Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711218220
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1711218220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C.,
nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, A. D. E. a 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A. D. E., oboch
zastúpených: Mgr. Karol Fajnor, advokát, so sídlom Krasovského 13, Bratislava proti žalovaným: 1/ F.
G., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, A. D. E., 2/ H. G., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX, A. D. E. a 3/ I. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, A. D. E., všetci zastúpení: executio iuris advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 55 176 933, so sídlom Záhradnícka 71, Bratislava o umožnenie vstupu na susedný pozemok, na
odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.7.2019, č.k. 5C/325/2011-182,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcom priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a pôvodnému žalovanému
(Imrich Nagy) priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil 127 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci
pozemkov s parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX
nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. XXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie K.. Žalovaný je výlučným vlastníkom
pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie K., pričom tieto pozemky bezprostredne
susedia s pozemkami v spoluvlastníctve žalobcov. Na pozemku parc. č. XXX/XXX je stavba rodinného

domu so súpisným číslom XXX a na pozemku parc. č. XXX/XXX je stavba garáže so súpisným číslom
XXXX, ktoré stavby sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie K. a ich bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaný a pôvodná
žalovaná 2/. Dňa 9.4.2009 žalobcovia ohlásili stavebnému úradu obce Ivanka pri Dunaji uskutočnenie
stavebných prác na ich rodinnom dome, predmetom ktorých malo byť zateplenie rodinného domu,
výmena okien a oprava strešnej krytiny. Rozhodnutím zo dňa 11.5.2009 stavebný úrad obce Ivanka pri
Dunaji žalovanému a pôvodnej žalovanej 2/ podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona uložil, aby žalobcom

a vykonávajúcej stavebnej firme umožnili vstup na svoje pozemky. Proti tomuto rozhodnutiu podali
žalovaný a pôvodná žalovaná 2/ dňa 18.5.2009 odvolanie. Rozhodnutím zo dňa 20.7.2009 stavebný
úrad obce Ivanka pri Dunaji žalovanému a pôvodnej žalovanej 2/ podľa § 135 ods. 1 Stavebného
zákona uložil, aby žalobcom a vykonávajúcej stavebnej firme umožnili vstup na svoje pozemky, počasoktóbra 2009. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalovaný a pôvodná žalovaná 2/ dňa 12.8.2009 odvolanie.
Rozhodnutím zo dňa 22.4.2010 stavebný úrad obce Ivanka pri Dunaji žalovanému a pôvodnej žalovanej
2/ podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona uložil, aby žalobcom a vykonávajúcej stavebnej firme

umožnili vstup na svoje pozemky, počas júla 2010 v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. Proti tomuto
rozhodnutiu podali žalovaný a pôvodná žalovaná 2/ dňa 11.5.2010 odvolanie. Rozhodnutím zo dňa
17.2.2011 stavebný úrad obce Ivanka pri Dunaji podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona odkázal
žalobcov na súd a konanie prerušil, pričom konštatoval dlhodobo zlé susedské vzťahy medzi stranami.
V súčasnosti majú žalobcovia svoj rodinný dom zateplený zvonku z troch strán polystyrénom, zostáva

zatepliť už iba jednu stenu domu o rozmeroch približne 16x3 metra. Z článku o zateplení z vnútornej
strany a z článku o systéme vnútorného kapilárneho aktívneho zateplenia vyplýva, že existuje možnosť
zatepliť budovy aj z vnútornej strany. Vnútorné zateplenie je najvhodnejšie uplatniť u historických budov
alebo všade tam, kde sa môže narušiť architektonický vzhľad. Z tepelno-energetického hľadiska je
najvýhodnejšie zateplenie z vonkajšej strany, pretože chráni celý objekt a nevedie k vzniku tepelných
mostov. Avšak zateplenie z vnútornej strany je cenovo lacnejšie, keďže pri ňom nie je potrebné lešenie

a zhotovenie je nezávislé od počasia alebo ročného obdobia. Z technologického postupu zateplenia od
spoločnostiBaumitavýpisuzinternetovejstránkyL.-postup:zatepľujemesivýmpolystyrénomsúdzistil,
že spoločnosť Baumit vykonáva zateplenie minimálne 16 dní a spoločnosť ASB vykonáva zateplenie
podľa svojho technologického postupu 30 dní. Z fotodokumentácie z ohliadky vyplynulo, že rodinný
dom žalobcov je zateplený z troch strán, pričom posledná strana, ktorá nie je zateplená, je tvorená

stenou, ktorá sa nachádza takmer na hranici medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaného.
Medzi stenou rodinného domu žalobcov a hranicou pozemkov žalobcov je priestor o šírke približne
priemerného dospelého človeka. Z výpovede svedka I. G. súd zistil, že svedok býva v dome spolu so
žalovaným a pôvodnou žalovanou 2/. Uviedol, že z jeho strany by bola ochota povoliť vstup, avšak nie
za podmienky, že budú nútení čokoľvek demontovať. Svedok vyhlásil, že ak by mu žalobcovia zaplatili

200 eur, aby prístrešok odstránil a opätovne namontoval, tak to urobí. Súd prvej inštancie poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.11.2018, sp.zn. 22Cdo/3429/2007, podľa ktorého: „Kritériem
pro posouzení, co je nezbytnou dobou a nezbytnou mírou ve smyslu § 127 odst. 3 ObčZ, sice není
to, jak bude vlastník sousedící nemovitosti omezen ve svém právu, ale výhradně objektivní potřeba
toho, kdo se práva podle uvedeného ustanovení dovolává, ovšem i tato úvaha má své meze. Pokud

by míra nezbytnosti dosáhla takového stupně, že by se omezení vlastnického práva souseda blížilo či
prakticky rovnalo omezení založenému věcným břemenem, nebylo by namístě přiznat právo podle § 127
odst. 3 ObčZ, jelikož by tím došlo k takto výraznému omezení vlastnického práva bez jakékoli náhrady.“
Rovnako vychádzal z rozhodnutia R 37/1985 (Zo správy a rozhodovaní súdov vo veciach susedských
vzťahov, prejednanej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky,

Cpj 67/84, a schválenej plénom Najvyššieho súdu SSR 23.5.1985, Pls 1/85), v zmysle ktorého:
„Občiansky zákonník v ustanovení § 130a ods. 3 zakotvuje povinnosť vlastníka (užívateľa) umožniť
vstup susedovi na svoj pozemok za splnenia stanovených podmienok. Vstup na pozemok suseda je
vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, a preto sa pripúšťa len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje
údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Nie každé obhospodarovanie pozemku

alebo úprava stavby môže založiť právo vstupu na susedov pozemok. Toto právo vzniká len vtedy,
keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku takýto vstup nevyhnutne vyžaduje.“ Prvoinštančný
súd konštatoval, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vstupu na susedný pozemok za účelom
zateplenia steny ich rodinného domu. Vychádzajúc z právneho poriadku Slovenskej republiky uviedol,
že vlastnícke právo je ľudským právom chráneným Ústavou Slovenskej republiky a jeho obmedzenie

