Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201317
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8324201317.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, občan SR, proti žalovanému: Okresný súd Humenné, Laborecká
17, 066 34 Humenné, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Humenné dňa 13.5.2024 žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil
žalovanémupovinnosť(i) označiťjehovýpoveďvrozsudkuzadôveryhodnú,(ii)ospravedlniťsapísomne
listom doručeným žalobcovi do 30 dní od právnej moci rozsudku s kópiou žalovaným v 1. a 2. rade a (iii)

nahradiť náklady právneho konania do 3 dní od právnej moci rozsudku.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v konaní sp. zn. 21C/23/2021 Okresný súd Humenné
a následne po odvolaní na KS PO sp. zn. 23Co/5/2023 považoval jeho svedectvo za nedôveryhodné
(žalobca vypovedal ako svedok v označenom konaní, pozn. súdu). V uvedenom konaní žalovaný
v odôvodnení rozsudku uviedol, že svedok sám potvrdil, že on nevidel do domu ani do dvora tohto
domu, ale videl len prístupovú cestu vedúcu popred jeho dom k domu žalobkyne a na vonkajšiu bránku,

pričom nebolo sporné, pretože žalovaný v 2.rade to ani nepopieral, že chodil na uvedené nehnuteľnosti
a to z dôvodu, že v zadnej časti pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, v súčasnosti aj v tom
čase stavia rodinný dom. Súd označil výpoveď žalobcu za nedôveryhodnú z titulu, že svedok nemá
výhľad do dvora nehnuteľnosti č. 118. Žalobca tvrdí, že žalovaný tým, že označil jeho výpoveď za
nedôveryhodnú, poškodil jeho povesť a bezúhonnosť, ktorú nedôveryhodnosť žalovaní v 1. a 2. rade (t.j.
osoby takto označené vo veci Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/23/2021, pozn. súdu) spropagovali
na verejnosti a taktiež tým, že na žalobcu smerovali verbálne a gestikulačné útoky aj od známeho

žalovaného v 2. rade (t.j. osoby takto označenej vo veci Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/23/2021,
pozn. súdu).

3. Sudcovia Okresného súdu Humenné požiadali o vylúčenie z vykonávania úkonov v predmetnej veci
z objektívneho dôvodu, t.j. pretože žalovaným je priamo Okresný súd Humenné. Predseda Okresného
súdu Humenné JUDr. Marek Koščo uznesením sp. zn. 1Spr/V/2024-14 zo dňa 30.5.2024 rozhodol
o vylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 21C/31/2024. Následne uznesením

podpredsedníčky Okresného súdu Humenné JUDr. Ivety Gildeinovej č.k. 1SprV/3/2024-19 zo dňa
30.5.2024 bol z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčený predseda Okresného súdu
Humenné JUDr. Marek Koščo. Následne bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove, ktorý
uznesením sp. zn. 2Ncc/3/2024 zo dňa 13.6.2024 prikázal vec Okresnému súdu Stará Ľubovňa.4. Spis bol predložený tunajšiemu súdu dňa 12.8.2024.

5. Uznesením č.k. 5C/43/2024-49 zo dňa 26.8.2024 súd vyzval žalobcu, aby doplnil a spresnil žalobu zo
dňa 13.5.2024 tak, aby a) doplnil označenie sporových strán, b) odstránil nejasnosť a nezrozumiteľnosť
v označení sporových strán a v skutkových tvrdeniach v žalobe, c) od spresnil žalobou uplatňovaný
nárok tak, aby žalobný petit bol jednoznačný, určitý a zrozumiteľný, d) predložil dôkazy o skutkových
tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Záverom súd poučil žalobcu v zmysle § 160 ods. 2 CSP o práve zvoliť

si advokáta, resp. obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci.

6. Žalobca reagoval na výzvu súdu podaním zo dňa 23.9.2024, ktorým doplnil a spresnil žalobu v zmysle
výzvy súdu. Vo vzťahu k poučeniu o práve zvoliť si advokáta, resp. obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci uviedol, že pred podaním žaloby bol v Centre právnej pomoci v Humennom, kde mu poradili,
že má podať žalobu na Okresný súd Humenné, avšak bolo mu povedané, že žiadny advokát sa pod to

nepodpíše, že žalobu môže podať sám.

