Uznesenie – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111228731
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6111228731.11

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX. XXXX, trvalým pobytom D. E. F. XX, G.
občianky SR, právne zastúpenej JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátskou, so sídlom Jelšová 2A, 974
01BanskáBystrica,protižalovaným:1/EFFECTAL,s.r.o.,IČO:36280666,pôvodnesosídlomH.I.XX,

XXX XX J., (spoločnosť zaniknutá bez právneho nástupcu dňa 03. januára 2019), 2/ MIONEX, s. r. o.,
IČO: 36 637 726, so sídlom Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica a 3/ A. A., C. A., nar. XX.XX. XXXX,
trvalým pobytom I. XX, XXX XX G. G., o určenie neplatnosti dražby a o určenie vlastníckeho práva, na
základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/170/2011-365
zo dňa 26. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému 1/ z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.12.2011 domáhala určenia, že (1.)
dobrovoľná dražba, osvedčená notárskou zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Danielou Vozárovou,

so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, vykonaná dňa 16.11.2011 pod č. 19/2011 (ďalej
aj „Dražba“), ktorej predmetom bola nehnuteľnosť vedená na Okresnom úrade - odbor katastrálny v
Banskej Bystrici, zapísaná na LV č. XXXX, pre k.ú. C. - byt č, XX, na 8. poschodí, vo vchode č. XX,
nachádzajúci sa v Banskej Bystrici na ul. I., obytnom dome súp.č. XXXX, postavenom na parcele
CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti
2894/748643 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu (ďalej len ako „Byt“),

je neplatná, a (2.) zároveň sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 predmetného
Bytu.
1.1 Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa dňa 05.11.2010 uzavrela s predchodcom žalovaného 1/
(spoločnosťou R&B FAKTORING, s.r.o., IČO: 45 662 649) Zmluvu o úvere (ďalej len ako „Zmluva
o úvere“), na základe ktorej mala byť žalobkyni ako dlžníkovi bezúročne poskytnutá suma 14.000 Eur,
ktorú mala formou dohodnutých splátok vrátiť do 05.03.2011. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa R&B

FAKTORING, s.r.o., IČO: 45 662 649 uzavreli zmluvné strany Zmluvy o úvere v ten istý deň (05.11.2010)
ajZmluvuozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiaMandátnuzmluvu,pričompredmetomzáložného
práva bol Byt (ďalej len ako „Zmluva o zriadení záložného práva“). Následne dňa 10.12.2010 tieto
zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere (ďalej len ako „Dodatok 1“), na základe ktorej mal
veriteľ R&B FAKTORING, s.r.o., IČO: 45 662 649 požičať žalobkyni bezúročne sumu 4.025 Eur, ktorú
mala formou dohodnutých splátok vrátiť do 05.03.2011.

1.2 Žalobu odôvodnila tým, že :1.2.1 Dodatok 1 je potrebné podľa jeho obsahu považovať za novú zmluvu o úvere a nie za dodatok
k Zmluve o úvere. Druhý zmluvný vzťah označený ako Dodatok č. 1 k zmluve o úvere z 10. 12. 2010
nie je dodatkom k zmluve, pretože nemení pôvodný právny úkon, ale zakladá nový záväzkový vzťah.

Zmluvou o zriadení záložného práva bolo zabezpečené splnenie záväzku zo Zmluvy o úvere z 05. 11.
2010, nie z Dodatku 1 zo dňa 10.12.2010. Výkon záložného práva nemohol byť realizovaný za účelom
uspokojenia pohľadávky z Dodatku 1, tak ako ho realizoval žalovaný 1/;
1.2.2vskutočnostiodveriteľaprevzalanazákladeZmluvyoúverelensumu 9.800Eur(suma200
Eurpredstavovalapoplatokzaposkytnutieúveruasuma4.000Eurpredstavovala10%-nýúrokmesačne

za každý mesiac trvania úveru) a na základe Dodatku 1 v skutočnosti od veriteľa prevzala len sumu
3.319 Eur (suma 100 Eur predstavovala poplatok za poskytnutie úveru a suma 600 Eur predstavovala
7%-ný úrok mesačne za každý mesiac trvania úveru). Splátkami splatnými dňa 05.12.2010, 05.01.2011,
05.02.2011 mala žalobkyňa splácať najskôr poplatky a úroky a samotné istiny mala splatiť až poslednými
splátkami, splatnými dňa 05.03.2011;
1.2.3 dojednaný úrok z omeškania mal predstavovať 26 % ročne, čo prevyšuje zákonný úrok

z omeškania;
1.2.4 napriek tomu, že žalobkyňa požičané prostriedky postupne splácala, jej dlh neklesal – veriteľ si
uplatňoval aj akúsi zmluvnú pokutu, ktorá však nikdy nebola dohodnutá;
1.2.5 v čase uzavretia Zmluvy o úvere, Zmluvy o zriadení záložného práva a Dodatku 1 bola žalobkyňa
dlhodobo chorá, bez možnosti pravidelného príjmu a bola povinná splácať aj ďalšie úvery voči B.

