Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Cb/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123324154
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123324154.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: VFS Financial Services

Slovakia s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 9, 903 01 Senec, IČO: 36 840 211, zast. SKLEGAL s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161 a žalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX, XXX XX, zast. JUDr. Pavol Hovan, advokát, Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so
sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 17 411,87 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.411,87 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 17.411,87 eura od 28.02.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky

v sume 40,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jeho
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 17.411,87 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 17.411,87 eur od 28.02.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40,- eur. Súčasne žalobca žiadal aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 28.09.2017 uzavrel Zmluvu o operatívnom leasingu č. OL2168
(ďalej len „Zmluvu“) so spoločnosťou cargo M&M spol. s r.o., so sídlom Ing. Straku 2179/6, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 46797891, podľa ktorej bol spoločnosti prenechaný do nájmu predmet leasingu,
pričom nájomné bolo dohodnuté v mesačných splátkach podľa obchodných podmienok uvedených
v zmluve, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 28.09.2017 dohodu
o ručení, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal ručiť za záväzky dlžníka - spoločnosti cargo M&M spol.

s r.o. voči žalobcovi, vyplývajúce zo Zmluvy. Z dôvodu porušenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy
žalobca odstúpil od zmluvy dňa 19.12.2019, ktoré bolo doručené dlžníkovi dňa 27.12.2019. Zároveň
žalobca doručil dlžníkovi vyúčtovanie zmluvy zo dňa 13.02.2020, v ktorom vyčíslil dlžnú čiastku v
sume 17.411,87 eur so splatnosťou do dňa 27.02.2020. Keďže dlžník neuhradil vyúčtované pohľadávky
žalobcu, ani nijako nereagoval, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu záväzku dlžníka, za ktorý
ručí žalovaný. Žalovaný ručiteľský záväzok nesplnil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 06.06.2023, ktorým zaviazal
žalovaného, aby žalobcovi zaplatil žalovanú sumu, spolu s úrokmi z omeškania a nahradil mu trovy
konania.4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor dňa 22.06.2023. V odpore uviedol, že neuznáva
pohľadávku žalobcu. Žalovaný namietal uplatnenú sumu, keďže predmetom uplatneného nároku je
rozdiel medzi výnosom z predaja ťahača návesov Volvo FH42T 500 HP, ktorého kúpna cena v októbri

2017 bola suma 105.600,- eur s DPH. Predávajúcim bol v tomto prípade Volvo Group Slovakia, s.r.o., v
prospech žalobcu. V roku 2019 žalobca udáva výnos z predaja po odobratí, resp. odovzdaní predmetu
leasingu toho istého vozidla v sume 48.000,- eur. Žalobca pôvodne uplatňoval u spoločnosti cargo M&M
spol. s r.o., sumu 20.138,38 eur vyúčtovaním č. 10/2020/0003, pričom v tejto listine uviedol uvádzaný
výnos z predaja vo výške 48.000,- eur. Následne žalobca zaslal iné vyúčtovanie pod tým istým číslom,

kde uviedol už žalovanú sumu, t.j. 17.411,87 eur. Žalobca najprv uplatňoval u dlžníka sumu 20.138,38
eur a voči ručiteľovi už uplatňuje zníženú žalovanú sumu. Žalovaný ako fyzická osoba vznášal námietky
k sume výnosu z predaja ťahača vo výške 48.000,- eur. Žalovaný mal informácie o tom, že predmetné
vozidlo bolo následne odpredané tretej osobe za inú čiastku, ktorá odzrkadľovala trhovú hodnotu
predmetného vozidla, a teda takýmto spôsobom dve sesterské spoločnosti, a to žalobca a dcérska
financujúca spoločnosť poškodzujú žalovaného a snažia sa tak obohatiť na jeho úkor. Takéto tvrdenie

žalovaný uvádzal aj preto, že rovnakým spôsobom vrátil žalobcovi v tom istom roku ďalších päť ťahačov
(predmetné motorové vozidlo je šieste), kedy pri ďalšom predaji záujemcom – tretím osobám došlo k
takému výťažku, ktorý v celosti uspokojil nároky žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca dojednal príliš nízku
kúpnu cenu pri jeho odpredaji personálne a finančne prepojenej osobe so žalobcom, čo samo o sebe
nie je v rozpore so zákonom, keďže nejde o regulovanú cenu, avšak bol toho názoru, že takéto konanie,

keď úmyselne zo strany žalobcu došlo ku odpredaju ťahača za kúpnu cenu, ktorá nekorešponduje s
cenou trhovou, a tým logicky vedie k poškodeniu žalovaného ako ručiteľa a k obohateniu sa na jeho
úkor, je konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores).

