, že bol u nich obžalovaný za E., boli sa spolu prejsť a potom jej dcérabola za obžalovaným mu dohovoriť, že E. je mladá, aby sa spolu nestretávali, ale či tomu tak bolo, to
ona nevie, ona za ňou nechodila. Obžalovaného pozná len z videnia a má za to, že týmto dohovorom
sa to ukončilo.

Svedkyňa F. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k tejto veci nevie nič povedať. Ona o tomto nevie
naozaj nič. Jej nikto nič nepovedal a ani sa nič po dedine nehovorilo.
Svedkyňa ďalej na otázky uviedla, že pozná A. B. od malička. Ona chodila k jeho mamine, ale s ním
sa nejak extra nerozprávala. Nevie bližšie charakterizovať obžalovaného, keďže ho extra nepozná,

nerozprávalisanejakoveľa,nechodilispoluvon.Môžebyť,žemánejakéchybičkyaletomákaždý.Býval
výbušný keď sa rozprával s mamou, vynadal jej. Nevie akú mal povesť ohľadne dievčat. E. E. pozná,
trávila s ňou detstvo. Keď bývala doma, tak bola veľmi zlatá, ale nejaké intímnosti spolu nepreberali.
Boli kamarátky a stretávali sa spolu, ale nie často. V dome jej krstnej mamy bola asi iba raz. Od E.
sa dozvedela, že má frajera A. B., že spolu chodia ale nič viac jej nepovedala a nevie uviesť, či jej
spomenula, že mali spolu pohlavný styk.

Súd prečítal podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku znalecký posudok č. 23/24 znalkyne A.
A. M. N. odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, kde je okrem iného uvedené, že
konanie obžalovaného ako mu je kladené za vinu mohlo byť z psychologického hľadiska motivované
ľahkou dostupnosťou sexuálneho objektu pri jeho nevyzretých, slabších behaviorálnych brzdách

pudových stránok osobnosti a nezrelej schopnosti anticipácie dôsledkov správania, ktoré by mohlo
byť vyhodnocované ako neadekvátne či zákon prestupujúce, v kontexte špecifík vývinového obdobia
adolescencie. Z pohľadu kognitívnej výbavy je posudzovaný obžalovaný schopný adekvátne vnímať,
konzervovať a následne aj adekvátne reprodukovať prežité udalosti a ich podstatné okolnosti, náležitosti
a detaily, je schopný chápať anticipáciu a kauzalitu, uvedené schopnosti sú zachované aj v kontexte

predmetného skutku, nárast lži skóre v použitom psychologickom inštrumentáriu poukazuje na rysy
nedostatočnej zrelosti, s nižšou mierou sebapoznania a s prvkami istej naivity v postojoch, premietajúce
sa do tendencie k pozitívnejšej kodifikácii obrazu vlastnej osobnosti pri prezentácii smerom k sociálnej
želateľnosti, jedná sa však o testovú premennú, nie percentuálnu kvantifikáciu miery hovorenia
nepravdy.

Súd prečítal podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku znalecký posudok č. 24/24 znalkyne O. A. P.
z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, kde je okrem iného
uvedené, že úroveň krátkodobej pamäti poškodenej je priemerná, neobjavili sa modifikácie pamäťového
materiálu v podobe konfabulácie, nie je prítomná porucha pamäti, a jej schopnosť reprodukcie je

dostatočne spoľahlivá. Objavili sa však distorzie, čo znamená, že jej interpretácia reality môže byť
sporadicky menej presná. Kontakt s realitou je dobre zachovaný v jednoduchých a jasných situáciách,
alemôžesaoslabiť,vpreňuzáťažových,emocionálnychsituáciách,kedymájejemocionálneprežívanie
výrazný vplyv na myslenie. Nie je v dostatočnom kontakte s vlastným vnútorným prežívaním, preto
situácie môže inak popisovať ako ich skutočne prežívala. Napriek úrovni intelektových schopností

