Rozsudok – Poistenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-16C/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202799
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1222202799.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: Wüstenrot

poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408,
zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36
853 186 proti žalovaným: 1. Stavebné bytové družstvo Kredit - správa bytov, so sídlom Tomášikova 26,
821 01 Bratislava, IČO: 35 715 570, zastúpenému: SHM law office s.r.o., so sídlom Mliekarenská 1,
821 09 Bratislava, IČO: 55 088 694, 2. UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 136/810, 160 12
Praha, IČO: 49 240 480, konajúca prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpenému:

CLSČavojský&Partners,s.r.o.,sosídlomZochova6-8,81103Bratislava,IČO:36854972,ozaplatenie
426,34 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie 426,34 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.6.2014 uzavrel s poistenou A. B., poistnú zmluvu o poistení
nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škody, predmetom ktorej bolo poistenie bytu č.
XX, X. A., C. XXX/XX, XXX XX D. so začiatkom poistenia od 26.6.2014. Dňa 21.5.2020 došlo k
upchatiu odpadového potrubia v bytovom dome na C. E. F. XXX/XX, na ktoré sú napojené potrubia z
kuchynských drezov v jednotlivých bytoch. Voda tečúca potrubím z bytov nad poisteným bytom č. XX
v dôsledku upchatia odpadového potrubia prerazila cez kuchynský drez v poistenom byte a zaplavila
časť kuchynskej linky, vrátane priečinkov pod kuchynským drezom a plávajúcu podlahu v kuchyni a

na chodbe. Žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie vo výške 426,34 EUR. Keďže žalobca vyplatil
poistenému poistné plnenie, prešlo naňho právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou.
Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu. Princíp generálnej prevencie nachádzajúci sa v § 415 a nasl.
Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť každému správať sa tak, aby nedošlo ku škode na majetku,
zdraví, prírode a životnom prostredí. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom
alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám a teda predchádzať ich
vzniku. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, správa

sa protiprávne. Žalovaný v 1. rade, ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza poistená
nehnuteľnosť,neudržiavalodpadovépotrubievstavespôsobilomnajehobežnúprevádzku,čímspôsobil
poistenej škodu, za ktorú v zmysle § 8 ods. 5 BytZ zodpovedá. Tým je daná pasívna legitimácia
žalovaného v 1. rade. Správca je povinný vykonávať práva k majetku vlastníkov len v ich záujme. Jenepochybne v záujme vlastníkov, aby sa poškodené časti spoločných častí a spoločných zariadení
opravili alebo vykonali nevyhnutné opatrenia smerujúce k zabráneniu škôd na majetku vlastníkov.
Nakoľko mal žalovaný v 1. rade v čase poistnej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným v 2.

rade, uplatnil si žalobca svoj nárok priamo aj u žalovaného v 2. rade. Listom zo dňa 20.5.2021 vyzval
žalobcažalovanéhov2.radenanáhraduškodyvovýške426,34EURvlehote15dníoddoručeniavýzvy.
Listom zo dňa 20.8.2021 a 20.9.2021 vyzval žalobca opätovne žalovaného v 2. rade na náhradu škody.
Listom zo dňa 20.12.2022 vyzval žalobca žalovaného v 1. rade na náhradu škody vo výške 426,34 EUR
v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaní však do dnešného dňa neuhradili uplatnený nárok. Listom

zo dňa 20.1.2022 vyzval žalobca opätovne žalovaného v 1. rade na náhradu škody. Keďže žalovaní
neuhradili žalobcovi pohľadávku riadne a včas, dostali sa do omeškania, preto si žalobca uplatňoval tiež
úroky z omeškania.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepreukázal, nepredložil a ani
neoznačilžiadnydôkaz,žekanalizačnépotrubienebolospôsobilénariadnuprevádzku.Zobsahužaloby

nie je možné zistiť, či predmetné upchatie kanalizácie bolo dôsledkom nevyhovujúceho technického
stavu kanalizácie, alebo dôsledkom predmetu nevhodného na vypustenie do kanalizačného potrubia.
V súvislosti s uvedeným však žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že medzi povinnosti
správcu bytového domu nepatrí udržiavanie kanalizačného potrubia v stave spôsobilom na jeho riadnu
prevádzku. Správca bytového domu je v rámci výkonu správy bytového domu povinný zabezpečovať