B., K., E. B. B., E. G., K. a bola tak nútená rýchlo získať peniaze. O možnosti požičať si finančné
prostriedky od predchodcu žalovaného 1/ sa dozvedela od známeho jej syna. S veriteľom sa prvý
raz stretla na notárskom úrade JUDr. Jombíka, pričom nemala možnosť vopred si žiadnu zo zmlúv,
ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými, prečítať a oboznámiť sa s ich obsahom, ani ich obsah ovplyvniť.
Ak by zmluvy nepodpísala, úver by jej poskytnutý nebol. Predchodca žalovaného 1/ využil jej tieseň,

neskúsenosť, rozrušenie, a preto je daný úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný (nemohlo
byť v súlade s dobrými mravmi požadovať vrátenie tak vysokej sumy v tak krátkom čase);
1.2.6 Zmluvou o zriadení záložného práva mala byť zabezpečená pohľadávka vo výške 14.000 Eur a to
Bytom vo vlastníctve žalobkyne, pričom išlo o zjavný nepomer výšky zabezpečovanej pohľadávky a
hodnoty Bytu (predmetu zálohu), čo je v rozpore s dobrými mravmi a konanie veriteľa možno označiť

za úžernícke;
1.2.7 namietala absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere z dôvodu absencie jej základnej náležitosti, ktorou
je dojednanie úrokov. Vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o úvere, Zmluvy o zriadení záložného práva
a Dodatku 1 pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre akcesorickú povahu Zmluvy o zriadení záložného
práva k hlavnému záväzku, došlo k porušeniu § 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a

o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o dobrovoľných dražbách“), pretože
predmetom Dražby bol Byt, ku ktorému nikdy platne nevzniklo záložné právo, Dražba sa konala na
základe neplatného právneho úkonu a skutočná pohľadávka veriteľa nikdy nedosiahla sumu 14.550,-
Eur, tak ako ju vyčíslila dražobná spoločnosť (žalovaný 2/).

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 16C/170/2011-313 zo dňa 27.03.2017 žalobu
zamietol(prvávýrokováveta)ažalovanými1/,2/,3/priznalvočižalobkyninárok nanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 % (druhá výroková veta).
2.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že mal preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným 1/ Zmluvu

o úvere a spolu s ňou Zmluvu o zriadení záložného práva na Byt, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie
pohľadávky vo výške 14.000,- Eur. Žalobkyňa si požičala v zmysle Zmluvy o úvere od žalovaného 1/
sumu 14.000,- Eur a sumu 4.025,- Eur na základe Dodatku 1. Dražobná spoločnosť vyčíslila pohľadávku
na sumu 14.550,- Eur a pristúpila k dražbe; nehnuteľnosť bola vydražená za 28.000,- Eur.
2.2 Zmluva o úvere a Dodatok 1 podľa súdu prvej inštancie obsahovali všetky zákonné náležitosti,

boli dobrovoľne a individuálne dojednané a uzatvorené bez neprijateľných zmluvných podmienok
odporujúcich dobrým mravom. Finančné prostriedky boli reálne poskytnuté. Zmluva o úvere a Dodatok 1
obsahovali v súlade so zákonom dojednané zabezpečovacie inštitúty, ktoré nevykazovali znaky rozporu
s dobrými mravmi. Žalobkyni bol poskytnutý splátkový kalendár. Ak by plnila svoj záväzok riadne a dlh
splácala včas, žalovaní by nemali dôvod pristúpiť k výkonu záložného práva, ktorý prebehol v súlade so

zákonom. Okresný súd nezistil žiadne relevantné dôvody zakladajúce neplatnosť Dražby.

3. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd svojím prvým rozhodnutím (uznesenie č.k.
12Co/315/2017 – 334 zo dňa 20.12.2017) napadnutý (prvý) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.3.1 Žalobkyňa namietala arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, v
ktorom nie je uvedené, akým spôsobom sa súd vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v
priebehu 6 rokov trvajúceho súdneho konania (pozn. odvolacieho súdu – bod 1.2 odôvodnenia tohto

rozhodnutia). Odôvodnenie rozsudku nespĺňa atribúty § 220 ods. 1 druhej vety zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“), odvoláva sa iba na všeobecné nekonkrétne frázy.
Žalobkyňa objektívne nemohla vzniesť odvolacie námietky voči rozhodnutiu, ktoré neobsahuje náležité
odôvodnenie. Okresný súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že zmluvy o úvere nie sú v rozpore
s dobrými mravmi a neobsahujú neprijateľné podmienky a že dražba bola vykonaná v súlade so

zákonom. Súd prvej inštancie pravdepodobne posúdil predmetné zmluvy ako zmluvy spotrebiteľské,
čo v odôvodnení neuviedol, pričom namietala, že súd prvej inštancie ich nepodrobil súdnej kontrole.
V dôsledku neprijateľných podmienok je vážne nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľky v
neprimeranom rozsahu, vrátane plnení z neprijateľných podmienok. Keďže niet platnej zmluvy o úvere,
nemohol platne vzniknúť ani vedľajší zabezpečovací záväzok záložnou zmluvou.
3.2 V odôvodnení (prvého) zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že:

3.2.1 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné atribúty odôvodnenia
rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľný a arbitrárny, čím došlo k porušeniu práva
strán sporu na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a článku 46 Ústavy SR;
3.2.2 z dôvodov napadnutého rozsudku (v časti určenia neplatnosti dražby) nevyplýva ani len presné

označenie dražby, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáhala (kto bol jej navrhovateľom, kto
dražobníkom a kto vydražiteľom, kedy a kde sa dražba konala, či išlo o opakovanú dražbu, či a kedy
bol udelený príklep, za aké najnižšie podanie) ani to, či boli splnené zákonom požadované podmienky
pre vykonanie dražby, či bola dodržaná lehota v zmysle § 21 ods. 2 veta druhá Zákona o dobrovoľných
dražbách na podanie žaloby;

3.2.3 súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s argumentáciou strán sporu, neuviedol napr. z akých
dôvodov písomnosť zo dňa 10. 12. 2010 označenú ako Dodatok č. 1 k zmluve o úvere z 05. 11. 2010
vyhodnotil ako dodatok k Zmluve o úvere, nie ako nový záväzkový zmluvný vzťah podľa argumentácie
žalobkyne; nezaoberal sa skutočnou výškou pohľadávky veriteľa (ktorej vyčíslenie žalobkyňa popierala);
rovnako sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že záložná zmluva sa nevzťahovala na úver poskytnutý

na základe zmluvy označenej ako Dodatok č. 1 k úverovej zmluve ani s tvrdením o tom, že vymáhaná
zmluvná pokuta nebola zmluvnými stranami dojednaná; nezaoberal sa námietkou žalovaného 2/,
vznesenou na pojednávaní konanom dňa 26. 01. 2015, že neplatnosť úverových zmlúv mala byť riešená
v inom súdnom konaní;
3.2.4 v odôvodnení uviedol okresný súd stručný obsah výpovedí svedkov, avšak z dôvodov rozsudku

nevyplýva, ktoré skutočnosti z nich mal preukázané;
3.2.5 ak súd prvej inštancie považoval obidve zmluvy o úvere, resp. zmluvu o úvere a dodatok k nej za
spotrebiteľské, svoj právny názor ničím neodôvodnil aj vo vzťahu k tomu, že v obidvoch zmluvách je ako
účel poskytnutia úveru uvedená obchodná činnosť dlžníka;
3.2.6 odôvodnenie zamietnutia žaloby v časti určenia vlastníckeho práva absentuje úplne, takže nie je

možné zistiť ani to, ku ktorému predmetu občiansko-právneho vzťahu malo byť vlastnícke právo určené;
3.2.7 keďže sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv určovacou žalobou, povinnosťou súdu prvej
inštancie bolo skúmať existenciu jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm.
c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, ďalej v texte aj len
„O.s.p.“), resp. podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 posúdiť, či sa žalobkyňa domáhala určenia,

či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) Civilný sporový poriadok) alebo sa domáhala určenia
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) Civilný sporový poriadok) - z
odôvodnenia rozsudku okresného súdu však nevyplýva, že by sa týmito otázkami zaoberal;
3.2.8 v súdnom spise sa nenachádza Zmluva o zriadení záložného práva, na základe ktorej došlo k

dobrovoľnej dražbe predmetu zálohu, hoci na pojednávaní 23.01.2013, odročenom na neurčito, bola
právnemu zástupcovi žalovaného 1/ uložená povinnosť túto záložnú zmluvu predložiť. Zo zápisnice z
pojednávania z 30.05.2015 i zo zápisnice z pojednávania z 27.03.2017 nevyplýva, že dôkaz touto alebo
inýmilistinamibolvykonaný(zákonompredpísanýmspôsobom),čomožnohodnotiťakoporušeniepráva
strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

4. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) rozsudkom zo dňa 26.09.2018 (ďalej aj len ako „napadnutý
rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu žalobkyne zamietol (prvá výroková veta) a rozhodol,že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta).
4.1 V úvodnej časti odôvodnenia špecifikoval Dražbu, neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha a uviedol,