je možné iba v súlade s ústavnými princípmi akceptovateľnými v demokratickej spoločnosti. Jedným z
týchto obmedzení vlastníckeho práva je právna úprava tzv. „susedských práv“, konkrétne ustanovenie
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Aplikácia tohto ustanovenia a umožnenie vstupu cudzej osoby
na vlastný pozemok si vyžaduje splnenie nasledovných podmienok. Z časového hľadiska je vstup
na pozemok možný iba na nevyhnutnú dobu. Z vecného hľadiska je možné vstupom na pozemok

alebo stavbu na ňom stojacu obmedziť vlastníka iba v nevyhnutnej miere. Kumulatívne musí byť
splnená podmienka, že vstup si vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb,
pričom táto údržba alebo obhospodarovanie musí byť nevyhnutné. Splnenie podmienok nevyhnutnosti
údržby alebo obhospodarovania a nevyhnutnej doby zákon bližšie neurčuje, určenie miery a rozsahu
nevyhnutnosti je ponechaná na sudcovský výklad s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaný sú vlastníkmi
susediacich pozemkov v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd sa teda ďalej
zaoberal najmä podmienkou nevyhnutnosti údržby rodinného domu (v tomto prípade najmä zateplenieobvodovej steny), ktorý sa nachádza pri hranici medzi susednými pozemkami, tak ako to požadovali
žalobcovia. Žalobcovia argumentovali tým, že vykonať zateplenie je možné iba zo susedného pozemku,
postavením lešenia v šírke aspoň 1,5 metra a počas najviac 30 dní. Vykonaním dokazovaním, najmä

obhliadkou bolo zistené, že rodinný dom sa nenachádza na hranici medzi susednými pozemkami, ale
medzi stenou rodinného domu a hranicou pozemku žalobcov je priestor približne v šírke priemerného
dospelého človeka. Na túto časť pozemku je možné sa dostať ľahkým prekonaním prekážky, ktorú tvorí
plot v prednej časti pozemku (fotografie č. 3 až 5 z ohliadky), prípadne aj zo strechy predmetného
rodinného domu. Inými slovami, k stene rodinného domu, ktorú žalobcovia chcú zatepliť, sa dá dostať

aj inak ako cez pozemok žalovaného. Nie je teda nevyhnutné stavať lešenie, minimálne do výšky
180 cm od zeme je možné zatepliť stenu bez vstupu na pozemok žalovaného. Vo zvyšnej časti je
možné využiť istenie pracovníka pomocou visiaceho lana nie bezpodmienečne zo strechy, ktorej hrana
previsuje obvodovú stenu rodinného domu, ale zo zeme, prípadne využiť kotvenie o stenu domu.
Uvedeným postupom by sa žalobcovia, prípadne pracovníci vykonávajúci zateplenie, nachádzali na
vlastných pozemkoch, neboli by na pozemku žalovaného, a teda by nedošlo k obmedzeniu jeho

vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie naviac dodal, že okrem zateplenia z vonkajšej strany obvodovej
steny, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že existuje aj možnosť vykonania zateplenia z vnútornej
strany dotknutej steny, pričom pri zvolení tejto varianty je absolútne nepotrebné vstupovať na susedný
pozemok.

4. Okrem nevyhnutnosti vstupu na pozemok sa prvoinštančný súd zaoberal aj podmienkou
nevyhnutnosti vykonania údržby rodinného domu. Žalobcovia v konaní tvrdili, že rodinný dom prešiel
kompletnou rekonštrukciou až na jednu časť. V tomto smere prvoinštančný súd prisvedčil argumentácii
žalovaného, že žalobcovia nepredložili dôkaz, ktorý by preukázal potrebu zateplenia rodinného domu,
okrem konštatovania, že už zvyšné časti domu prešli rekonštrukciou a týmto spôsobom by sa odstránili

niektoré tepelné mosty, navyše v situácii, keď protistrana sporila aj toto tvrdenie. Z uvedeného súd
prvej inštancie dospel k záveru, že nie je naplnená podmienka nevyhnutnosti údržby spôsobom, ako
to navrhujú žalobcovia.
5. Prvoinštančný súd konštatoval, že vstup na cudzí pozemok je vážnym zásahom do vlastníckeho
práva a je možný iba v nevyhnutnej miere, ako to predpokladá § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Nie každé obhospodarovanie pozemku alebo úprava stavby môže založiť právo vstupu na susedov
pozemok. Vzhľadom na to, že pri „susedských právach“ dochádza ku stretu dvoch rovnakých ľudských
práv, je potrebné vychádzať zo zásady vzájomnosti, teda ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej
veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci. Súd
prvej inštancie v otázke nevyhnutnosti podporne poukázal na doktrinálny výklad, ktorý uvádza, že o

nevyhnutnosť vstupu pôjde iba vtedy, ak údržba alebo obhospodarovanie nie je možné uskutočniť
inak. Na druhej strane o nevyhnutnosť nepôjde, ak údržba alebo obhospodarovanie je iba výhodnejšie
v prípade realizácie činností spojených so vstupom na susediaci pozemok. Nevyhnutnosť časového
ohraničenia vstupu na pozemok je treba posudzovať z objektívneho hľadiska. Vo vzťahu k povinnosti
umožniť vstup nie sú preto rozhodné subjektívne časové možnosti toho, kto sa vstupu domáha. Súd

prvej inštancie ďalej pripomenul, že nevyhnutná miera znamená i to, že vlastník pozemku alebo stavby
nemôže príslušné právo vykonať inak, než práve pri vstupe na cudzí pozemok. Pokiaľ je v jeho
možnostiach využiť k týmto prácam vlastný pozemok alebo stavby, i keď s väčšou námahou alebo
vyššími nákladmi, nemožno mu za účelom ich pohodlnejšieho výkonu vstup na cudzí pozemok povoliť.
Keďže sa žalobcom v konaní nepodarilo preukázať nevyhnutnosť vstupu na pozemok žalovaného

pri údržbe svojho rodinného domu, čím sa nenaplnila základná podmienka pre umožnenie aplikácie
ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) a v spore úspešnému žalovanému priznal proti v spore neúspešným žalobcom v celom
rozsahu nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Proti rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia
považovali napadnutý rozsudok za vecne nesprávny, keď prvoinštančný súd pri svojom rozhodovanínevykoval navrhované dôkazy nevyhnutné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe
tých, ktoré vykonal, došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto aj samotné rozhodnutie
prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa

okrem toho bez právne relevantných dôvodov majúcich pôvod vo vykonanom dokazovaní odklonil od
svojho pôvodného rozhodnutia uvedeného v rozsudku zo dňa 20.2.2015, v ktorom žalobe žalobcov
vyhovel. Žalobcovia mali za to, že prvoinštančný súd sa pri svojom rozhodovaní a odôvodňovaní
rozsudku opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami a v konaní predloženými dôkazmi,
ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, a ktoré boli zo strany žalobcov opakovane

zdôrazňované. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcov pri svojom rozhodovaní a odôvodňovaní
rozsudku, ktorého predmetom je umožnenie vstupu na susedný pozemok, vychádzal výlučne z
tvrdení žalovaného, pričom vôbec sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcov týkajúcou sa objektívnej
nemožnostianerealizovateľnostivykonávaniazatepľovacíchprácnanehnuteľnostižalobcovspôsobom,
ktorý by vylúčil akýkoľvek aj minimálny zásah do vlastníctva žalovaného. Žalobcovia namietali, že
súd prvej inštancie vo veci nevykonal ani dôkazy navrhované žalobcami, a to vyjadrenie stavebných

