Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 91Odi/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123219204
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123219204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

B. C. XXXX/X, D. E. B., 2. F. G. B., nar. X.X.XXXX, B. C. XXXX/X, D. E. B., zast.: JUDr. Júlia Čechová,
advokátka, so sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: H. D., nar.: 17.06.1964, I. J. XXX/
X, D. E. B., zast.: JUDr. Martin Kovács, advokát, Ružová dolina 613/17, Bratislava, o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcav1.a2.radežaloboudoručenousúdu10.11.2023žiadal,abysúdzrušiloddlženiežalovaného
na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Odk/171/2019 zo dňa 24.4.2019, ktorým súd
zbavil žalovaného všetkých svojich dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze. Zároveň žalobca žiadal súd o priznanie náhrady trov konania v rozsahu
100 %.

Skutková a právna argumentácia žalobcov v 1. a 2. rade:

Žalobcovia ako veritelia poskytli žalovanému ako dlžníkovi v období od 31.5.2016 do 7.9.2016 postupne
peňažné prostriedky v celkovej výške 35.000 Eur za účelom spoločného podnikania – vybudovania
spoločnej reštauračnej prevádzky. Peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovanému ako vklad do
spoločného podnikania, ktoré malo byť realizované prostredníctvom spoločnej s.r.o., teda ako vklad do
základného imania, ku ktorej založeniu však nikdy nedošlo. Skutočnosť prečo sa žalobcovia v 1. a 2.
rade rozhodli skúsiť podnikanie so žalovaným bola, že mali k dispozícií voľné finančné prostriedky na

investovanie, avšak nemali žiadne znalosti a skúsenosti s podnikaním a investovaním, pričom žalovaný
sa prezentoval vysokou životnou úrovňou, aj ako úspešný podnikateľ, ktorý prevádzkoval reštauráciu
a mal aj zamestnávať cca 400 ľudí v automobilke. Žalovaný opakovane utvrdzoval žalobcov 1. a 2.
rade, že dodrží podmienky dohody o forme spoločného podnikania so žalobcami, ktorou malo byť
založenie spoločnej s.r.o., pričom sa odvolával na to, že tieto záležitosti postačí vyriešiť až po otvorení
prevádzky, čo malo byť cca začiatkom septembra 2016. V tom čase už však začalo byť žalobcom
jasné, že sa prevádzka v plánovanom termíne otvárať nebude, keďže opravy prevádzky boli len v

počiatočnejfáze.Napriektejtoskutočnosti,žalovanýodžalobcovv1.a2.radežiadalposkytnutieďalších
finančnýchprostriedkov,ktorémuužžalobcovianeposkytli,keďžežalovanýnepredložilžalobcomžiaden
dôkaz o tom, že došlo k úkonom smerujúcim k založeniu spoločnosti. Žalobcovia v 1. a 2. rade
prestali žalovanému dôverovať a vyzvali ho na vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný na ich výzvynereagoval a následne úplne prerušil komunikáciu. Po oboznámení žalovaného formou SMS správy
s rozhodnutím žalobcov v 1. a 2. rade vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou im žalovaný zaslal
na bankový účet sumu 10.000 Eur. Na písomnú výzvu právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade

na úhradu zvyšnej sumy reagoval žalovaný telefonicky a právnemu zástupcovi oznámil svoj záujem o
mimosúdne vyriešenie veci a vrátenie zvyšnej sumy 25.000 Eur, ktorú však nevrátil. Z tohto dôvodu
následne žalobcovia v 1. a 2. rade podali na Okresný súd Spišská Nová Ves žalobu o zaplatenie sumy
25.000 Eur s príslušenstvom, o ktorej príslušný súd v konaní sp. zn. 13C/8/2018 rozhodol rozsudkom
zo dňa 4.9.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2018 tak, že uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 25.000 Eur s príslušenstvom. Uvedenú povinnosť žalovaný
nesplnil ani čiastočne. Z verejne dostupných informácií sa žalobcovia v 1. a 2. rade ďalej dozvedeli,
že žalovaný potom, čo od nich prevzal finančné prostriedky v celkovej výške 35.000 Eur a potom, čo
im prisľúbil ich vrátenie, darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Spišská Nová Ves, Katastrálnym odborom, v konaní č. B./2016 dňa 16.11.2016 (ďalej
len „darovacia zmluva“) previedol svoj nehnuteľný majetok na svoje deti – dcéru a syna. V súčasnosti

je výlučným vlastníkom nehnuteľného majetku len dcéra (syn žalovaného previedol v roku 2018 svoj
podiel kúpnou zmluvou na svoju sestru – dcéru žalovaného). Uvedeným právnym úkonom žalovaný
spôsobil zmenšenie svojho majetku a urobil to v úmysle ukrátiť žalobcov v 1. a 2. rade – svojich veriteľov.
Toto zmenšenie žalovaného majetku objektívne spôsobilo, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako veritelia
nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku žalovaného, pretože žalovaný nemá iný

majetok, ktorý by stačil na uspokojenie ich pohľadávky. Účelom darovania bolo ukrátenie uspokojenia
pohľadávky žalobcov, čo preukazuje aj skutočnosť, že darovaný nehnuteľný majetok bol už najneskôr od
29.3.2018 v ponuke predaja realitnej kancelárie VB reality, s.r.o. za navrhovanú kúpnu cenu 199.990 Eur.
Potomtobezodplatnomscudzenísvojhojedinéhohodnotnéhomajetkubezreálnehodôvodupokračovali
zo strany žalovaného prísľuby vrátenia finančných prostriedkov žalobcom a neustále odďaľovanie

vráteniafinančnýchprostriedkovpodrôznymizámienkami.Výdavkyúdajnevynaloženénarekonštrukciu
prevádzky nepreukázal žalovaný žiadnym relevantným dokladom či faktúrou. Počas obdobia, kedy
žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov a na základe jeho
prísľubov očakávali ich vrátenie, sa postupne z rôznych zdrojov dozvedali o finančných problémoch
žalovaného, ktoré mal aj v čase poskytovania finančných prostriedkov žalobcami v 1. a 2. rade (jún až

začiatok septembra 2016), pričom následné zistenia o konaní žalovaného (nevyplatenie mzdy svojmu
zamestnancovi, urýchlené predávanie svojich luxusných motorových vozidiel a motoriek) utvrdzovali
žalobcov v 1. a 2. rade o existencii dlhov žalovaného a nepoctivom zámere žalovaného. Dlhodobú
nepriaznivú situáciu žalovaného v čase poskytnutia pôžičky preukazujú nasledovné skutočnosti – z
poslednej zverejnenej účtovnej závierky spoločnosti JOFEX, s.r.o., v ktorej bol žalovaný v rozhodnom

