Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010520
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010520.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 5.11.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX vo Zvolene, trvale bytom C. XXX,

uznáva sa za vinného, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa mal. D. B. B., nar. XXXX, pričom táto povinnosť mu
boladeklarovanározsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.27P10/2020,zodňa19.05.2020,
právoplatným dňa 02.06.2020, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu mal. D. B. B., nar.
XXXX, výživným vo výške 150,- € mesačne, z ktorého 50,- € predstavujú náklady na škôlku, splatným
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. A., nar. XXXX, avšak obvinený si túto povinnosť
v mieste bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil od mesiaca február 2023 do
18.2.2024, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.387,- €,

t e d a

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 4 ( štyroch ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zameškané výživné v sume 1.387,-Eur k rukám matky mal. dieťaťa E. A., nar. XX.X.XXXX,

bytom F. G. H., G. A. I. XX/XXX. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala na tunajšom súde dňa 27.9.2024 obžalobu
sp. zn. 1 Pv 223/23/6613-6 zo dňa 26.9.2024 na obv. A. B., nar. X.X.XXXX vo Zvolene, pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť na skutkovom základe, že hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo
36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa mal. D. B. B., nar.
XXXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 27P 10/2020, zo dňa 19.05.2020, právoplatným dňa 02.06.2020, na základe ktorého bol zaviazaný
prispievať na výživu mal. D. B. B., nar. XXXX, výživným vo výške 150,- € mesačne, z ktorého 50,- €

predstavujú náklady na škôlku, splatným vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. A., nar.
XXXX, avšak obvinený si túto povinnosť v mieste bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas
neplnil od mesiaca február 2023 do mesiaca február 2024, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške
1.950,- €.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovaného A. B.; výsluchom svedkyne E. A., ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise a spisov tunajšieho súdu sp. zn. 25P/28/2024, 27P/10/2020, podľa
§ 269 Tr. poriadku.

ObžalovanýA.B.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníosvojichprávachvzmyslepríslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Vypovedal, že nesúhlasí s výškou dlhu
tých 1.950,-Eur, lebo navrhovateľka tam uvádza 13 mesiacov, lenže s navrhovateľkou sa rozišli 15.2.
a za mesiac február 2024 jej výživné doplácal podľa rozsudku 25P/28/2024. Rozišli sa 15.2.2023 a podľa
rozsudku jej doplácal výživné od 19.2.2024. Podľa toho mu to vychádza 12 mesiacov. Zameškané

výživné mal podľa rozsudku stanovené zaplatiť vo výške 234,50,-Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Nevie z čoho to sudca vypočítal. Podľa rozsudku 27P/10/2020 mal súdom stanovené
platiť 150,-Eur mesačne, z čoho 50,-Eur činí náklady na škôlku. Maloletý ale prestal navštevovať škôlku
v júni 2023, čiže podľa toho by mal platiť len 100,-Eur, tak mu to vychádza za 7 mesiacov ďalších 350,-
Eur menej čo mal zaplatiť navrhovateľke. Ďalej sa podieľal na maloletého čo sa týka družiny a ZUŠ

vo výške 315,-Eur, čo už navštevoval školu. To sa platilo polročne po 75,-Eur za prvý polrok a potom
v januári 2024 sa platila ZUŠ v sume 90,-Eur. Čiže maloletý mal za celý rok zaplatenú družinu i ZUŠ. To
bolo platené cez jeho bankový účet priamo na účet školy. Tiež sa podieľal na starostlivosti o maloletého.
Dobíjal mu v škole stravovaciu kartu, čo tvorilo 36,-Eur, kupoval mu veci do školy ako aj otepľovačky,
korčule, to spravilo 242,-Eur. Kupovala sa aj školská taška za 90,-Eur dňa 20.6.2023, vodové farby,