v pásme vyššieho priemeru a nezisteným poruchám pamäte je všeobecná vierohodnosť svedkyne
znížená jej disharmonicky sa vyvíjajúcou osobnosťou s nadmernou precitlivelosťou a príznakmi emočne
nestabilnej osobnosti hraničného typu, kedy má tendenciu interpretovať realitu pod vplyvom vlastných
emócií, môže ju skresľovať a hodnotiť ju v krajných póloch, teda niečo nerealisticky vyzdvihovať alebo
nerealisticky znehodnocovať pod vplyvom negatívnych emócií. Taktiež nemožno vylúčiť vplyv jej túžob

a fantázií na popisovanie reality. Takéto vplyvy mohli interferovať s realitou aj v čase spáchania skutku,
keďže, ako sama udáva, intímny kontakt s páchateľom vnímala ako skôr príjemný a želaný. Na druhej
strane sa javí, že nemá tendenciu páchateľovi úmyselne spôsobiť ťažkosti, keďže ho doteraz vníma
pozitívne.

Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že táto zápisnica bola spísaná dňa 07.11.2023 na OR PZ
v Brezne, kde A. E. A. ktorá pracuje ako psychologička v Nemocnici s poliklinikou Brezno uviedla, že
z informácií od maloletej pacientky E. E. má podozrenie, že bola obeťou trestného činu, resp. trestných
činov. Pacientka spomínala vo svojej minulosti také závažné situácie ako jej sexuálne zneužívanie jej
bratom od veku 8-9 rokov do cca 13 rokov, o panenstvo mala prísť v 13 rokoch s chlapcom zo susedstva

a tiež v 13 rokoch bola údajne znásilnená kamarátom najstaršieho brata.Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 1P/106/2023 zo dňa
10.11.2023 súd zistil, že malol. E. E. bola dočasne zverená do starostlivosti navrhovateľky Q. K. na čas
do právoplatného skončenia vo veci samej.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp.zn. 37P/17/2024 zo dňa 19.04.2024
vyplýva, že malol. E. E. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti Q. K., ktorá je oprávnená
a povinná zabezpečovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletej,
zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a z odpisu z registra trestov GP SR vyplýva, že
obžalovaný nemá záznamy v týchto registroch.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a zistil, že z vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní súd nedokázal vyvodiť jednoznačne a bez dôvodných
pochybností záver, že skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal tak, ako je uvedený v obžalobnom
návrhuapretorozhodoltak,žeobžalovanéhopodľa§285písmenoa)Trestnéhoporiadkuspodobžaloby
v celom rozsahu oslobodil. Pri svojich právnych úvahách súd vychádzal predovšetkým zo zásady ,,in
dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a v súlade so zásadou v § 2 odsek 12

Trestného poriadku.
Pri hodnotení dôkazného materiálu, ktorý mal súd k dispozícii (výpoveď obžalovaného, poškodenej,
svedkov, znalecké posudky a listinné dôkazy) sa súd zameral na podstatné body jednotlivých výpovedí,
ich vnútornú logiku a konzistentnosť týchto výpovedí aj v kontexte všetkých dostupných dôkazov.
Vykonané dôkazy vo svojom súhrne nevytvárali logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu

dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré by vo svojom celku zhodne
a spoľahlivo dokazovali skutočnosti, ktoré by boli v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že by z nich bol možný len jediný záver a súčasne by vylúčili možnosť iného záveru.

Obžalovaný spáchanie skutku podľa obžaloby poprel už v prípravnom konaní, pričom poprel samotný

pohlavný styk, avšak uviedol, že s poškodenou sa len objímal a navzájom sa zľahka dotýkali cez
oblečenie aj na pohlavných orgánoch a iných častiach tela. V prospech obžalovaného vypovedala aj
svedkyňa F. K., ktorá uviedla, že ona o ich údajnom pohlavnom styku nič nevie a ani si nespomína, že
by jej niečo také poškodená uviedla. Ani svedkyňa F. A. nevedela nič ku skutku uviesť.

