Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-20Csp/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222202324
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222202324.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicevprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,

IČO: 35724803, v zast. REMEDIUM Legal, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53255739,
proti žalovanej : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C., D. X, zast. advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič,
AK, Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 5 296,23 eur s prísl., sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 600 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je povinná zapolatiť žalobcovi sumu vo výške 4 696,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 916,64 eur, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 4 160,19 eur od 16. 2. 2023 do zaplatenia a to
všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v miere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tun. súd dňa 8. 3. 2022, domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie
istiny 5 296,23 eur s prísl., ako aj náhrady trov konania na tomto skutkovom a právnom základe :

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0744/2020/CE zo dňa 12. 10. 2020, uzatvorenej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 a žalobcom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.

3. Na základe vykonaného dokazovania OS Košice II rozsudkom zo dňa 14. 2. 2023 žalobu v celom
rozsahu zamietol z dôvodu, že vyslovil bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru.

4. V dôsledku odvolania sa žalovanej proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 17. 4. 2024 sp. zn. 9CoCsp/37/2023-274 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie
konanie.

5. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovanej ako opodstatnené, keď súd prvej inštancie sa dopustil
procesnej vady konania v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, čím došlo k porušeniu
práva strán na spravodlivý proces.

6. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie najmä tú skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia síce
možno zistiť, že súd prvej inštancie preskúmal obsah zmluvy o splátkovom úvere a zistil, že neobsahuje
údaje, vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., konkrétne v zmluve je uvedený nesprávny

údaj o celkovej čiastke, spojenej s úverom a v zmluve absentujú predpoklady použité na výpočet
RPMN, preto súd uzavrel, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 cit. zák. považovať za bezúročný
a bez poplatkov, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť akým spôsobom dospel
súd prvej inštancie k úvahám o absencii ním uvedených náležitostí zmluvy a záveru o bezúročnostia bezpoplatkovosti zmluvy a úvahám o existencii ním uvedených neprijateľných zmluvných podmienok,
keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akákoľvek úvaha súdu prvej inštancie, akým
spôsobom na zistený skutkový stav aplikoval ním uvedené zák. ustanovenie.

7. Dňa 9. 2. 2023, t. j. ešte pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie žalobca čiastočne zobral žalobu
späť a to v celkovej výške 550 eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Následne ďalším
podaním, doručeným súdu 10. 10. 2024, žalobca zobral žalobu späť o sumu 50 eur, t. j. celkove zobral
žalobca späť žalobný návrh o zaplatenie 600 eur a to z dôvodu, že došlo k úhrade uvedenej sumy zo

strany žalovanej.

8. Žalobca zotrval na pôvodnej žalobe s tým rozdielom, že žiadal konanie v časti o zaplatenie 600 eur
zastaviť. Zotrval na svojej skutkovej aj právnej argumentácii. Zdôraznil, že právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovanou dňa 24. 2. 2011 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 7 000 eur – spotrebiteľský s fixnou úrokovou sadzbou 14,90 % p.a., s úrokom

z omeškania 8% p.a., pričom žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť počtom splátok 110, od 15.
3. 2011 a to od prvého čerpania úveru do 28. 2. 2011 vo výške 17,40 eur mesačne k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca a od 15. 3. 2011 vo výške 120,18 eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom
mesiaci. V zmluve bola stanovená konečná splatnosť úveru 15. 4. 2020, stanovená RPMN 17,85%,
priemerná RPMN 11,64 eur a celková čiastka, spojená s úverom bola vypočítaná na sumu 13 404,89 eur.