7. Súd zaslal žalobu spolu s prílohami, s doplnením a spresnením žaloby a s výzvou na vyjadrenie sa
žalovanému.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 25.11.2024 uviedol, že na tamojšom súde sa viedlo konanie sp. zn.
21C/23/2021 v senáte sudcu Mgr. Petra Siváka. Žalobca bol v tomto konaní vypočutý ako svedok na
pojednávaní dňa 26.10.2022. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné
č. konania 21C/23/2021-177 zo dňa 16.12.2022. Vyhodnotenie vykonaného dokazovania je uvedené v
odseku 5. a nasl. uvedeného rozsudku. Skutočnosti, ktoré v tomto konaní uviedol svedok - žalobca A. B.

C. sú uvedené v bode 3. rozsudku. Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom č.
konania 23Co/5/2023-239 zo dňa 30.11.2023. Súd v rozsudku vyhodnotil výpoveď žalobcu ako svedka
v zmysle § 220 ods. 2 CSP v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi. V prípade, ak bolo zasiahnuté
do osobnostných práv žalobcu a to výrokmi strán sporu, resp. ich právnych zástupcov v konaní sp. zn. 21
C/23/2021napojednávaniachvykonanýchvtomtokonaní,nejednásaopochybeniezostranysúdu.Súd

je povinný vypočuť všetkých zúčastnených v súdnom konaní a ak výrokmi týchto osôb bolo zasiahnuté
do práv žalobcu, má sa žalobca nápravy domáhať voči nim ako subjektom, ktorí týmito prednesmi mohli
zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Žalobu žalobcu považuje žalovaný za nedôvodnú a navrhuje, aby
ju súd zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania

9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v podstate zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe a
v jej doplnení. Poukázal na to, že žalovaný označil jeho výpoveď ako nedôveryhodnú, ale oproti tomu
svedeckú výpoveď rodiny, v súčasnosti už bývalej svokry a bývalej manželky, nekomentoval. Kladie
otázky, či podľa súdu boli dôveryhodné. Ako boli skúmané ich výpovede, prečo nedošlo ku konfrontácii
napr. s ním už z dôvodu ich bývalej rodiny. Je to v poriadku so súdnou praxou?

10. Žalovaný v duplike zo dňa 2.1.2025 uviedol, že žalobca vo svojom podaní spochybňuje vyjadrenie
súdu o nedôveryhodnosti svedka, pričom argumentuje tým, že súd nedostatočným spôsobom skúmal
výpovede ďalších svedkov a kladie otázku, prečo nedošlo ku konfrontácii medzi týmito svedkami, pričom
sa pýta, či je to „v poriadku so súdnou praxou?“. Žalovaný upozorňuje, že argumentácia žalobcu (jej

obsah) zodpovedá skôr argumentácii procesnej strany, ktorá sa domáha rozhodnutia o dovolaní podľa
tretej hlavy 4. časti CSP. Žalovaný aj naďalej navrhuje, aby konajúci súd žalobu žalobcu zamietol.

11. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.2.2025. Žalobca podaním zo dňa 3.2.2025 ospravedlnil svoju
neúčasť na súdnom pojednávaní z dôvodu, že opatruje svoju skoro 97 ročnú mamu, ktorá je ťažko

mobilná a sú nutné úkony, ktorými jej zabezpečuje rannú hygienu i celodennú opateru. Má psychický
problém nechať mamu na minimálne 7 hod. bez jeho prítomnosti a navyše cesta autom je i nebezpečná.
Ak by sa mu niečo stalo, tak mama neprežije, je na neho naviazaná a on je pre ňu bezpečie. Nevie,
čím by svojou prítomnosťou na pojednávaní ešte prispel k rozhodnutiu súdu vo veci. Je úplne jasné,
že jeho svedecká výpoveď bola pravdivá a popisujúca skutočnosť, ako vnímal využívanie domu č. 118.