5. Žalobca v replike uviedol, že aj naďalej trvá na uplatňovanom nároku v celom rozsahu a uviedol,

že žalovaný sa odvoláva na dve rozdielne vyúčtovania, ktoré boli žalovanému predložené pod tým
istým číslom a ako dôkaz bol zo strany žalovaného predložený Predžalobná výzva – odpoveď zo dňa
05.11.2021, Vyúčtovanie č. 10/2020/0003 – na sumu 20.138,38 eur a Vyúčtovanie č. 10/2020/0003 –
na sumu 17.411,87 eur. Žalobca má za to, že skoršie vyúčtovanie bolo výlučne opravou pôvodného
vyúčtovania v jeho časti, pričom v obidvoch vyúčtovaniach č. 10/2020/0003 – na sumu 20.138,38

eur a č. 10/2020/0003 – na sumu 17.411,87 eur je čiastka v položke „Výnos z predaja“ identická, a
teda nijakým spôsobom sa zo strany žalobcu nerealizovalo žiadne špekulatívne navýšenie výnosu z
predaja predmetu leasingu. Neskoršie vyúčtovanie č. 10/2020/0003 znejúce na sumu 17.411,87 eur
bolo zo strany žalobcu realizované v prospech dlžníka, teda aj žalovaného ako ručiteľa, nakoľko došlo
k poníženiu čiastky v položke „Ostatné náklady“. Žalobca k vyjadreniam žalovaného ďalej uviedol, že

odpredaj vozidiel medzi žalobcom a spoločnosťou Volvo Group Slovakia, s.r.o. predstavuje štandardne
realizovaný spôsob predaja ako pri väčšine vozidiel, ktoré sú predmetom operatívneho leasingu, o čom
boldlžníkinformovaný,atedaajžalovanýakoručiteľ.Žalobcaďalejuviedol,ževzhľadomnaskutočnosť,
že spoločnosť Volvo Group Slovakia, s.r.o. je autorizovaným predajcom vozidiel, cena vozidla je vždy
stanovená s odbornou starostlivosťou, po zohľadnení technického stavu predmetného vozidla, a preto

nie je možné považovať takýto odpredaj vozidiel realizovaný medzi žalobcom a spoločnosťou Volvo
Group Slovakia, s.r.o. za rozpor s dobrými mravmi. Žalobca naviac uviedol, že námietky žalovaného
týkajúce sa výšky sumy výnosu z predaja predmetu leasingu nie sú v tomto prípade vôbec relevantné,
nakoľko nárok žalobcu voči žalovanému spočíva primárne v zaplatení dlžných splátok, ktoré nie je
žalobca povinný znižovať o akýkoľvek výnos z predaja vozidla. Z obchodných podmienok, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o operatívnom leasingu č. OL2168 zo dňa 28.09.2017 vyplýva, že
žalobca má voči dlžníkovi ako nájomcovi, a teda aj voči Žalovanému ako ručiteľovi nárok na zaplatenie
všetkých leasingových splátok uvedených v leasingovej zmluve bez ohľadu na ich splatnosť, a teda
skutočnosť,žežalobcasiuplatňujeibarozdielmedzinesplatenýmileasingovýmisplátkamivyplývajúcimi
z leasingovej zmluvy zo strany dlžníka a výnosom z predaja je pri operatívnom leasingu iba dobrou vôľou

žalobcu. Zároveň žalobca k predloženému dôkazu „Predžalobná výzva – odpoveď zo dňa 5.11.2021“ k
odporu zo strany žalovaného uviedol, že žalovaný si je vedomý odôvodnenosti nároku žalobcu, a preto v
rámci svojej odpovede navrhol žalobcovi riešiť nárok žalobcu mimosúdne. Taktiež žalobca k uvedenému
dodáva, že na predmetnú odpoveď žalovaného reagoval aj žalobca listom zo dňa 27.03.2023, kde
žalovaného vyzval na predloženie návrhu na mimosúdne urovnanie uplatňovaného nároku žalobcu, no