že žalobkyňa sa zároveň domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 predmetného
Bytu. V zhode so svojim prvým rozhodnutím skonštatoval, že nespornou bola skutočnosť, že dňa
05.11.2010 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť na
zabezpečenie pohľadávky vo výške 14.000,00 Eur, dojednanej v Zmluve o úvere medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného 1/ toho istého dňa; dňa 10.12.2010 bol uzavretý Dodatok 1, ktorou

požičal právny predchodca žalovaného 1/ žalobkyni ešte dodatočne sumu 4.025 Eur. Dňa 16.11.2011
prebehla Dražba, v ktorej bol Byt vydražený za sumu 28.000 Eur. Nebolo sporné, že si žalobkyňa od
právneho predchodcu žalovaného 1/ požičala sumu 14.000,- Eur a na základe Dodatku 1 sumu 4.025,-
Eur,ktorésazaviazalasplatiťdo05.03.2011-požičaniefinančnýchprostriedkovžalobkyňanenamietala.
4.2 Spornou bola platnosť úverovej zmluvy a zákonného priebehu dražby, rovnako výška sumy
uhradenej žalobkyňou a skutočnosť, prečo bola suma uvádzaná v zmluvách odlišná od súm skutočne

požičaných.
4.3 Zlá finančná situácia žalobkyne, ktorou odôvodnila svoj záujem na uzavretí zmluvy, v snahe splatiť
iné pôžičky a úvery, preukázaná nebola. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že ju žalovaný
1/ pri podpise zmluvy uviedol do tiesne, a že zneužil jej neskúsenosť a rozrušenie. Ak žalobkyňa
konala na základe svojej slobodnej vôle a presvedčenia, k dražbe došlo zákonným spôsobom, keďže

k jej nariadeniu došlo na základe nesplnených podmienok vyplývajúcich zo zmluvy (nesplatené splátky
žalobkyne), nie na základe ľubovôle právneho predchodcu žalovaného 1/. Žalobkyňa zo zmlúv vopred
vedela, že v prípade omeškania so splácaním dlhu môže dôjsť k aktivácii záložného práva a uspokojeniu
finančných záujmov žalovaného 1/ z predaja nehnuteľností.
4.4 Z bodu 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

i.a. Zmluvou o zriadení záložného práva.
4.5 Keďže Dražba neodporovala zákonu, žaloba žalobkyne je nedôvodná a preto ju súd prvej inštancie
zamietol; rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p..

5. Proti (druhému) rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v
ktorom žiadala (odvolací návrh), aby odvolací súd (vzhľadom na nemožnosť zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v danej veci už bolo odvolacím súdom raz zrušené) napadnutý rozsudok zmenil a „vyhlásil
dražbu za neplatnú“, a zároveň jej priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Uplatnila

odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

5.1 Žalobkyňa namietala predovšetkým porušenie zásady viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym
názorom súdu vyššieho stupňa, pretože podľa jej názoru súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách
uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil jeho prvý rozsudok, čím preniesol povinnosť vec spravodlivo
a zákonne rozhodnúť (vzhľadom na právnu úpravu Civilného sporového poriadku neumožňujúcu
opätovné vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie) na odvolací súd.

Svoje rozhodnutie v podstate súd prvej inštancie odôvodnil zhodne s odôvodnením prvého rozsudku
zrušeného odvolacím súdom.
5.2 Opätovne namietala arbitrárnosť napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. V tejto
súvislosti uviedla, že k základnému právu strany sporu, zahrnutému v práve na spravodlivý proces, je
právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je založené rozhodnutie. Súd nemusí dať odpoveď

na každú námietku, avšak prejavom arbitrárnosti rozhodnutia je, ak súd v odôvodnení nereaguje
na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytkla absenciu vysporiadania sa so všetkými námietkami vznesenými
v priebehu 6 rokov trvajúceho konania.
5.3 Zopakovala skutkové tvrdenia, ktoré prezentovala v rámci celého konania, pričom zdôraznila, že súd

prvej inštancie sa nevysporiadal s jej námietkou o potrebe posudzovania Dodatku 1 ako samostatného
zmluvného vzťahu, zakladajúceho nový záväzkový právny vzťah, pretože Zmluvou o zriadení záložného
práva bolo zabezpečené splnenie iba povinnosti zo Zmluvy o úvere z 05.11.2010. Zmluva o úvere aj
Dodatok1spĺňajúcharakteristikuformulárovýchtypovýchzmlúv,ichobsahjevpodstateidentický,avšaksúd prvej inštancie sa vyhol akémukoľvek posúdeniu predmetných zmlúv, nevysvetlil, či ich považoval
za zmluvy spotrebiteľské alebo nie a nepodrobil ich súdnej kontrole z hľadiska prípadnej neprijateľnosti
zmluvných podmienok.

5.4 Namietala, že výška poskytnutých finančných prostriedkov bola nižšia, ako mala byť podľa Zmluvy
o úvere a Dodatku 1. Sumy 200 Eur resp. 100 Eur predstavovali poplatok za poskytnutie úveru a sumy
4.000,- Eur resp. 600 Eur predstavovali skrytú odmenu za poskytnutie úverov. Úroky sa pritom počítali aj
z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Úrok z omeškania vo výške 10,- Eur denne, teda 3.650,- Eur
ročne (26 % ročne) prevyšuje násobne zákonný úrok z omeškania. S touto neprijateľnou podmienkou

sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
5.5 Posúdenie platnosti zmlúv predstavuje základ pre posúdenie dôvodnosti žaloby a súd prvej inštancie
jej nedal na jej námietky v odôvodnení rozhodnutia žiadnu odpoveď. Argumentácia, že zmluvy podpísala
a bola oboznámená s jej podmienkami, neovplyvní záver o dojednaní zmluvy, pretože dôležitý bol jej
stav núdze a neprimeraná výška úrokov z omeškania. Žalobkyňa označila predmetné zmluvné vzťahy
za úžeru. Ak by súd prvej inštancie zmluvy podrobil súdnej kontrole, zistil by ich dojednanie v rozpore

s dobrými mravmi.
5.6 Právny predchodca žalovaného 1/ začal výkon záložného práva nielen na získanie istiny úveru, ale
aj na získanie zmluvnej pokuty, ktorá nebola nikdy dohodnutá.
5.7 Aj Zmluvu o zriadení záložného práva je potrebné považovať za neplatnú a to z dôvodu jej akcesority
k neplatnému hlavnému záväzku.

5.8 Opätovne poukázala na hrubý nepomer medzi výškou uplatnenej údajnej pohľadávky (v ktorej bola
naviac účtovaná nedojednaná zmluvná pokuta) a hodnotou predmetu dražby s poukazom na § 3 ods. 1 v
spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Hrubý nepomer spôsobuje rozpor výkonu práva prostredníctvom
dražby s dobrými mravmi a spôsobuje jej neplatnosť ako právneho úkonu.
5.9 Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal aj s otázkou

platnosti, resp. neplatnosti dražby.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

7. Odvolací súd svojím druhým rozhodnutím (rozsudok č.k. 12Co/21/2019-519 zo dňa 18.11.2021)

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po nariadení pojednávania potvrdil (prvá výroková veta)
a žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (druhá výroková veta). Z jeho
odôvodnenia vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, ale
z iných dôvodov:
7.1.podľa v čase konania Dražby účinného ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách sa bolo

možné domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby len v prípade, ak boli porušené ustanovenia
Zákona o dobrovoľných dražbách (na rozdiel od aktuálneho znenia ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách, ktoré už umožňuje určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby aj v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy), pričom žalobkyňa neuvádzala žiadne relevantné skutočnosti
alebo okolnosti, priamo spochybňujúce porušenie konkrétnych ustanovení Zákona o dobrovoľných

dražbách;
7.2 v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách vzniká
nútené spoločenstvo podľa ustanovenia § 78 C.s.p. Ak niektorá z osôb označených v ustanovení §
21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby
nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane. Z ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona

o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu konania Dražby, t.j. ku dňu 16.11.2011 (ale i z
aktuálneho znenia tohto ustanovenia) vyplýva, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby
podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba
podľa odseku 2. Od vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zásadnej
okolnosti a tou je skutočnosť, že z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro,

Vložka číslo: 17747/N vyplýva, že žalovaný 1/ EFFECTAL, s. r. o., pôvodne so sídlom Fraňa Mojtu 18,
949 01 Nitra, IČO: 36 280 666, dňom 03. januára 2019 zanikol bez právneho nástupcu v dôsledku
výmazu ex offo. Keďže v tomto prípade žalovaný 1/ (ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa
Dražby) zanikol bez právneho nástupcu, nie je splnená podmienka účasti v spore všetkých subjektov
tvoriacich nútené spoločenstvo podľa osobitného predpisu, teda v tomto prípade taxatívne vymedzených

v ustanovení § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách a preto prichádza do úvahy len jediná
zákonná možnosť, ktorou je zamietnutie žaloby podľa ustanovenia § 78 ods. 2 C.s.p..8. Na základe dovolania žalobkyne Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, uznesením č.k. 6Cdo/135/2022
zo dňa 15.08.2024 rozsudok odvolacieho súdu č.k. 12Co/21/2019-519 zo dňa 18.11.2021 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

8.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že odvolací súd po zániku spoločnosti žalovaného 1/ bez právneho
nástupcu (a jeho výmaze ex offo z Obchodného registra) postupoval v rozpore s procesnou úpravou
prikazujúcou súdu (I.) skúmať procesné podmienky kedykoľvek počas konania a (II.) na výskyt
neodstrániteľnej prekážky konania reagovať zastavením konania (voči žalovanému 1/).
8.2 Na dovolaním položenú otázku zodpovedal tak, že „zánik strany sporu ako spoločníka núteného

procesného spoločenstva bez právneho nástupcu počas konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby na
strane žalovaných nie je dôvodom na zamietnutie žaloby v zmysle § 78 ods. 2 C.s.p. (voči zostávajúcim
žalovaným), ale dôvodom na zastavenie konania voči strane, ktorá stratila procesnú subjektivitu a
zároveň dôvodom, pre ktorý už na splnení podmienky účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v
spore aj potom, čo takáto skutočnosť nastala, nemožno trvať“...“ Povinnosť zapojiť do sporu o neplatnosť
dražby celý okruh subjektov vymenovaných v čl. I § 21 ods. 4 dražobného zákona (pod hrozbou sankcie

uvedenej v § 78 ods. 2 C.s.p.) je tu len vtedy, ak je splnená tiež podmienka procesnej subjektivity
všetkých osôb majúcich byť povolaných do sporu. Ak takáto podmienka splnená nie je, žalobca má
povinnosť žalobu nasmerovať len voči tým subjektom právneho vzťahu z dražby, u ktorých splnená
je.“ Z dôvodu, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (založený na presnom opaku) bol
rozhodnutím spočívajúcim na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že predmetné konanie začalo pred
30.06.2016; od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 C.s.p.
ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti; podľa §470

ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p.,
vec preskúmal bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a v dôsledku
skutočnosti, že žalovaný 1/ (EFFECTAL, s. r. o., IČO: 36 280 666) v čase po vydaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (dňom 03.01.2019) zanikol bez právneho nástupcu v

dôsledku výmazu ex offo z Obchodného registra, v zmysle § 62 C.s.p. a § 161 ods. 2 C.s.p. konanie
voči nemu zastavil (výrok I.); následne z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p.
rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu podľa §391 ods. 1,2
C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.).

10. Podľa ust. §389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
10.1 Podľa ust. § 390 písm. a) a b) C.s.p. odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

11. Procesná právna úprava v Civilnom sporovom poriadku prikazuje v §390 písm. a) a b) odvolaciemu
súdu rozhodnúť vo veci, v ktorej už raz rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na ďalšie

konanie a na nové rozhodnutie. Ústavný súd SR však v náleze č.k. III. ÚS 570/2023-30 zo dňa
21.12.2023 uviedol, že môže byť ústavne súladný postup krajského súdu aj pri nerešpektovaní ust. §
390 C.s.p., ak dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu.
„....rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď
je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 C.s.p. nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím

krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje
svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Pokiaľ by nebolo možné
odchýliť sa od § 390 C.s.p., okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí
s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných
ústavných práv strán civilného sporu.“

12. Odvolací súd po preskúmaní veci (napadnutého rozsudku, odvolania a spisového materiálu) dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné (aj s poukazom na vyššie citovaný nález Ústavného
súdu SR) opätovne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.12.1 V zhode s odvolateľkou dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie porušil zásadu
viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa, súd prvej inštancie
nepostupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil jeho prvý rozsudok, čím preniesol

povinnosť vec spravodlivo a zákonne rozhodnúť (vzhľadom na právnu úpravu Civilného sporového
poriadku, neumožňujúcu opätovné vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie)
na odvolací súd. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil fakticky zhodne s odôvodnením prvého
rozsudku, ktorý bol zrušený odvolacím súdom. Okresný súd sa dopustil tak viditeľných nedostatkov v
odôvodnení (aj) druhého rozhodnutia, ktoré pri ignorovaní prvého zrušujúceho rozhodnutia krajského

súdu vykazuje znaky odopretia spravodlivosti. Po formálnej stránke je síce napadnutý rozsudok novým
rozhodnutím, no po obsahovej stránke novým nie je – z porovnania prvého a druhého rozsudku
okresného súdu, je zrejmé, že okresný súd len prebral text „odôvodnenia“ svojho prvého rozsudku do
textu „odôvodnenia“ druhého rozsudku a tento len kozmeticky doplnil (upravil).
12.2 Napriek tomu, že už v odôvodnení (prvého) zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd vytkol súdu
prvej inštancie, že sa nijako nevysporiadal s podstatnou argumentáciou strán sporu, najmä že (a)

neuviedol z akých dôvodov Dodatku 1 vyhodnotil ako dodatok k Zmluve o úvere a nie ako nový
záväzkový zmluvný vzťah podľa argumentácie žalobkyne, že Zmluvou o zriadení záložného práva bolo
zabezpečené splnenie záväzku zo Zmluvy o úvere a nie z Dodatku 1 a že výkon záložného práva
nemohol byť realizovaný za účelom uspokojenia pohľadávky z Dodatku 1 tak, ako ho realizoval žalovaný
1/; (b) nezaoberal sa skutočnou výškou pohľadávky veriteľa (ktorej vyčíslenie žalobkyňa popierala);

(c) nevysporiadal sa s tvrdením žalobkyne, že vymáhaná zmluvná pokuta nebola
zmluvnými stranami dojednaná; (d) nevysporiadal sa s namietaným spotrebiteľským charakterom zmlúv
a namietanými neprijateľnými (t.j. neplatnými) podmienkami; (e) že v odôvodnení prvého rozsudku len
uviedol stručný obsah výpovedí svedkov, avšak z dôvodov rozsudku nevyplýva, ktoré skutočnosti z nich
mal preukázané;(f) že odôvodnenie zamietnutia žaloby v časti určenia vlastníckeho práva absentuje