odstránenie vzniknutej poruchy či závady kanalizačného potrubia, respektíve na základe rozhodnutia
a pokynu vlastníkov bytov zabezpečiť výmenu kanalizačného potrubia. Správca bytového domu však
nie je prevádzkovateľom kanalizačného potrubia v bytovom dome zodpovedajúcim za jeho funkčnosť,
kanalizačné potrubie je totižto v podielom spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobca v
podanej žalobe neuviedol právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný v 1. rade zodpovedať za

vzniknutú škodu. Žalobca síce v žalobe uvádza ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, avšak v predmetnom
prípade nevznikla škoda v dôsledku správy bytového domu vykonávanej žalovaným v 1. rade, ale v
dôsledku upchatia kanalizačného potrubia, pričom je v predmetnom prípade nepodstatné, či upchatie
kanalizačného potrubia spôsobila tretia osoba vypustením nevhodného predmetu do kanalizačného

potrubia alebo v dôsledku nevhodného technického stavu kanalizačného potrubia. Žalovaný v 1.
rade ako správca bytového domu totižto nezabezpečuje prevádzkovanie kanalizačného potrubia, a
teda škoda vzniknutá upchatím kanalizačného potrubia nemôže byť škoda vzniknutá v dôsledku
prevádzkovej činnosti žalovaného v 1. rade ako správcu bytového domu. Žalobca v podanej žalobe
ani nešpecifikoval odkazom na ustanovenie právneho predpisu alebo odkazom na ustanovenie zmluvy

o výkone správy, ktorú konkrétnu povinnosť žalovaný v 1. rade ako správca bytového domu neplnil
alebo plnil nedostatočne, teda skutočnosti, ktorá má byť právnym základom nároku na náhradu škody
uplatneného žalobcom v podanej žalobe.

4. Žalovaný v 2. rade rovnako žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nie je v konaní pasívne vecne

legitimovaným subjektom. Žalovaný v 2. rade má síce uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným v 1.
rade, avšak pri likvidácii škodovej udalosti nebolo preukázané, že predmetná škoda je krytá poistnou
zmluvou. Podanie žaloby v takomto prípade považoval za nesúladné s praxou na poistnom trhu. Žalobca
nepreukázal, že žalovaný v 1. rade porušil svoju povinnosť a mal by za škodu niesť zodpovednosť. Na
základe popisu vzniku škodovej udalosti mal žalovaný v 2. rade za to, že žalobca nepreukázal, že by

"upchatie odpadového potrubia" zapríčinil žalovaný v 1. rade.

5. Žalobca v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.02.2023 uviedol, že žalovaný v 1. rade, ako
správca bytového domu, v ktorom sa nachádza poistená nehnuteľnosť, by podľa BytZ mal zabezpečovať
prevádzku, kontrolu, údržbu a opravy spoločných častí a zariadení domu. Správca je povinný vykonávať

práva k majetku vlastníkov len v ich záujme. Je nepochybne v záujme vlastníkov udržiavať odpadové
potrubie (kanalizáciu) v stave spôsobilom na jeho bežnú prevádzku, zabezpečovať jeho kontrolu a
v prípade zistenia závad zabezpečiť ich opravu alebo vykonať nevyhnutné opatrenia smerujúce k
zabráneniu škôd na majetku vlastníkov. Ak tak správca nekoná, zodpovedá v zmysle § 8 ods. 5 BytZ
za vzniknutú škodu. Žalobca poukázal na bod 3. Oznámenia poistnej udalosti spôsobenej živelnou

udalosťouzodňa24.5.2020.Údajevtomtobodemalvyplniťten,ktospôsobilpoistnúudalosťalebozaňu
zodpovedá. Žalovaný v 1. rade na danom tlačive určil seba ako osobu, ktorá spôsobila, resp. zodpovedá
za vznik poistnej udalosti a súhlasil s popisom vzniku a rozsahu poistnej udalosti. Správnosť týchto
údajov žalovaný v 1. rade potvrdil dňa 02.06.2020 pečiatkou a podpisom zodpovednej osoby. Ak strananeunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Nesporné skutočnosti nie sú predmetom
dokazovania a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

6. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.12.2023 v súvislosti s oznámením poistnej
udalosti žalovaným v 1. rade ako správcom bytového domu žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi
uviedol, že vyplnenie predmetného dokumentu nie je možné považovať za uznanie zodpovednosti
žalovaného v 1. rade za vzniknutú škodu. Žalovaný v 1. rade ako správca bytového domu bol povinný

vzniknutú poistnú udalosť ohlásiť žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi bezodkladne po vzniku
poistnej udalosti, pretože v prípade omeškania so splnením uvedenej povinnosti by žalovaný v 1. rade
porušil povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, ako aj zmluvy o výkone správy bytového domu. Z
uvedeného dôvodu žalovaný v 1. rade preventívne oznámil vznik poistnej udalosti žalovanému v 2. rade
ako poisťovateľovi, pričom až následným šetrením malo byť objasnené, či žalovaný v 1. rade skutočne
zodpovedá za vznik škody v danom prípade.

7. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.03.2023 uviedol, že účelom poistenia
zodpovednosti za škody podľa ust. § 822 OZ nie je kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá vznikne
poškodenému. Jedná sa o kompenzáciu majetkovej ujmy vzniknutej poistenému, ktorý je za vznik
škody zodpovedný úhradou oprávneného nároku poškodeného. V súvislosti s citovaným ustanovením

OZ je potrebné uviesť, že určenie platobného miesta nemožno zamieňať s aktívnou hmotnoprávnou
legitimáciou poškodeného na poistné plnenie. Teda, poškodený nemá voči poisťovni priamy nárok na
poistné plnenie, preto by súd musel nárok uplatnený poškodeným zamietnuť pre absenciu aktívnej
hmotnoprávnej legitimácie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 5969/2017,
z 24. decembra 2018, v ktorom súd judikoval, že skutočnosť, že poistné plnenie má byť uhradené

k rukám poškodeného, nečiní poškodeného osobou oprávnenou domáhať sa výkonu predmetného
rozhodnutia. Poškodený bude vždy môcť uplatňovať svoje právo na náhradu škody iba voči škodcovi.
Škodca (poistený) však na základe predmetného rozhodnutia bude oprávnený domáhať sa toho, aby ho
poistiteľ zbavil povinnosti (tzn. aby konal v jeho prospech) nahradiť ním spôsobenú škodu v uvedenej
výške. Skúmanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie je základnou podmienkou konania a je to práve

žalobca kto je povinný preukázať správnu vecnú legitimáciu.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: fotodokumentácia bytu poškodenej, likvidačná správa
k poistnej udalosti zo dňa 19.05.2021, objednávka obhliadky zo dňa 25.05.2020, oznámenie poistnej
udalosti žalobcovi zo dňa 24.05.2020, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.05.2021, poistná zmluva

medzi žalobcom a poškodenou zo dňa 25.06.2014, rozpočet s výkazom výmer, uplatnenie regresného
nároku voči žalovaným spolu s urgenciou I a II, zápis o poškodení zo dňa 27.05.2020 a zistil nasledovný
skutkový stav:

9. Medzi žalobcom a poškodenou A. B. bola dňa 25.06.2014 uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej

bolopoistenienehnuteľnosti,domácnostiazodpovednostizaškody.Poškodenádňa24.05.2020ohlásila
žalobcovi vznik poistnej udalosti, ku ktorej došlo tak, že v dôsledku upchatia potrubia v bytovom dome,
na ktoré je napojené potrubie z kuchynského drezu bytu, voda prerazila cez kuchynský drez a zaplavila
časť kuchynskej linky, vrátane priečinkov pod kuchynským drezom a plávajúcu podlahu v kuchyni a na
chodbe.

10. Podľa likvidačnej správy k poistnej udalosti zo dňa 21.05.2020 predstavovala výška poistného
plnenia po odrátaní spoluúčasti sumu 426,34 EUR, ktorá bola poukázaná poškodenej dňa 20.05.2021.

11. Žalobca následne u žalovaných v 1. a 2. rade uplatnil regresný nárok na zaplatenie sumy 426,34

EUR.

12.Právnyzástupcažalobcuvosvojompredneseuviedol,žežalobcavyplatilpoškodenejpoistnéplnenie
vo výške 423,34 EUR, ktoré si titulom náhrady škody uplatňuje voči žalovanému v 1. rade ako správcovi
bytového domu a zároveň si uplatňuje aj voči žalovanému v 2. rade, s ktorým mal žalovaný v 1. rade

uzatvorenú poistnú zmluvu.