čase jediným spoločníkom a konateľom (v súčasnosti po zmene obchodného mena: Rafferty, s.r.o.),
vyplýva, že v roku 2015 dosiahla hospodársky výsledok – stratu vo výške 143.311 Eur a mala záväzky vo
výške 302.843 Eur; žalovaný ako ručiteľ bol spolu so svojou vyššie uvedenou spoločnosťou zaviazaný
povinnosťou zaplatiť sumu 14.968,35 Eur s príslušenstvom veriteľovi: Tatra banka, a.s., v zmysle Zmluvy
o splátkovom úvere č. MU – 8002233051, ktorú uzatvorila Tatra banka, a.s., ako veriteľ so spoločnosťou

žalovaného ako dlžníkom a Dohody o ručení, ktorú uzatvorila Tatra banka, a.s., so žalovaným ako
ručiteľom. Spoločnosť žalovaného JOFEX, s.r.o. nesplácala úver riadne a včas, čím porušila podmienky
uvedené v úverovej zmluve, veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, následne k mimosúdnemu vymáhaniu
dlhu a keďže to nebolo úspešné, následne prebehlo súdne vymáhanie vykonávané v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn.: 10Cb/108/2017, kde bol dňa 11.9.2018 vydaný

rozsudok, ktorý priznal nárok veriteľovi. V situácii, kedy žalovaný vedel o existencii svojich dlhov a najmä
vedel, že predmetný záväzok z úveru bude skôr či neskôr priznaný súdom a stane sa vymáhateľným aj
priamo voči jeho osobe, a teda jeho osobnému majetku, a po tom, čo žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali
o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v celkovej výške 35.000 Eur, zostal žalovanému jediný
spôsob udržania svojho majetku v rámci svojej rodiny, a to jeho prevod vyššie uvedenej nehnuteľnosti

na svoje deti, pričom úmysel žalovaného je úplne jednoznačný – previesť svoj nehnuteľný majetok na
svoje deti, čím majetok zostane v rámci rodiny, a tým zmariť uspokojenie všetkých svojich veriteľov,
keďže iný majetok už žalovaný nevlastní. V predmetnej nehnuteľnosti do dnešného dňa žalovaný spolu
s manželkou býva, a teda užíva túto nehnuteľnosť rovnako ako pred prevodom vlastníckeho práva
na svoje deti. Prevod vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti zo žalovaného na jeho deti tak bol len

formálnym prevodom, pričom v skutočnosti sa osoba/osoby užívajúce predmetnú nehnuteľnosťou vôbec
nezmenili. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa voči prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti
zo žalovaného na jeho deti, t.j. darovacej zmluve, bránili podaním žaloby o určenie neúčinnosti tohto
právneho úkonu. Súdne konanie v tejto veci stále prebieha na Okresnom súde Spišská Nová Ves podsp. zn.: 5C/31/2019. O množstve veriteľov žalovaného a výške jeho dlhov už dnes nemožno z verejne
dostupnýchzdrojovzískaťinformácie,keďžežalovanýpodalsámnasebanávrhnavyhláseniekonkurzu.
Následne dňa 24.4.2019 vyhlásil Okresný súd Košice I konkurz na majetok žalovaného, sp.zn.: 31

OdK/171/2019. V návrhu žalovaný jasne uviedol, že v súčasnosti nevlastní žiaden aktuálny majetok, čo
potvrdil aj správca konkurznej podstaty zistením, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a z
tohtodôvodubolkonkurznamajetokdlžníkazrušený.Vzmyslevyššieuvedenýchskutočnostíužodroku
2015 žalovaný zaznamenával vo svojom podnikaní výraznú stratu, následne prestal splácať úver voči
veriteľovi Tatra banke, a.s., pričom jeho dlhy narastali. V tejto situácii sa objavila neočakávaná možnosť

získania finančných prostriedkov od žalobcov v 1. a 2. rade, poskytnutých síce za účelom spoločného
podnikania založením spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovať reštauračné
zariadenie, avšak využitých na dodnes neznámy účel, keďže ku skutočnému spoločnému podnikaniu
nikdy nedošlo. Na základe uvedeného možno preto odôvodnene predpokladať, že žalovaný poskytnuté
finančné prostriedky žalobcov v 1. a 2. rade použil pre svoje potreby, teda ich nepoužil na účel určený
žalobcami v 1. a 2. rade, čím ich uviedol do omylu, pričom niekoľkokrát prisľúbil vrátenie finančných

prostriedkov, avšak neurobil tak a týmto konaním iba zavádzal v snahe oddialiť uplatnenie ich práv na
súde, aby tak mohol pokračovať v premyslených krokoch na zbavenie sa svojho majetku a ukracovanie
veriteľov až do takého stavu, že ním podaný návrh na vyhlásenie konkurzu bol už vopred premyslený a
podaný s vedomím, že žalovaný nemá žiaden majetok, preto aj konkurz bude pre nedostatok majetku
zrušený a on nebude povinný uhradiť žiadny zo svojich záväzkov. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej

žalobe ďalej citovali § 166f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom
znení (ďalej len „ZoKR), § 166g ods. 2 písm. g), h) ZoKR a § 166g ods. 3 ZoKR. Nepoctivý zámer
žalovanéhoprijehooddlženívideližalobcoviav1.a2.radevkonanížalovaného,ktorýnemalprioddlžení
poctivý zámer nakoľko z jeho správania sa pred podaním návrhu na oddlženie možno usudzovať, že pri
preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. V tomto opätovne poukázali

na správanie sa žalovaného ktorý už od roku 2015 zaznamenával vo svojom podnikaní prostredníctvom
svojejspoločnostivýraznústratuanásledneprestalsplácaťúvervočiveriteľovi,Tatrabanke,a.s.,pričom
jeho dlhy neúmerne narastali. V tejto pre žalovaného veľmi nepriaznivej situácii sa zrazu objavila lákavá
možnosť získania finančných prostriedkov od žalobcov v 1. a 2. rade, a to prostredníctvom založenia
spoločného podnikania – prevádzkovania reštauračného zariadenia, na ktoré mu žalobcovia v 1. a 2.

rade poskytli nemalé finančné krytie, pričom však je dodnes pre žalobcov neznámy účel ich použitia zo
strany žalovaného. Žalovaný nikdy nepoužil finančné prostriedky žalobcov v 1. a 2. rade na spoločný
podnikateľskýcieľ,právenaopakjeveľmipravdepodobnéžežalovanýpožiltietofinančnéprostriedkypre
svoje potreby, na prekrytie svojich už v tom čase výrazných dlhov. Žalovaný teda nepoužil tieto peniaze
na účel určený žalobcami, čím ich uviedol do omylu. Hoci niekoľkokrát žalovaný prisľúbil žalobcom ich

vrátenie, avšak neurobil tak a týmto konaním žalobcov v 1. a 2. rade iba zavádzal v snahe oddialiť
uplatnenie ich práv na súde, a to len preto aby mohol pokračovať v premyslených krokoch na zbavenie
sa svojho majetku (podozrivý prevod nehnuteľnosti zo svojho vlastníctva do vlastníctva svojich detí )
a ukracovanie veriteľov a to až do takého stavu, že ním podaný návrh na vyhlásenie konkurzu bol
už vopred podaný s vedomím, že dlžník nemá žiaden majetok, preto aj konkurz bude pre nedostatok

majetku zrušený a on nebude povinný uhradiť žiadny zo svojich záväzkov. Žalovaný sa tak pri preberaní
svojich záväzkov spoliehal na to, že tieto svoje dlhy bude riešiť konkurzom, takto konal cielene v úmysle
neuspokojiť svojich veriteľov riadne vrátením dlžných pohľadávok, ale naopak postupným zbavením sa
majetku a následným vyhlásením konkurzu obísť „legálnym” spôsobom uspokojenie pohľadávok svojich
veriteľov, čím jeho zámer pred podaním návrhu na oddlženie možno hodnotiť ako nepoctivý. Taktiež

podľa žalobcov v 1. a 2. rade nemal žalovaný pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko z jeho správania
sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa. Uvedené preukazuje správanie sa žalovaného v situácii, kedy vedel o existencii
svojich dlhov, teda vedel, že záväzok z úveru voči veriteľovi Tatra banke bude priznaný súdom a
stane sa vymáhateľným aj priamo voči jeho osobe (čiže aj jeho osobnému majetku), a najmä po tom,

ako žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, kedy využil
žalovaný jediný spôsob udržania svojho majetku v rámci svojej rodiny, a to jeho prevod na svoje deti.
V tomto konaní žalovaného vidieť jasný úmysel previesť svoj nehnuteľný majetok na svoje deti, čím
majetok zostane v rámci rodiny, a tým zmariť uspokojenie všetkých svojich veriteľov, keďže iný majetok
už dlžník nevlastní. Pritom žalovaný v tejto nehnuteľností, ktorá už niekoľko rokov nepatrí do jeho

vlastníctva, nepretržite býva spolu so svojou manželkou a má v nej prihlásený trvalý pobyt. Po prevode
tejto nehnuteľnosti darovaním na svoje deti, mal v nej zriadené právo doživotného užívania, avšak v
decembri roku 2017 bolo toto vecné bremeno zrušené. Žalovaný tak užíva túto nehnuteľnosť v rovnakom
rozsahu ako pred prevodom vlastníckeho práva na svoje deti, a teda tento prevod vlastníckeho práva zožalovanéhonajehodetitakbollenformálnymprevodom,pričomvskutočnostisaosoba/osobyužívajúce
predmetnú nehnuteľnosťou vôbec nezmenili. Zo správania sa žalovaného – bezodplatného prevodu
svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú do dnešných dní užíva ako svoju vlastnú, na svoje deti,

a to v čase kedy už o existencii svojich dlhoch vedel, tak možno jednoznačne usudzovať, že mal snahu
poškodiť svojho veriteľa, a teda jeho zámer pred podaním návrhu na oddlženie je nutné hodnotiť ako
nepoctivý. Žalobcovia v 1. a 2.rade záverom poukázali na § 166g ods. 3 ZoKR, podľa ktorého by mal
súd prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u toho dlžníka, ktorý v minulosti mal
alebo stále má významnejší majetok resp. má skúsenosti s podnikaním, pretože žalovaný je tou osobou,

nielen z pohľadu existencie významnejšieho majetku – predmetnej nehnuteľnosti, ktorý v minulosti mal
ale aj z hľadiska jeho mnohoročných skúseností ako podnikateľa.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že nárok žalobcov v 1. a 2. rade neuznáva v celom
rozsahu, tvrdenia žalobcov popiera, považuje ich za nepodložené, zavádzajúce a vyfabulované, v
úmysle zvrátiť účinky, ktoré nastali následkom zmeškania lehoty pre nepodanie prihlášky v základnej

prihlasovacej lehote v konkurznom konaní vedenom v minulosti pred Okresným súdom Košice I pod sp.
zn.: 31OdK/171/2019. Z uvedených dôvodov žalovaný uviedol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu
a žalobcov v 1. a 2. rade zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Skutková a právna argumentácia žalovaného:

Podaná žaloba vychádza z domnienok žalobcov v 1. a 2. rade o tom, že žalovaný údajne mal mať
nepoctivý zámer pred podaním návrhu na oddlženie, pričom nemal údajne konať s úmyslom uspokojenia
svojich veriteľov, ale naopak zbavením sa majetku a následným vyhlásením konkurzu mal údajne v
úmysle „obísť“ legálnym spôsobom uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, na základe čoho by podľa

názoru žalobcov jeho zámer mal byť údajne nepoctivý. Žalobcovia 1. a 2. rade v podanej žalobe
poukázali iba na bezodplatný prevod vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti na svoje deti v
čase, kedy o existencii svojich dlhov už údajne vedel, pričom z tejto skutočnosti je podľa názoru žalobcov
údajne možné usudzovať, že žalovaný mal mať snahu poškodiť žalobcov ako svojho veriteľa. Žalovaný
uvedené domnienky žalobcov popiera. Ide o tvrdenia, ktoré sú odtrhnuté od reality, zámerne prehnané,

neúplné a vyfabulované, ktorých jediným cieľom je zakryť nečinnosť žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k
ochranesvojichdomnelýchnárokovahmotnoprávnenásledkynerešpektovaniazákladnejcivilnoprávnej
zásadyvigilantibusiura.Vprvomrademedziprevodomvlastníckehoprávazožalovanéhonajehodetivo
vzťahukspornejnehnuteľnostineexistujejednotiacizámer.Skutočnosť,žekprevoduvlastníckehopráva
k predmetnej nehnuteľnosti došlo len v časovej súvislosti s konkurzom žalovaného, konkrétne v období

troch rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ešte sama o sebe nepostačuje na vyvodenie
záveru o nepoctivom zámere žalovaného vo vzťahu k uspokojeniu pohľadávok žalobcov. Žalobcovia
opierajú dôvody podanej žaloby o právne domnienky uvedené v § 166g ods. 2 ZoKR, ktoré predstavujú
exemplifikatívny výpočet situácií, za ktorých sa konanie dlžníka považuje za nepoctivý zámer. Ide
o enumeráciu situácií, ktoré sa v bežnom živote vyskytujú najčastejšie, pričom všetky vychádzajú z

predpokladu, že medzi konaním dlžníka a jeho veriteľmi existuje jednotiaci zámer neuspokojiť svojho
veriteľa úmyselným nekonaním, zatajovaním majetku, zmenšovaním majetku, zvýhodňovaním iného
veriteľa, a pod. Vo veci je však prehliadané, že časový aspekt prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti, hoci je jednou z podmienok prípustnosti žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu,
nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom pre úspešnosť žaloby o odporovateľnosť právneho

úkonu, rovnako tak nie je jediným a ani rozhodujúcim kritériom pre úspešnosť žaloby o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V oboch prípadoch je žalobca povinný už pri podaní žaloby preukázať,
že medzi konaním žalovaného a následkom existuje jednotiaci zámer poškodiť svojho veriteľa. Ide o
skutočnosť, ktorú žalobca pri podaní žaloby ani náznakom nepreukázal a podaná žaloba vychádza
výhradne z domnienok žalobcov. S prihliadnutím na skutkový stav veci a chronologickú nadväznosť

jednotlivých úkonov žalovaného však ani náznakom nie je možné dospieť k záveru o tom, že na
strane žalovaného by čo i len príčinne mohol existovať akýkoľvek nepoctivý zámer vo vzťahu k zámeru
neuspokojiť žalobcov ako svojich veriteľov. Podľa tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade mal žalobca poskytnúť
žalovanému v období od 31.5.2016 do 7.9.2016 finančné prostriedky v rozsahu 35.000 Eur, ktoré mali
byť použité na vybudovanie spoločnej prevádzky reštauračného zariadenia. Dňa 28.9.2016 došlo k

uzatvoreniuDarovacejzmluvyvrátanezmluvyozriadenívecnéhobremenaprávadoživotnéhobývaniaa
užívania nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Dňa 31.10.2016 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva vo vzťahu k Darovacej zmluve zo dňa 28.9.2016, pričom vklad bol povolený dňa 16.11.2016.
Dňa 23.6.2017 žalobcovia po prvýkrát vyzvali žalovaného na vrátenie dlžnej sumy. Dňa 7.11.2017bolo právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva žalovaného doživotne bývať a užívať predmetnú
nehnuteľnosť zrušené, pričom k jeho zániku došlo vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený
dňa 5.12.2017. Dňa 31.1.2018 uzatvorila dcéra žalovaného K. D. zmluvu o úvere, pričom z poskytnutého

úveru odkúpila 1/2 predmetnej nehnuteľnosti od syna žalovaného L. D. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
31.1.2018. Návrh na vklad bol podaný dňa 4.4.2018 a vklad bol povolený dňa 6.4.2018, na základe čoho
sa výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala dcéra žalovaného. Dňa 9.2.2018 žalovaný vrátil
žalobcom sumu 10.000 Eur. Dňa 9.4.2019 žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Dňa 24.4.2019
bolo v obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 16.4.2019, sp.