žalovaný už nereagoval.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Súdu predložil
dohodu o predčasnom ukončení leasingu k Zmluve o operatívnom leasingu C. D., D., D. zo dňa20.09.2019, z ktorej vyplýva, že vzájomné práva z operatívnych leasingov č. OL2035, OL2036, OL2037
sú vysporiadané a strany nemajú voči sebe ďalšie nároky.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2023 ďalej uviedol, že Dohoda o predčasnom ukončení
leasingu zo dňa 20.09.2019 predložená žalovaným sa vzťahuje na iné zmluvy o operatívnom leasingu,
a to na Zmluvu č. D., D. E. D.. Z uvedeného vyplýva, že k vysporiadaniu vzájomných vzťahov
vyplývajúcich z predmetnej zmluvy – Zmluvy o operatívnom leasingu č. D. nedošlo, a preto nie je
súčasťou Dohody o predčasnom ukončení leasingu zo dňa 20.07.2023.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, vypočul žalovaného, právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného a oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

9.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žeodžalobcumalvoperatívnomleasinguviaceréautá,malproblém
so zamestnancami a zamestnanec žalobcu p. F. mu navrhol, že mu pomôžu s predajom vozidiel. Všetky

motorové vozidlá odovzdal, boli prevzaté protokoly a v roku 2019 ukončil podnikanie v preprave a do
novembra 2019 zaplatil leasing aj za to posledné – predmetné motorové vozidlo. Vozidlo odovzdal
žalobcovi v novembri 2019. Vozidlo bolo v prevádzke 2 roky a predali ho za 48.000,- eur, čo bola podľa
žalovaného podhodnotená cena, pretože za takúto cenu sa predávali 3-4 ročné vozy. Cena auta bola
umelo ponížená. Podľa žalovaného takéto motorové vozidlo mohlo mať hodnotu 65.000,- 68.000,- eur.

Ďalej vypovedal, že čo sa týka predchádzajúcich vozidiel žalobca od neho nepožadoval nejaký doplatok
pri odovzdaní vozidla, resp. nejaký výnos, ktorý by nepostačoval na pokrytie všetkých nákladov.

10. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť svedkov – zamestnanca žalobcu
p. F. a zamestnanca spoločnosti Volvo p. F. ku skutočnostiam ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

medzi žalobcom a spoločnosťou Volvo. Súd návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol, vzhľadom
na rýchlosť a hospodárnosť konania a mal za to, že relevantné skutočnosti pre rozhodnutie dostatočne
vyplývajú z listinných dôkazov, ktoré boli predložené stranami – z Lízingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
a preto vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné a nehospodárne

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Zmluva o operatívnom
leasingu č. OL2168, Obchodné podmienky operatívneho leasingu spoločnosti VFS Financial Services
Slovakia s.r.o., Odstúpenie od zmluvy o operatívnom leasingu č. OL2168, Faktúra č. 10/2020/0003
zo dňa 13.02.2020, Predžalobná výzva na splnenie ručiteľského záväzku, Lízingová zmluva č.

XXXXXXXXXX
a žalovaným: Odpoveď na predžalobnú výzvu, Faktúra č. 10/2020/0003 zo dňa 13.02.2020, Dohoda
o predčasnom ukončení leasingu k Zmluve o operatívnom leasingu č. D., D., D. a zistil nasledovný
skutkový stav:

12. V konaní neboli sporné skutočnosti, že žalobca so spoločnosťou cargo M&M spol. s r.o. uzatvorili
dňa 28.09.2017 Zmluva o operatívnom leasingu č. OL2168 (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Obchodné podmienky operatívneho leasingu spoločnosti VFS Financial Services Slovakia
s.r.o.. V ten istý deň 28.09.2017 žalobca uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o ručení, v zmysle ktorej sa
žalovaný zaviazal, že bude ručiť za záväzky spoločnosti cargo M&M spol. s r.o. vyplývajúce zo Zmluvy.