Nestotožnil sa s námietkou žalovanej ohľadne nesprávne stanovenej celkovej sumy, ktorú má žalovaná
uhradiť. Konečná suma 13 404,89 eur pozostávala z prvej splátky 17,48 eur, zo spracovateľského
poplatku 169 eur a z mesačných splátok vo výške 13 218,41 eur, pričom posledná splátka bola vo výške
118,79 eur. Poukázal na rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 3Co/232/2019 zo dňa 13. 2. 2012, v ktorom
súd riešil obdobnú právnu otázku. K námietke žalovanej ohľadne spracovateľského poplatku 169 eur

a poplatku za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne, ktorú žalovaná považovala za neprijateľné
zmluvné podmienky, žalobca zdôraznil, že zmluva o úvere je v zmysle ust. § 499 ObZ a tzv. absolútnym
obchodom a slovenský právny poriadok, inštitút odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver výslovne
pozná. Odplata za dojednanie záväzku je premietnutím ust. § 499 ObZ a predstavuje zrejmú výluku zo
spotrebiteľského súdneho prieskumu.

9. Žalobca sa k namietanému tvrdeniu žalovanej, že neskúmal komplexne schopnosť spotrebiteľa
splácať úver, vyjadril odkazom na prísl. ustanovenia Zákona o spotr. úvere ( § 7 ods. 1 ) a zdôraznil,
že veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa bral do úvahy dobu, na ktorú na úver poskytuje, bral
do úvahy jej osobné pomery, vzdelanie, tú skutočnosť, že má trvalý pracovný pomer, že nemá žiadne

existujúce záväzky a navyše disponoval aj informáciou o výške príjmu žalovaného, keďže tento bol
poukazovaný na účet, vedený u postupcu.

10.Žalovanázotrvalanasvojejpredchádzajúcejprávnejargumentácii.Opätovnezdôraznila,ževzmluve
je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom, pretože ak sa k súčtu mesačných

splátok 13 237,28 eur ( 110 x 120, 18 + 17,48 ) pripočíta ako náklad poplatok za správu úveru 328,90 eur
( 2,99 x 110 ), spracovateľský poplatok 169 eur, celkový súčet uvedených súm predstavuje 13 735,18
eur,t. j. celkové náklady predstavujú 13 753,18 eur, čo je rozdiel v celkových nákladoch podľa zmluvy
330,29 eur. Tento údaj preto považuje za klamlivý. Opätovne zdôraznila, že aj výpočet RPMN nespĺňa
zákonné požiadavky a zotrvala na argumentácii, že žalobca nepreukázal splnenie povinností v zmysle

ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotr. úvere.

11. Súd opätovne podrobil súdnemu prieskumu uvedenú zmluvu a dospel k záveru, že uvedená zmluva
jevsúladesozákonomč.129/2010Z.z.ospotr.úverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

12. Zmluva o úvere obsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Namietaný
rozdiel je spôsobený tým, že posledná splátka úveru je v súlade s čl. 5.5.6. Obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, A., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom, tvorená zostatkom pohľadávky banky. Žalovaná

bola povinná uhradiť sumu 13 404,89 eur, ktorá pozostáva z prvej splátky vo výške 17,48 eur,
spracovateľského poplatku 169 eur a mesačných splátok vo výške 13 218,41 eur. Posledná splátka bola
vo výške 118,79 eur ( 109*120,18 eur + 118,79 eur ).13. Súd cituje z rozsudku KS v Košiciach sp. zn. 3Co/232/2019 zo dňa 13. 2. 2020 : „ Krajský súd
v Košiciach rozdiel medzi sumou, uvedenou v zmluve ( 736,28 eur a sumou, vypočítanou súdom prvej
inštancie ( 736,92 eur ), t. j. 0,68 eur je zanedbateľných a odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou

žalobcu, že pri výpočte celkovej čiastky, ktorú bola povinná žalovaná zaplatiť, bolo potrebné vychádzať
zo znenia bodu 5.5.3 Obchodných podmienok, podľa ktorého výška poslednej splátky bude tvorená
zostatkom pohľadávky banky, pričom v danom prípade sa jednalo o sumu 19,83 eur „.