úplne, (g) že v súdnom spise sa nenachádza Zmluva o zriadení záložného práva, na základe ktorej došlo
k Dražbe a ani nevyplýva, že dôkaz touto alebo inými listinami bol vykonaný (zákonom predpísaným
spôsobom), čo možno hodnotiť ako porušenie práva strán sporu na spravodlivé súdne konanie, odvolací
súd musí konštatovať, že ani odôvodnenie druhého rozsudku súdu prvej inštancie na nastolené otázky
nedáva odpovede. Súd prvej inštancie takisto (h) nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, keď sa

opätovne nezaoberal skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom
určení (§ 80 písm. c) OSP účinného do 30. 06. 2016), resp. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07.
2016 neposudzoval, či sa žalobkyňa domáhala určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c)
C.s.p.) alebo sa domáhala určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm.

d) C.s.p.).
12.3 Odôvodnenie napadnutého rozsudku tiež nedáva odpovede na ďalšie podstatné otázky nastolené
žalobkyňou,najmä(i)žedojednanýúrokzomeškaniabolvmiere26%ročne,čoprevyšujezákonnýúrok
z omeškania; (j) napriek tomu, že žalobkyňa požičané prostriedky postupne splácala, jej dlh neklesal –
veriteľ si uplatňoval aj akúsi zmluvnú pokutu, ktorá však nikdy nebola dohodnutá; (k) či Zmluva o úvere

a Dodatok 1 sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a pre úžeru, resp. pre nesplnenie zákonných
náležitostí zmluvy o úvere (absencia dojednania úrokov); (l) či Zmluva o zriadení záložného práva je
neplatná z dôvodu akcesority k neplatnému hlavnému záväzkovému vzťahu, resp. pre hrubý nepomer
zabezpečovanej pohľadávky k hodnote zálohu (Bytu) a (m) či vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o zriadení
záložného práva došlo k porušeniu ust. § 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže predmetom Dražby

bol Byt, ku ktorému nikdy platne nevzniklo záložné právo a Dražba sa konala na základe neplatného
právneho úkonu a skutočná pohľadávka veriteľa nikdy nedosiahla sumu 14.550 Eur, tak ako ju vyčíslila
dražobná spoločnosť (žalovaný 2/). V priamom rozpore so skutkovým tvrdením žalobkyne je záver
súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nenamietala, že si na základe Zmluvy o úvere a Dodatku 1 požičala
prostriedky vo výške 14.000 Eur a 4.025 Eur, pretože už v žalobe namietala, že od veriteľa prevzala len

sumy 9.800 Eur a 3.319 Eur. V tejto súvislosti odvolací súd tiež konštatuje, že z bodu 2 odôvodnenia
napadnutého (druhého) rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonal dokazovanie aj Zmluvou o
zriadení záložného práva, avšak táto zmluva sa v súdnom spise nenachádzala a túto zmluvu zabezpečil
až odvolací súd dňa 02.12.2020 (č.l. 455). Odvolací súd súhlasí s odvolateľkou, že posúdenie platnosti
predmetných zmlúv predstavuje základ pre posúdenie dôvodnosti žaloby (pozn. odvolacieho súdu- ak

je zmluva o zriadení záložného práva absolútne neplatným právnym úkonom, niet potom záložného
veriteľa a teda ani navrhovateľa dražby, tak ako to vyžaduje Zákon o dobrovoľných dražbách; absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, pôsobí od začiatku a voči každému
a súd musí túto otázku vyriešiť prejudiciálne- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/146/2012zo dňa 27.01.2016)) a súd prvej inštancie nedal žalobkyni na jej námietky v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žiadnu relevantnú odpoveď.
12.4 Okresný súd tak nerešpektovaním záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa v rozpore s

§ 391 ods. 2 C.s.p. postavil odvolací súd do situácie, v ktorej by ako prvý aj posledný riešil rozpory medzi
jednotlivými skutkovými tvrdeniami či dôkazmi, a tak sa vlastne ocitol v postavení súdu prvej inštancie. K
tomu došlo napriek tomu, že Civilný sporový poriadok stranám konania priznáva právo, aby o spore bolo
v jeho skutkových a právnych otázkach rozhodnuté vo dvoch inštanciách tak, aby bola zabezpečená
kvalita rozhodnutia, ktorá zodpovedá ústavným právam strán na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie.
12.5 Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku
v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., nie je riadne odôvodnené a v časti zamietnutia žaloby o určenie
vlastníckeho práva nie je (opäť) odôvodnené vôbec. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je pritom aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré odborne, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky, súvisiace s predmetom žiadanej súdnej ochrany. Podľa nálezu Ústavného súdu SR
sp.zn. III. ÚS 330/2013, riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Povinnosťou všeobecného súdu je

uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr.
III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I.

ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t.j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07,

I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok zásadného
vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu
dôvodov, vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť
uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám

logického uvažovania. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné
následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti, ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v
rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu
(Najvyšší súd SR, sp.zn. 1Cdo/66/2023 z 29.05.2024).