Z dôvodu porušenia záväzkov žalobca odstúpil od Zmluvy dňa 19.12.2019, odstúpenie bolo doručené
spoločnosti cargo M&M spol. s r.o. dňa 27.12.2019. Žalobca doručil spoločnosti cargo M&M spol. s r.o.
vyúčtovanie Zmluvy, v ktorom vyčíslil dlžnú čiastku v sume 17.411,87 eur so splatnosťou do 27.02.2020.
13. Žalovaný namietal v rámci vysporiadania pohľadávky predajnú cenu vozidla (výnos z predaja )
vsume48.000,-eurzaneprimeranenízkuvporovnanístrhovouhodnotou.Anamietalajsumuuplatnenú

žalobcom voči spoločnosti cargo M&M spol. s r.o. vyúčtovaním č. 10/2020/0003, keďže najprv si žalobca
uplatnil sumu 20.138,38 eur a následne si uplatnil sumu 17.411,87 eur.

14. Z bodu 13.4 Obchodných podmienok operatívneho leasingu spoločnosti VFS Financial Services
Slovakia s.r.o. mal súd za preukázanú úpravu nárokov v prípade odstúpenia: V prípade zániku

leasingovej zmluvy má prenajímateľ voči nájomcovi okamžite splatný nárok na finančné vyrovnanie.
Finančné vyrovnanie sa vypočíta ako rozdiel medzi:
(i) všetkými pohľadávkami splatnými v dobe zániku leasingovej zmluvy(ii) všetkými doposiaľ neuhradenými leasingovými splátkami uvedenými v leasingovej zmluve (vrátane
splátkového kalendára), ktorých splatnosť by za normálnych okolností nastala neskôr (to jest po
odstúpení)

(iii) rozdiel medzi skutočnou hodnotou predmetu leasingu a hodnotou predmetu leasingu bez DPH,
pokiaľ by bol vrátený v riadnom technickom stave (pri zohľadnení obvyklého užívania)
(iv) úrokov z omeškania, pokút, nákladov súvisiacich s uplatnením všetkých nárokov, daní a iných
poplatkov, ktoré súvisia s leasingovou zmluvou a jej ukončením a/alebo poistením, PZP, a doplnkovým
poistným programom GAP,TA a úrazovým poistením

(v) všetkými nákladmi, výdavkami, škodami a stratami, hlavne náklady na právnu pomoc, ktoré
Prenajímateľovi v súvislosti sa zánikom, prípadne s ukončením leasingovej zmluvy vzniknú, vrátane
nákladov na odobratie predmetu leasingu a držby nájomcu na jednej strane, a
(vi) poistným plnením prijatým z titulu vinkulácie zriadenej nájomcom na zaplatenie svojich vyššie
uvedených nárokov uvedených v tomto bode
(vii) poistným vráteným poisťovňou v dôsledku zrušenia poistenia na strane druhej.

15. Z vyúčtovania č. 10/2020/003 zo dňa 13.02.2020 súd zistil, že žalobca vyúčtoval spoločnosti cargo
M&M spol. s r.o. sumu 17.411,87 eur, ktorá pozostávala z rekapitulácie dlžných splátok v sume 4.716,67
eur, z náhrady škody v sume 11.937,31 eur (od nesplatenej istiny v sume 59.937,31 eur je odpočítaný
výnos z predaja v sume 48.000,- eur) a ostatných nákladov v sume 757,89 eur.

16. Z vyúčtovania č. 10/2020/003 zo dňa 13.02.2020 súd zistil, že žalobca vyúčtoval spoločnosti cargo
M&M spol. s r.o. sumu 20.138,38 eur, ktorá pozostávala z rekapitulácie dlžných splátok v sume 4.716,67
eur, z náhrady škody v sume 11.937,31 eur (od nesplatenej istiny v sume 59.937,31 eur je odpočítaný
výnos z predaja v sume 48.000,- eur) a ostatných nákladov v sume 3.484,40 eur (ktorá pozostáva la

z náhrady škody v sume 3.031,57 eur a poistného v sume 452,83 eur).