13. Právny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojom prednese zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a uviedol, že nebol preukázaný základ uplatňovaného nároku.14. Právny zástupca žalovaného v 2. rade vo svojom prednese uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú, uplatnený nárok za nepreukázaný. Žalobca nepreukázal, že by došlo k vzniku akejkoľvek

škody v dôsledku konania alebo opomenutia takéhoto konania zo strany žalovaného v 1. rade. Žalobca
neozrejmil porušenia akej právnej povinnosti sa žalovaný v 1. rade dopustil, uvedené nepreukázal,
rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného v 1.
rade a vznikom škody. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe vyplýva, respektíve z príloh
k žalobe vyplýva, že poistená u žalobcu mala na základe poistnej zmluvy poistený byt, teda majetok

a domácnosť a zodpovednosť za škodu. Zo žiadnej časti žaloby, respektíve repliky nevyplýva, z ktorého
z uzavretých pripoistení bolo žalobcom poistenej plnené. Bez ohľadu na to je však relevantné to,
že v zmysle ustanovenia OZ neprináleží žalobcovi uplatňovať si svoj regresný nárok priamo voči
poisťovateľovi údajného škodcu. Vzhľadom na uvedené zotrvával na námietke žalovaného v 2. rade,
že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

18. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

19. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

20. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

21. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení

účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti), spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona
rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v
prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne
vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody,
komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

22. Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti
a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstvaapriľahléhopozemkuvstavespôsobilomnaichriadneužívanie;zaprevádzkusapovažujú
aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými
správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,

b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov,e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

24. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových
priestorovvdomezavšetkyškodyvzniknutévdôsledkuneplneniaalebonedostatočnéhoplneniasvojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

25. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., pri správe domu je správca povinný

a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,

d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
f) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiadajú vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov (ďalej len „štvrtina vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome“),
g) vypracovať a každoročne do 30. novembra vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome predložiť
plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu
na kalendárny rok,

h)podaťnávrhnavykonaniedobrovoľnejdražbybytualebonebytovéhopriestoruvdomenauspokojenie
pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o),
i) podať návrh na exekučné konanie,
j) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom,

k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom
sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania
prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so
správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.

26. Súd má za preukázané, že dňa 21.05.2020 došlo k vzniku poistnej udalosti v byte poškodenej,
ktorá mala so žalobcom uzavreté poistenie nehnuteľnosti a domácnosti, pričom škoda bola spôsobená
v dôsledku upchatia odpadového potrubia v spoločných priestoroch bytového domu, následkom čoho
voda prerazila cez drez v byte poškodenej a zaplavila časť kuchynskej linky, vrátane priečinkov pod
drezom a plávajúcu podlahu v kuchyni a na chodbe. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

Rovnako nebolo sporné, že žalobca poskytol poškodenej poistné plnenie vo výške 426,34 EUR.

27. Žalovaný v 1. rade bol v čase vzniku poistnej udalosti správcom bytového domu na C. E. F. XX
G. D., v ktorom sa nachádza byt poškodenej. Namietal, že škoda nevznikla v dôsledku správy bytového
domu,alevdôsledkuupchatiakanalizačnéhopotrubia,pričomjenepodstatné,čiupchatiekanalizačného

potrubia spôsobila tretia osoba vypustením nevhodného predmetu do kanalizačného potrubia, alebo
v dôsledku nevhodného technického stavu potrubia. Žalovaný v 1. rade ako správca bytového domu
totiž nezabezpečoval prevádzkovanie potrubia, a teda škoda vzniknutá upchatím potrubia nemôže byť
škodou vzniknutou v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného v 1. rade. Všeobecnými predpokladmi
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu
je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného
z nich na strane žalovaného v 1. rade nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal,
akého konkrétneho konania sa mal žalovaný v 1. rade dopustiť, resp. akú konkrétnu povinnosť,
v dôsledku ktorej došlo k upchatiu odpadového potrubia nachádzajúceho sa v spoločných častiach

bytového domu, mal zanedbať. V kontradiktórnom spore sa priorizuje procesná aktivita sporových strán,
kedy sú strany povinné uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti a na preukázanie týchto skutočností
predložiť relevantné dôkazy. Tu treba zdôrazniť, že žaloba vrátane príloh, nielen že nepreukazuje
porušenie povinnosti (zmluvnej, zákonnej či inej) na strane žalovaného v 1. rade, ale takéto porušeniede facto ani netvrdí, keďže nevymedzuje žiadne skutkové okolnosti správania (konania, opomenutia)
žalovaného v 1. rade, podľa ktorých by protistrana vedela identifikovať delikt žalovaného v 1. rade
a zaujať adekvátnu obranu. Túto nevyhnutnú náležitosť žaloby nespĺňa ani odkaz na oznámenie poistnej

udalosti, kde žalovaný v 1. rade mal podľa žalobcu uznať svoju zodpovednosť za vznik poistnej udalosti.
Takéto„vyhlásenie“bezsplneniavyššieuvedenýchpredpokladovvznikuzodpovednostizaškodužiadny
zodpovednostný vzťah nezakladá. Žalobca len vo všeobecnosti uvádzal, že žalovaný v 1. rade zanedbal
svoje povinnosti pri výkone správy bytového domu, čím malo dôjsť k upchatiu potrubia. Čo sa týka
tvrdeného porušenia prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, prevenčná povinnosť

neznamená, že ide o povinnosť absolútnu, ktorá za každej situácie zabezpečí, že k žiadnej škode
nepríde(porovnajrozsudokNSSR,sp.zn.5Cdo/171/2019,zodňa28.09.2021).Odžalovanéhov1.rade
ako správcu bytového domu tak nebolo dôvodné očakávať, aby predpokladal vznik neobmedzeného
počtu udalostí, ktoré by potenciálne mohli spôsobiť vznik škody niektorému z vlastníkov bytov v bytovom
dome.

28. Opísanie skutkového deja je podstatné pre zaujatie obrany žalovanej strany účinným popretím,
inými slovami ak nie je skutkové tvrdenie, nemožno ho účinne poprieť. Jediné skutkové tvrdenie
o zatečení v byte poistenej v dôsledku upchatia odpadového potrubia bolo naozaj nesporné, inštitúty
zodpovednosti za škodu, prevenčnej povinnosti, či povinnosti správcu bytového domu podľa zákona č.
182/1993 Z.z. však predpokladajú konkrétnu aktivitu alebo opomenutie zodpovednostného subjektu,

ktoré však žalobca nijakým spôsobom neidentifikoval (napr. že by správca nevykonal revíziu potrubia
v určených časových intervaloch). Je vecou žalobcu, čo učiní predmetom konania a aké skutkové
okolnosti vnesie do konania. Nie je tak postačujúce všeobecné tvrdenie o tom, že žalovaný v 1. rade
zanedbal svoje povinnosti pri výkone správy bytového domu, v dôsledku čoho malo dôjsť k vzniku
poistnej udalosti.

29. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani
bremeno tvrdenia v otázke zodpovednosti žalovaného v 1. rade za vznik škody. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda

výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie
NajvyššiehosúduSRz24.júna2010,sp.zn.5Obo/52/2010).Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalobca

v konaní nepreukázal existenciu všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného v 1. rade
za škodu, vrátane nepreukázania porušenia prevenčnej povinnosti.

30. Žalovaný v 2. rade bol poisťovateľom žalovaného v 1. rade. Táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporná, vyplýva aj z oznámenia poistnej udalosti spôsobenej živelnou udalosťou (bod 3). Žalovaný

v 2. rade namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle § 823 Občianskeho
zákonníka. Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti
poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Náhradu
platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá. Žalobca tak nemal
právo domáhať sa regresného plnenia priamo proti žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi žalovaného

v 1. rade. Odhliadnuc od skutočnosti, že nebol preukázaný právny základ žaloby, a to porušenie alebo
opomenutie povinnosti pri správe bytového domu zo strany žalovaného v 1. rade, žalobe by vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

31. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia

tak súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

32. Záverom súd uvádza, že žalobca navrhol vykonať dôkaz – zmluvu o výkone správy uzavretú medzi
žalovaným v 1. rade a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. E. F. XX G. D..
Vzhľadom na to, že žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o výkone správy, súd na návrh žalobcu

vyzvalžalovanéhov1.rade,abyuvedenúlistinupredložil.Žalovanýv1.radereagovalnavýzvusúdutak,
že originál zmluvy o výkone správy odovzdal Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave II v rámci trestného
konania.ORPZBratislavaIIsúdunásledneuviedlo,žedokumentáciuodovzdávaštatutárovižalovaného
v 1. rade. Žalovaný v 1. rade následne súdu uviedol, že zmluva o výkone správy sa nenachádza medzidokumentáciou odovzdanou Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II. Právny zástupca žalovaného
v 1. rade na pojednávaní uviedol, že originál zmluvy o výkone správy nemá k dispozícii ani v elektronickej
(podpísanej) verzii. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz. Žalobca ďalšie

návrhy na vykonanie dokazovania nepredniesol. Neuviedol ani to, či sa pokúsil sám zabezpečiť tento
listinný dôkaz napr. prostredníctvom svojej poistenej, ktorá bola vlastníčkou bytu v bytovom dome.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní
úspech, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.