firiem vykonávajúcich zatepľovanie, či je možná realizácia zateplenia výškovým spôsobom, ktoré
bolo prezentované pri vykonaní ohliadky na mieste samom dňa 30.7.2019. Tieto boli podstatné na
preukázanie objektívnej možnosti/nemožnosti vykonávania zateplenia týmto spôsobom a žalobcovia
mali za to, že tento spôsob nie je realizovateľný. Uvedené potvrdzujú aj vyjadrenia stavebných firiem,
ktoré predložili odvolaciemu súdu, a ktoré nebolo možné predložiť v prvoinštančnom konaní z dôvodu

krátkosti času medzi obhliadkou a pojednávaním (1 deň). Žalobcovia uviedli, že prvoinštančný súd na
jednej strane tvrdil, že zateplenie je možné vykonať metódou výškových prác a preto nie je potrebný
prístup na pozemok žalovaného, avšak na strane druhej nepripustil ďalšie dokazovanie navrhované
žalobcami týkajúce sa práve vykonávania tejto metódy zatepľovania a jej realizovateľnosti, resp.
nerealizovateľnosti. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie nemal v priebehu konania žiadnym

spôsobom preukázané, že zatepľovanie touto metódou je reálne a aj napriek tomu bez akejkoľvek
príslušnej odbornosti určil, že to realizovateľné je. Napadnuté rozhodnutie považovali žalobcovia za
nepreskúmateľné a vydané predčasne. Podľa ich názoru súd prvej inštancie sa opomenul akokoľvek
zaoberať aj skutočnosťou, že žalobcovia boli v minulosti opakovane inzultovaní žalovaným a existuje
dôvodná obava, že by sa uvedené mohlo opakovať aj v tomto prípade, ak by sa náhodou stalo, že by

sa neoprávnene aj keď neúmyselne vstúpilo na pozemok vo vlastníctve žalovaného (prekročila by sa
hranica čo i len vo vzduchu). K takémuto vstupu by určite došlo, nakoľko nie je realizovateľné vykonávať
zatepľovanie domu z menej ako 50 cm širokého pásu patriaceho žalobcom, ktorý sa nachádza medzi
stenou domu žalobcov a pozemkom žalovaného. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky hranica vyznačená na pozemku sa predlžuje zvislo do zeme a do vzduchu. Teda akýkoľvek

presah tejto hranice, ku ktorému by s istotou došlo pri realizácii zatepľovania spôsobom ako uviedol
súd prvej inštancie, teda výškovými prácami (aj keby tieto boli realizovateľné, čo nie sú) a prácami z
pásu širokého ani nie 50 cm (aj keby tieto boli realizovateľné, čo nie sú), by znamenalo neoprávnený
zásah do vlastníckeho práva žalobcu, čo by viedlo iba k nepredvídateľným problémovým situáciám,
ktorým sa žalobcovia podanou žalobou chceli vyhnúť. Žalobcovia mali za to, že nie je reálne vykonať

zatepľovanie, keď iba materiál na zatepľovanie ma šírku 20 cm bez toho, aby manipuláciou nebola
presiahnutá hranica pozemku žalovaného. Súd prvej inštancie bez ďalšieho iba vcelku prijal tvrdenia
žalovanéhoatietobezďalšiehoprijalzapodstatnéanazákladetýchtospolusosvojounerealizovateľnou
predstavou zatepľovania rozhodol. Z uvedených dôvodov považovali žalobcovia napadnuté rozhodnutie
za vydané predčasne. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku žalobcovia uviedli, že sám

prvoinštančný súd uviedol, že zo samotnej obhliadky a z nej vyhotovenej fotodokumentácie, a teda
z vykonaného dokazovania je nesporné, že rodinný dom žalobcov je zateplený z troch strán, pričom
posledná strana, ktorá nie je zateplená, je tvorená stenou, ktorá sa nachádza takmer na hranici medzi
pozemkami žalobcov a žalovaného. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobcovia nemajú
dokončené zateplenie svojho domu zo strany od žalovaného, preto sa žalobou domáhajú svojich práv,

aby mohli zateplenie dokončiť a mať tak kompletne zateplený dom. K samotnej potrebe vykonania
zateplenia sa žalobcovia opakovane vyjadrovali už v priebehu konania, a toto odôvodňujú nevyhnutnou
potrebou zateplenia rodinného domu, ktorý bol postavený ešte v roku 1986, teda je v dnešnej dobe
viac ako 30 rokov starý. Už z uvedeného jednoznačne vyplýva potreba nevyhnutnosti údržby v podobe
zateplenia, a to spôsobom, ako to navrhujú žalobcovia. K možnosti zateplenia dotknutej steny z vnútra

sa žalobcovia opakovane vyjadrovali, že toto v aktuálnom stave začatého zatepľovania nie je možné,
nakoľko 3 strany rodinného domu sú už zateplené z vonkajšej strany a preto je zateplenie potrebné
riadne a v súlade s technickými požiadavkami a postupmi dokončiť z vonkajšej strany. Okrem toho
prestup tepla a vlhkosti by v prípade zateplenia domu z troch vonkajších strán a jednej vnútornejstrany spôsoboval prestup rosného bodu vody do múrov rodinného domu, čo by malo nežiadané
následky, ktoré by mohli časom spôsobiť samotnú deštrukciu celej stavby. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania (technologického postupu výrobcu BAUMIT) minimálna doba zatepľovania vzhľadom na

dodržanie všetkých technologických postupov je 16 dní. Ak sa k tomu pripočítajú 4 dni víkendu a
prípadné dni s nepriaznivým počasím, skutočne predpokladaný čas, počas ktorého by mali byť všetky
potrebné práce na zatepľovaní domu vykonané sú cca. 25-30 dní, počas ktorých bude nevyhnutné
na pozemkoch patriacich do výlučného spoluvlastníctva žalovaného postaviť trubkové lešenie v šírke
cca. 1,5 metra od stavby žalobcov, a to po celej dĺžke stavby – rodinného domu patriaceho žalobcom.

Za nesprávny považovali argument prvoinštančného súdu, že pokiaľ je v možnostiach žalobcov využiť
k týmto prácam vlastný pozemok alebo stavby, i keď s väčšou námahou alebo vyššími nákladmi,
nemožno žalobcom za účelom ich pohodlnejšieho výkonu vstup na pozemok žalovaného povoliť.
Žalobcovia poukázali na to, že iné riešenie ako vykonať zateplenie pomocou postavenia lešenia a teda
s nevyhnutnosťou v minimálnom rozsahu vstúpiť na pozemok žalovaného objektívne realizovateľné
nie je. Tiež uviedli, že ani opakovane vydané opatrenia – Rozhodnutia Obce Ivanka pri Dunaji ako

príslušného stavebného úradu neviedli k možnosti výkonu uvedených práv na strane žalobcov a týmto
nebol vstup na pozemky patriace žalovanému umožnený. Teda aj samotný stavebný úrad pri ohliadke
na mieste samom mal za to, že zatepľovacie práce je možné vykonať iba vstupom na pozemok
žalovaného, čo potvrdil v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Posledným vydaným rozhodnutím č.
3486/10/380/11 zo dňa 17.2.2011 Obec Ivanka pri Dunaji ako príslušný stavebný úrad odkázala