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na potrebu opätovného zrušenia rozsudku súdu prvej
inštancie aj z ďalšieho dôvodu, keďže v čase medzi druhým rozhodnutím odvolacieho súdu (rozsudok
č.k. 12Co/21/2019-519 zo dňa 18.11.2021) a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (uznesenie č.k.
6Cdo/135/2022 zo dňa 15.08.2024) žalovaný 3/ ako vydražiteľ a v tom čase vlastník Bytu, a teda v
čase podania žaloby pasívne vecne legitimovaný subjekt v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva,

previedol na základe kúpnej zmluvy, zavkladovanej pod V 1356/2022 zo dňa 15.03.2022 (čz 931/2022)
Byt na tretiu osobu, pričom však v zmysle ust. § 371 C.s.p. žalobu v odvolacom konaní meniť nemožno.
V prípade, že by odvolací súd napadnuté rozhodnutie nezrušil a ak by aj žalobkyňa predložila procesný
návrh na zmenu subjektov a s tým súvisiacu zmenu žalobného petitu, v zmysle ust. § 371 C.s.p. by
zmenu žaloby v odvolacom konaní pripustiť nebolo možné a vo vzťahu k žalobe o určenie vlastníckeho

práva by sa to prejavilo v meritórnom rozhodnutí vo veci samej v neprospech žalobkyne (žaloba v tejto
časti smeruje voči aktuálne už nie vlastníkovi Bytu), čo nemožno považovať za súladné s princípom
právnej istoty, ani v súlade s právnom strany sporu na spravodlivý proces (obdobne Najvyšší súd
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/14/2022).

14. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa §389 ods.1 písm. b), C.s.p.
zrušil aj druhý rozsudok súdu prvej inštancie a v zmysle §391 ods.1, 2 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť žaloby v oboch
jej častiach (t.j. v časti o určenie neplatnosti Dražby, ako aj v časti o určenie vlastníckeho práva) a svojerozhodnutie náležitým spôsobom (§ 220 C.s.p.) odôvodní tak, aby dal odborne, jasne, zrozumiteľne
a presvedčivo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky strán sporu. Osobitne sa súd
prvej inštancie zameria:

14.1 na skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení (§ 80
písm. c) O.s.p.), resp. podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 na posúdenie, či sa žalobkyňa
domáhala určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) C.s.p.) alebo či sa domáhala určenia
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) C.s.p.);

14.2 na posúdenie, či (a) v prípade Zmluvy o úvere, Dodatku 1 a Zmluvy o zriadení záložného práva ide
o zmluvy platné z hľadiska dodržania ich zákonných náležitostí, ako aj v kontexte žalobkyňou namietanej
úžery a nesúladu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie vykoná dokazovanie aj listinným dôkazom -
Zmluvou o zriadení záložného práva (č.l. 455);
14.3 na zodpovedanie žalobkyňou nastolenej otázky, či Dodatok 1 je alebo nie je samostatnou
úverovou zmluvou (novým záväzkovým zmluvným vzťahom) a v prípade vyvodenia záveru o platnosti

predmetných zmlúv, súd prvej inštancie posúdi, či sa záložné právo vzniknuté na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva vzťahuje aj na pohľadávku vzniknutú na základe Dodatku 1 a či výkon
záložného práva mohol byť realizovaný aj za účelom uspokojenia pohľadávky vzniknutej na základe
Dodatku 1;
14.4 na posúdenie, či predmetné zmluvy majú spotrebiteľský charakter v zmysle ust. §52 a nasl.

Občianskehozákonníkaavprípadevyvodeniazáveruospotrebiteľskomcharakterepredmetnýchzmlúv,
podrobí tieto zmluvy súdnej kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok (§53
Občianskeho zákonníka); v prípade Zmluvy o úvere a Dodatku 1 posúdi, či sa tieto zmluvy spravujú
ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len ako „Zákon

o spotrebiteľských úveroch“) a pri kladnej odpovedi preskúma splnenie náležitostí zmlúv podľa § 7
a 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom bude povinný prihliadať na prípadné zákonné následky
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§11 Zákona o spotrebiteľských úveroch). V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie §295 C.s.p., v zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu

obstará alebo zabezpečí taký dôkaz;
14.5 na posúdenie skutočnej výšky finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa na základe Zmluvy o úvere
a Dodatku 1 prevzala a či výška pohľadávky veriteľa v čase Dražby skutočne (oprávnene) predstavovala
sumu 14.550 Eur (tak ako ju vyčíslila dražobná spoločnosť) a či táto suma zahŕňala aj zmluvnú pokutu
- ak áno, či bola zmluvnými stranami dojednaná a v akej výške; zodpovie aj na žalobkyňou namietanú

skutočnosť, že dojednaný úrok z omeškania bol v miere až 26 % ročne, čo prevyšuje zákonnú výšku
úrokov z omeškania.

15. Súd prvej inštancie relevantným spôsobom odôvodní aj svoje rozhodnutie o o náhrade trov konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§396 ods. 3 C.s.p.) a trov dovolacieho konania (§453 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov senátu 3:0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).