zn.: 31OdK/171/2019, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, zbavil žalovaného všetkých
dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze,
ustanovil správcu podstaty a vyzval všetkých veriteľov, aby si prihlásili pohľadávky prihláškou. Dňa
11.7.2019 správca podstaty dlžníka po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty podľa § 167v ods.
1 ZoKR zverejnil v Obchodnom vestníku oznam o tom, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu, pričom konkurz na majetok žalovaného bol zrušený. Dňa 2.9.2019 žalobcovia podali žalobu

o určenie neúčinnosti Darovacej zmluvy zo dňa 28.9.2016, ktorá je vedená pred Okresným súdom
Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 5C/31/2019. Ide o skutkový stav, ktorý vyplýva z už predložených
dôkazov zo strany žalobcu, ako aj z verejne dostupných listín. Navyše podľa zistení žalovaného,
správca v konkurznom konaní oznámil začatie konkurzného konania aj priamo žalobcom a vyzval ich
na prihlásenie si pohľadávok prihláškou. Žalobcovia v 1. a 2. rade však žiadnu z domnelých pohľadávok

neprihlásili v základnej prihlasovacej lehote a vo vzťahu k uplatneniu jednotlivých pohľadávok ostali
nečinní. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný nezamlčal ani skutočnosť, že v období troch rokov pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, vlastnil predmetnú nehnuteľnosť a jeho vyhlásenie je obsahom
spisu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn.: 31OdK/171/2019.
Nad rámec uvedeného žalovaný uvádza, že žalobcom sa snažil vrátiť finančné prostriedky v miere,

ktorú mu jeho aktuálna situácia pripúšťala, pričom dňa 9.2.2018 žalovaný vrátil žalobcom v 1. a 2.
rade sumu 10.000 Eur. Nie je preto pravdou, že žalovaný by konal v úmysle zbaviť sa svojich dlhov,
keď aj z uvedeného konania je zrejmé, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich
možností a schopností a vrátil sumu 10.000 Eur ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Rovnako tak žalovaný poskytoval súčinnosť správcovi v konkurznom konaní vedenom pred Okresným

súdom Košice I pod sp. zn.: 31OdK/171/2019. Skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade napriek
tomu, že boli vyzvaní správcom na prihlásenie si pohľadávok voči žalovanému prihláškou v základnej
prihlasovacej lehote, prihláškou neuplatnili žiaden nárok, a vo veci ostali nečinní, preto ani náznakom
nemôže byť ich nečinnosť dávaná za vinu žalovanému. Každý je povinný zachovávať bdelosť nad
svojimi právami a uplatniť ich včas. Žalobcovia v 1.a 2. rade v rozpore so zásadou vigilantibus iura

nekonali a prihlášku v konkurznom konaní nepodali. Podaná žaloba je tak len pokusom žalobcov zrušiť
účinkyichnečinnostivyfabulovanoužalobou,podľaktorejmalžalovanýúdajnenepoctivýzámer.Časová
následnosť jednotlivých úkonov žalovaného však celkom zrejme nasvedčuje tomu, že medzi prevodom
predmetných nehnuteľností na deti žalovaného a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovaného a pohľadávkou žalobcov neexistuje žiaden jednotiaci zámer. Z konania žalovaného je totiž

zrejmé a nesporné, že žalovaný sa snažil svoj dlh splniť, keď poskytol aspoň čiastočné plnenie, ktoré
žalobcovia v1. a 2. rade prijali. Ide navyše o skutočnosť, ktorú žalobcovia v1.a 2. rade ani nepopierajú a
sami ju potvrdzujú v podanej žalobe. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobcov v 1. a 2. rade o tom, že
by žalovaný údajne mal poskytnuté finančné prostriedky použiť na iný účel než spoločné podnikanie ani
žesažalovanýsnažilodhovoriťžalobcovv1.a2.radeodinvestíciedospoločnéhopodnikania.Žalovaný

skutočne podnikal kroky k založeniu spoločnosti, dňa 4.1.2017 bol vyzvaný spoločnosťou Lukačovský,
s.r.o. na oznámenie základných údajov potrebných pre založenie novej s.r.o. Ide o skutočnosť, o ktorej
žalobcovia v 1. a 2. rade majú zrejmú vedomosť, keďže žalovaný aktívne komunikoval so žalobcami
ohľadom založenia spoločnej spoločnosti a uvedený e-mail poslal žalobcom v 1. a 2. rade a navrhol
osobné stretnutie.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi a výpoveďou žalovaného
na základe návrhov sporových strán.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/8/2018, rozsudkom zo

dňa 4.9.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 25.000 Eur
s príslušenstvom, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2018.5. Z pripojeného konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31Odk/171/2019
súd zistil, že dňa 15.4.2019 podal žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Uznesením Okresného
súdu Košice I č.k. 31Odk/171/2019-23 zo dňa 16.4.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.4.2019,

okrem iného, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, súd zbavil žalovaného všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze, ustanovil
správcu konkurznej podstaty. Zo zoznamu veriteľov vyplýva, že žalobca v 1. rade bol jedným z 11-tich
veriteľov.Zozoznamuaktuálnehomajetkuazoznamumajetkuväčšejhodnotyktorévlastnilvposledných
troch rokoch, podaného žalovaným v konkurznom konaní, vyplýva vyhlásenie žalovaného, že vlastnil

pozemok a rodinný dom v podiele 1/2, motocykel vyššej hodnoty. Z indikatívnej informácie z Centrálneho
registra exekúcii vyplývalo, že na žalovaného boli vedené dve exekúcie, oprávneným bola Tatra banka,
a.s.

6. Zo správy o stave konkurzného konania ustanoveného správcu súd zistil, že správca preskúmal
pomery žalovaného, zisťoval vlastníctvo nehnuteľností s negatívnym výsledkom, identifikoval zoznam

veriteľov fyzických osôb, ktorým oznámil vyhlásenie konkurzu. Po preskúmaní pomerov žalovaného ako
dlžníka zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, na základe čoho došlo k zrušeniu
konkurzu.

7. (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia

konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky
z podnikateľskej činnosti. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh
na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné
vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie
exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.[§ 166 ods. 1,

3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoKR“)]

8. (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu

alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej
rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka

vylučujú. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam
sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť.
Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. [§ 166f ods. 1,
2, 4 ZoKR]

9. (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovia
veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil
iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo
začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol

aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne
vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá
poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide

o dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.
(3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti
mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako
vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné

životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka,
ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne
zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu
sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd

poctivý zámer dlžníka neskúma. [§ 166g ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZoKR]

10. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31Odk/171/2019-23
zo dňa 16.4.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.4.2019, okrem iného, bol vyhlásený konkurz na
majetok žalovaného, že žalovaný ako dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené

iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze. Medzi stranami nebolo ani sporné, že
Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/8/2018 rozhodol rozsudkom zo dňa
4.9.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2018 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom v 1. a 2. rade sumu 25.000 Eur s príslušenstvom.

11. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné preukázanie skutkových tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade,
že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, ako ho pri podaní žaloby označili; nepoctivý zámer
žalovaného pri jeho oddlžení videli v konaní žalovaného, nakoľko z jeho správania sa pred podaním
návrhu na oddlženie možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude
riešiť konkurzom – § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR; nepoctivý zámer žalovaného pri jeho oddlžení videli v

konaní žalovaného, nakoľko z jeho správania sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu
poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa – § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR.

12. Ustanovenia o skúmaní nepoctivého zámeru boli zavedené do ZoKR až účinnosťou zákona
č. 377/2016 Z.z., teda dňa 1. januára 2017 (ktorým bol predmetný ZoKR novelizovaný). Súd pri

posudzovaní nepoctivého zámeru preto musí vychádzať i z okolností, ktoré nastali ešte pred zavedením
tohto inštitútu. Ide vlastne o ex post kontrolu poctivého zámeru dlžníka, ktorú môže voči dlžníkovi
iniciovať v zásade každý veriteľ dotknutý oddlžením. Uvedené vyslovene vyplýva z ustanovení
upravujúcich zrušenie oddlženia pre nepoctivý záver, napr. v § 166g ods. 2 písm. e), g) a h) ZoKR.
V predmetných ustanoveniach sa spomína iba formulácia ,,zo správania sa dlžníka pred podaním

návrhu možno usudzovať“, čo svedčí o tom, že zo strany zákonodarcu nebolo stanovené žiadne
ohraničenie ohľadne skúmania správania sa dlžníka. Uvedené znamená, že súd je oprávnený skúmať
spätne správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie bez nejakého časového obmedzenia
do minulosti. Avšak tu je potrebné podotknúť, že správanie dlžníka môže súd posudzovať za obdobie
v rozsahu námietok dotknutého veriteľa a zisteného skutkového stavu v každom prípade individuálne

s prihliadnutím na dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka, či jeho zadlženie a na ne/
možnosť uspokojenia pohľadávky dotknutého veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka
spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou. Pri opačnom
názore by zavedená právna úprava nepoctivého zámeru dlžníka nemohla napĺňať účel, pre ktorý bolaprijatá, nemohla by byť aplikovateľná na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 377/2016
Z.z., a zároveň by žiadnym spôsobom nebola zabezpečená ochrana veriteľa, čím by na druhej strane
nemohol byť v týchto prípadoch bez rozumného dôvodu postihnutý nepoctivý zámer dlžníka spojený s

jeho oddlžením. Zároveň však nie je ani daná ucelená a konečná definícia nepoctivého zámeru, pričom
okrem príkladmo vymenovaných správaní za správanie s nepoctivým zámerom možno vo všeobecnosti
považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť jeho úprimnú snahu riešiť svoj dlh/
dlhy podľa svojich možností a schopností, a ktorého dopadom je neuspokojenie pohľadávky veriteľa/
veriteľov bez vážneho, akceptovateľného dôvodu (takým dôvodom by mohol byť napr. vážny zdravotný

stav, pre ktorý nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a nevlastní majetok dostatočnej hodnoty, pričom
sa predtým účelovo nezbavil svojho iného majetku). Teda podľa vyššie uvedeného sa skúmajú okolnosti/
správanie dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení dlžníka, ale aj tie, ktoré nastali ešte pred podaním
takéhoto návrhu, t.j. do minulosti.

13. Pri posudzovaní nepoctivého zámeru je teda podľa súdu potrebné sa sústrediť predovšetkým

na ekonomické správanie sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po
jeho podaní. Rozhodujúce je však skutkové tvrdenie žalobcu – vymedzenie konkrétneho správania sa
žalovaného dlžníka – v žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania
sa dlžníka je potrebné zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník priviedol úmyselne do
stavu platobnej neschopnosti, prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti (nedbanlivostne),

či neuhradenie záväzku veriteľa nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť iného veriteľa),
teda z akých dôvodov neuhradil veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť, či cieľom jeho
ekonomického správania bola úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda v rámci svojich
zárobkových možností (napr. zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti), či sa
nezbavoval účelovo svojho majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa alebo pre

vedenie vlastného súkromného života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a záväzky), či
nerozširoval bez rozvahy svoje dlhy a pod. Je potrebné teda posúdiť, či žalobcom namietnuté správanie
dlžníkamožnovyhodnotiťtak,žesaúmyselneprivodildoplatobnejneschopnosti,čicielenevyvolalsvoju
nemajetnosť alebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol.

14. Súd zároveň podotýka, že je nutné rozlišovať ako ZoKR definuje poctivý zámer a nepoctivý zámer,
nakoľko každý z nich je v ZoKR vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ
čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak takmer všetky skutkové podstaty
uvedené v § 166g ods. 2 ZoKR sa zameriavajú na správanie dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie

konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru
dlžníka podľa § 166f ZoKR vo vzťahu k jednotlivým príkladmo vymenovaným skutkovým podstatám
nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZoKR ťaží veriteľa – žalobcu. Bezpochyby je zrejmé, že v
predmetnom ustanovení sa neuvádza žiadne časové ohraničenie vymedzené konkrétnou lehotou, ktorá
by súd obmedzovala pri posudzovaní poctivosti zámeru dlžníka spätne pred podaním návrhu na jeho

oddlženie konkurzom v rámci konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Na druhej strane
dôkazné bremeno preukázania, že dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal,
ťaží žalovaného dlžníka, a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu na oddlženie.

15. V predmetnej veci podľa súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania nepoctivého

zámeru dlžníka ako žalovaného, že pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého
zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR (zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno
usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo
splátkovým kalendárom) a podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR (zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa).