nožnice, lepidlo, zošity, to činilo dokopy 61,-Eur. Tiež oblečenie – pulóver, nohavice, čo činilo 34,-Eur,
korčule 20,-Eur a otepľovačky 31,-Eur, teda dokopy to bolo tých 242,-Eur. Zaplatil v škole ZRPŠ 50,-Eur,
to platil na rodičovskom združení učiteľke priamo do ruky. Ďalej navrhovateľke v mesiacoch október,
november, december 2023, január a február 2024 poslal o 100,-Eur navyše. To je ďalších 500,-Eur
mínus. Navrhovateľka robila v Planeo na zmeny, krátky a dlhý týždeň, čo vychádzalo, že polovicu

mesiaca s deťmi trávil čas on. Dlhý týždeň robila od 8. rána do 8. večer a domov chodila o pol 9-tej, to
bolo polovičku mesiaca. To bolo tak, že 2 dni robila a 2 dni alebo tri dni mala voľno. Každé ráno vozil deti
do školy. Keď ona bola v robote, tak chodil do školy pre deti on. Predstavovalo to jeho náklady navyše,
čo bolo 10 km každé ráno, teda 200 km robil mesačne navyše. Keď odpočíta prázdniny, tak to bolo 2.400
km, pri spotrebe 7 litrov, to vychádza nejakých 235,-Eur a za to mu navrhovateľka neprispievala. Staral

sa tiež o chod domácnosti, kde kupoval veci, uhlie, drevo, čo bolo 807,-Eur. V tom období februára 2023
až februára 2024 bývali v spoločnej domácnosti v rodinnom dome na C. XXX. Mali vlastne spoločnú
domácnosť do marca 2024, čiže starostlivosť čo sa týka maloletého a ešte sa staral o jej maloletú dcéru.
Mali dohodu, že čo sa týka nákladov na bývanie, hypotéky, stavebného sporenia, elektriny, to si delili
na polovicu. To jej posielal a k tomu jej vždycky dával navyše nejaké peniaze. Súčasťou platieb bola

i sušička a internet. Keď mu povedala, že maloletý niečo potrebuje, tak jej vždycky poslal nejaké peniaze
a napísal to do poznámky alebo proste poslal peniaze navyše. Keď si to všetko spočíta, tak to činí spolu
880,-Eur navyše. V tom čase mali každý oddelenú chladničku a každý si kupoval sám, teda spoločné
nákupy nerobili. Keď sa staral o deti, tak robil nákupy on a keď ich mala navrhovateľka, tak sa starala
o deti ona. Tiež chodili spolu po výletoch, napr. vo J. A., J. K., J. E., J. F. vo zveroparku. Niekedy brával

aj poškodenej dcéru a raz bola s nimi aj poškodená, keď boli vo wellness v Turčianskych Tepliciach. Naotázku či z toho vyčísleného dlhu 1.950,-Eur uznáva nejakú čiastku, že nebola zaplatená, sa vyjadril,
že nie. V tom čase bol zamestnaný vo firme Autotechna Baránek, s.r.o. a jeho príjem bol 1.100,-Eur. Je
pravda, že inicioval civilné konanie ohľadne toho obdobia, kde mu to prvostupňový súd zamietol, avšak

podal odvolanie na Krajský súd do Žiliny. Na otázku prečo keď označil platby ako hypotéka, elektrina,
internet či sušička, neoznačil aj platby za výživné, uviedol, že to je jeho chyba, že to tam neoznačil. Čo
sa týka nákupov na stravu, ktoré uvádzala navrhovateľka, že mal 40,-Eur, tak tam vlastne dokladoval
len to čo platil kartou, ale nákupy robil väčšinou v hotovosti, ktoré nemal ako dokladovať. Náklady boli
teda vyššie ako 40,-Eur za mesiac. Poistky za dom čo navrhovateľka tvrdí, že neboli zaplatené, tak tieto

jej posielal každý štvrťrok.

Svedkyňa oprávnená E. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa obžalovaným rozišli 10. februára
2023, kde následne na to ten daný mesiac chcela, aby jej platil výživné na maloletého. Bývali v rodinnom
dome, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve na polovicu. Na začiatku spísali dohodu, že obžalovaný
si prerobí spodok domu a ona vrch a budú takto žiť, keďže majú spoločný dom a nemalú ťarchu na krku.