14. Z vyššie cit. rozhodnutia vyplýva záver aj v prejednávajúcej veci ten, že postupca správne vypočítal

celkovú sumu, ktorú je žalovaná povinná uhradiť, keďže posledná splátka úveru je tvorená zostatkom
pohľadávky banky a to v súlade s čl. 5.5.6 Obchodných podmienok, z ktorého znenia je potrebné
vychádzať. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že rozdiel vo výške 1,39 eur, ktorý by mal
za následok vysloviť zákonnú sankciu tzv. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, by bol evidentne
neprimeraný a aj v rozpore s judikatúrou SD EÚ, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií.

15. Záverom súd udáva, že celková čiastka, ktorú bola žalovaná ako spotrebiteľ povinná zaplatiť, je
v zmluve uvedená správne.

16. Súd k namietanému spracovateľskému popolatku vo výške 169 eur a poplatku 2,99 eur mesačne za
správu úveru, udáva, že toto dojednanie odplaty za poskytnutý úver je premietnutím zákonnej úpravy

§ 499 ObZ.

17. § 499 Obchodného zákonníka :
Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Súd sa stotožňuje s právnym stanoviskom žalobcu, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom
atosohľadomnaust.§261ods.6písm.d/ObZ,vzmyslektoréhoúverovézmluvysavždybudúvosvojej
podstate spravovať ustanoveniami ObZ a v prípade, ak to je dôsledkom charakteru kontrahujúceho
dlžníka, dopĺňajú sa pravidlami ďalšími ( tzv. spotrebiteľského práva ). Inštitút odplaty za dojednanie

záväzku poskytnúť úver slovenský právny poriadok pozná, predpokladá jeho používanie.

19. K namietaným poplatkom :
Ust. § 53 ods. 1 druhá veta OZ :
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti

ceny, ak tieto zmluvné podmnienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

20. Spotrebiteľský prieskum je vylúčený, ak by sa mal týkať hlavného predmetu plnenia alebo
primeranosti ceny.

21. Podstatou záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť celkovú
odplatu za poskytnutie a užívanie úverových prostriedkov. Celková odplata je tvorená úrokom
a poplatkami.

22. Súd cituje z rozhodnutia NS ČR zo dňa 23. 4. 2014 sp. zn. CPJN 203/2013 ( R 44/2014 ) : „ Zmyslu
a účelu úveru zodpovedá pojatie tohto bankového produktu ako komplexu ( balíčku ) plnenia, ktorého
súčasťou je rad vzájomne súvisiacich bankových služieb a im zodpovedá cena rozložená do jednotlivých
dojednaných úhrad. Bankové poplatky ( vrátane poplatku za správu úveru ) tak predstavujú ( popri úroku
a ďalších odmien ) časť viaczložkovej ceny celého komplexu plnenia. „

23. Z uvedeného vyplýva záver, že všetky poplatky a iné zložky ceny, súvisiace s úverom, jasne
a zrozumiteľne dohodnuté v zmluve o úvere, sú v zmysle ust. § 53 ods. 1 druhej vety OZ vylúčené zo
súdneho prieskumu neprijateľnosti.

24. Súd poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 13Csp/221/2018 zo dňa 20. 1. 2021 bod 18. až
24. V odôvodnení sa súd rozsiahlo vysporiadal s tým, že poplatky ako také je potrebné považovať za
cenové dojednanie. Týkajú sa hlavného predmetu plnenia a preto sú vylúčené zo súdneho prieskumu
neprijateľnosti.25. Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že súdnemu prieskumu nepodliehajú
dojednané poplatky a iné zložky ceny súvisiace s poskytnutým úverom, preto nie je možné prisvedčiť

názoru žalovanej, že spracovateľský poplatok vo výške 169 eur, ako aj poplatok 2,99 eur mesačne za
správu úveru, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, v dôsledku ktorých by sa mal úver považovať
za bezpoplatkový a bezúročný.

26. K namietanému skúmaniu bonity žalovanej zo strany postupcu žalobcu súd uvádza nasledovné :

27. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotr. úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotr. úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotr. úver, výšku spotr. úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotr. úveru ...
28. Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotr. úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok, ustanovených osobitným zákonom.
29. Z vyššie cit. zák. ustanovení vyplýva, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať
úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, výšku úveru, prípadne
účel úveru.