Žalovaný taktiež požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 17.2.2025, a to z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti. Dodal, že ako žalovaný trvá na svojich doterajších vyjadreniach a súhlasí
s tým, aby súd pojednával a rozhodol bez prítomnosti žalovaného. Súd uznesením rozhodol, že vec
prejedná v neprítomnosti sporových strán.12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisového materiálu a obsahom spisu Okresného súdu
Humenné sp. zn. 21C/23/2021 a zistil tento skutkový stav:

13. Okresným súdom Humenné bolo vedené pod sp. zn. 21C/23/2021 konanie žalobkyne E. F.
proti žalovaným: 1. G. F. a 2. H. F.. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia. Na
pojednávaní dňa 26.10.2022 vypovedal ako svedok A. B. C., ktorý je žalobcom v tomto konaní. Písomné
vyhotovenie rozsudku zo dňa 16.12.2022 bolo vypracované pod č.k. 21C/23/2021-177. V dôvodoch

tohto rozsudku, na strane 7, posledný odsek, súd v súvislosti s výpoveďou svedka A. B. C. uviedol,
že: „Vyššie uvedený svedok navrhnutý žalobkyňou, ktorý býva cca 100 metrov povyše hlavnej cesty,
udával, že videl, že do domu chodil žalovaný v 2. rade aj spolu s manželku, respektíve predtým so svojou
snúbenicou a pravdepodobne tam aj bývali. Jeho svedectvo súd považoval za nedôveryhodné, pretože
tento svedok sám potvrdil, že on nevidel do domu a ani do dvora tohto domu, ale videl len na prístupovú
cestu vedúcu popred jeho dom k domu žalobkyne a na vonkajšiu bránku, pričom nebolo sporné, pretože

žalovaný v 2. rade to ani nepopieral, že chodil na uvedené nehnuteľnosti a to z dôvodu, že v zadnej časti
pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, v súčasnosti aj v tom čase stavia rodinný dom“.

14. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný označil jeho výpoveď za nedôveryhodnú, poškodil jeho povesť
a bezúhonnosť, ktorú nedôveryhodnosť žalovaní v 1. a 2. rade (osoby vystupujúce ako žalovaní v 1. a 2.

rade vo veci sp. zn. 21C/23/2021) spropagovali na verejnosti a dochádzalo k útokom na jeho osobu
verbálne aj gestikulačné aj od známych týchto osôb.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia.

15. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

16. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

18. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

19. Podľa § 25 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom

funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu
upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého
pôsobnosť upravuje osobitný predpis.

20. Podľa § 104 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z. z.“)
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.23. Podľa § 4 ods.1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

24. Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Súd právne uzatvára:

25. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté
osobnostné práva. Je nutné zvážiť, či rôznorodosť prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti
fyzickej osoby zodpovedá i mysliteľne širokému spektru možných neoprávnených zásahov proti
niektorej zo zložiek osobnosti. Napriek tomu vždy bude takýmto zásahom dotknutá priamo samotná
osobnosť fyzickej osoby ako celok vlastností a charakteristík. Keďže ide o jednu z najvlastnejších,

najinternejších a najintímnejších sfér ľudskej osobnosti, jej dotknutie zvonku je zásahom dotknutou
fyzickou osobou veľmi často pociťované so značnou nepriaznivou intenzitou, preto je vecou zákona tejto
osobnostnej sfére poskytovať príslušnú právnu ochranu.

26. Zákon vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za

zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby,
neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením
osobnostných práv).

27.Aksútietoznakydané,máfyzickáosobaprávonajmäsadomáhaťabysaupustiloodneoprávnených

zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1). Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ( § 13 ods. 2).

28. Žalobca má za to, že k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv došlo časťou
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. 21C/23/2021, v ktorom súd považoval
jeho svedectvo za nedôveryhodné. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že svedok sám potvrdil, že
on nevidel do domu ani do dvora tohto domu, ale videl len prístupovú cestu vedúcu popred jeho dom
k domu žalobkyne a na vonkajšiu bránku, pričom nebolo sporné, pretože žalovaný v 2.rade to ani

nepopieral, že chodil na uvedené nehnuteľnosti a to z dôvodu, že v zadnej časti pozemku, ktorý je v jeho
výlučnom vlastníctve, v súčasnosti aj v tom čase stavia rodinný dom. Súd označil výpoveď žalobcu za
nedôveryhodnú z titulu, že svedok nemá výhľad do dvora nehnuteľnosti č. 118.

