Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-14Csp/22/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122486329

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Müller

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6122486329.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B2-14Csp/22/2023

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu:
BENCONTCOLLECTION,a.s.,IČO:47967692,Vajnorská100/A,Bratislava-NovéMesto,zastúpeného
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. C., o zaplatenie 8.400,82 Eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

- 2 -
B2-14Csp/22/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

B2-14Csp/22/2023

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci

upomíncieho konania domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu 8.400,82 Eur spolu s príslušenstvom z titulu neuhradeného dlhu zo spotrebiteľského úveru.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2020 zatvoril právny predchodca žalobcu podnikajúci
pod menom Poštová banka, a.s. so žalovaným zmluvu o úvere č. 2076585243. Na základe úverovej
zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 Eur. Žalovaný načerpal úver dňa
16.122020. Žalobca pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím

zmluvy o úvere si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a súvisiace právne predpisy.
V prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná strana
poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek tomu, že žalobca upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie
sosplácanímúveruamožnosťvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru.Žalovanýúvernesplácal,žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť ku dňu 14.09.2021 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celéhozostatku úveru. Do zosplatnenia uhradil za úver sumu 98 Eur, z čoho na istinu pripadla suma 2,93
Eur, úroky 85,51 Eur a poplatky a poistné v sume 9,56 Eur. Istina pohľadávky tak predstavuje 4.997,07
Eur. Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade

s rozhodovacou praxou. Celkové úroky v zmysle amortizačnej tabuľky boli v sume 3.489,26 Eur. Žalobca
siuplatňujeneuhradenépoistnévovýške26,44Eura poplatkyvovýške36Eur,ktorépredstavujúreálne
nákladyspojenésvymáhanímúveru.Tentonároksižalobcauplatňujeakonákladyspojenésuplatnením
pohľadávky v dôsledku toho, že elektronický formulára pre podanie návrhu na vydanie platobného
rozkazuneobsahujesamostatnékolónkyprepoplatky.Zároveňsiuplatňujeúrokyzomeškania.Knároku

na úroky poukazuje na rozhodnutie R 5/2021, a Najvyššieho súdu, 2Cdo/115/2019. Taktiež poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09.12.2022 platobný rozkaz sp. zn. 6Up/1756/2022, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu 4.997,07 Eur, úrok 3.403,75 Eur, úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 4.997,07 Eur od 15.09.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky

36 Eur a 26,44 Eur. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz
zo zákona zrušil. Žalobca v konaní navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa Civilného
sporového poriadku. Tunajší súd výzvou zo dňa 31.08.2023 vyzval žalovaného na vyjadrenie k podanej
žalobe v lehote 15 dní. Výzvu sa nepodarilo doručiť. Súd vykonal všetky úkony na zistenie pobytu
žalovaného, kde sa nepodarilo pobyt žalovaného zistiť, preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli
súdu dňa 31.08.2023, pričom žaloba sa považuje za doručenú dňa 15.09.2023, t. j. po uplynutí 15 dní
od zverejnenia.

4. Súd uznesením zo dňa 29.05.2025, č. k. B2-14Csp/22/2023-106, právoplatným dňa 10.07.2025, súd

pripustil, aby z konania vystúpil žalobca 365.bank, a.s. a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s..

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2076585243,
na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 5.000 Eur splatného v 96 v mesačných

splátkach po 94,44 Eur s konečným termínom splatnosti dňa 20.12.2028, pri úrokovej sadzbe 14,50
%, RPMN 17,90%, priemernej RPMN 9,05%, najvyššou prípustnou odplatou 18,10%, odplata za
poskytnutie úveru s celkovou čiastkou, ktorú má žalovaný zaplatiť v sume 9.065,26 Eur, v článku 4
bod 4.4. bola dohodnutá možnosť predčasnej splatnosti (č. l. 8), formulár pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere (č. l. 13), doručenky ohľadom doručovania písomnosti žalovaného s označením

zásielka neprevzatá v odbernej lehote (č. l. 15, č. l. 16), aktuálny stav úveru ku dňu 30.08.2022 (č. l.
17), podací hárok č. EPH249146810 o doručovaní žalovanému (č. l. 18), výzva na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 14.09.2021, v ktorej vyhlásil právny predchodca žalobcu úver ku dňu 14.09.2021 za predčasne
splatný (č. l. 19), podací hárok č. EPH251883190 o doručovaní žalovanému (č. l. 20), predžalobná výzva
zo dňa 07.10.2022 (č. l. 21), ePotvrdenka pre rozpis zásielok pre EPH296666836 (č. l. 22), obchodné

podmienky pre spotrebiteľské úvery (č. l. 36), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 38),

6. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav. Žalovaný a právny predchodca
žalobcuuzatvorildňa16.12.2020zmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruč.2076585243,nazáklade
ktorejbolžalovanémuposkytnutýspotrebiteľskýúverdobrápôžičkavsume5.000Eur,priročnejúrokovej

sadzbe 14,50%, pri RPMN 17,90%, priemerná RPMN 9,05 %, odplata za poskytnutie úveru 15,94 %,
s najvyššou prípustnou hodnoty odplaty 18,10%, so splátkami v sume 94,44 Eur, strany si dohodli 96
mesačných splátok s konečným termínom splatnosti dňa 20.12.2028, pričom celková čiastka, ktorá má
byť splatená v sume 9.065,26 Eur. V článku 4.4 si zmluvné strany dohodli možnosť predčasnej splatnosti
úveru. Listom zo dňa 14.09.2021 bol úver ku dňu 14.09.2023 predčasne zosplatnený.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uznania dlhu
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

