Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoEk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408215248
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4408215248.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,protipovinnej:A.B.nar.XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, B., o vymoženie 326,30 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. mája 2025 č. k. 9Er/1111/2008

- 25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 prvá veta
Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014,
§ 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že predmetné exekučné konanie začalo dňa 09.09.2008 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred
súdnym exekútorom do zápisnice. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorovi udelené dňa
04.11.2008. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozhodcovský rozsudok sp. zn SR 04718/08

zo dňa 03.06.2008, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie sumy 334,59 eur s 0,25% úrokom
z omeškania denne zo sumy 326,63 eur od 20.02.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v
sume 130,29 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný súd podrobil kontrole predloženú
Zmluvu o úvere zo dňa 13.12.2007 uzatvorenú medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807
598, Bratislava a povinnou ako dlžníkom. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto bola uzavretá dňa
13.12.2007 a to medzi účastníkmi exekúcie a jej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Z obsahu vyššie citovanej úverovej zmluvy mal za preukázané, že táto má povahu spotrebiteľskej
zmluvy, preto ju podrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku, kde citoval bod 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul nie je pre spotrebiteľa žiadnym spôsobom zvýraznená,
podčiarknutá, aby sa s jej obsahom bolo možné riadne oboznámiť pred podpisom zmluvy. Zastal názor,
že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. O neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak umožňuje riešenie sporov aj v
súdnom konaní a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným
súdom SR, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na
vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodcovský súd na základe vyššie citovanej rozhodcovskej
doložky nemal právomoc rozhodovať, pretože rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal

a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskémukonaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože
veriteľ sa snaží získať exekučný titul. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka odporuje princípom ústavnosti

deklarovaných v Ústave SR v článku 46 ods. 1, ktorý článok deklaruje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Zároveň neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený tiež nepreukázal žiadnym
spôsobom, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a že spotrebiteľka - povinná bola

riadne poučená s touto skutočnosťou a že bola oboznámená so zmluvou o úvere a to pred jej podpisom,
prípadne či jej bola daná možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a aj zmluvných podmienok. S poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto
zastavil, pretože rozhodcovská doložka (bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru) spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože uprednostňuje veriteľa pred
spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vydaný rozhodcovský

rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, preto exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365

ods. 1 písm. f) CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že v postavení veriteľa uzavrel s povinnou v postavení dlžníka
dňa 13.12.2007 Zmluvu o úvere č. 4500330, na základe ktorej sa zaviazal povinnej poskytnúť úver
vo výške 165,97 eura. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka

má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisy na ochranu spotrebiteľa nie
je možná, pretože právny vzťah medzi oprávneným a povinnou s prihliadnutím na charakter zmluvy
nie je vzťahom spotrebiteľským. Poukázal na to, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe
akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, ako tomu došlo v predmetom
spore. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Povinná s ním uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje,
že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Predložením zmluvy o úvere, ako
aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru si splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť

vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere.
Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je písaná
čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi
klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Poukázal na to,
že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nezakazovala

použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi ním a povinnou je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Povinná má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje

právo. Predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými
a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti
o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospelk záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 09. septembra
2008, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o

návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 04718/08 zo dňa 03.06.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07.07.2008 a vykonateľnosť dňa 10.07.2008. Súdny exekútor doručil súdu prvej
inštancie dňa 24.10.2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom a plnomocenstvom. Poverením zo dňa 04.11.2008 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie. Následne v priebehu konania súd prvej inštancie vyzval oprávneného na doloženie
zmluvy o úvere ako aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré oprávnený doručil súdu prvej
inštancie dňa 06.04.2010. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného v rozhodnom čase exekúciu súd zastaví,

ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní
oprávneným odvolací súd uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná
zásahom do absolútnych majetkových práv povinnej osoby, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a
predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá
jej bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinná osoba ručí celým svojím

majetkom a oprávnená sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na
druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinnej osoby, i práva
tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného
výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže
vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje

zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinnej
osoby. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon
(medzi nimi aj § 57 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo
osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon

(uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po
zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

11. V zmysle vyššie uvedeného sa exekučné konanie môže vykonávať len na uspokojenie skutočne

existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje
na uspokojenie oprávnenej a výlučne z majetku povinnej osoby. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto
princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti
exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného
poriadku alebo osobitného zákona. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení

pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s
hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Jedným z uvedených dôvodov „in
concreto“ je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra2014, ktorý sa z hľadiska svojej imanencie vzťahuje aj na skutočnosť, že rozhodnutie predložené ako
exekučný titul je nulitným právnym aktom.

12. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným
a povinnou správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva je vo všeobecnosti
definovaná v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom od 01. 07. 2007 do 31. 10. 2008 (v čase

uzavretiazmluvyoúverezodňa13.12.2007),každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9)
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa poznámky pod čiarou 9) zákona o

ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 07. 2007 do 31. 10. 2008, § 52 až § 60 Občianskeho
zákonníka.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej uvádza, že
spotrebiteľskázmluvajevnašomprávnomporiadkudefinovanáv§52Občianskehozákonníka(predtým
do 30.06.2007 aj v § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a od 01.07.2007 do

31.10.2008 aj v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci sa
jedná práve o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva.

16. Reagujúc na námietky oprávneného uvádzané v odvolaní, odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012
sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú
v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),

pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).17. K odvolacej námietke oprávneného, že predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradná, a
že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
odvolací súd nahliada ako na nedôvodnú. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že súd prvej

inštancie dostatočne zistil a posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a to aj v spektre aplikačnej praxe súdov SR, v ktorej bol viac krát vyslovený právny záver, podľa
ktorého rozhodcovská doložka, resp. zmluva, ktorá síce umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom
a štátnym súdom, ale ak by dodávateľ inicioval (začal) rozhodcovské konanie skôr (ako prvý),
dosiahol by nad spotrebiteľom dominanciu, na základe ktorej by bol spotrebiteľ povinný riešiť spor

v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože svojím obsahom a významom
konštituuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal
spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť.Neprijateľnározhodcovskádoložkajeabsolútneneplatná(§53ods.5Občianskehozákonníka)a
je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,

a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

18. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v Občianskom zákonníku. Predkladanie zmlúv obsahujúcich rozhodcovskú doložku spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť

tejto časti zmluvy, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je
neakceptovateľné,abyporušovateľprávapresúvalzodpovednosťnaslabšiustranuajevylúčené,abyza
takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Na strane oprávneného je dôkazné bremeno
preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené
žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky.

Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne
vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.

19. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej, a to podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

20. Z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval odvolací súd za

neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodnúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. Záverom neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nerozhodol aj o trovách exekúcie, napriek tomu, že podľa §
9a Exekučného poriadku v spojení s § 200 ods. 2 CSP o nich mal rozhodnúť. Exekučný súd zvolil
nesprávny procesný postup, keď o trovách exekúcie rozhodol následne samostatným rozhodnutím zo
dňa 03.07.2025 č. k. 9Er/1111/2008 – 44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2025. Vzhľadom

k skutočnosti, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie potvrdil,
nenarúša postup súdu prvej inštancie zákonnosť rozhodnutia o zastavení exekúcie, ani nezasahuje do
práv strán. V tomto smere dodáva, že strany mali možnosť podať voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie
o trovách exekúcie sťažnosť, a teda nebolo porušené právo strán na spravodlivý proces.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).