29. Žalobca tvrdí, že žalovaný tým, že označil jeho výpoveď za nedôveryhodnú, poškodil jeho povesť

a bezúhonnosť, ktorú nedôveryhodnosť žalovaní v 1. a 2. rade (t.j. osoby takto označené vo veci
Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/23/2021, pozn. súdu) spropagovali na verejnosti a taktiež tým, že
na žalobcu smerovali verbálne a gestikulačné útoky aj od známeho žalovaného v 2. rade (t.j. osoby takto
označenej vo veci Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/23/2021, pozn. súdu). Žalobca sa domáha
voči žalovanému ospravedlnenia za to, že v odôvodnení rozsudku sp. zn. 21C/23/2021, súd uviedol,

že svedecká výpoveď žalobcu je nedôveryhodná.

30. Zákonným sudcom vo veci sp. zn. 21C/23/2021 Okresného súdu Humenné, ktorý vydal rozsudok, s
ktorého časť odôvodnenia sa žalobca nestotožňuje, nakoľko jeho svedecká výpoveď tam bola označená
za nedôveryhodnú, bol sudca tamojšieho súdu Mgr. Peter Sivák. Žalobca ako žalovanú stranu označil

Okresný súd Humenné.

31. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viďrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Otázku vecnej legitimácie
súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez
ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017

sp. zn. 6Co/110/2017).

32. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004 vecnou legitimáciou je stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej

strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.

33. Konajúci súd preto v prvom rade skúmal, či sporovým stranám v tomto konaní svedčí aktívna (u
žalobcu) a pasívna (u žalovaného) vecná legitimácia.

34. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že navrhovateľ

je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že
odporca sa dopustil konania, ktoré navrhovateľ považoval za neoprávnený zásah do jeho chránených
osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní (aktívne a pasívne) vecne
legitimovaný.

35. Pri riešení otázky, kto je pasívne legitimovaný v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom je za zásah
do osobnostných práv označené konanie konkrétnej fyzickej či právnickej osoby pravdou je, že režim
ochrany osobnosti, je postavený na princípe zodpovednosti pôvodcu zásahu za ujmu spôsobenú na
chránených osobnostných právach, ako aj to, že nároky vyplývajúce z neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti sú podľa platnej právnej úpravy pojmovo odlišné od nárokov na náhradu škody

(na tom nič nemení ani zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý predpokladá, že pri odškodňovaní podľa jeho
ustanovení môže byť poskytnutá náhrada nielen za škodu a ušlý zisk, ale aj za spôsobenú nemajetkovú
ujmu - viď bližšie § 17 ods. 2 tohto zákona).

36. Rozhodnutie súdu, resp. jeho úradný postup, ako orgánu verejnej moci, je výsledkom výkonu súdnej

moci, t.j. výkonu verejnej moci. Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia, ako predstavitelia súdnej
moci, ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich

37. Aj v prípade, ak je odôvodnením rozsudku okresného súdu spôsobená ujma na osobnostných
právach (§ 11 a nasl. OZ, o ktorý uplatnený nárok ide aj v preskúmavanej veci) nespôsobuje túto ujmu

konkrétna fyzická osoba, ktorá verejnú moc vykonáva (sudca) alebo súd na ktorom sudca pôsobí, ale
spôsobuje ju štát, za ktorý táto fyzická osoba pri výkone jej zverenej verejnej moci koná. Pri posudzovaní
pasívnej vecnej legitimácie treba vychádzať z toho, že sudca vydáva rozsudok ako predstaviteľ súdnej
moci v mene štátu. Vo vzťahu k sudcom a súdnej moci je potrebné vychádzať z toho, že súdy sú orgánmi
verejenej moci, ktoré vykonávajú súdnu moc (čl. 141 Ústavy SR) a sudca je predstaviteľom súdnej moci

(§ 2 ods. 1 veta prvá zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich). Vymenovaním za sudcu vzniká
osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu, upravené zákonom
o sudcoch (§ 25 ods. 1) a za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu
zodpovedá štát (§ 104 veta prvá). Len výnimočne môže prichádzať do úvahy pasívna vecná legitimácia
samotného sudcu a to výlučne vtedy, ak rozsudok vydal mimo výkonu súdnej moci. Pritom iba obsah

odôvodnenia rozsudku a ani prípadné následné zrušenie rozsudku v jeho výroku takýto exces nikdy
nezakladá, pretože tento musí byť posudzovaný iba z toho hľadiska, či sudca pri vydaní rozsudku konal
v rámci výkonu jemu štátom zverenej súdnej moci alebo mimo neho.

38. Obsah odôvodnenia rozsudku môže byť neoprávneným zásahom do osobnostných práv strany

konania alebo tretej osoby, avšak iba celkom výnimočne. Je tomu tak s ohľadom na zákonom definovaný
význam, obsah a funkciu odôvodnenia rozsudku, ktorou je vysvetliť, aký skutkový stav bol v danom
prípade zistený a aké je jeho právne posúdenie. Takýto prístup je dôsledkom legitímnej požiadavky
umožniť sudcom vykonávať ich funkciu. Za takýto neoprávnený zásah zodpovedá štát, v mene ktorého
vykonáva sudca súdnu moc.

39. Ak došlo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby chránených § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka pri výkone súdnej moci, je nutné pri riešení naznačenej otázky postupovať analogicky, ako je
tomuprizodpovednostištátuzaškoduspôsobenúpodľazák.č.514/2003Z.z.Toznamená,žeiprivznikunemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka je pasívne legitimovaný štát. (porov. uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/996/2014 zo dňa 29.5.2015).

40. Ak je zistený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, treba žalobu o ochranu osobnosti
zamietnuť bez toho, aby došlo k skúmaniu obsahu napadnutej časti odôvodnenia rozsudku. (porov.
KERECMAN, P.: Zásah do osobnostných práv odôvodnením rozsudku: Justičná revue, 75, 2023, č. 5,
s. 589 – 604).

41. V prejednávanej veci žalobca, ktorý tvrdí, že časťou odôvodnenia rozsudku sp. zn. 21C/23/2021
Okresného súdu Humenné bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
označil ako žalovaného Okresný súd Humenné. Tomuto však nesvedčí pasívna vecná legitimácia
v tomto konaní, nakoľko na základe vyššie rozpísaných dôvodov v prípade, že časťou odôvodnenia
rozsudku dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv strany konania alebo tretej osoby,
pasívne legitimovaným subjektom je štát.

42. Na základe uvedeného potom súd, konštatujúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
podanú žalobu zamietol bez ďalšieho prejednávania veci, pretože by to na prijatom závere o zamietnutí
žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, nemohlo nič zmeniť.

43. Rovnako tak aj ďalšie argumenty žalobcu považoval súd, pri závere o absencii pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného, pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa
s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III.ÚS209/04, II.ÚS200/09 a pod.).

44. Už len záverom súd poznamenáva, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva.

Nesprávne označenie či určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže teda súd odstrániť ex
offo a nemôže o tomto nedostatku ani žalobcu poučiť v zmysle Civilného sporového poriadku, pretože
súdjepovinnýposkytnúťsporovýmstranámibapoučenieojehoprocesnýchprávach.Poučenieovecnej
legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva sporovou stranou, také poučenie
by nebolo to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré

súd nie je povinný, ale ani oprávnený poskytnúť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4
Obo 285/1993).

45. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť
zdôvodu,žežalovanýniejenositeľomvecnejpasívnejlegitimácie,pretopodanúžalobuvcelomrozsahu

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných

princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa
jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, zverejnené
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

49. Žalovaný, ktorý bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, nemal právneho zástupcu a zo spisu

vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

50. Riadiac sa vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a citovaným právnym názorom Najvyššieho
súdu SR, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.