účastníkov konania (žalobcov) na súd, pričom zároveň rozhodla o prerušení celého konania podľa §
137 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, a to až do doby než rozhodnutie súdu nadobudne
právoplatnosť. Žalobcovia mali za to, že postavením lešenia a vykonávaním zatepľovacích/udržiavacích
prác na dome patriacom žalobcom, by žalovaný bol obmedzovaný iba v minimálnej miere. Okrem toho
žalobcovia sú/budú povinní počínať si tak, aby žalovanému nebola spôsobená žiadna škoda, ako aj

dodržiavať všetky ostatné povinnosti, aby tak predišli neprimeranému obmedzovaniu vlastníckych práv
žalovaného. Zateplenie poslednej obvodovej steny domu žalobcov a vykonanie potrebnej/nevyhnutnej
údržby je podľa názoru žalobcov možné realizovať/vykonať výlučne formou postavenia lešenia, a to aj
sčasti na pozemkoch patriacich žalovanému. Vykonanie zateplenia a nevyhnutnej údržby nehnuteľnosti
(rodinného domu) preto nevyhnutne vyžaduje, aby žalovaný umožnil žalobcom na nevyhnutnú dobu

vstup na ich pozemky, čo však žalovaný opakovane a bezdôvodne odmieta. Žalobcovia z vyššie
uvedených dôvodov považovali napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne. Prvoinštančný súd pri
svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie prvoinštančného súdu súčasne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
v značnej časti, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je nepreskúmateľné. Pokiaľ chcel

súd rozhodnúť v súlade s objektívnou pravdou a tak ako rozhodol, bol povinný vykonať ďalšie
dokazovanie, najmä ohľadne metódy vykonania zateplenia výškovými prácami (či sú realizovateľné
a či sú realizovateľné spôsobom neprekročenia hranice pozemku žalovaného ani vo vzduchu), čo
však neurobil a vydal rozhodnutie predčasne. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia
navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že uloží žalovanému povinnosť umožniť

žalobcomvstupnapozemkyparc.č.XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX,zapísanénaLVč.XXXX,vedenom
Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne územie K., za účelom vykonania zateplenia
a údržby rodinného domu so súpisným číslom XXX, G. D. M. XX N. A. D. E., a to na dobu 30 dní
odo dňa, ktorý oznámia žalobcovia žalovanému 14 dní vopred s tým, že žalobcovia sú oprávnení za
účelom postavenia lešenia demontovať prístrešok vo vlastníctve žalovaného a po vykonaní prác opäť

prístrešok umiestniť na pôvodné miesto, pričom vstup na pozemky bude žalobcom, resp. pracovníkom
vykonávajúcim práce umožnený denne od 08:00 hod. do 18:00 hod. počas pracovných dní, a po
vzájomnej dohode aj v inom čase alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

7. Pôvodný žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril podaním zo dňa 21.1.2020, v ktorom uviedol,
že žalobcovia pre odôvodnenie svojho odvolania používajú ako dôkaz úporným tvrdením a opomínajú
ako dôkaz fakty a právne skutočnosti, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané a
ktorými boli tvrdenia žalobcov vyvrátené. Žalobcovia sa pokúšajú podávať odvolanie aj z toho dôvodu,
že pri odôvodňovaní svojho rozsudku sa súd opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami,

avšak Civilný sporový poriadok odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nepripúšťa. Žalobcovia
neuviedli, ktoré právne relevantné skutočnosti mal súd opomenúť pri svojom rozhodovaní. Podľa
názoru žalovaného odôvodnenie odvolania vychádza z tautologického výkladu spisového materiálu,
kde okrem skutočnosti, že žalobcovia nepripúšťajú nedôvodnosť podaného žalobného návrhu, pripisujúmnohým listinám, nimi predkladaným v konaní vlastnosti, ktoré nemajú. Mal za to, že súd prvej
inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré mohli prispieť k náležitému objasneniu veci. K
tvrdeniam žalobcov, že súd vychádzal výlučne len z jeho tvrdení, pričom sa vôbec nevysporiadal

s argumentáciou žalobcov týkajúcou sa objektívnej nemožnosti a nerealizovateľnosti vykonávania
zatepľovacích prác na nehnuteľnosti žalobcov spôsobom, ktorý by vylúčil aj minimálny zásah do jeho
vlastníctva, žalovaný uviedol, že žalobcovia popierajú tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa oboznámil
so stavom na mieste samom a vyhodnotil tvrdenia žalobcov ako ničím nepodložené a z vlastného
poznatku ich vyvrátil, keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zistil, že medzi

nehnuteľnosťou žalobcov a jeho nehnuteľnosťou je pás v šírke 50 cm, ktorý umožňuje dostatočný
priestor na manipuláciu pri zatepľovaní nehnuteľnosti žalobcov, napr. prostredníctvom výškových prác.
Tvrdenie, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal ani dôkazy navrhované žalobcami, a to vyjadrenie
stavebných firiem vykonávajúcich zatepľovanie, či je možná realizácia zateplenia výškovým spôsobom,
ktoré bolo prezentované pri vykonaní obhliadky na mieste samom dňa 30.7.2019, považoval žalovaný
za zavádzajúce, keďže súd neprezentoval možnosť realizácie zateplenia výškovým spôsobom, ale

obhliadkou na mieste samom vyhodnotil pravdivosť tvrdení účastníkov konania. Poukázal na znenie §
186 ods. 1 C.s.p.: „Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti , ako aj právne
predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú", podľa

ktorého mal súd prvej inštancie možnosť posúdiť sám, či je daná vec realizácie spôsobom, ktorý súd
prvej inštancie pozná alebo nie. Tvrdenia žalobcov, že tieto vyjadrenia stavebných firiem boli podstatné
na preukázanie objektívnej možnosti/nemožnosti vykonávania zateplenia týmto spôsobom, je podľa
názoru žalovaného zavádzajúca, keďže tieto firmy sa žiadnym spôsobom nevyjadrili a nemohli vyjadriť,
že to možné nie je, ale že takýmto spôsobom zateplenie nerealizujú. Čo sa týka objektívnej možnosti

alebo nemožnosti žalovaný uviedol, že žalobcovia neprodukovali žiadny dôkaz a ani taký dôkaz vykonať
nenavrhli, z ktorého by bolo zrejmé, že takéto stavebnotechnické riešenie nie je možné. Skutočnosť,
že nejaká spoločnosť nie je schopná zrealizovať zateplenie prostredníctvom výškových prác nie je
podľa názoru žalovaného dôkaz a preukazuje to len skutočnosť, že táto firma realizovala zateplenie
len na nízkych budovách, keďže zateplenie bytových domov sa inak ako realizáciou výškových prác

nedá realizovať. Žalobcovia nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie, len vyjadrenie spoločnosti, ktorá to
nie je vraj schopná zrealizovať. Uvedené potvrdzujú aj kópie mailov, ktoré spolu s odvolaním žalobcovia
zaslali. Žalovaný zopakoval, že žalobcovia nenavrhli a ani neprodukovali jediný dôkaz, z ktorého by bolo
zrejmé, že neexistuje stavebnotechnické riešenie, ktoré by umožňovalo zatepliť nezateplenú časť domu
žalobcov bez nevyhnutnosti strpenia zabratia časti jeho nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že tvrdenia