Obvinenie obžalovaného bolo založené výlučne na tvrdení poškodenej, kde poškodená uviedla, že
sa mali s obžalovaným najskôr objímať a potom mali mať priamo pohlavný styk. Po pohlavnom
styku o jeden alebo dva dni mala s touto skutočnosťou oboznámiť kamarátku F. K., avšak podľa jej
výpovedi na hlavnom pojednávaní, táto o tom nemala žiadnu vedomosť. Okrem výpovedi samotnej
poškodenej,nebolisúdupredloženéžiadnedôkazy,ktorébysvedčilivneprospechobžalovanéhoaktoré

by mohli preukázať spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 odsek 1 Trestného poriadku. Súd má pochybnosti o tom, že by sa skutok stal tak, ako uviedla
poškodená aj z toho dôvodu, že od spáchania skutku do jeho oznámenia, resp. uvedenia rôznych
udalosti s prvkami protiprávneho konania, ktoré sa mali udiať poškodenej, ktoré uviedla v Nemocnici
s poliklinikou Brezno psychologičke dňa 07.11.2023 vznikol časový odstup 4 rokov a poškodenú mal

údajne sexuálne zneužívať jej brat od veku 8-9 rokov, o panenstvo mala prísť vo veku 13 rokov
s chlapcom zo susedstva a tiež mala byť vo veku 13 rokov údajne znásilnená kamarátom najstaršieho
brata. Navyše zo znaleckého posudku č. 24/24, znalkyne O. A. P. vyplýva, že vierohodnosť svedkyne je
znížená, má tendenciu interpretovať realitu pod vplyvom vlastných emócií, môže ju skresľovať a hodnotiť
ju v krajných póloch, teda niečo nerealisticky vyzdvihovať alebo nerealisticky znehodnocovať pod

vplyvom negatívnych emócií. Taktiež nemožno vylúčiť vplyv jej túžob a fantázií na popisovanie reality.

Súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu konštatoval, že nebolo možné spoľahlivo, bez rozumných
a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že by obžalovaný vykonal súlož s poškodenou.
V dôsledku hore uvedených faktov bola obžaloba na obžalovaného neudržateľná, pričom pre

vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku sa nevyžadovalo nepochybné preukázanie toho, že obžalovaný
sa žalovaného skutku nedopustil, postačovala len pochybnosť, že sa takéhoto konania dopustil a naplnil
tak všetky znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu.Pri vyhodnotení vykonaných dôkazov postupoval súd v súlade so zásadou trestného konania uvedenou
v § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu), a podľa pravidiel

vyplývajúcej z ďalšej zásady trestného konania, prezumpcie neviny uvedenej v ustanovení § 2 odsek
4 Trestného poriadku (ktorá vychádza aj z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy a z čl. 40
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), z ktorej vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, nemôže súd rozhodnúť
v neprospech obžalovaného. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok

a význam ako dokázaná nevina (obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať), na túto zásadu
nadväzuje aj aplikácia zásady ,,in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obvineného“, podľa
ktorej, ak aj zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalšíchdostupnýchdôkazov,trebarozhodnúťvprospechobžalovaného.Prokuratúranepredložilaďalšie
usvedčujúce dôkazy a ani nenavrhla vykonať iné dôkazy na to, aby bol riadne zistený skutkový stav
veci, o ktorom by neboli dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu,

pričom v trestnom konaní nesie dôkazné bremeno práve prokuratúra zastupujúca štát. Obžalovanému
by v prípade uznania viny hrozil pomerne vysoký trest, preto bolo nevyhnutné, aby jeho vina bola
bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy by mali jednoznačne a s najvyšším
stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre
spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie

akýchkoľvekrozumnýchpochybnostíbolopotrebnévykladaťichvprospechobžalovanéhoanienaopak,
pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok
(Uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5To/20/2010 zo dňa 25.11.2010).

S poukazom na hore uvedenú dôkaznú situáciu súd vyhodnotil, že výsledky dokazovania jednoznačne

nepreukázali, že obžalovaný sa mal dopustiť konania uvedeného v obžalobe, preto bolo na mieste
aplikovať zásadu ,,in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), pretože ani po vykonaní
všetkých dostupných dôkazov nebolo možné spoľahlivo (bez rozumných a dôvodných pochybností)
uzavrieť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžalobného návrhu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje
skutkové zistenia oprel, a právne úvahy, ktorými sa súd spravoval, zistiac dôkaznú núdzu, súd
obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.