Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312209983
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4312209983.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, o vymoženie
sumy 174,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15Er/344/2012
a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, exekútorský úrad Zámocká 30, Bratislava pod sp. zn.

EX 13663/23 (pôvodné vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60,
Bratislava, pod sp. zn. EX 6979/12), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice
č. k. 15Er/344/2012-49 zo dňa 14. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

III. Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením vyhlásil
exekúciu za neprípustnú (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Zároveň uložil oprávnenému povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur a to do 3 dní od doručenia uznesenia

(výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1. písm. g), § 58 ods.
1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 veta prvá, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení účinnom v čase podania návrhu, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,
2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 vety prvej a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
od 01. 01. 2008, § 879l Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 2, 3, § 234 ods. 2, § 238 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 30 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 68/2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.
288/1995 Zb., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdnemu

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 03. 05. 2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
protipovinnejnapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 07141/11 zo dňa 02. 08.
2011 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 08. 2011 a
vykonateľnosť dňa 25. 08. 2011 a ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu

vo výške 174,- eur spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Súd prvej inštancie vlastným šetrením
na internetovej doméne Slovenskej komory exekútorov zistil, že dňom 31. 10. 2023 sa nástupcom
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom
Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, IČO: 31 782 361, ktorému priznal trovy exekúcie.

4. Súdu prvej inštancie z exekučného spisu vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na
základe Zmluvy o úvere č. 403700330 zo dňa 19. 05. 2010, v ktorej bola povinná označená ako
fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a
zároveň aj ako fyzická osoba podnikateľ (živnostník) uvedením obchodného mena, miesta podnikania,
identifikačnéhočíslaosobyačíslavŽivnostenskomregistri,podktorýmvykonávapodnikateľskúčinnosť.
Povinná v zmluve o úvere prehlásila, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na účely podnikania (k

prehláseniu pripojila vlastnoručný podpis), pričom poskytnutý úver bola povinný splatiť v dohodnutých
splátkach a lehotách. Z dôvodu, že povinná neplnila riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere
a bola v omeškaní so splácaním úveru, podal oprávnený v zmysle bodu 15. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru na rozhodcovskom súde žalobu. Súd prvej inštancie následne poukázal na bod
15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere, v ktorom bola

obsiahnutá rozhodcovská doložka.

5. Preskúmaním spisu súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy jednoznačne
vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nakoľko Zmluva o úvere č. 403700330 zo dňa 19. 05. 2010

spĺňa atribúty zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o
úvere uzavrel veriteľ – oprávnený v rámci podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z Obchodného registra)
s povinnou ako dlžníkom, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto ide o spotrebiteľský vzťah v

súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Následne súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Dodal,
že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

pričom oprávnený (veriteľ) a povinná (spotrebiteľ) uzavreli Zmluvu o úvere č. 403700330 zo dňa 19.
05. 2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde bola (v
bode 15) uvedená rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že v danom prípade
nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská

doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou rozhodcovského konania
alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na účastníkovi konania, ktorý začne konanie skôr,
a teda v praxi dodávateľ, ktorý si na prejednanie sporu vyberie konanie pred rozhodcovským súdom.
Súd prvej inštancie mal preto za preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za účelom poskytnutia

finančných prostriedkov oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. Uvedené súd prvej inštancie
skonštatoval aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo 1/2012

zo dňa 21. 03. 2012. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvorenou platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky),
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia mal súd prvej inštancie za to, že
exekučnýtitulpredloženýoprávnenýmjevrozporesozákonom,apretoexekúciuvyhlásilzaneprípustnú
a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c)
a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.8. Čo sa týka trov exekúcie, súd prvej inštancie preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym
exekútorom a dospel k záveru, že toto vyčíslenie bolo v úplnom súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995

Zb., a preto mu priznal plnú sumu vyčíslených trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd
vzal do úvahy i skutočnosť, že sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a
nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu predchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti.
Z uvedených dôvodov preto uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi
v sume 40,82 eur (vrátane 23 % DPH), ktorá predstavuje odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR

č. 288/1995 Zb.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním
oprávnený, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa 19. 05. 2010 Zmluvu
o úvere č. 403700330 podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zmluva“), ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) tohto
zákona povahu absolútneho obchodu. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou s prihliadnutím na

charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“), kde priamo na prednej strane zmluvy je uvedené, že
dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila
prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásila,

že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.
Ďalej oprávnený uviedol, že VPPÚ boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z
formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva a VPPÚ sú vyhotovené
na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne, čím dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj
VPPÚ. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú

povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy.

11. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je
písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je

pravdou, že je rozhodcovská doložka neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka
účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale
táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,

nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžadujeodpovinnej,abysporysoprávnenýmriešilavýlučnevrozhodcovskomkonaní.Povinnámala
teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické,
že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu,

budetoprávedodávateľ,ktorýbudenútenýobrátiťsasožiadosťouoprávnuochranunapríslušnýorgán,
a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo
vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože
vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje
príslušné procesné právo a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní

má podanie žaloby na rozhodcovský súd rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred
iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej
veci a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na
všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom

konaní.

12. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvyo úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného
bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP v platnom
znení uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

14. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil. Keďže žalovaný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
teda aj vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi, odvolací súd vo vzťahu k tomuto výroku odvolanie oprávneného v zmysle § 386
písm. c) CSP odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 03. 05. 2012 bola u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie. Dňa 11. 06. 2012 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,

Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 07141/11 zo dňa 02. 08. 2011,
ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 22. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 25.
08. 2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 403700330 (ďalej ako „zmluva“) uzatvorenej
dňa 19. 05. 2010, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 250,- eur, ktorý sa

povinná zaviazala vrátiť o zvýšený poplatok v sume 200,- eur, teda celkovo vrátiť sumu 450,- eur
a to v 9 mesačných splátkach po 50,- eur, počnúc dňom 26. 06. 2010. Povinná v zmluve zároveň
prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy boli
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorej bode 15. bola obsiahnutá okrem mediačnej doložky
aj rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 09. 08. 2012 poveril súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.

17. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 81 101

Bratislava.

18. Dňa 01. 04. 2025 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie spoločnosti Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 o ukončení právneho zastúpenia, poskytovania právnych
služieb pre oprávneného.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

21. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesnéhoútoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

25. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere

uzatvorenej dňa 19. 05. 2010 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len
„VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 15. VPPÚ, ktoré boli
súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu,
ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený
a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej

rozhodcovskej doložky. To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na
vykonanieexekúcie)bezpochybyoprávnenýposúdiť,čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydaný
orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal
právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa

predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť
existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je
súd prvej inštancie povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky).

26. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky, ktorú súd prvej inštancie na základe
listinnýchdôkazovposúdilakoneprijateľnú,atedaneplatnúpodmienku,ktoránemohlazaložiťprávomoc
rozhodcovského súdu. Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 15. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom

alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej
podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal veriteľ
podanímžalobynarozhodcovskomsúde,spotrebiteľsataktozačatémurozhodcovskémukonaniumusel
podrobiť. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,

znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Podľa názoru odvolacieho súdu o
neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanienazákladežalobypodanejdodávateľom,spotrebiteľbybolnútenýpodrobiťsarozhodcovskému

konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami poskytnutia úveru. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pred rozhodcovským súdom, ktorý si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorého nemala

žiadnu účasť. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú,
pričom táto je absolútne neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa (povinnej). Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazovurobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

27. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľky. Podľa odvolacieho súdu
právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom. Na spotrebiteľské
právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech,
a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený. Odvolací súd nespochybňuje
tvrdenie oprávneného, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, avšak je potrebné mať na

zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Účastníkmi týchto vzťahov sú
obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na
svoju osobnú spotrebu) (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/23/2017 zo dňa 27. 02. 2018).
Všeobecne základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Zmluva o úvere uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý oprávnený

používa opakovane pri svojej podnikateľskej činnosti, teda samotná zmluva je formulárová a povinná
nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Povinná nemohla ovplyvniť ani VPPÚ, nakoľko
boli už tiež vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol teda dostatočným spôsobom preukázaný.
Oprávnený ani nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že nejde o spotrebiteľský

právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že povinná vstupovala do právneho vzťahu
ako fyzická osoba a oprávnený vystupoval voči nej v zmluvnom vzťahu v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Zo zmluvy síce vyplýva, že je v nej povinná, okrem údajov identifikujúcich ju ako fyzickú osobu
nepodnikateľa, označená aj IČOm a ako účel poskytnutia prostriedkov je uvedený výkon podnikania,
avšak v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania, z ktorého nemožno vyvodiť, aký
konkrétny súvis poskytnutý úver s (údajným) podnikaním povinnej mal, kde konkrétny účel a konkrétna

súvislosť s podnikaním povinnej zo zmluvy ani nevyplýva. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé
praktiky oprávneného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia
finančných prostriedkov. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je
namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na

oprávnenom (ako veriteľovi). Oprávnený v konaní nepreukázal, že úver poskytol povinnej na účel výkonu
podnikania. Vzhľadom na uvedené bol správny postup súdu prvej inštancie, keď na právny vzťah medzi
oprávneným a povinnou aplikoval normy občianskeho a spotrebiteľského práva.

28. V zmysle vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej

inštancie v súvislosti so zastavením exekúcie. Odvolací súd preto posúdil odvolanie oprávneného ako
neopodstatnené a napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

29. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

30. Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a teda aj výrok o
trovách exekúcie (výrok III.), na úhradu ktorých zaviazal oprávneného. Odvolací súd dáva do pozornosti,
že od 01. 11. 2013 Exekučný poriadok nepripúšťa proti uzneseniu o náhrade trov konania odvolanie,

preto je podanie tohto riadneho opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutia neprípustné. V
danom prípade však oprávnený podal odvolanie až dňa 11. 08. 2025, a teda v čase, kedy už odvolanie
proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné. S účinnosťou od 01. 07. 2016 bolo ustanovenie § 58
ods.6Exekučnéhoporiadkuzrušené.Keďževzmyslenovelyúčinnejod01.11.2013aaninovelyúčinnej
od 01. 07. 2016 Exekučný poriadok výslovne možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie

nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného smerujúce proti druhej výrokovej vete uznesenia súdu
prvej inštancie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol (uvedené potvrdil i Najvyšší súd SR vo svojom
uznesení zo 14. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 19/2012). Odhliadnuc od uvedeného, oprávnený bol onemožnosti podať odvolanie proti výroku III. napadnutého uznesenia výslovne súdom prvej inštancie
poučený.

31. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné aplikovať
ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený
Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 03.
2017,vlastnýokruhúčastníkovkonaniaotrováchexekúcieupravenýv§37ods.1Exekučnéhoporiadku,
vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200 ods. 1 druhá a tretia

veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V Exekučnom poriadku je
tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel
od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a
zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade
trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP. Rozhodnutie o trovách
exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o

nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej

sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa ust. § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia veci

v zmysle zachovania princípu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 CSP) rozhodol, že povinnej sa
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).