K tomu ale nedošlo, takže mali zatiaľ rozdelenú kuchyňu, špajzu. Obžalovaný spával v detskej izbe a ona
s mal. synom v spálni, takže vlastne bývali na opačných stranách domu. Potraviny a všetky ostatné
veci mali rozdelené. Aj keď mali to konanie na krajskom súde, tak napr. zo strany obžalovaného tam on
uvádzal, že prispieval na stravu v apríli 88,-Eur a ona 540,-Eur, kde vidno ten značný rozdiel. Obžalovaný
sa stravoval v robote a na daný víkend, keď mal maloletého, kúpil nejaké jogurty, šunku, kaiserky, čo by

do tej sumy možno ešte bolo. Spoločne v tomto období nehospodárili, iba uhrádzali náklady, čo sa týkalo
nákladov na nehnuteľnosť. Tieto náklady boli 466,66,-Eur hypotéka z jej účtu v XXXXXXXX, 275,-Eur
C. I. I. z účtu obžalovaného, čo mali na prerábku domu. Potom sa platila 110,-Eur mesačne elektrina,
ktorú platili na polovicu – 55,-Eur jej obž. posielal a 55,-Eur platila ona. Voda a smeti boli raz ročne, tiež
na polovicu, poistka štvrťročne, čo jej poslednú platbu asi za september neposlal. Z hľadiska platenia

výživného za to obdobie od februára 2023 nedošlo zo strany obžalovaného ku žiadnej platbe. Nedával
jej žiadne peniaze. Za celú dobu, ani keď spolu žili a tvorili pár, ani keď spolu nežili, jej nedal nikdy
v živote peniaze do ruky, ani euro. Aj keď spolu tvorili pár, tak vždycky išlo všetko cez účty, tak bolo to
zdokladované. Nevie o tom, že by obžalovaný maloletému išiel nakúpiť oblečenie alebo by napr. nakúpil
do chladničky alebo by sa inak podieľal na výžive dieťaťa. Nejaký spoločný nákup nerobili ani raz. Čo sa

týka toho vozenia ráno do školy, tak obžalovaný v tom čase išiel do práce, robil v D. J., čo je nejaké 2,5
km hore do školy. Takže on ráno zaniesol deti do školy a išiel do roboty. Ona v tom čase robila v Planeo
a jej pracovná zmena začínala o pol deviatej. Tam boli dohodnutý, že s tým, že on ide do roboty, tak
vozí deti do školy. Nie vždy ich vozil zo školy, iba ráno keď išiel do roboty, tak ich zaniesol do školy.
Nedá sa povedať, že to mal celú tú cestu náklady. Čo sa týka obžalovaným uvádzaných nákladov na

kúpu vecí, ako korčule, otepľovačky a pod., tak syn jej povedal, že korčule má od kamarátky. Čo sa
týka školskej tašky, tú kupovala obžalovaného mama malému k narodeninám. Obž. kupoval do školy
nejaké zošity, dosky, lebo tam jej mal vtedy poslať 30,-Eur, ale mu hovorila, že neposielaj, aby za to
kúpil malému nejaké školské potreby, čo mu ešte chýbalo. Čo sa týka oblečenia, tak všetko hradila ona.
Raz jej obž. poslal 30,-Eur, lebo malému kupovala taký drahší kabátik s čiapkou, čo vychádzalo asi

68,-Eur. To aj doložila, to bol asi máj, kupovala mu to na narodeniny. Je pravda, že obžalovaný zaplatil
ZUŠ a družinu, čo ale nebolo k jej rukám, nebolo to výživné na maloletého, ale nad rámec. Žiadne
z tých platieb neuznáva ako výživné, lebo obžalovanému neraz povedala, aby výživné na maloletého
platil. Vždycky sa jej vysmial do tváre, že to nemá ako dosvedčiť aj keby to podávala na políciu, že
výživné neplatí, lebo jej posiela peniaze na účet. Keď mu povedala, že jej posiela peniaze na hypotéku,