30. Z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru ( č. l. 148 ) vyplýva, že žalovaná uviedla, že ako klient
má znalosti a skúsenosti s poistením úveru a preto nežiada poistenie úveru. Ďalej deklarovala, že je
vydatá, má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity, je zamestnaná na trvalý pracovný pomer na
dobu neurčitú od novembra 1997 s pracovným zadelením : robotník, býva vo vlastnom byte s počtom

členov v domácnosti : 2.
Postupca v rámci skúmania bonity disponoval informáciou o výške príjmu žalovanej, nakoľko mu bol
tento príjem poukazovaný na účet, vedený u postupcu. Príjem bol vo výške 322,68 eur. Zároveň
spoludlžníkžalovanejdeklarovalinvalidnýdôchodokvovýške167eur.Výškadôchodkubolapreukázaná
rozhodnutím sociálnej poisťovne, ktoré rozhodnutie je súčasťou spisu ( č. l. 152 ). Žalovaná spolu so

spoludlžníkomdisponovalipríjmom489,68eur.Vrámcinákladovnazabezpečeniezákladnýchživotných
potrieb bral postupca do úvahy životné minimum žalovanej a spoludlžníka. Životné minimum na členov
v domácnosti žiadateľa o úver podľa žalovanej deklarovaných informácií vo výške 322,25 eur ( 189,83
eur + 132,42 eur ) predstavuje paušálnu sumu výdavkov v domácnosti. Výpočet disponibilného zostatku
z príjmu bol realizovaný nasledovne : 489,68 eur ( príjem – 322,25 eur, paušálna suma výdavkov )

= 167,47 eur. Disponibilný zostatok je vyšší, ako splátka schvaľovaného úveru. K tomuto je potrebné
uviesť, že žalovaná neuviedla žiadne existujúce záväzky. Preto pri výpočte disponibilného zostatku
z príjmu sa žiadne záväzky neodrátavali.

31. Súd zastáva názor, že poskytovateľ úveru postupival s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 7

Zák. o súdnych poplatkoch, zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ustanovenie ukladá.

32. Poukazujúc na vyššie uvedený rozbor zastáva súd názor, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti
uvádzané v ust. § 9 ods. 2 Zák. o spotr. úveroch. Žalovaná bola zrozumiteľne informovaná o celej čiastke
spojenej s úverom, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 13 404,89 eur. Rozdiel 1,39 eur je absolútne

zanedbateľný rozdiel, ktorý by nijako nemohol ovplyvniť schopnosť žalovanej rozoznať rozsah svojho
záväzku a pre ktorý je sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti voči veriteľovi neprimerane prísna.

33.Knamietanejpožiadavke,žezmluvaneobsahujekonkrétnepredpoklady,použitéprevýpočetRPMN,
súd poukazuje na rozsudok KS v Prešove sp.zn. 19Co/128/2018 zo dňa 25. 4. 2019, v ktorom sa uvádza,

že predpokladmi na výpočet RPMN sú : „ uvedenie výšky úveru, výšky splátky, intervalu počtu splátok,
uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov ... „ Súd konštatuje, že predmetná zmluva tieto
náležitosti obsahuje.

34. Poukazujúc na právne závery, ktoré súd konštatoval pri jednotlivých namietaných náležitostiach

zmluvy o spotr. úvere, ktoré nedostatky by mali byť sankcionované sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti, súd žalobe, pokiaľ sa týka výšky požadovanej sumy upravenej čiastočnými
späťvzatiami, vyhovel. O zastavení konania rozhodol súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP.35. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, v spojitosti s § 255 ods. 1, 2 CSP.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v miere 100%. Pokiaľ sa
týka zastavenia konania v časti o zaplatenie 600 eur, k zastaveniu konania v tejto časti došlo v dôsledku

správania sa žalovanej, ktorá v priebehu konania plnila.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
a/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania, podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,

b/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a/, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu
s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie

uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa ods. 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku

pre zmeškanie dozvedel, o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.