16. V zmysle citovaných ustanovení ZoKR spočíva bremeno dôkazu, že dlžník mal nepoctivý zámer na
žalobcovi.

17.Vovzťahukutvrdeniamžalobcovv1.a2.rade,ohľadnenepoctivéhozámeružalovanéhoakodlžníka

v predmetom konkurznom konaní, ktorý svoju pochybnosť založil na tom, že zo správania sa dlžníka
predpodanímnávrhumožnousudzovať,žepripreberanízáväzkovsaspoliehalnato,žesvojedlhybude
riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, t.j. nepoctivý zámer odôvodnil zákonným ustanovením
166g ods. 2 písm. g) ZoKR súd uvádza, že tieto skutkové tvrdenia nemal v spore preukázané.18. Žalobcovi v 1. a 2. rade v podanej žalobe poukázali na správanie sa žalovaného (už od roku
2015 zaznamenával vo svojom podnikaní prostredníctvom svojej spoločnosti výraznú stratu a následne

prestal splácať úver voči veriteľovi Tatra banke, jeho dlhy neúmerne narastali, objavila sa lákavá
možnosť získania finančných prostriedkov prostredníctvom prevádzkovania reštauračného zariadenia,
naktoréposkytlifinančnékrytie,žalovanýnikdynepoužilfinančnéprostriedkynaspoločnýpodnikateľský
cieľ, len pre svoje potreby, na prekrytie svojich v tom čase výrazných dlhov, žalovaný prisľúbil vrátenie,
avšak neurobil tak a týmto konaním iba zavádzal v snahe oddialiť uplatnenie ich práv na súde preto aby

mohol pokračovať v premyslených krokoch na zbavenie sa svojho majetku a ukracovanie veriteľov a to
až do takého stavu, že ním podaný návrh na vyhlásenie konkurzu bol už vopred podaný s vedomím, že
dlžník nemá žiaden majetok), ktoré má preukázať na nepoctivý zámer. Uvedené konštatovanie je však
podľa súdu v rozpore s vykonaným dokazovaním.

19. V konaní mal súd nepochybne preukázané, táto skutočnosť nebola sporná, že žalobcovia v 1.

a 2. rade poskytli žalovanému finančné prostriedky spolu vo výške 35.000 Eur od 31.5.2016 do
7.9.2016. Medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný vrátil časť požičaných prostriedkov vo výške
10.000 Eur dňa 9.2.2018. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že nebol preukázaný úmysel žalovaného
nezačať podnikanie so žalobcami v 1. a 2. rade a s použitím aj ich finančných prostriedkov. Žalovaný
presvedčivým spôsobom preukázal, že podnikal konkrétne kroky za účelom spoločného podnikania od

januára 2017 (prehlásenie Lukačovský s.r.o. – čl. 61, mailová komunikácia čl. 62, mailová komunikácia
žalobcu a žalovaných čl. 63), v spore preukázal aj použitie finančných prostriedkov na rekonštrukciu
prevádzky (vyúčtovanie nákladov čl. 103 a nasl.). Na vyvrátenie týchto preukázaných skutočností
žalobcovia v 1. a 2. rade neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, ani neoznačili dôkazy na ich popretie. Súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že nepoctivý zámer žalobcu nemožno odvodiť ani od toho, že ešte

v roku 2015 si ako dlžník na základe zmluvy o splátkovom úvere požičal 30.000 Eur od Tatra banky, a,s.,
na podnikateľské účely, pretože tieto splácal, keďže k mimoriadnej splatnosti úveru došlo až 9.3.2017 (čl.
18 a nasl., po nezaplatení splátky v januári a februári 2017). A až dňa 23.6.2017 žalobcovia po prvýkrát
vyzvaližalovanéhonavráteniedlžnejsumy,pričomkpodaniunávrhunavyhláseniekonkurzužalovaným
došlo až 15.4.2019. Podľa názoru súdu, žalobcami v 1. a 2. rade označené správanie žalovaného

nepreukazuje nepoctivý zámer. Súd v tejto súvislosti preto nemôže akceptovať označenie konania
žalovaného (u žalovaného sa zrazu objavila neočakávaná možnosť získania finančných prostriedkov
od žalobcov v 1. a 2. rade, poskytnutých síce za účelom spoločného prevádzkovania reštauračného
zariadenia, avšak využitých na dodnes neznámy účel), že finančné prostriedky od žalobcov v 1. a 2.
rade použil na iný účel, než bolo dohodnuté resp. že ich priamo naviedol a zavádzať v snahe oddialiť

uplatnenie ich práv na súde, pretože je to v rozpore s vykonaným dokazovaním (žalovaný riadne otvoril
prevádzku).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, nepoctivý zámer žalovaného ako dlžníka, že pri preberaní záväzkov
sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom podľa súdu z vykonaného dokazovania nemožno

vyvodiť.

21.Vovzťahukutvrdeniamžalobcovv1.a2.rade,ohľadnenepoctivéhozámeružalovanéhoakodlžníka
vpredmetomkonkurznomkonaní,ktorýsvojupochybnosťzaložilnatom,žezosprávaniasadlžníkapred
podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého

veriteľa, t.j. nepoctivý zámer odôvodnil zákonným ustanovením 166g ods. 2 písm. h) ZoKR súd uvádza,
že ani tieto skutkové tvrdenia nemal v spore preukázané.