17. Z Dohody o predčasnom ukončení leasingu k Zmluve o operatívnom leasingu č. D., D., D. vyplýva, že
žalobca uzatvoril so žalovaným dohodu o predčasnom ukončení Zmluvy o operatívnom leasingu č. D.,
D., D. s tým, že nájomca sa zaväzuje odovzdať predmet leasingu Volvo FH 500 HP 4x2 prenajímateľovi

najneskôr druhý pracovný deň od podpisu Dohody a zmluvné strany prehlásili, že splnením podmienok
tejto Dohody sú ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o operatívnom leasingu
č. D., D. XXXX, D. vysporiadané a že voči sebe nemajú ďalšie nároky.

18. Z Lízingovej zmluvy č. 4215500161 zo dňa 06.02.2020 vyplýva, že spoločnosť Volvo Group Slovakia,

s.r.o. (dodávateľ/predávajúci) prenajal predmetné motorové vozidlo Spoločnosti CALLIS-SK s.r.o. za
sumu 52.500,- eur bez DPH.

19. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného Predžalobnou výzvou na splnenie
ručiteľského záväzku zo dňa 30.09.2021 na splnenie záväzku, nakoľko je dlžník v omeškaní s úhradou

záväzkov zo Zmluvy v sume 17.411,87 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a paušálnu náhradu
nákladov v lehote 7 dní odo dňa prijatia výzvy.

20.Podľaust.§261ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „OBZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je

zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 303 OBZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí,
ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Podľa ust. § 306 ods. 1 OBZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23.Podľaust.§365OBZ:(1)Dlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,atoaždodoby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého
záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dnínastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník
je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (3) Dlžník,

ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní
odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po
plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (4)
Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

24. Podľa ust. § 369 OBZ: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2)
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

25. Podľa ust. § 369c OBZ: (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.

26. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

27. Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.: (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho pol roka omeškania zvýšenej

o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého
tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba
úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v

sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby
omeškania.

28. Žalobca sa domáhal uplatneného nároku od žalovaného titulom ručenia. Medzi stranami nebolo
sporné, že na základe Zmluvy o operatívnom leasingu číslo OL2168 zo dňa 28.09.2017, ktorú uzatvoril

žalobca ako leasingový prenajímateľ so spoločnosťou cargo M&M spol. s r.o. ako leasingovým
nájomcom vznikol hlavný záväzok. Tento záväzok spočíval v povinnosti žalobcu umožniť spoločnosti
cargo M&M spol. s r.o. trvalé užívanie motorového vozidla Volvo FH 500 4x2 a tomu zodpovedajúcej
povinnosti spoločnosti cargo M&M spol. s r.o. platiť žalobcovi mesačné splátky v dohodnutej výške a
počte. Rovnako medzi stranami nebol sporný ručiteľský záväzok žalovaného, ktorý vznikol prehlásením

žalovaného v Dohode o ručení zo dňa 28.09.2017, že uspokojí žalobcu ak dlžník spoločnosť cargo M&M
spol. s r.o. nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na
základe Zmluvy o operatívnom leasingu číslo D..

29. Žalovaný namietal len dve skutkové okolnosti a to uplatnenú sumu, keďže predmetom uplatneného

nároku je rozdiel medzi výnosom z predaja ťahača a a druhú okolnosť, že žalobca vyúčtovaním č.
10/2020/0003 pôvodne uplatňoval u spoločnosti cargo M&M spol. s r.o., IČO 46797891, sumu 20.138,38
eur a následne sumu 17.411,87 eur.

30. Spornou a namietanou skutočnosťou bolo zo strany žalovaného predajná cena vozidla. Výnos

z predaja po odobratí motorového vozidla, resp. odovzdaní predmetu leasingu bola suma 48.000,-
eur. Vozidlo bolo následne odpredané spoločnosti CALLIS-SK s.r.o. za sumu 52.500,- eur bez DPH o
čom svedčí Lízingová zmluva č. XXXXXXXXXX. Táto suma podľa názoru súdu je blízko trhovej ceny
predmetufinancovania.Zvykpredajcuautomobilovvrámcipodnikateľskejčinnostijemaximalizovaťsvojzisk, a preto nemožno považovať tvrdenie žalovaného, že vozidlo bolo odpredané za oveľa nižšiu cenu,
než je jeho trhová hodnota. Takáto výška ceny je dostatočne blízko sumy, za ktorú mu bol odrátaný
výnos z predaja. Žalobca vo svojich vyjadrenia uviedol, že sa jednalo o štandardne realizovaný spôsob