stavebné, internet a iné náklady čo mali, tak odvtedy začal dávať do poznámky „D.“ a potom dával aj
na KS vyčíslenie, že posielal akože nejaké peniaze na maloletého, ale výživné neplatil. Ešte predtým
ako podávala trestné oznámenie, chcela sa s ním dohodnúť mimo trestného konania, aby mu nejako
neublížila, kedy jej oznámil len jednou správou, že on to už rieši. A riešil to tým, že to podal na súd. Pokiaľ
obžalovaný uvádzal starostlivosť o maloletého, tak prečo napr. s ním nebol nikdy na OČR. Vždycky

mala ujmu na príjme len ona, obžalovaný s maloletým nikdy nezostal doma, keď bol chorý. Jej tiež
potomchýbalipeniaze,keďžesastaráešteomaloletúdcéruzpredchádzajúcehovzťahu.Onapracovala
v Planeu, takže tiež mala náklady na pohonné hmoty a minimálne trojnásobné náklady na stravu ako
obžalovaný. Čo sa týka stravovacej karty v škole, tú maloletému platili spoločne, raz ju dobil obžalovaný,
raz ona. To boli platby tak po 8 až 10 Eur. To ani nerátala, lebo to je vlastne Brejky karta, kde má mlieko

zadarmo a iba keď si chce kúpiť napr. ochutené, kakao a pod., tak sa za to platí. Maloletý nastúpil do
školy v septembri 2023, predtým chodil do predškolskej. O tom, že by obžalovaný platil za ZRPŠ nemá
vedomosť, nech o tom dá papier, lebo ona platila 25,-Eur synovi aj dcére. Pokiaľ obžalovaný uvádzal,
že jej posielal za mesiace október, november, december 2023, január a február 2024 navyše o 100,-Eur,tak to nie je pravdou, nezaplatil jej nič navyše. Neznížila sa ani hypotéka, ani stavebné. Tie mesačné
pravidelné platby boli hypotéka, stavebné, elektrina, sušička, internet, telefón, tiež platila poistku na deti.
Telefón bol 35,-Eur mesačne, ktorý si zobrala na paušál a tento jej chcel obžalovaný platiť, s tým ako

narodeninový darček. Výšku týchto jednotlivých platieb rozpisovala za každý mesiac do spisu v konaní
ohľadne návrhu, ktorý podával obžalovaný v civilnom konaní.

Na podklade listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný A. B. je otcom mal. dieťaťa D. B. B.,
nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 27P/10/2020 zo dňa 19.5.2019,

právoplatným dňa 2.6.2020 bol maloletý na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej
starostlivosti matky E. A., nar. XX.X.XXXX, ktorá je tiež oprávnená maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške
150,-Eur mesačne, z ktorého 50,-Eur predstavujú náklady na škôlku, splatným vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc od vykonateľnosti rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca
s maloletým, a to každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas

vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 16.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., počas letných
prázdnin v bežnom roku od 15.7. od 17.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. s tým, že otec si v stanovenom
čase dieťa prevezme v bydlisku matky a v stanovenom čase ho odovzdá taktiež v bydlisku matky po
skončení styku.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. B. sa
dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov
neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Ide o trestný čin,

ktorý má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu. Z hľadiska
subjektívnej stránky sa možno tohto trestného činu dopustiť úmyselným i nedbanlivostným zavinením.
Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení
vznesenia obvinenia, ide v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Vyživovacia povinnosť obžalovaného vyplýva z ust.
§ 62 a nasl. Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine sa pri určení výživného prihliadla na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V predmetnej veci sa obžalovanému kladie za vinu úmyselné neplnenie vyživovacej povinnosti k mal.
dieťaťu v období od mesiaca február 2023 do mesiaca február 2024, kedy výživné bolo určené
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 27P/10/2020 vo výške 150,-Eur mesačne, takže
za uvedené obdobie mal obžalovanému vzniknúť dlh na výživnom vo výške 1.950 eur ( 150 eur x 13

