Rozsudok – Zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201454
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124201454.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/7/2024

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom, C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: advokátska kancelária IURISTICO s.r.o., so sídlom
Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanej: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Lukáš Skurka, advokát so sídlom Hlavná 71, 040 01 Košice, IČO:
45 005 206, v spore o určenie splatnosti dlhu, takto

r o z h o d o l :

7C/7/2024

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7C/7/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2024 žiadal, aby súd určil, že dlh žalovanej voči žalobcovi

vo výške 19.916 eur titulom vrátenia pôžičky, ktorú žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej postupne
po častiach v období od septembra 2006 do 10.06.2013 bankovými prevodmi z účtu žalobcu na
účet žalovanej, je splatný do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň, aby mu boli
priznané trovy konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou postupne žalobca požičal žalovanej v období od roku 2006 do
10.06.2013 finančné prostriedky vo výške 19.916 eur, čo preukazuje súdu výpismi z jeho účtu. Žalobca
a žalovaná sú v príbuzenskom vzťahu, poskytnutá pôžička mala žalovanej pomôcť k preklenutiu jej

nepriaznivého finančného obdobia a na splácanie úveru na kúpu nehnuteľnosti a to bytu, ktorý bol
donedávna vo vlastníctve žalovanej. Žalobca čas plnenia neurčil, predmetná pôžička bola žalovanej
poskytnutá v rámci dobrých rodinných vzťahov, jednalo sa o bezúročnú pôžičku s tým, že žalovaná vráti
pôžičku žalobcovi pokiaľ bude mať dostatok finančných prostriedkov na vyrovnanie svojho dlhu voči
žalobcovi ako veriteľovi. Žalobca zistil, že žalovaná v priebehu mesiaca marec 2023 predala tretej osobe
nehnuteľnosť, ktorej bola vlastníčkou, konkrétne byt číslo 7, vo vchode 58, na treťom poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza na pozemku parcela číslo XXXX, s podielom na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na príslušenstve v pomere XX/XXXX.
Ide pritom o nehnuteľnosti, ktorých nadobudnutie bolo financované práve z prostriedkov pôžičky, ktorú
žalobca poskytol žalovanej na splatenie splátok úveru. Z tohto dôvodu žalobca žiada, aby súd určil
splatnosť predmetného dlhu.2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázala na listiny, ktoré sú súčasťou súdneho spisu 13C/72/2023, v rámci ktorého totiž

na rozdiel od najnovšieho tvrdenia žalobcu, žalobca ešte pôvodne tvrdil v tomto spore pod spisovou
značkou 13C/72/2023, že čas plnenia nebol medzi nimi dohodnutý, a preto s odkazom na § 563
Občianskeho zákonníka zosplatňuje a určuje splatnosť dlhu žalovanej dňom, ktorý nasleduje po dni
doručenia tohto oznámenia na zaplatenie. Ustanovenie § 563 a 564 Občianskeho zákonníka upravujú
dva celkom odlišné prípady a vychádzajú z odlišných hypotéz právnej normy, preto nemôžu byť

uplatnené súčasne. V skutočnosti medzi žalobcom a žalovanou nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadnej
zmluvy o pôžičke, a to tak v jej písomnej, ako aj v ústnej forme. O žiadnej pôžičke sa žalovaná so
žalobcom nikdy nejednala, ani s inými členmi rodiny. Pokiaľ žalobca zo svojho účtu poukazoval finančné
čiastky na jej bankový účet, mal na to zrejme svoje dôvody, ktoré žalovaná nepoznala, keďže medzi
ňou a žalobcom žiadna zmluva o pôžičke uzatvorená nebola, nemohol ani platne vzniknúť právny dôvod
na vrátenie akejsi domnelej pôžičky, ktorej určenia splatnosti sa žalobca domáha. Rovnako nie je

pravdivé tvrdenie, že pôžička mala byť poskytnutá na preklenutie nepriaznivého finančného obdobia a
na splácanie úveru. Nie je pravdou, aby v tom čase bola nezamestnaná, keďže v období rokov 2006 až
2013 bola riadne zamestnaná a jej príjmy bohato stačili na úhradu jej bežných životných potrieb. Žalobca
sa odvoláva na list vlastníctva XXXX, pričom predmetný byt nadobudla žalovaná darom bezodplatne
a nie na základe kúpno-predajnej zmluvy. Navyše, tento byt dostala do daru ešte v roku 2001 od

starých rodičov, teda dobrých 5 rokov predtým, ako žalobca začal poukazovať finančné prostriedky na
jej bankový účet.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2024 zotrval na svojej argumentácii a uviedol,
že ide o veľmi blízku rodinu, pôžička bola iba ústna. V tom čase nepovažoval za nevyhnutné poskytnutie

pôžičky uzatvoriť v písomnej podobe, nakoľko išlo o osobu preňho veľmi blízku a nemal dôvod
nedôverovať, že tieto peniaze nebudú vrátené. Za dôležité považuje uviesť, že z jeho strany boli
poskytnuté v hotovosti aj ďalšie peňažné prostriedky v podobe pôžičky žalovanej alebo jej matke. Že
nešlo o dar, svedčí aj samotná výška pôžičky a spôsob jej poskytnutia, keď tieto peniaze boli postupne
zasielané na účet žalovanej v priebehu niekoľkých rokov. Je nelogické, aby žalovanej bez dôvodu

posielal na jej účet postupne takúto vysokú sumu. Z tohto dôvodu trval na vyhovení žaloby.

4. Žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.06.2024 zotrvala na svojej právnej argumentácii
a mala za to, že žiadna zmluva o pôžičke nebola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená, a to tak
v písomnej, ako aj ústnej podobe. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ako aj pripojeným spisom tunajšieho súdu spisová značka
13C/72/2023, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaná bola vedená ako výlučná vlastníčka bytu vo vchode číslo XX, tretie poschodie, číslo bytu
7, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve v podiele
86/7372 v bytovom dome F. G. XXXX, H. D. XXXX, na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Prešov, obec
Prešov, katastrálne územie Prešov. Predmetný byt previedla na I. A. Kúpnou zmluvou číslo E./XXXX,
ktorej vklad bol povolený dňa 22.03.2023 pod číslom zmeny XXXX/XX v celosti.

7. Žalobca k žalobe predložil výpisy z účtu, názov účtu B. A., číslo XXXXXXX/XXXX, z ktorého pre súd
vyplynulo, že za obdobie od roku 2006 do 10.06.2013 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX poukazoval
sumu vo výške 248,95 eur mesačne, a to za obdobie od 10.06.2006 do 10.06.2013. Z pripojeného
spisu tunajšieho súdu spisová značka 13C/72/2023 vyplýva z oznámenia o splatnosti dlhu a výzvy na

zaplatenie zo dňa 14.03.2023, že žalobca vyzval žalovanú v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka
na úhradu jej dlhu v celkovej výške 27.550,30 eur a zároveň poukázal na ustanovenie Občianskeho
zákonníka, že splatnosť dlhu nastala dňom, ktorý nasleduje po dni doručenia tohto oznámenia a výzvy
na zaplatenie. Zároveň ju vyzval na zaplatenie sumy vo výške 27.550,30 eur najneskôr do 27.03.2023
s uvedením, že márnym uplynutím tejto lehoty budú pohľadávky klienta uplatňovať v súdnom konaní.

Keďže žalovaná dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila, žalobca požiadal v rámci upomínacieho konania
Okresný súd Banská Bystrica o vydanie platobného rozkazu, ktorým zaviaže žalovanú zaplatiť mu istinu
vo výške 19.916 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,5% ročne z dlžnej sumy 19.916 eur od
06.04.2023 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobnýrozkaz spisová značka 6Up/999/2023 dňa 17.07.2023, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 19.916 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 19.916 Eur od
06.04.2023 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podala odôvodnený odpor na súde.

8. Žalobca súdu uviedol, že žalovanej poskytol ešte vyššiu sumu finančných prostriedkov, napríklad
19.10.2006 manželka poskytla sumu 8.000 slovenských korún, 14.11.2006 sumu 7.000 slovenských
korún v hotovosti a následne každý mesiac, už to nechcel riešiť poskytovaním peňazí v hotovosti, preto
si v banke OTP zriadil trvalý príkaz a vždy do 10. dňa poukazoval na účet žalovanej sumu vo výške

248,95 eur. Okrem toho došlo k poskytnutiu sumy 200.000 slovenských korún a to konkrétne v roku
2005 poskytol sestre- matke žalovanej sumu 10.000 slovenských korún, 55.000 slovenských korún v
júli 2006 zaplatil za právne služby JUDr. Gerdovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
rodičov žalovanej, 150.000 slovenských korún v ôsmom mesiaci roku 2006 poskytol pánovi C., otcovi
žalovanej. Tieto sumy však nikde uvedené nie sú. Pokiaľ ide o darovanie bytu zo strany jeho rodičov
žalovanej v roku 2001, na rodinnom obede pred vznikom tejto darovacej zmluvy sa otec žalovanej s

jeho otcom dohodli, že otec žalovanej zaplatí sumu 30.000 slovenských korún a tento byt sa prevedie
na jeho matku. Trhová hodnota tohto bytu bola milión slovenských korún, pričom bolo dohodnuté, že
po darovaní každému zo štyroch súrodencov žalovaná vyplatí sumu 250.000 slovenských korún. Tejto
čiastky sa vzdal a to z dôvodu, že jeho sestra, ako aj žalovaná sa dôstojne starali a starajú o jeho matku,
ktorá žila v byte na Volgogradskej. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o pôžičke ako bola dohodnutá splatnosť,

žalobca súdu uviedol, že dohoda bola medzi ním, jeho sestrou J. a rovnako medzi žalovanou, chcel
im pomôcť. Táto zmluva o pôžičke sa nezrodila zo dňa na deň, mali x stretnutí, x dohôd, x variantov
a jeho sestra to nezvládala, chcela dom predať a on jej chcel pomôcť. Niekoľkokrát telefonoval spolu
so žalovanou a žalovaná komunikovala s ním aj ohľadne pomoci pri vydaní stavebného povolenia.
Žalovanú nemohol vyzývať skôr na vrátenie financií, nakoľko riešil medzi sebou majetkové problémy

a majetkové veci súvisiace s predajom bytu, s rekonštrukciou rodinného domu a podobne. Následne,
keď žalovaná predala byt, začala si stavať dom v K.. Z morálneho hľadiska považuje za dôležité, že
je potrebné najprv vysporiadať svoje záväzky, až následne sa pustiť do výstavby nových vecí. Na
zaplatenie týchto peňazí by netrval, keby samotná žalovaná, keď ju oslovil s vrátením mu nepovedala, že
nemá na to žiaden doklad. Preto trvá na tejto žalobe. Splatnosť bola dohodnutá tak, že vráti prostriedky

vtedy, keď sa E. bude mať lepšie. Prvá dohoda bola, že si zriadil trvalý príkaz, kde poukazoval žalovanej
finančné prostriedky s tým, že keď sa bude mať lepšie, tak mu ich vráti, bolo to v roku 2006. X krát
mali rodinné stretnutie a rovnako sa so žalovanou telefonicky rozprával. S otcom žalovanej vychádzal
výborne, navzájom si pomáhali v rámci dobrých rodinných vzťahov. Dohoda vznikla niekedy predtým
ako žalobca zriadil trvalý príkaz a začal poukazovať tieto sumy na účet žalovanej.

9. Súd v spore vypočul svedkyňu L. D., ktorá uviedla, že pred rokmi prebiehal rozvod rodičov žalovanej,
bývalý manžel otec žalovanej požadoval od ich sestry vyplatiť financie. Sestra vzhľadom na jej
zamestnanie v školstve a na jej vek nebola schopná vyplatiť svojho manžela. Ako rodina sa stretli a
hľadali spôsob ako pomôcť sestre. V tom čase nebola schopná a nebola v takej majetkovej situácii, aby

jej mohla pomôcť, jedine brat žalobca bol schopný a ochotný sestre pomôcť. Časť peňazí jej dával v
hotovosti, aby preklenula nepriaznivú finančnú situáciu. Viktória si vzala úver s tým, že vyplatí mamin dlh
anásledneodišladoAnglicka,kdezarobípeniaze.BratpoukazovalfinančnéprostriedkycezúčetE.,aby
vedela tento úver mesačne splácať. Keď sa Viktória vrátila z Anglicka, popierala svoju povinnosť a sestra
sa k tomu tiež nehlásila. Dohoda bola jednoznačná, že ak nebude môcť sestra vrátiť žalobcovi finančné

prostriedky, tak ich vrátia jej deti. Následne správanie E. je podivné. Dohoda bola taká, že ak bude mať
Viktória finančné prostriedky, tak ich vráti. Zároveň bolo dohodnuté, že ak tieto finančné prostriedky
nebude mať sestra, vrátia jej deti. Uvedené sa vzťahovalo na E., keďže Viktória má dve mladšie sestry.
Na týchto stretnutiach ohľadne financií Viktória prítomná nebola. Boli prítomní iba súrodenci a mamička.
BolotovbytenaVolgogradskejulici,boltoichbyt,bytsaprepísalnaE.,noichmamkastáleprízvukovala,

že má povinnosť aj voči ostatným deťom splniť si svoje povinnosti, ktoré treba vykonať. Ako súrodenci sa
stretliariešilitútosituáciu,ichvzťahybolidobré.Bolodohodnuté,žekeďbudešmaťfinančnéprostriedky,
taktozaplatíšstým,žeajona,keďmalafinančnéprostriedky,vždysvojmubratovivrátilavrámcidobrých
rodinných vzťahov.

10.Žalovanásúduuviedla,ženikdysasožalobcomnestretla,nikdysasnímnedohodlaohľadnepôžičky.
Túto zmluvu o pôžičke popiera, nakoľko nikdy medzi nimi nebola uzatvorená zmluva o pôžičke, ani ústna
a ani písomná. Nikdy o poskytnutie pôžičky priamo žalobcu nežiadala. Pokiaľ ide o rok 2005, v tom čase
prebiehal rozvod jej rodičov, mama sa rozhodlo vyplatiť podiel z rodinného domu otcovi, starala sa o detia začali hľadať byt pre mamu s tým, že sa vysporiadajú. Dokonca mali aj kupcu, mama si našla byt, ktorý
sa jej páčil. Pán, ktorý jej išiel predať tento byt, jej ho aj podržal a celú vec považovali za vyriešenú. V tom
za mamou prišiel žalobca, ktorý ju presvedčil, aby tento dom nepredávala, že je to škoda, v tom dome

vyrastali deti a vnúčatá. Žalovaná chcela zdôrazniť, že mama často dávala na svojho brata, a preto sa
dala prehovoriť. Zároveň žalobca povedal jej mame, neboj sa ja ti pomôžem. Mama požiadala, aby si
vzala úver v banke, aby vyplatila otca. To urobila s tým, že mama jej povedala, že sa nemá o nič starať,
nemá sa nič pýtať, len si má vziať úver, bol to nápad pána B.. Keďže je najstaršie dieťa, mamu počúvla.
Je pravdou, že jej na účet chodili peniaze od žalobcu, ale dôvod nevedela. Brala to ako pomoc zo

strany B. ako ďakovné, nakoľko pán B. mal veľa aktivít s jej otcom, otec mu veľakrát finančne pomohol.
Zároveň sa starala o matku pána B., spolu so svojou mamou zabezpečovali všetky dôležité veci ohľadne
živobytia, a preto to brala ako ďakovné od pána B.. Aká bola dohoda medzi jej mamou a žalobcom,
to nevie. Nikdy sa so žalobcom nestretla ohľadne dojednávania výšky, sumy pôžičky, o úver v banke
ju požiadala jej mama. V roku 2005 prebiehal rozvod jej rodičov, pričom mama bola priamo zo svojho
účtu povinná vyplatiť určitú sumu otcovi. Preto súvislosť, ktorú uvádza B., že vyplácal sumu 150.000 sk,

nevidí žiaden súvis a to aj s poukazom na to, že medzi jej otcom a pánom B. bolo veľa vecí, o ktorých
nevedia. Sumu 150.000 korún nepripisuje majetkovému vyporiadaniu jej rodičov a pokiaľ ide o tvrdenie,
že zaplatil právnika jej mamy, to je medzi jej mamou a pánom B., s týmto to nesúvisí. V roku 2001 jej bol
darovaný byt zo strany starých rodičov na ulici Volgogradskej. Prebehla medzi nimi darovacia zmluva.
Pokiaľ ide o trhovú hodnotu tohto bytu, je to milión slovenských korún, na ktorú poukazoval pán B.. To,

že má vyplatiť jeho súrodencov v sume 250.000 slovenských korún, počula prvýkrát na pojednávaní.
Prevod tohto bytu dohadovali jej otec, pán žalobca a rodičia pána B.. Dohodli sa, že tento byt sa prevedie
na jej meno. Jej otec by nikdy nesúhlasil s tým, aby bola zaviazaná vyplatiť súrodencov pána B. z trhovej
hodnoty daného bytu. Zároveň uvádza, že jej otec vyplatil starému otcovi, otcovi pána B. určitú sumu,
ktorú uviesť nevie. Pokiaľ ide o sumu, ktorú mala vyplatiť jej matke a otcovi, bolo to približne 1.100.000

slovenských korún. Výšku mesačnej sumy, ktorá jej bola pripisovaná na účet, bola 7.500 slovenských
korún. Jej mama jej povedala, že sa nemá o to starať. Celú sumu úveru, ktorý zobrala, previedla na účet
svojej mamy. Všetky svoje finančné záväzky, ktoré mala, si vždy vysporiadala. Žiadna dohoda medzi
členmi rodiny ohľadne splácania tohto úveru nebola. Bola to výslovne dohoda medzi žalobcom a jej
mamou. Žiaden iný člen rodiny do toho nezasahoval, bola to výlučne ich dohoda. Bol to práve žalobca,

ktorý jej matku prehovoril, aby tento dom nepredávala, to vie sprostredkovane z rozprávania jej mamy.
Vôbec si nepamätá ako dieťa, aby sa akékoľvek veci riešili v rámci rodiny. To celé popiera. Žalobca
povedal mame, aby si vzala úver, vyplatí otca. Jej mama mala príjem, bola v tom čase päť rokov pred
dôchodkom, bola učiteľka a ak by sa rozpočítala výška splátky k jej príjmu, úver by nedostala. Matka jej
povedala zober si úver a A. nám pomôže. Ona dosahovala dostatočný príjem na to, aby získala úver.

Bolo to v HVB banke niekedy v roku 2006. Nikdy sa s pánom žalobcom nebavila o pôžičke, ani o jej
splatnosti a návratnosti. Nikdy ho o peniaze nežiadala. Do Anglicka odišla preto, lebo mala zdravotné
problémy, vyhorela v práci. Nikdy nevolala pánovi žalobcovi, bol to práve žalobca, ktorý jej zavolal a
povedal, že už nebude poukazovať splátky úveru a ona to zobrala na vedomie. Z Anglicka sa vrátila
v marci 2022, a preto nemohla so žalobcom v roku 2020 komunikovať. Následne po tom, čo matka

vyplatila otca, pán B., bolo to niekedy v roku 2007, požiadal jej matku, aby sa stala záložným veriteľom
v prospech jeho dlhu v banke, tento dom bol založený 8 alebo 9 rokov v prospech jeho úveru.

11. Svedkyňa J. C. súdu uviedla, že nikdy si nepožičala peniaze od príbuzného, skôr to bolo opačne
postavené. 30 rokov žila v plnohodnotnom manželstve. Jej manžel bol československý reprezentant vo

futbale, bol riaditeľom banky, bol majster Európy, preto nikdy si od príbuzných nepotrebovala požičiavať
peniaze. Táto žaloba je vymyslený útok na jej dcéru. Obidvaja bratia využívali jej manžela, pretože bol
mäkkej povahy. Obracali sa často na jej manžela, keď potrebovali nové zamestnanie, nové autá, bol
riaditeľom banky a bol uznávanou osobou. Nikdy pri rodinných situáciách, kde sa riešila aj finančná
situácia, nebola. Po tridsiatich rokoch sa rozviedla, mala vyplatiť manželovi 1.100.000 slovenských

korún. Mala presne vymyslený plán, že dom sa predá a kúpi si byt. Dom si našla rodina s troma deťmi,
rozdelili si izby, našla si byt na prvom poschodí, 5 izbový na C. ulici, bol zrekonštruovaný, v blízkosti
býva jej dcéra. Na ďalšej ulici bývala druhá dcéra. Bola to najkrajšia časť sídliska. Dozvedel sa to jej
brat, ktorý uviedol, aby dom nepredávala, aby ostala bývať v dome. Povedala mu, že nemôže mať
byt aj dom, nakoľko má problém vybaviť si pôžičku. Jej brat jej povedal, neboj sa ja ti pomôžem a

takto sa to všetko začalo. Starala sa o ich mamu, nikto zo súrodencov nevie, že mama je 20 rokov
nevládna, celú starostlivosť poskytovala mame sama. Všetky rozhovory prebiehali iba medzi žalobcom
a ňou. Brat za ňou chodil na Jánošíkovú 96. Po istom čase za ňou prišiel žalobca, že si chce zobrať
úver a požiadal ju, aby založila tento dom na neho pôžičku. Od svojich súrodencov nepotrebovalažiadnu pomoc, nakoľko mala zamestnanie. Všetky rozhovory prebehli len medzi nimi dvoma. O mamu
sa stará roky. V súčasnosti mama má 95 rokov, všetko za ňu musela robiť a už nevládala. Dohodli sa, že
postaviaprízemnýdomazoberúajbabku.Urobiliúpravyaprávetýmtospôsobomtovšetkozačalo.Zlosť

nastala zo strany jej súrodencov v okamihu, keď prišiel čas sťahovania. Súrodenci sa v čase sťahovania,
že si vezme mamu domov, zomkli proti nej. Pokiaľ ide o byt, darovacou zmluvou, tú dohadoval jej
manžel. Vyplatil jej otca, ktorý si našiel priateľku a z bytu odišiel. Jej manžel vyplatil byt a následne bol
prevedený darovacou zmluvou na jej dcéru. Byt zrekonštruovali, vykonávali stierky. Mame zabezpečuje
24 hodinovú starostlivosť. Nikto z jej súrodencov sa o mamu nestaral. Najprv oslovila ohľadne svojho

rozvodu JUDr. Schneiderovú, s čím brat nesúhlasil a vybavil jej JUDr. Gerdu. JUDr. Gerdovi zaplatila
5.000 slovenských korún v hotovosti, bolo to ich prvé stretnutie a na ďalšie pojednávania už nechodil.
O žiadnych vyplatených peniazoch zo strany brata JUDr. Gerdovi nemá vedomosť. Jej sestra má pocit,
že stále s ňou bojuje a pokiaľ ide o bratov, M. sa s A. rozhádal. M. sa nahneval, napožičal si veľa peňazí
a nevrátil. Nikdy nebola dohoda, že v prípade darovania bytu jej dcére, tá bude vyplácať súrodencov.
Inak by jej manžel nikdy na takúto dohodu nepristúpil. Potrebovala svojmu manželovi vyplatiť 1.100.000

slovenských korún. V tom čase na M. 96 prišiel za ňou žalobca, všetko mal premyslené. Dom odhadnutý
na 3.600.000 slovenských korún, rodina jej bola sympatická, chceli znížiť o sumu na 3,5 milióna. Žalobca
ju presvedčil, aby tento dom nepredávala. S dcérou sa o poukazovaní sumy na jej účet nerozprávali.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.04.2025 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená pôžička. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že existovala dohoda medzi žalobcom, matkou žalovanej o tom,
že pôžičku, ktorú žalobca poskytol na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s jej manželom,
vráti matka žalovanej, keď bude mať finančné prostriedky alebo ak nebude tieto prostriedky mať
matka žalovanej, potom pôžičku vráti žalovaná, čo vyplynulo z výpovede svedka L. D.. Zároveň je

možné daný vzťah kvalifikovať, že medzi žalobcom, matkou žalovanej bola v zmysle ustanovenia §
50 Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva v prospech tretej osoby, v tomto prípade žalovanej.
Poukázal na ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že
pôžička a jej splatnosť bola dohodnutá medzi žalobcom a matkou žalovanej. Rovnako bolo zrejmé, že
matka žalovanej žalovanú o podmienkach pôžičky informovala, žalovaná vykonala všetky úkony, ktoré

súviseli s dohodnutými podmienkami pôžičky. Žalovaná oznámila žalobcovi číslo účtu a výšku splátky.
Preto bola uzatvorená zmluva podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech tretej osoby, keď
žalovaná konkludentne prejavila súhlas s uzatvorením pôžičky. Rovnako bolo zrejmé z vykonaného
dokazovania a z výpovede L. D., že splatnosť pôžičky bola ponechaná na vôli dlžníka.

13. Právny zástupca žalovanej bol toho názoru, že v tomto v prípade je potrebné žalobu zamietnuť.
Poukázal na skutočnosť, že § 563 Občianskeho zákonníka vylučuje § 564 Občianskeho zákonníka.
Rovnako nebolo z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzatvorená zmluva o pôžičke. V týchto prípadoch je možné však konštatovať, iba ak tak vznikol medzi
nimi právny vzťah titulom bezdôvodného obohatenia, pri ktorom však nie je splatnosť upravená.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu

nedôvodný.

16. V tomto spore sa žalobca domáhal v žalobnom petite postupom podľa § 564 Občianskeho
zákonníka určenia, že dlh žalovanej voči žalobcovi v celkovej výške 19.916 eur titulom vrátenia pôžičky,ktorú žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej postupne po častiach v období od septembra 2006 do
10.06.2013 bankovými prevodmi z účtu žalobcu na účet žalovanej, je splatný do tridsiatich dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd je toho názoru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno svojich

tvrdení. V tomto spore bolo dôkazné bremeno práve na žalobcovi, aby súdu preukázal, že došlo medzi
ním a žalovanou k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, pričom bolo na žalobcovi preukázať kedy,
akým spôsobom, v akom rozsahu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keďže na účet žalovanej podľa
jeho tvrdení boli pripisované finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy. Žalobca v spore neuniesol
dôkazné bremeno o vzniku ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke so žalovanou. Nepreukázal existenciu

podstatných náležitostí dohody o pôžičke medzi ním a žalovanou, t.j. kedy došlo k uzatvoreniu ústnej
zmluvy o pôžičke, ako ani jej povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Súd sa riadil pri svojom rozhodnutí
rozhodnutím najvyššej súdnej autority, a to Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka
9Cdo/369/2021 zo dňa 30.11.2022, z ktorého súd cituje: „V prípade určenia splatnosti dlhu podľa §
564 Občianskeho zákonníka sa síce súd nemusí zaoberať otázkou existencie a výšky dlhu, avšak v
niektorých prípadoch na to, aby vo veci mohol rozhodnúť tak, ako tomu bolo v tomto spore, keď obrana

žalovaného smerovala k spochybneniu samotnej existencie dlhu a bola založená na tvrdení, že ide o
dlh, ktorý vznikol na podklade písomnej zmluvy s určeným dátumom splatnosti, nebolo možné vo veci
rozhodnúť bez toho, aby súdy preskúmavali obranu a tvrdenia žalovaného aj vo vzťahu k existencii a
výške dlhu, ktorého splatnosť mala byť rozhodnutím určená. Ustanovenie § 564 Občianskeho zákonníka
výslovne nevylučuje, aby sa súd v tomto konaní nemohol za určitých okolností zaoberať aj otázkou

samotnej existencie pohľadávky a jej rozsahu, i keď teda súd môže vo veci rozhodnúť výlučne na
podklade preskúmavania okolnosti vo vzťahu k splatnosti dlhu, pričom sa nemusí ostatnými aspektmi
záväzkového vzťahu zaoberať, pokiaľ obrana žalovaného smeruje práve k týmto aspektom, potom niet
žiadneho zákonného ustanovenia, ani iného právneho dôvodu, prečo by súd nemohol spor posúdiť
komplexne a prejudiciálne sa zaoberať aj existenciou dlhu a jeho výškou.“

17. V tomto spore vzniesla žalovaná námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Súd s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 7Cdo/51/2020 zo dňa
28.09.2022 námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5Cdo/254/2009, z ktorého vyplýva, že oprávnenie veriteľa požiadať súd o

určeniesplatnostidlhuupravenév§564Občianskehozákonníkapredstavujeprávnyprostriedok,ktorým
veriteľ môže dosiahnuť, aby sa jeho pohľadávka stala v súdom určenom čase splatnou, aby ju potom
mohol prípadne aj nútene v občianskom súdnom konaní vymáhať. Uvedené právo veriteľa nemožno
považovať za samostatné majetkové právo podliehajúce premlčaniu v zmysle ustanovenia § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Z tohto pohľadu je vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej

nedôvodná. Súd je toho názoru, že v tomto spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku
zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovanou. Preukázanie uvedených skutočností bolo na žalobcovi pre
prípadný úspech v jeho konaní. Žalobca v tomto spore tvrdil podanou žalobou a svoju argumentáciu
opieral o výpoveď svedkyne L. D., sestry žalobcu, ktorú súd ako svedka vypočul. Uviedol, že bola medzi
ním a žalovanou uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom čas plnenia neurčil, ale bol ponechaný na vôli

žalovanej, a teda podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka,
určí ho na návrh veriteľa súd. Toto tvrdenie žalobcu v spore nebolo preukázané, čo pre súd vyplynulo
aj z pripojeného súdneho spisu spisová značka 13C/72/2023. Žalobca listom zo dňa 14.03.2023 vyzval
žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 27.550,30 eur v termíne do 27.03.2023. Následne po márnom
uplynutí lehoty podal návrh na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania na Okresnom

súde Banská Bystrica, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz 6Up/999/2023 dňa
17.07.2023, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.916 eur spolu s úrokom z
omeškania vo v výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 06.04.2023 do zaplatenia. To znamená v spore
pod spisovou značkou 13C/72/2023 žalobca tvrdil, že čas plnenia nebol medzi ním a žalovanou vopred
dohodnutý. Preto žalobca týmto samostatným listom oznámil žalovanej splatnosť dlhu s poukazom na §

563 Občianskeho zákonníka. V tomto spore nebolo preukázané, aby medzi žalobcom a žalovanou bola
uzatvorená písomná a ústna zmluva o pôžičke. Uzatvorenie takejto dohody o pôžičke medzi žalobcom
a žalovanou, žalovaná vo svojej výpovedi priamo poprela. Podľa názoru súdu žalobca v tomto spore
nepreukázal, aby medzi ním a žalovanou došlo k uzatvoreniu akejkoľvek ústnej alebo písomnej zmluvy
o pôžičke bez dôvodných pochybností o jej obsahu a dátumu jej uzatvorenia. Súd vypočul svedkyňu D.,

ale rovnako aj svedkyňu C., ktoré uviedli, že žiadne rozhovory o týchto platbách neprebehli, aby účastná
o nich bola samotná žalovaná. Tieto rozhovory prebiehali len medzi žalobcom a mamou žalovanej, t.j. v
neprítomnosti žalovanej. Žalovaná teda v čase poukazovanie peňazí žalobcom na účet nebola účastná
týchto rozhovorov. Žalovaná nebola účastná rozhovorov medzi žalobcom a matkou žalovanej, samotnásvedkyňa D. jasne vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná nebola účastná týchto rozhovorov. Rovnako
vypočutá svedkyňa J. C. povedala, že brat jej chcel pomôcť a rozhovory prebehli iba medzi ňou a jej
bratom, v tomto spore žalobcom, ktorý ju navštevoval na ulici M. v Prešove. Samotný žalobca tvrdí v

spore rozporné a vzájomne sa vylučujúce skutočnosti. Najskôr tvrdil to, že čas plnenia medzi ním a
žalovanou nebol dohodnutý vôbec, čo tvrdil v spore pod sp. zn. 13C/72/2023 a v tomto spore tvrdí, že
bol ponechaný na vôli žalovanej. Tvrdenia žalobcu o nepochybnom a určitom dojednaní o prípadnej
splatnosti dlhu opakovane poprela aj samotná žalovaná. Matka žalovanej J. C. na pojednávaní súdu
uviedla, že dohoda ohľadne zasielaných peňazí na účet žalovanej bola výlučne medzi ňou a žalobcom,

pričom žalovaná nikdy nebola účastná týchto rozhovorov. Samotná sestra žalobcu L. D., ktorú v spore
navrhol vypočuť žalobca, uviedla, že žalovaná nikdy nebola na týchto stretnutiach, boli prítomní iba
súrodenci a ich mama, t.j. bez účasti žalovanej. Rozhovory ohľadne žalobcom posielaných súm na
účet žalovanej prebehli len medzi žalobcom a matkou žalovanej, pričom akési rodinné rozhovory, na
ktorých sa údajne mala riešiť výpomoc pre matku žalovanej, prebiehali bez účasti žalovanej a jej matky.
Samotná svedkyňa L. D. uviedla, že bolo dohodnuté, ak financie nebude mať sestra, vrátia jej deti. Teda

nie je jasné medzi kým sa malo takto dohodnúť, keď matka žalovanej vo svojej výpovedi potvrdila, že
na žiadnych rodinných stretnutiach prítomná nebola. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaná
to aj sama priznala, že síce od začiatku o posielaní peňazí na jej účet vedela, načo sú tieto peniaze
určené, a to na vyplatenie jej otca v rámci vyporiadania BSM jej rodičov, ale nemala a dodnes nemá
vedomosť o tom, aká bola dohoda medzi jej matkou a žalobcom ohľadne charakteru a ďalšieho osudu

poskytovania týchto peňazí. Zároveň uviedla, že so žalobcom žiadnu dohodu ani ústnu ani písomnú
neuzatvorila. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 563 a 564 Občianskeho zákonníka upravujú
celkom odlišné prípady, vychádzajú z odlišných hypotéz právnej normy a nemôžu sa uplatniť súčasne.
Absencia dohodnutia času splnenia dlhu a dohodnutie, že čas plnenia je ponechaný na vôli dlžníka,
sú dva diametrálne odlišné a vzájomne sa vylučujúce hypotézy právnej normy, ktoré je potrebné v

praxi dôsledne odlišovať a nie je možné ich uplatniť spoločne. Súd sa domnieva, že najskôr platby,
ktoré poukazoval za rozhodné obdobie žalobca na účet žalovanej by bolo možné posudzovať ako
bezdôvodné obohatenie, na ktoré však § 563 a 564 Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nie je
možné aplikovať. V tomto prípade právny vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia nie je zmluvným
právnym vzťahom, ale zodpovednostným právnym vzťahom, ako naznačuje Občiansky zákonník, a

preto pri bezdôvodnom obohatení nemožno hovoriť o nedohodnutí času splnenia, ani o ponechaní
času plnenia na vôli dlžníka, ako to predpokladá § 563 a 564 Občianskeho zákonníka. Žalobca súdu
nepreukázal, aký právny dôvod týchto platieb bol titulom poukazovania na účet žalovanej, teda aká
bola uzatvorená dohoda medzi stranami, či bola platne uzatvorená dohoda ohľadne termínu splatnosti,
respektíve spôsobu určenia splatnosti, ak by malo ísť o pôžičku, či išlo o darovanie alebo napríklad o

bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Žalobca opiera svoje tvrdenie o výpoveď svedkyne D.,
ktorá pri žiadnych rozhovoroch ohľadne týchto platieb medzi žalobcom a matkou žalovanej osobne
prítomná nebola. Preto bez dôvodných pochybností nevie potvrdiť uvedené skutočnosti. Uvedená
svedkyňa nemohla ani neosvedčila obsah rozhovorov v tejto veci medzi žalobcom a žalovanou, pretože
takéto rozhovory medzi žalobcom a žalovanou nikdy neprebehli. Spornou a doposiaľ nepreukázanou

ostala tak otázka uzatvorenia platnej dohody o prípadnej splatnosti dlhu s poukazom, že samotný
žalobca totiž tvrdí rozporne navzájom sa vylučujúce skutočnosti. Najskôr čas plnenia nebol dohodnutý
vôbec a neskôr, že bol ponechaný na vôli žalovanej. Už za absolútne nedôvodnú považuje súd
argumentáciu žalobcu, že medzi žalobcom, matkou žalovanej a žalovanou malo dôjsť k uzatvoreniu
zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka. Táto argumentácia je absolútne

neudržateľná. Žalobca navyše opomenul, že ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka upravuje zmluvu
v prospech tretej osoby a nie v jej neprospech. Preto takáto právna konštrukcia je v tomto spore
neprípustná. Rovnako nebolo v spore preukázané, aby sa jednalo o inštitút prevzatia dlhu podľa § 539
Občianskeho zákonníka alebo pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. V prípade
by musel žalobca preukázať, že bez dôvodných pochybností došlo k uzatvoreniu platnej dohody medzi

žalovanou a jej matkou o tom, že žalovaná preberá dlh jej matky a musel by tu vyjadriť súhlas aj
samotného žalobcu. Pokiaľ ide o pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, tu sa
vyžaduje písomná dohoda medzi žalobcom a žalovanou, čo obdobne v spore nebolo preukázané.

18. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a v celom rozsahu ju

zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu k
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté samostatnýmuznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262
C.s.p. Na záver súd uvádza, že v spore nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 257 C.s.p.

Poučenie:

7C/7/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.