predajaakopriväčšinevozidielaďalejpoukázalnato,ževýškavýnosuzpredajaleasingujeirelevantná,
nakoľko nárok žalobcu voči žalovanému spočíva primárne v zaplatení dlžných splátok a je iba dobrou
vôľou žalobcu, že znížil žalovanému pohľadávku o akýkoľvek výnos s predaja.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. bodu 13.4 (ii) Obchodných podmienok operatívneho leasingu

spoločnosti VFS Financial Services Slovakia s.r.o., z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca má
nárok na finančné vyrovnanie, ktoré sa vypočíta ako rozdiel medzi všetkými doposiaľ neuhradenými
leasingovými splátkami uvedenými v leasingovej zmluve (vrátane splátkového kalendára), ktorých
splatnosť by za normálnych okolností nastala neskôr (to jest po odstúpení). Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca si uplatnil iba rozdiel medzi nesplnenými leasingovými splátkami vyplývajúcimi zo
Zmluvy o operatívnom leasingu č. OL2168 (čo bolo v konaní nesporné) a odpočítanie výnosu z predaja

v sume 48.000,- eur bolo iba dobrou vôľou žalobcu.

32. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo vyúčtovanie č. 10/2020/0003, ktorým si žalobca pôvodne
uplatňoval u spoločnosti cargo M&M spol. s r.o., IČO 46797891, sumu 20.138,38 eur a následne sumu
17.411,87 eur. Podľa názoru súdu bola táto sporná otázka vyvrátená vyjadrením žalobcu, ktorý uviedol

v replike, že neskoršie vyúčtovanie bolo výlučne opravou pôvodného vyúčtovania v jeho časti, pričom
v obidvoch vyúčtovaniach č. 10/2020/003- na sumu 20.138,38 eur a č. 10/2020/003 – na sumu 17.411,87
eur je čiastka v položke „Výnos z predaja“ identická, a teda nijakým spôsobom nedošlo zo strany žalobcu
k navýšeniu výnosu z predaja predmetu leasingu. Neskoršie vyúčtovanie č. 10/2020/003 – na sumu
17.411,87 eur bolo zo strany žalobcu realizované v prospech dlžníka, teda aj žalovaného ako ručiteľa,

nakoľko došlo k poníženiu čiastky v položke „Ostatné náklady“.

33. Žalovaný v priebehu konania súdu predložil Dohodu o predčasnom ukončení leasingu k Zmluve
o operatívnom leasingu č. D., D., D. zo dňa 20.09.2019 a uviedol, že z obsahu tejto dohody vyplýva, že
všetky vzájomné práva u operatívnych leasingov medzi žalobcom a žalovaným sú vysporiadané a strany

nemajú voči sebe ďalšie nároky. K tomu súd konštatuje, že predmetom konania sú nároky vzniknuté zo
Zmluvy o operatívnom leasingu č. D. zo dňa 28.09.2017, ktorá nie je súčasťou Dohody o predčasnom
ukončení leasingu k Zmluve o operatívnom leasingu č. D., D., D. zo dňa 20.09.2019.

34. Existencia hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku (leasingovej zmluvy) a ani existencia

ručiteľského záväzku žalovaného nebola medzi stranami sporná. Súd zároveň dospel k záveru že
žalobný návrh je dôvodný, keďže ho považoval za dostatočne odôvodený a preukázaný pripojenými
dôkazmi, pritom podľa názoru súdu sa žalovanému nepodarilo svojou procesnou obranou vyvrátiť
tvrdenia žalobcu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy žalobcovi.

35. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 28.02.2020 do zaplatenia v zákonnej
sadzbe 9%. Aj v tejto časti bola dôvodná, keďže splatnosť záväzku žalovaného bola do 27.02.2020, t.j.
od 28.02.2020 sa žalovaný ocitol v omeškaní.

36. Žalobca si v žalobe napokon uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu v zmysle ust. § 369c ods. 1
ObZ. Na uvedenú náhradu mu vznikol nárok na základe toho, že žalovaný sa omeškal s úhradou svojho
záväzku. Výška náhrady je v zmysle citovaných ustanovení v súčasnosti 40,-EUR. Súd vyhovel žalobe
aj v tejto časti.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.39. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).