mesiacov ). Obžalovaný v podstate vypovedal, že si vyživovaciu povinnosť plnil a podľa neho nemá
za spomínané obdobie žiadny nedoplatok na výživnom. Uvádzal, že v tomto období žili s matkou
dieťaťa a mal. synom v spoločnom mieste bydliska a okrem platenia nákladov bývania sa podieľal
i na starostlivosti o dieťa, vozil ho do školy, prispieval na stravu, školské potreby, poplatky do školy
a podobne. Podľa výpovede svedkyne – matky mal. dieťaťa E. A. je síce pravda, že v tom čase žili

spolu s obžalovaným v rodinnom dome v C. L. XXX, avšak iba z toho dôvodu, že tento dom predtým
nadobudlidopodielovéhospoluvlastníctva,keďeštespolutvorilipáramajúnatentodomhypotékuiúver
zo Stavebnej sporiteľne. V uvedenom období už však nežili ako partneri, neviedli spoločnú domácnosť,
spoločne nehospodárili, mali oddelené izby, chladničky, každý si uhrádzal svoje náklady, okrem platieb
súvisiacich s bývaním tzn. hypotéky, stavebného úveru, elektriny a iných splátok ako sušička, internet

či telefón. Tam mali dohodu, že tieto náklady budú uhrádzať na polovicu. Tieto platby realizovala matka
dieťaťa zo svojho účtu a obžalovaný jej z jeho účtu na tieto náklady zasielal peňažné prostriedky. Na
mal. syna jej však žiadne výživné v tomto čase neplatil, hoci ho na to upozorňovala. V tejto súvislosti
súd na základe spisu sp. zn. 25P/79/2024 zistil, že otec dieťaťa ( obžalovaný ) sa návrhom podanýmna tunajšom súde dňa 24.5.2024 domáhal spätného zrušenia vyživovacej povinnosti voči mal. D. B. B.
za uplynulé obdobie od 1.2.2023 do 19.2.2024, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 27P/10/2020-62 zo dňa 19.5.2020. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

25P/79/2024-197 zo dňa 13.11.2024 bol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti obžalovaného ako
otca mal. dieťaťa D. B. B., spätne za obdobie od 1.2.2023 do 19.2.2024 zamietnutý ako nedôvodný.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13CoP/23/2025 zo dňa 5.3.2025, ktorým bol po odvolaní obžalovaného potvrdený rozsudok
prvostupňového súdu v celom rozsahu.

Z odôvodnenia uvedených rozsudkov OS Žiar nad Hronom a KS v Žiline v zásade vyplýva, že keďže
Zákon o rodine hovorí o „plnení vyživovacej povinnosti“ ako o zákonnej povinnosti rodičov, je vždy
potrebné pri jej zániku inak než smrťou oprávneného alebo povinného obrátiť sa na súd s návrhom
na jej zrušenie. Uvedené platí, ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím a nastal
právny stav, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Pokiaľ však nastal právny stav, ktorým došlo k

obnovenie partnerského spolužitia, spoločnej starostlivosti o potreby maloletého dieťaťa a celkovej
starostlivosti o domácnosť, v takomto prípade sa rozhodnutie o úprave práv a povinnosti v zmysle
§ 36 Zákona o rodine stáva neúčinným ex lege v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov maloletého
dieťaťa za predpokladu obnovenia všetkých funkcii tohto spolužitia ( R 31/1968 a R 8/1982 ). Uvedené
závery vyplývajú z rozhodovacej činnosti Slovenských súdov, ale napr. aj zo stále použiteľnej judikatúry