7.1. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7.2. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

7.3. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

7.4. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b)ideoprechodalebopostúpeniezveriteľaoprávnenéhoposkytovaťspotrebiteľskýúvernablízkuosobu
spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

7.5. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

7.6. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

7.7. Podľa § 92 ods. 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

8. V danom prípade má súd za to, že v danom prípade predmetný záväzkový vzťah sa do dnešného
dňa nestal splatným a preto nebolo možné pohľadávku postúpiť na žalobcu. V konaní nie je daná
aktívna vecná legitimácia žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca sa nikdy nestal veriteľom. V prvom
rade má súd za to, že v danom prípade neprišlo k platnému zosplatneniu dlhu. Právny predchodca
žalobcu nepostupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Aby mohlo prísť k zosplatneniu musí byť

spotrebiteľ v omeškaní po dobu 3 mesiacov a keď chce dlh zosplatniť musí spotrebiteľa upozorniť na
možnosť zosplatnenia a k samotnému zosplatneniu môže prísť najskôr až po uplynutí 15 dní. V danom
prípade, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platného zosplatnenia úveru, a to z toho dôvodu,
že z predložených listinných dokladov nie je možné zistiť, že od kedy sa žalovaný dostal do omeškania
so splácaním predmetného úveru. Žalobca súdu nepredložil výzvu, v ktorej by vyzval žalovaného na

úhradu omeškanej splátky po dobu troch mesiacov v lehote 15 dní a poučil ho o možnosti predčasnej
splatnosti. Taktiež zo samotného oznámenia o zosplatnení nie je zrejmé, od ktorej omeškanej splátky
si uplatňuje zosplatnenie.8.1. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, kde v
bode 14.2. uviedol,, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca
v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže
požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace
od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky

(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
jezostranyveriteľanevyhnutné,abyvtomtozosplatnenípresnešpecifikovalkonkrétnusplátku,prektorú
jednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.Tým,žezosplatnenieniejeplatné,úversanestalsplatným.
TubysúdpoukázalnazáveryvuzneseníNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz13.februára2025,sp.

zn. 6Cdo/152/2022, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3/2025 pod číslom 34, kde Najvyšší súd dospel k záveru, že bez konkretizácie splátky,
pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,

sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

8.2. Taktiež právny predchodca žalobcu a žalobca nepreukázali súdu naplnenie zákonných
predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z takto predložených dokladov nie je možné
preskúmať či bol žalovaný po dobu 90 dní v omeškaní. Tu by súd poukázal na závery v uznesení

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, zverejneného v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod číslom 34,
kde Najvyšší súd dospel k záveru, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie
je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).

8.3. Súd má teda za to, že predčasné zosplatnenie úveru bolo neplatné, nakoľko nebol preukázaný
postup podľa § 53 ods. 9 OZ, teda absentuje výzva predchádzajúca predčasné zosplatnenie a nebolo
preukázané v oznámení o predčasnom zosplatnení, od ktorej splátky si uplatňuje zosplatnenie. Preto
je takéto zosplatnenie neplatné, a úver sa nestal nikdy splatným. Nakoľko úver nie je splatný, nebolo

možné pohľadávku v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. postúpiť. Postúpeniu pohľadávky bránila aj
skutočnosť, že išlo o postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt, kde je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona o bankách, na základe ktorých mal právny predchodcu žalobcu vyzvať žalovaného
v omeškaní po dobu 90 dní s poučením, že môže prísť k postúpeniu pohľadávky aj bez jeho súhlasu.
Takáto osobitá výzva nebola preukázaná a nemôže byť nahradené oznámením o postúpení pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je neplatné a preto sa žalobca nestal
veriteľom pohľadávky, a preto nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia. Na aktívnu vecnú legitimáciu
nemá vplyv, že v konaní bolo rozhodnuté o zmene strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia
pohľadávky. Súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie
viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§ 80 ods. 2 CSP) (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2024, zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2025 pod číslom 36).

9. Neúčasťou žalobcu na pojednávaní sa vzdal žalobca sám svojho práva na ďalšiu procesnú obranu,
na ktorú by mal nárok keby bol oboznámený s predbežným právnym posúdením súdu. V danom prípade

nešlo o prípad, keby si mohol súd vyžiadať ďalšie dôkazy, nakoľko takúto má povinnosť v prípade ak
koná v prospech spotrebiteľa. Tvrdenia o tom, že skutkové tvrdenia nie sú sporné v danom prípade
neobstojí, nakoľko ide o konanie s ochranou slabšej strany, a teda súd musí konať aj s ohľadom napredpisy ohľadom ochrany spotrebiteľa. V danom prípade prišlo k zásadným porušeniam zákona, ktoré
nesmie súd prihliadnuť, a musí takúto žalobu zamietnuť.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd žalobu zamietol.

11. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom

na to, že žalovaný bol v konaní plne úspešný vznikol by mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Trovy konania však žalovanému v priebehu konania nevznikli (nebola právne zastúpená,
neplatila súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného

z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu
trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť

druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est – nemožné nezakladá záväzok – D 50,
17 185 – Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení

povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

- 2 -

B2-14Csp/22/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.