22. Žalobcovi v 1. a 2. rade v podanej žalobe poukázali na správanie sa žalovaného (žalovaný vedel
o existencii svojich dlhov, že záväzok z úveru voči veriteľovi Tatra banke bude priznaný súdom a stane

sa vymáhateľným aj priamo voči jeho osobe a najmä po tom, ako žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali o
vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, žalovaný využil jediný spôsob udržania svojho majetku
v rámci svojej rodiny, a to jeho prevod na svoje deti, v čom vidieť jasný úmysel zmariť uspokojenie
všetkých svojich veriteľov, keďže iný majetok už dlžník nevlastní). V tejto súvislosti však súd uvádza,
že v uvedenom správaní žalovaného chýba časová jednotiaca súvislosť mať nepoctivý zámer, pretože

žalovaný si ešte v roku 2015 ako dlžník na základe zmluvy o splátkovom úvere požičal 30.000 Eur od M.
K., a,s., na podnikateľské účely, tieto riadne splácal až do mimoriadnej splatnosti úveru 9.3.2017, pričom
žalobcovia v 1. a 2. rade poskytli žalovanému finančné prostriedky v rozsahu 35.000 Eur v období od
31.5.2016 do 7.9.2016 (teda v čase riadneho splácania úveru), k uzatvoreniu Darovacej zmluvy vrátanezmluvy o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech
žalovaného došlo až dňa 28.9.2016 (dňa 31.10.2016 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva vo
vzťahu k Darovacej zmluve zo dňa 28.9.2016, pričom vklad bol povolený dňa 16.11.2016), finančné

prostriedky žalovaný použil na rekonštrukciu prevádzky, ktorú aj v mesiaci september 2017 otvoril.

23. Pri posudzovaní veriteľom namietaného správania sa dlžníka preto nemožno ani jednoznačne
uzatvoriť, že sa svojim správaním dlžník priviedol úmyselne do stavu platobnej neschopnosti, že sa
zadlžoval bez potrebnej obozretnosti, pretože prevádzku otvoril v záujme vykonávať podnikateľskú

činnosť. Nemožno ani prisvedčiť žalobcom v 1. a 2. rade, že prevod vlastníctva domu a pozemkov spĺňa
kritéria účelového zbavenia sa svojho majetku, pretože ako už bolo uvedené, k uzatvoreniu Darovacej
zmluvyvrátanezmluvyozriadenívecnéhobremenaprávadoživotnéhobývaniaaužívanianehnuteľnosti
v prospech žalovaného došlo dňa 28.9.2016, k žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov došlo až
v júni 2017. Navyše, žalovaný vrátil žalobcom v 1. a 2. rade časť požičaných prostriedkov vo výške
10.000 Eur dňa 9.2.2018, s čím je spojená legitímna otázka, či v tom čase, kedy už bola zosplatnená

časť úveru od Tatra banky, a.s,, nezvýhodňoval žalobcov v 1. a 2. rade na úkor iného veriteľa. V tejto
súvislosti preto prichádza do úvahy aj otázka, akým spôsobom a v akej výške má dlžník uspokojovať
svojich veriteľov v prípade viacerých dlhov, aby nezvýhodňoval jedného veriteľa na úkor iného. Ako už
súd uviedol, dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166f ZoKR vo vzťahu k
jednotlivýmvymenovanýmskutkovýmpodstatámnepoctivéhozámeruv§166gods.2ZoKRťažíveriteľa

– žalobcu, v konaní však žalobcovia v 1. a 2. rade toto dôkazne bremeno neuniesli.

24. Naopak, v predmetnej veci podľa súdu, žalovaný uniesol dôkazné bremeno preukázania, že ako
dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal.

25. Žalovaný po podaní návrhu na konkurz prejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich
možností a schopností, vrátil časť dlhu v sume 10.000 Eur, poskytoval veriteľom správcovi potrebnú
súčinnosť, žalobcu v 1. rade výslovne ako svojho veriteľa uviedol, uviedol majetok, ktorý vlastnil tri roky
pre podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, zamestnal sa a zabezpečil si ďalší zdroj príjmov, chodí
do práce a je naďalej zamestnaný, otvoril prevádzku, ktorú mal mať so žalobcami, teda opätovne sa

zaradil spoločnosti, vedie žalovaný trvale usporiadaný život a spolu so zvyškom rodiny sa stará o otca,
ktorý trpí ťažkým zdravotným postihnutím. Súd opätovne uvádza, že na vyvrátenie týchto preukázaných
skutočností žalobcovia v 1. a 2. rade neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, ani neoznačili dôkazy na ich
popretie.

26. V neposlednom rade, v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil vyššie uvedené okolnosti
právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe ZoKR týkajúce sa
oddlženiaformouosobnéhobankrotu.Ustanoveniaopoctivomzámerepretosmerujúktomu,abypoctivý
zámer nebol posudzovaný mechanicky, ale bol vedený kritériami úvah prísnejšieho a miernejšieho
posudzovania od prípadu k prípadu a najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti,

pričom súd sa priklonil aj k miernejšiemu posúdeniu okolnosti na stranu žalovanej z dôvodu, že žalovaný
je vo veku blízkemu dôchodkovému veku (166g ods. 4 ZoKR). Je pravdou, že súd mohol prihliadnuť
u žalovaného prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer – mal skúsenosti s podnikaním,
pôsobil ako vedúci zamestnanec (166g ods. 3 ZoKR), ale priklonil sa k miernejšiemu posúdeniu
s ohľadom na to, že nevzhliadol v konaní žalovaného po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu znaky

účelového správania.

27. Súd pokladá záverom za potrebné zdôrazniť, že strany majú v konaní rovné postavenie spočívajúce
v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.
To znamená, že na procesných stranách je nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť svoje tvrdenia

preukázať. To platí pre obe procesné strany, v prípade žalobcu navyše platí povinnosť uniesť dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení resp. označiť dôkazne prostriedky na preukázanie svojich
tvrdení. Ako už bolo uvedené, dôkazne bremeno v žalobe o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
sa posudzuje z hľadiska preukázania nepoctivého zámeru žalovaného žalobcom (bremeno dôkazu
o nepoctivom zámere zaťažuje žalobcu), teda inak, ako pri žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu pri

posudzovaní odporovateľnosti (vyvrátenie právnych domnienok zaťažuje žalovaného), čo v sporovom
konaní môže mať za následok, že súd žalobu zamietne.28. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255
ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Košice. [§ 362 ods.
1 CSP].

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)].

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1
CSP].

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.