Nejvyššího soudu České soc. republiky ( sp. zn. 1 Cz 134/79 ). Z uvedenej judikatúry je zrejmé, že
pokiaľ nedošlo k obnoveniu partnerského spolužitia, je osoba povinná z výživného naďalej povinná
plniť vyživovaciu povinnosť v súlade s vykonateľným rozhodnutím o výživnom. Rozhodovacia prax
slovenských súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu (§ 36 Zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti

tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod
manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.
januára 2010, sp. zn. 3 Cdo 306/2009 ). Naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, nie je
závislé od okolnosti, či sú alebo nie sú manželia, ani od okolnosti, či spolu bývajú alebo nie. Slovenský
právny poriadok neukladá povinnosť bývať spolu ani manželom, ani rodičom dieťaťa. Preto splnenie

tejto podmienky treba posudzovať komplexne a zisťovať, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu,
resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. Môže nastať prípad, že rodičia maloletého spolu nebývajú
a napriek tomu spolu žijú. A naopak, i keď spolu rodičia bývajú, nemusia spolu žiť. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné že od februára 2023 netvorili partnerské spolužitie, ale žili len ako rodičia
v spoločnom dome, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Z výsledkov dokazovania súd zistil,

že účastníci konania bývali v spoločnom dome oddelene, mali oddelené potraviny, každý z nich si
kupoval všetko sám, mali rozdelené riadenie domácnosti a pod.. Pokiaľ aj účastníci konania žili v
spoločnej domácnosti v čase od 2/2023 do 2/2024, spoločne sa podieľali na nákladoch domácnosti a
otec vykonával osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v čase výkonu práce matky, uvedené skutočnosti
nemajú za následok zrušenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Nakoľko

počas uvedeného obdobia bol naďalej účinný ( právoplatný a vykonateľný ) rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 27P/10/2020-62 zo dňa 19.5.2020 o vyživovacej povinnosti otca a k obnoveniu
partnerského spolužitia účastníkov konania v rozhodnom čase nedošlo, bol otec povinný rešpektovať
vykonateľné rozhodnutie a svoju zákonnú povinnosť finančne prispievať na mal. D. B.. Pokiaľ sa otec
vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa podieľal aj vecnými plneniami, resp. zakúpením napr.

ošatenia, obuvi, stravy, poskytovanie bývania, uvedené plnenia považoval súd za plnenia nad rámec
určeného výživného. V čase, keď medzi účastníkmi konania neexistovalo partnerské spolužitie, otec
vedel,resp.vedieťmal,žejehoprvoradázákonnápovinnosťjeplneniesivyživovacejpovinnosti,nakoľko
zanedbanie tejto povinnosti môže mať aj trestnoprávne následky.

Jednoznačne teda možno konštatovať, že aj v predmetnom období vymedzenom obžalobou trvala
povinnosť obžalovaného ako otca mal. dieťaťa D. B. B. plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá
bola určená právoplatným rozsudkom súdu v konaní sp. zn. 27P/10/2020. Aj súdy v rámci konania sp.
zn. 25P/79/2024 dospeli k záveru, že rodičia dieťaťa v danom období neobnovili spolužitie a spoločnú
domácnosť, hoci bývali v spoločnom rodinnom dome. Otec dieťaťa potom nepochybne bol povinný platiť

výživné v stanovenej výške. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného, je pravdou, že v zmysle vyššie
uvedeného rozsudku č. k. 27P/10/2020-62 zo dňa 19.5.2020 je vo výroku výslovne uvedené, že otec
sa zaväzuje prispievať na výživu mal. D. B. B., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške 150 € mesačne, z
ktorého 50 € predstavujú náklady na škôlku. V konaní bolo preukázané, že maloletý začal navštevovaťzákladnú školu v Žiari nad Hronom od septembra roku 2023. Do tej doby chodil do škôlky resp. do
predškolskej, čo preukazuje i potvrdenie Materskej školy M. N. O. L. X, P. C. M. Q. X, F. G. H. ( č.l. 324
spisu ). Hoci takto formulovaný výrok civilného rozsudku podľa súdu pripúšťa z materiálneho hľadiska

ako i z hľadiska zohľadnenia najlepšieho záujmu mal. dieťaťa aj ten výklad, že výška výživného je
určená v sume 150,-Eur mesačne bez ohľadu na to, že maloletý prestal chodiť do škôlky, avšak začal
navštevovať základnú školu, z pohľadu vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti je podľa súdu potrebné
vychádzať striktne a formálne z takého výkladu, že čiastka 50,-Eur je viazaná na náklady súvisiace so
škôlkou.Zuvedenýchdôvodovsúdvrámcidlhunavýživnomvzmyslevymedzeniaskutkovejvetypočítal

výšku výživného za obdobie mesiacov september 2023 až február 2024 v sumách po 100,-Eur mesačne.