žalobcov, že súd opomenul akokoľvek zaoberať sa aj skutočnosťou, že žalobcovia mali byť v minulosti
z jeho strany inzultovaní, je tvrdením, ktoré nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k žalobnému návrhu a
už vôbec nebolo toto tvrdenie zo strany žalovaných nejakým spôsobom preukázané. Žalovaný takéto
tvrdenie poprel a naopak uviedol, že v minulosti boli medzi nimi dobré vzťahy a aj napriek tej skutočnosti,
že žalobcovia postavili dom s odstupom menším ako predpokladal platný právny poriadok, nežiadal

to odstrániť. Aj napriek tejto skutočnosti sa domáhajú obmedzovať jeho vlastnícke právo vo väčšom
rozsahu, ako je slušné, ako im platný právny poriadok umožňuje a nehanbia sa to realizovať spôsobom,
ktorý odporuje dobrým mravom, uvádzaním neprávd a klamstiev. To, čo podľa žalobcov by sa mohlo
stať (pri možnom porušení práva žalovaného žalobcami) predsa nie je možné podľa názoru žalovaného
zo strany súdu preskúmať, keď súd nevie, čo sa stane v budúcnosti. Navyše, keď žalobcovia pripúšťajú

možnosť porušovania jeho práva, takéto ich konanie, aj keď len potenciálne, nemôže požívať ochranu
platným právnym poriadkom a vyčítať súdu, že sa nezaoberal takýmito informáciami, nemá nie len
z pohľadu žaloby, ktorou sa na súd obrátili, ale ani z iných dôvodov, žiadne opodstatnenie. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcov, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nemajú dokončené zateplenie
svojho domu zo strany od žalovaného, preto sa žalobou domáhajú svojich práv, aby mohli zateplenie

dokončiť, toto tvrdenie je podľa názoru žalovaného pravdivé len z časti. Žalobcovia síce nemajú
dokončené zateplenie, ale na realizáciu stavebných úprav nemajú a ani nemali právoplatné stavebné
povolenie,napriektomutietostavebnéúpravyrealizovali.Jezrejmé,žežiadneprávonarealizáciutýchto
stavebných úprav nikdy nemali a ani nemajú. Samotní žalobcovia priznávajú, že žiadna nevyhnutnosť
zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nie je, keďže nikdy ju nepreukázali a ani sa len nepokúsili

ju preukázať. To, že sa žalobcovia k potrebe vykonania zateplenia vyjadrili, podľa názoru žalovaného
neznamená, že by uniesli svoje dôkazné bremeno o jej nevyhnutnosti. Napriek vyjadreniam žalobcov
je každému zrejmé a jasné, že zateplenie alebo nezateplenie rodinného domu nemá nič spoločné s
vekom stavby. Naopak, v súčasnosti sa pri vhodnom projektovaní stavieb zateplenie ani neodporúča(tzv. energeticky pasívne stavby). Skutočnosť, že sa žalobcovia vyjadrovali k možnosti zatepľovania
zvnútra, nemá nič spoločné s tým, že by svoje tvrdenia aj niečím preukázali. Ak sa niečo dá realizovať
aj keď spôsob realizácie je nákladnejší ako zásah do práv žalovaného, nie je právny dôvod na to,

aby žalovaného platný právny poriadok (rozhodnutím súdu), niečím zaťažoval, predsa predstavy a
rozmary žalobcov nie je povinný znášať. Ak majú žalobcovia problém z potenciálnym prestupom tepla,
ktorý nikdy nepreukázali, nech svoju stavbu zateplia zvnútra zo všetkých strán, nie len zvonka, čo
realizovali porušením platných právnych predpisov v oblasti verejného práva. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalobcov, že niečo vyplynulo z vykonaného dokazovania, konkrétne niečo z technologického postupu

spoločnosti BAUMIT, žalovaný uviedol, že žalobcovia sa ani len nepokúsili preukázať spojitosť medzi
ich požiadavkami a montážnym procesom odporúčaným danou spoločnosťou. V danom montážnom
postupe nebola dĺžka odporúčanej montáže viazaná ani na množstvo zatepľovanej plochy a už vôbec
nebolopreukázanézuvedenéhopostupu,žebysamuselovstupovaťnapozemokžalovaného.Žalovaný
uviedol, že vôbec nerozumie formulácii žalobcov, kde sa vyjadrujú o jeho spoluvlastníctve, keďže
predmetné nehnuteľnosti sú výlučne žalovaného. Žalobcovia vo vzťahu k tvrdeniu prvoinštančného

súdu, že „pokiaľ je v možnostiach žalobcov využiť k týmto prácam vlastný pozemok alebo stavby, i keď s
väčšou námahou alebo s vyššími nákladmi, nemožno žalobcom za účelom ich pohodlnejšieho výkonu,
vstup na pozemok žalovaného povoliť" tvrdili, že súd použil nesprávny argument, avšak neuviedli v
čom má byť táto argumentácia nesprávna, keďže v konaní bolo preukázané, že zateplenie je možné
robiť aj iným spôsobom (zvnútra, z výšky) a tvrdenia sa žalobcovia ani len nepokúsili preukázať a

navyše spochybňujú ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, od ktorej sa súd prvej inštancie
neodchýlil, keďže mu na to žalobcovia nedali žiadny právny dôvod. Žalovaný uviedol, že žalobcovia
požadujú postavenie lešenia na jeho pozemku nielen za účelom zateplenia, ale aj za účelom realizácie
udržiavacích prác na dome, o čom nebolo v priebehu celého konania ani len zmienky. Nielen, že v
priebehu celého konania žalobcovia nepreukázali nevyhnutnosť zateplenia ich rodinného domu, k čomu

nemajú ani len stavebné povolenie, ale navyše sa začínajú odvolávať na nejaké udržiavacie práce, ktoré
nikdy ani len nespomenuli, nie to špecifikovali, aby bolo zrejmé, či vstup na pozemok žalovaného je
nevyhnutný. Žalobcovia síce citujú ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale pozabudli,
že v celom konaní nevyhnutnosť zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nepreukázali. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal

žalovanému 100% úspech v odvolacom konaní.

8. Žalobcovia reagovali podaním zo dňa 21.2.2020, v ktorom uviedli, že trvajú na tom, že prvoinštančný
súd vo veci nevykonal dôkazy navrhované žalobcami, a to vyjadrenie stavebných firiem vykonávajúcich
zatepľovanie, či je možná realizácia zateplenia výškovým spôsobom, ktoré bolo prezentované pri

vykonaní ohliadky na mieste samom dňa 30.7.2019, pričom tieto sú podstatné na preukázanie
objektívnej možnosti/nemožnosti vykonávania zateplenia týmto spôsobom a mali za to, že tento spôsob
nie je realizovateľný. Uvedené potvrdili aj vyjadrenia stavebných firiem, ktoré žalobcovia predložili
odvolaciemu súdu. Podľa ich názoru nie je možné akceptovať bez akýchkoľvek ďalších podporných
argumentov tvrdenie súdu, že technika zatepľovania (výškovými prácami) ako ju prezentoval súd prvej

inštancie je realizovateľná. To, že sa súdu prvej inštancie javia podmienky na mieste samom ako
vhodné na vykonanie zatepľovacích prác akousi metódou výškových prác, nie je možné považovať za
dôvodné a preukázateľné, nakoľko súd prvej inštancie nie je odborne a technicky spôsobilý posúdiť
takúto skutočnosť. Je to len laický názor prvoinštančného súdu bez akejkoľvek odbornej, vecnej a
hlavne logickej argumentácie. Preto sa žalobcovia snažili preukázať najmä logickými, ale aj odbornými

argumentami nemožnosť vykonania zatepľovacích prác spôsobom, ako to uviedol prvoinštančný súd.
Okrem toho žalobcovia nákresmi jednoznačne preukázali nemožnosť realizovania zatepľovacích prác
akousi výškovou/lanovou metódou (spustením sa zo strechy domu žalobcov), nakoľko by nebolo možné
docieliť potrebnú manipuláciu so stavebným materiálom. Prvoinštančný súd teda nemal v priebehu
konania žiadnym spôsobom preukázané (laické pocity sudcu pri ohliadke na mieste samom nie sú

relevantným argumentom pre takéto tvrdenie), že zatepľovanie akousi výškovou metódou je reálne a aj
napriek tomu bez akejkoľvek príslušnej odbornosti určil, že to realizovateľné je. Uvedené rozhodnutie
prvoinštančného súdu je preto podľa názoru žalobcov nepreskúmateľné a vydané predčasne. Okrem
toho uviedli, že pri ohliadke na mieste samom bolo možné bez akýchkoľvek následkov využívať
pozemok žalovaného, čo v prípade realizácie spôsobom ako určil súd nebude v žiadnom prípade

možné, teda ani spôsob realizácie uvedený súdom prvej inštancie nebude možný. Žalobcovia tvrdili, že
skutočnosť, že žalobcovia boli v minulosti opakovane inzultovaní zo strany žalovaného, bolo v konaní
jednoznačne preukázané. Dôvodnú obavu z možného budúceho útoku na osoby žalobcov títo vyjadrili
v spojitosti so skutočnosťou, že menej ako 50 cm široký pás, v rámci ktorého by mali žalobcoviavykonávať zatepľovacie práce nie je dostatočný, nakoľko akékoľvek presiahnutie aj vo vzduchu by
znamenalo neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovaného. K takémuto presiahnutiu by určite
došlo, nakoľko nie je realizovateľné vykonávať zatepľovanie domu z menej ako 50 cm širokého pásu

patriaceho žalobcom, ktorý sa nachádza medzi stenou domu žalobcov a pozemkom žalovaného (a jeho
zvislou hranicou). Ako vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky hranica vyznačená na
pozemku sa predlžuje zvislo do zeme a do vzduchu. Teda akýkoľvek presah tejto hranice, ku ktorému
by s istotou došlo pri realizácii zatepľovania z priestoru užšieho ako 50 cm a spôsobom ako uviedol
prvoinštančný súd, teda výškovými prácami (aj keby tieto boli realizovateľné, čo nie sú), by znamenalo

neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, čo by viedlo iba k nepredvídateľným problémovým
situáciám, ktorým sa žalobcovia podanou žalobou snažia vyhnúť. Žalobcovia tvrdili, že nie je reálne
vykonať zatepľovanie, keď iba materiál na zatepľovanie ma šírku 20 cm bez toho, aby manipuláciou
nebola presiahnutá hranica pozemku žalovaného. Žalobcovia uviedli, že keby boli vzťahy medzi
žalobcami a žalovaným na rozumnej susedskej úrovni, tak by sa bolo možné dohodnúť na vykonaní
zatepľovacích prác aj mimosúdne a nemuselo by byť vedené toto konanie, preto obavy žalobcov z

možného konania žalovaného sú dôvodné. Výsledkom tohto konania má byť spravodlivé a zákonné
rozhodnutie, umožňujúce vykonanie zatepľovacích prác zo strany žalobcov na ich nehnuteľnosti, a
ktoré bude akceptované všetkými stranami. Žalobcovia konštatovali, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že rodinný dom žalobcov je aktuálne zateplený z troch vonkajších strán, pričom posledná
strana, ktorá nie je zateplená, je tvorená stenou, ktorá sa nachádza takmer na hranici medzi pozemkami

žalobcov a žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že zateplenie sa v súčasnosti pri vhodnom projektovaní
stavieb neodporúča, pričom poukazuje na energeticky pasívne stavby, je podľa názoru žalobcov úplne
bezpredmetné a absurdné, nakoľko stavba žalobcov nie je novostavba, ale 30 rokov stará stavba, ktorej
tepelné straty sú bez vykonaného úplného a riadneho zateplenia obrovské. Bez zateplenia poslednej
steny je funkčnosť zateplenia iba minimálna, nakoľko cez nezateplenú stenu dochádza k značným

tepelným stratám. Už z uvedeného jednoznačne vyplýva potreba nevyhnutnosti údržby v podobe
zateplenia, a to spôsobom, ako to navrhujú žalobcovia. K možnosti zateplenia dotknutej steny z vnútra
sa žalobcovia opakovane vyjadrovali, že toto v aktuálnom stave začatého zatepľovania nie je možné,
nakoľko 3 strany rodinného domu sú už zateplené z vonkajšej strany a preto je zateplenie potrebné
riadne a v súlade s technickými požiadavkami a postupmi dokončiť z vonkajšej strany. Okrem toho

prestup tepla a vlhkosti by v prípade zateplenia domu z troch vonkajších strán a jednej vnútornej strany
spôsoboval prestup rosného bodu vody do múrov rodinného domu, čo by malo nežiadané následky,
ktoré by mohli časom spôsobiť samotnú deštrukciu celej stavby. Na uvedené konštatovanie a tvrdenie
nie je podľa názoru žalobcov potreba predkladať žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko postačujú základné
(nie odborné) znalosti fyziky, ktoré sa v tomto prípade predpokladajú. Čo sa týka namietaného účelu

zo strany žalovaného, že okrem zatepľovacích prác uvádzajú žalobcovia po prvý krát aj vykonanie
udržiavacích prác na dome, k uvedenému žalobcovia uviedli, že žalovaný nezmyselne zavádza a
špekuluje. Zatepľovacie práce predsa predstavujú udržiavacie práce na nehnuteľnosti. Žalobcovia trvali
na tom a mali za dostatočne preukázané, že iné riešenie ako vykonať zateplenie pomocou postavenia
lešenia a teda s nevyhnutnosťou v minimálnom rozsahu vstúpiť na pozemok žalovaného objektívne

realizovateľné nie je. Postavením lešenia a vykonávaním zatepľovacích/udržiavacích prác na dome
patriacom žalobcom by pritom bol žalovaný obmedzovaný iba v minimálnej miere a po nevyhnutnú dobu.
Žalobcovia tiež uviedli, že ani opakovane vydané opatrenia – Rozhodnutia Obce Ivanka pri Dunaji ako
príslušného stavebného úradu neviedli k možnosti výkonu uvedených práv na strane žalobcov a týmto
nebol vstup na pozemky patriace žalovanému umožnený. Teda aj samotný stavebný úrad pri ohliadke na

mieste samom mal za to, že zatepľovacie práce je možné vykonať iba vstupom na pozemok žalovaného,
čo potvrdil v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Mali za to, že zateplenie poslednej obvodovej steny
domu žalobcov a vykonanie potrebnej/nevyhnutnej údržby je možné realizovať/vykonať výlučne formou
postavenia lešenia, a to aj sčasti (v minimálnom rozsahu) na pozemkoch patriacich žalovanému.
Vykonaniezatepleniaanevyhnutnejúdržbynehnuteľnosti(rodinnéhodomu)pretonevyhnutnevyžaduje,

aby žalovaný umožnil žalobcom na nevyhnutnú dobu vstup na ich pozemky. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalobcovia trvali na podanom odvolaní a žiadali, aby odvolací súd rozhodol tak,
ako je v ňom uvedené.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), na prejednanie veci v súlade s §
384 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. nariadil pojednávanie na deň 3.12.2025 za účasti sporových strán,
zopakoval a doplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie odvolacieho súdu a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Odvolací súd pojednával v neprítomnosti právnehozástupcu žalobcov, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia v súlade s
§ 112 C.s.p.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa voči pôvodným žalovaným
1/a2/(A.G.aF.G.)domáhaliuloženiapovinnostiumožniťimvstupnapozemkysusediacespozemkami
žalobcov za účelom vykonania zateplenia a údržby rodinného domu na dobu 30 dní odo dňa, ktorý
oznámia žalovaným 14 dní vopred s tým, že vstup na pozemky sú povinní umožniť žalobcom, resp.
pracovníkom vykonávajúcim práce denne od 8.00 hod do 18.00 hod. počas pracovných dní, a po

vzájomnej dohode aj v inom čase. Zároveň žiadali určiť, že sú oprávnení za účelom postavenia lešenia
demontovať prístrešok vo vlastníctve žalovaných a po vykonaní prác opäť prístrešok umiestniť na
pôvodné miesto.

11. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu v časti smerujúcej proti pôvodnej žalovanej
2/ zamietol, pričom žalovanej 2/ (F. G.) nepriznal náhradu trov konania a pôvodnému žalovanému 1/

(Imrich Nagy) uložil povinnosť umožniť žalobcom vstup na pozemky parc.č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne
územie K., za účelom vykonania zateplenia a údržby rodinného domu so súpisným číslom XXX, G. D.
M. XX N. A. D. E., a to na dobu 30 dní odo dňa, ktorý oznámia žalobcovia pôvodnému žalovanému 1/ 14
dní vopred s tým, že vstup na pozemky je povinný umožniť žalobcom, resp. pracovníkom vykonávajúcim

prácedenneod8.00hoddo18.00hodpočaspracovnýchdní.Vprevyšujúcejčastižalobusmerujúcuvoči
pôvodnému žalovanému 1/ zamietol a pôvodnému žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom
trovy konania.

12. Odvolací súd uznesením zo dňa 21.12.2018, č.k. 7Co/408/2015-133 na odvolanie pôvodného

žalovaného 1/ čo do výroku uloženia povinnosti pôvodnému žalovanému 1/ umožniť vstup na svoje
pozemky (za účelom a v čase špecifikovanom vo výroku III. rozhodnutia) ako aj čo do výroku o povinnosti
pôvodného žalovaného 1/ nahradiť žalobcom trovy konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení
uviedol, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nároku žalobcov voči pôvodnému žalovanému

1/ nevysporiadal s otázkou splnenia podmienok vstupu na cudzí pozemok, ktoré sú upravené v §
127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadny záver, či vstup
k stavbe žalobcov nie je možný inak ako cez pozemky pôvodného žalovaného 1/ a z odôvodnenia
prvoinštančného rozhodnutia tiež nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov posúdil, či
mieraadobažalobcamipožadovanéhovstupunapozemokpôvodnéhožalovaného1/jenevyhnutnáači

vstup na pozemok si nevyhnutne vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie stavby žalobcov. Rozsudok
v časti zamietnutia žaloby voči pôvodnej žalovanej 2/ a v časti zamietnutia časti žaloby voči pôvodnému
žalovanému 1/ (týkajúcej sa určeného času vstupu na pozemok a oprávnenia demontovať prístrešok
a umiestniť na pôvodné miesto) nadobudol právoplatnosť (keďže voči tejto časti rozsudku nebolo
podané odvolanie), preto predmetom ďalšieho konania bola iba žaloba smerujúca proti pôvodnému

žalovanému 1/, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali umožnenia vstupu na pozemky parc.č. XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny
odbor pre katastrálne územie K., za účelom vykonania zateplenia a údržby rodinného domu so súpisným
číslom XXX, G. D. M. XX N. A. D. E., a to na dobu 30 dní odo dňa, ktorý oznámia žalobcovia
pôvodnému žalovanému 1/ 14 dní vopred s tým, že vstup na pozemky je povinný umožniť žalobcom,

resp. pracovníkom vykonávajúcim práce denne od 8.00 hod do 18.00 hod počas pracovných dní. Súd
prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobu zamietol, pričom uvedený rozsudok je predmetom
tohto odvolacieho prieskumu.

13. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že pôvodný žalovaný 1/ A. G. dňa XX.X.XXXX

zomrel, pričom z výsledkov dedičského konania vyplynulo, že nehnuteľnosti, týkajúce sa žalobcami
uplatňovanej povinnosti v tomto konaní nadobudli dedičia F. G., H. G. a I. G.. Na základe uvedeného
uznesením zo dňa 1.9.2025 odvolací súd rozhodol, že v odvolacom konaní bude pokračovať s
uvedenými dedičmi pôvodného žalovaného.

14. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak týmvznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

15. Odvolací súd už vo svojom prvom rozhodnutí uviedol, že v prípade vstupu na cudzí pozemok v
zmysle § 127 Občianskeho zákonníka ide o zásah do vlastníckeho práva, kedy zabezpečenie vstupu na
vlastný pozemok alebo k vlastnej stavbe nie je možný inak ako cez cudzí pozemok. Zároveň je takýto
vstup obmedzený len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere a len v prípade, ak si to nevyhnutne
vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie pozemku alebo stavby. Odvolací súd po zopakovaní a

doplnení dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia v spore nepreukázali nevyhnutnosť vstupu na
pozemky žalovaných za účelom údržby svojej stavby a ani nevyhnutnú dobu tohto vstupu.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na povinnosti sporových strán, a to povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkazu. „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia
dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný

právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o
zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným
(dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za
toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.

Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia
adôkaznéhobremenamedziúčastníkovkonaniavzávislostinaaktuálnomstave(priebehu)konaniaana
tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

17. Z obsahu súdneho spisu ako aj zo zopakovaného a doplneného dokazovania pred odvolacím súdom
vyplynulo,žežalobcoviaodôvodňovalisvojžalobnýnároktvrdením,žezatepleniestenyrodinnéhodomu
nemožno vykonať inak ako vstupom na pozemky žalovaných, ktorí toto tvrdenie žalobcov v priebehu
sporu rozporovali. Pre úspech v spore bolo preto potrebné zo strany žalobcov preukázať, že zateplenie
steny ich rodinného domu skutočne nie je možné vykonať bez vstupu na susedný pozemok. Podľa

názoru odvolacieho súdu žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, keď samotné tvrdenie
žalobcov, že za účelom zateplenia nie je možný prístup k ich stavbe (zadnej stene) inak ako cez pozemky
žalovaných, nie je bez jeho náležitého preukázania postačujúce na vyvodenie oprávnenosti nároku
žalobcov. Žalobcovia v spore mali preukázať nevyhnutnosť vstupu na susedný pozemok, keď žalovaní
sa v konaní bránili práve tým, že vstup na ich pozemok nie je nevyhnutný, dokonca nad rámec svojej

povinnosti tvrdenia uviedli, že zateplenie steny domu je možné vykonať napríklad aj formou zateplenia z
vnútornejstrany.Žalobcoviavsporepredložiliakodôkazčlánkyzwebovýchstránok,týkajúcichsaoblasti
stavebníctva, v rámci ktorých bol vysvetlený technologický postup zatepľovania stavieb polystyrénom.
Ďalej predložili články z webových stránok, v ktorých boli popísané výhody a nevýhody zateplenia z
vnútornej strany. Uvedené dôkazy však nijakým spôsobom nepreukazujú nevyhnutnosť vstupu žalobcov

na susedný pozemok v nevyhnutnom čase (za účelom zateplenia steny svojho domu). Nemožno vyčítať
súdu prvej inštancie, ak za danej situácie, keď zo strany žalobcov neboli produkované žiadne dôkazy
preukazujúce nevyhnutnosť vstupu na susedné pozemky, na základe obhliadky nehnuteľností dospel
k záveru, že zateplenie steny domu žalobcov by mohlo byť vykonané jednak z pozemku žalobcov
(do výšky cca 1,80 m od zeme) a vo zvyšnej časti formou istenia pracovníka pomocou visiaceho

lana. Aj bez ohľadu na skutočnosť, že súd prvej inštancie sám (bez odborného podkladu) na základe
obhliadky nehnuteľností uzavrel, že zateplenie je možné vykonať aj iným spôsobom (bez nutnosti vstupu
na pozemky žalovaných), faktom zostáva, že žalobcovia v priebehu celého prvoinštančného konania
nepreukázali spornú skutočnosť, že zateplenie steny domu nemôžu vykonať inak ako vstupom na
susediace pozemky. Ani v odvolacom konaní túto skutočnosť žalobcovia nepreukázali, keď z dôkazov

pripojených k odvolaniu a vykonaných odvolacím súdom nevyplynula uvedená sporná skutočnosť.
Odvolací súd pristúpil k doplneniu dokazovania dôkazmi predloženými žalobcami v odvolacom konaní
(v rámci lehoty na podanie odvolania), majúc za to, že ide o dôkazy, ktoré súd prvej inštancie
nevykonal, hoci boli žalobcami v priebehu konania navrhnuté, pričom žalobcovia nimi reagovali na novúskutočnosť prezentovanú súdom prvej inštancie po vykonanej obhliadke. Z predložených e-mailových
správ stavebných spoločností MT-Stav, s.r.o. a Sto Slovensko, s.r.o. však nevyplýva skutočnosť, že
zatepľovanie steny domu žalobcov nie je možné vykonať spôsobom istenia pracovníka pomocou lana

bez toho, aby bolo zasiahnuté do pozemkov žalovaných, keďže obsahom týchto správ je iba informácia,
že tieto spoločnosti takéto práce nevykonávajú. Žalovaní v priebehu konania správne argumentovali
tým, že pokiaľ je v možnostiach vlastníka stavby využiť k potrebným prácam vlastný pozemok, i keď s
väčšou námahou alebo s vyššími nákladmi, nemožno mu za účelom ich pohodlnejšieho výkonu vstup na
cudzí pozemok povoliť. Napriek uvedenému, keď vo všeobecnosti existujú aj iné spôsoby výkonu prác

zateplenia budov ako prostredníctvom postaveného lešenia (napríklad aj pomocou pracovníka isteného
lanom alebo prostredníctvom vysokozdvižnej plošiny), žalobcovia relevantným spôsobom nereagovali
na procesnú obranu žalovaných. O možnosti údržby steny stavby zateplením iným spôsobom ako
využitím vstupu na pozemky žalovaných napokon svedčia aj dôkazy predložené v odvolacom konaní
žalovanými (fotografie sčasti zateplenej steny domu žalobcov), ktoré preukazujú, že žalobcovia začali
so zatepľovaním predmetnej steny domu bez toho, aby zasahovali do vlastníckeho práva žalovaných.

Žalobcovia zároveň v konaní nevyvrátili (nespochybnili) relevantným spôsobom ani tvrdenie žalovaných
o možnosti vnútorného zateplenia steny domu. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie o nenaplnení podmienky nevyhnutnosti údržby spôsobom, ako to navrhujú žalobcovia z
dôvodu, že žalobcovia nepredložili dôkaz, ktorý by preukázal potrebu zateplenia rodinného domu, okrem
konštatovania, že už zvyšné časti domu prešli rekonštrukciou a týmto spôsobom by sa odstránili niektoré

tepelné mosty. Odvolací súd má za to, že zateplenie steny domu je bežnou súčasťou údržby rodinného
domu, na ktorú má vlastník stavby nárok, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k zatepleniu aj
ostatných stien domu. Uvedený záver však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia nepreukázali ani nevyhnutný čas, ktorý navrhovali v

súvislosti s umožnením vstupu na pozemky žalovaných, keď zo žiadnych dôkazov nevyplynula potreba
zateplenia jednej steny v rozsahu 30 dní. Problematickou vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti nároku
žalobcov bola podľa názoru odvolacieho súdu aj skutočnosť, že pri vstupe na pozemky žalovaných, v
rámci ktorého malo dôjsť k postaveniu lešenia na týchto pozemkoch, malo zároveň dôjsť k demontovaniu
prístrešku pre motorové vozidlá nachádzajúceho sa pri hranici pozemkov na strane žalovaných. Táto

požiadavka žalobcov (demontovanie a opätovná montáž prístrešku) bola pôvodne zahrnutá v žalobnom
návrhu, ktorý však v tejto časti bol súdom prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zamietnutý a
žalobcovia proti nemu nepodali odvolanie, čím rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Po
zrušení napadnutej časti prvoinštančného rozsudku a vrátení veci (v rozsahu zrušenia) súdu prvej
inštancie odvolacím súdom žalobcovia už opätovne nežiadali aj o strpenie demontáže a následnej

montáže prístrešku, a teda nerozšírili žalobu v tomto smere. Ak teda odvolací návrh žalobcov uplatnený
v odvolaní smeroval aj k rozhodnutiu o tejto žalobnej požiadavke, uvedenému nebolo možné vyhovieť
tiež z dôvodu, že takýto žalobný návrh nebol predmetom sporu a podľa § 371 C.s.p. žalobu v odvolacom
konaní nemožno meniť.

19. So zreteľom na uvedené, keď žalobcovia nevyhnutnosť vstupu na pozemky žalovaných za účelom
údržby svojej stavby a ani nevyhnutnú dobu tohto vstupu nepreukázali, považoval odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny.

20. Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1C.s.p.potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1
C.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštanciepodľa§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).