Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Filip Müller
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 69Csp/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424210285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Müller
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424210285.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
69Csp/5/2024
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu:
Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava – Ružinov, IČO:
31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Jilemnického
4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXXX/XXX, D. – E.
A., o zaplatenie 2.703,56 Eur s prísl, takto
r o z h o d o l :
- 2 -
69Csp/5/2024
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
69Csp/5/2024
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2024, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumu 2.703,56 Eur spolu s príslušenstvom z titulu neuhradenie spotrebiteľského
úveru.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti. Dňa 13.12.2020 uzavreli právny predchodca
žalobcu a žalovaný zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému pôžičku sume 3.689 Eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve
(biela technika). Kúpna cena tovaru bola v sume 4.882,18 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil
akontáciu vo výške 1.193,18 Eur a na zvyšok kúpenej ceny poskytol žalobca pôžičku. Žalovaný sa
zaviazal splácať úver v 95 mesačných splátkach v sume 70 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške6.650Eur.Súčasťouzmluvyjesplátkovýkalendárazmluvaozriadenízáložnéhoprávakhnuteľnej
veci. Do dňa podania žaloby uhradil sumu 1.730 Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti a pôžičkunesplácal. Listom zo dňa 26.01.2022 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných splátok v lehote 30
dní a poučil ho o možnosti predčasne úver zosplatniť. Listom zo dňa 25.03.2022 oznámil žalovanému
predčasné zosplatnenie ku dňu 21.03.2022. Dlh žalovaného je ku dňu podania žaloby v sume 2.703,56
Eur..
3. Tunajší súd výzvou zo dňa 20.12.2024 vyzval žalovaného na vyjadrenie k podanej žalobe v lehote
15 dní. Výzvu sa nepodarilo doručiť. Súd vykonal všetky úkony na zistenie pobytu žalovaného, kde
sa nepodarilo pobyt žalovaného zistiť, preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu dňa
08.07.2025, pričom žaloba sa považuje za doručenú dňa 23.07.2025, t. j. po uplynutí 15 dní od
zverejnenia.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: notárska zápisnica N 3283/2017, NZ
54215/2017, NCRls 55029/2017 o zlúčení (č. l. 9), zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0129808695 zo
dňa 13.12.2020, na základe ktorej poskytol žalobca úver na kúpu chladničku za kúpnu cenu 4.882,18
Eur, kde bola dohodnutá akontácia v sume 1.193,18 Eur, na zvyšnú sumu 3.689 Eur bol poskytnutý
úver splatný v 95 mesačných splátkach v sume 70 Eur pri úroku 18,09 %, RPMN 18,09% s celkovými
nákladmi spotrebiteľa 2.961 Eur, v čl. X bola dohodnutá predčasná splatnosť (č. l. 16), štandardné
informácieospotrebiteľskomúvere(č.l.19),informácieofinančnomsprostredkovaní(č.l.21),obchodné
podmienky Quatro (č. l. 23), žiadosť o poskytovanie viazaného spotrebiteľského úveru a udelenie
súhlasom (č. l. 26), zmluva o využívaní služieb Nonstop banking (č. l. 27), všeobecné obchodné
podmienky pre depozitné produkty (č. l. 28), cenník VÚB, a.s. (č. l. 49), predžalobná upomienka zo dňa
26.01.2022 s výzvou na úhradu sumy 210 Eur nakoľko je od 11/2021 v omeškaní spolu s doručenou
o neprevzatí v odbernej lehote (č. l. 57), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti ku dňu 21.03.2022
(č. l. 58), prehľad splácania (č. l. 59)
5. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav. Žalovaný a právny predchodca
žalobcu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0129808695 zo dňa 13.12.2020, na základe ktorej
poskytol právny predchodca žalobcu úver na kúpu chladničky v sume 4.882,18 Eur. Pri podpise žalovaný
uhradil akontáciu v sume 1.193,18 Eur. Na zvyšok kúpenej ceny v sume 3.689 Eur bola poskytnuté
vo forme úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 95 mesačných splátkach v sume 70 Eur, pričom
podmienky úveru boli úroky 18,09 % a RPMN 18,09 % pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume
2.961 Eur. Výzvou zo dňa 26.01.2022 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy 210 Eur z titulu
omeškania od 11/2021 a poučil ho o možnosti predčasného zosplatnenia. K zopslatneniu prišlo dňa
21.03.2023 a žalovanému to bolo oznámené listom zo dňa 25.03.2022.
6. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uznania dlhu
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
6.1. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
6.2. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
6.3. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
7. V danom prípade má súd za to, že v danom prípade predmetný záväzkový vzťah sa do dnešného dňa
nestal splatným. V prvom rade má súd za to, že v danom prípade neprišlo k platnému zosplatneniu dlhu.Žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Aby mohlo prísť k zosplatneniu musí byť
spotrebiteľ v omeškaní po dobu 3 mesiacov a keď chce dlh zosplatniť musí spotrebiteľa upozorniť na
možnosť zosplatnenia a k samotnému zosplatneniu môže prísť najskôr až po uplynutí 15 dní. V danom
prípade, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platného zosplatnenia úveru.
7.1. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, kde v
bode 14.2. uviedol,, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca
v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže
požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace
od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
jezostranyveriteľanevyhnutné,abyvtomtozosplatnenípresnešpecifikovalkonkrétnusplátku,prektorú
jednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.Tým,žezosplatnenieniejeplatné,úversanestalsplatným.
TubysúdpoukázalnazáveryvuzneseníNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz13.februára2025,sp.
zn. 6Cdo/152/2022, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3/2025 pod číslom 34, kde Najvyšší súd dospel k záveru, že bez konkretizácie splátky,
pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
7.2. V danom prípade má súd za to, že žalobca vo svojich podaniach neuviedol, že od ktorej splátky
si uplatňuje zosplatnenie. Síce vo výzve predchádzajúcej zosplatneniu uvádza, že je v omeškaní
do 11/2021, avšak následne žalovaného vyzýva na úhradu všetkých omeškaných splátok a nie na
úhradu omeškanej splátky splatnej v mesiaci november 2021. Taktiež má súd za to, že v oznámení
o predčasnom zosplatnení už takýto údaj nie je uvedený, teda nie je možné zistiť, od ktorej splátky
si žalobca uplatňuje právo na predčasnú splatnosť úveru. Nakoľko úver sa nestal do dnešného dňa
splatným, nie je možné sa domáhať takéhoto nároku na súde. Súd nemohol priznať ani omeškané
splátky, nakoľko by si protiprávne vec sám skutkovo vymedzil.
8. Neúčasťou žalobcu na pojednávaní sa vzdal žalobca sám svojho práva na ďalšiu procesnú obranu,
na ktorú by mal nárok keby bol oboznámený s predbežným právnym posúdením súdu. V danom prípade
nešlo o prípad, keby si mohol súd vyžiadať ďalšie dôkazy, nakoľko takúto má povinnosť v prípade ak
koná v prospech spotrebiteľa. Tvrdenia o tom, že skutkové tvrdenia nie sú sporné v danom prípade
neobstojí, nakoľko ide o konanie s ochranou slabšej strany, a teda súd musí konať aj s ohľadom na
predpisy ohľadom ochrany spotrebiteľa. V danom prípade prišlo k zásadným porušeniam zákona, ktoré
nesmie súd prihliadnuť, a musí takúto žalobu zamietnuť.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, teda, že úverový vzťah v rozsahu 5.571 Eur naďalej trvá,
nemožno žalobcovi priznať právo na zaplatenie zosplatneného úveru.
10. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na to, že žalovaný bol v konaní plne úspešný vznikol by mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Trovy konania však žalovanému v priebehu konania nevznikli (nebola právne zastúpená,
neplatila súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného
z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu
trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est – nemožné nezakladá záväzok – D 50,
17 185 – Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
- 2 -
69Csp/5/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.