Ďalej mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/28/2024-112 zo
dňa 17.4.2024, právoplatným dňa 30.4.2024 bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného,
podľa ktorej sa otec zaviazal platiť na mal. D. B. B. výživné vo výške 250,-Eur mesačne, vždy do 10-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 19.2.2024. Zároveň sa

zaviazal zaplatiť k rukám matky dieťaťa zameškané výživné za obdobie od 19.2.2024 do 17.4.2024 vo
výške 234,50,-Eur, a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ku zvýšeniu výživného
došlo počínajúc od 19.2.2024 a preto súd upravil skutkovú vetu pokiaľ ide o dobu neplnenia vyživovacej
povinnosti do 18.2.2024, keďže z výpovedí obžalovaného i oprávnenej bez pochybností vyplynulo, že
zvýšené výživné obžalovaný riadne platil, a to vrátane nedoplatku v sume 234,50,-Eur. Potom aj dlžnú

sumu výživného súd vypočítal nie za celý mesiac február 2024, ale za 18 dní, čo činí 62,-Eur ( 100,-
Eur : 29 dní v mesiaci x 18 dní ). Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že výživné za mesiac február 2024 sa nemá
počítať do dlžnej sumy, lebo za tento mesiac už platil tých 234,50,-Eur, toto tvrdenie je nedôvodné, keďže
výživné mu v zmysle rozsudku č. k. 25P/28/2024-112 bolo zvýšené od 19. februára 2024 a zároveň
i nedoplatok bol vypočítaný od 19. februára a nie za celý mesiac február 2024.

K jednotlivým platbám a uhrádzaným nákladom zo strany obžalovaného, na ktoré poukazoval vo svojej
výpovedi, súd ako plnenie vyživovacej povinnosti započítal platby za základnú školu, ktoré obžalovaný
preukázal v sume dvakrát po 75,-Eur ( platby zaplatené z jeho účtu priamo na účet školy dňa 17.9.2023
a 21.1.2024 ) a tiež jednu platbu za ZUŠ, rovnako vo výške 75,-Eur ( platba zaplatená z jeho účtu

na účet školy dňa 19.9.2023 ). Ďalšiu platbu za ZUŠ vo výške 90,-Eur už súd do plnenia výživného
nezapočítaval, nakoľko táto bola realizovaná až 25.2.2024, teda po období vymedzenom v skutkovej
vete. Celková dlžná suma na výživnom za obdobie od mesiaca február 2023 do 18. februára 2024 potom
predstavuje výšku 1.387,-Eur. Výpočet je nasledovný : 150,-Eur x 7 mesiacov ( február až august 2023 )
+ 100,-Eur x 5 mesiacov ( september 2023 až január 2024 ) + 62,-Eur za 18 dní februára 2024 = 1.612,-

Eur – 3 x 75 Eur = 1.387,-Eur.

Pokiaľ obžalovaný uvádzal svoje ďalšie rôzne výdavky, ktoré mal zaplatiť v súvislosti s uhrádzaním
potrieb mal. dieťaťa, ako korčule, otepľovačky, pulóver, školská taška, zošity, čo malo byť spolu 242,-
Eur, v tomto prípade sa jednalo o bežné plnenia a darčeky, ktoré z hľadiska judikatúry súdov nemožno

započítavať na platenie výživného, keďže obdobné náklady nepochybne uhrádzala i matka dieťaťa.
Taktiež výdavky na stravu dieťaťa, keď ho mal otec vo svojej starostlivosti nemožno započítavať na
platenie výživného, pričom rovnako v čase svojej starostlivosti zabezpečovala stravu dieťaťa matka.
K otázke poukazovania peňažných súm na účet matky v tom ktorom mesiaci súd v prvom rade
poukazuje,žesámobžalovanýktýmtoprevodompísalpoznámkyvznení„Hypo,mobil,sušička,internet,

voda, poistka“ a podobne, pričom išlo o jednorazové prevody v rôznych sumách. Následne pri platbách
za mesiace október 2023 až február 2024, ktoré boli v rovnakých sumách po 290,-Eur, ešte naviac do
poznámky pripojil „D.“. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že v rámci nákladov bývania v rodinnom dome
obžalovaný a oprávnená uhrádzali pravidelné platby 466,-Eur mesačne hypotéku, 275,-Eur mesačne
C. I. I., 110,-Eur mesačne elektrinu, 15 - 30,-Eur mesačne splátky za sušičku, cca 30,-Eur mesačne

internet, cca 30,-Eur mesačne telefón. Pravidelné mesačné platby, ktoré mal obžalovaný zasielať matke
dieťaťa na účet ( podľa jej výpočtu ) predstavovali cca. 228,-Eur. Okrem toho však uhrádzali i rôzne
nepravidelné platby ako poistenie nehnuteľnosti, platby za vodu, miestne poplatky za komunálny odpad,
daňznehnuteľností,nákladynaúdržbudomu,kúrenieainé.Podľavzájomnejdohodysinákladybývania
rozdelili na polovicu. Je celkom zrejmé, že už pri orientačnom spočítaní týchto platieb nie je možné, aby

prevody na účet matky, ktoré dokladoval obžalovaný zahŕňali aj výživné na mal. dieťa v sumách po 150,-
Eur resp. 100,-Eur mesačne.V zmysle § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustnélendohodou.Akideovýživnépremaloletédeti,započítanieniejemožné.Jednásaokogentné

ustanovenia zákona. Podľa zákona teda nie je vôbec prípustné vykonávať započítanie rôznych platieb
súvisiacich so splácaním úverov, splátok, mesačných faktúr, daní, poplatkov a podobných nákladov
splatbaminavýživumaloletéhodieťaťa,atoanidohodou.Pokiaľmalobžalovanýzato,žematkedieťaťa
platí okrem časti nákladov na bývanie aj výživné na mal. dieťa, nič mu nebránilo označiť konkrétne
platby ako výživné v prospech maloletého. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný výživné

v predmetnom období neuhrádzal vo výške ako mu ukladá právoplatný rozsudok súdu, čím naplnil
znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku
trestného činu, po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd dospel
k záveru, že obž. A. B. neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať a zaopatrovať iného úmyselným
konaním podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný bol počas celého predmetného obdobia riadne
zamestnaný a dosahoval pravidelné príjmy, z ktorých bez ťažkostí svoju vyživovaciu povinnosť plniť

mohol. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd nemal žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného
a preto ho uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.
zákona, na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Priúvaháchodruhuavýmeretrestusúdvychádzalzustanovení§34anasl.Tr.zákona,vzmyslektorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku

trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Pokiaľ ide o osobu obž. A. B., súd mal preukázané, že tento doposiaľ nemá žiaden záznam v registri

trestov a taktiež nemá záznamy o postihnutí za priestupok. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu zistil
u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že pred spáchaním
činu viedol riadny, bezúhonný život. Naproti tomu u neho nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle
§ 37 Tr. zákona. Po vyhodnotení osoby páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší život, ako aj
všetky okolnosti prípadu, a to najmä mieru zavinenia, dobu páchania a následok činu, dospel súd

k záveru, že na naplnenie účelu trestu bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 mesiacov. S poukazom na ust. § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň v zmysle § 50 ods. 2 Tr.
zákona obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zameškané

výživné k rukám matky mal. dieťaťa E. A. v sume 1.387,-Eur. Takýto trest súd považuje za dostatočný
jednak z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia na páchateľa. Počas
skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho
konania a splniť povinnosť zaplatiť dlh na výživnom, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr.
zákona rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť.