Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823010225
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8823010225.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.12.2025 v trestnej
veci proti obvinenému A. B. C. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Tr.
zákona, o sťažnosti obvineného A. B. C. proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
12T/36/2023 zo dňa 09.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 244 ods. 1 písm. k/ Tr. poriadku v znení účinnom od
15.03.2024 prijal obžalobu podanú prokurátorom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou na Okresný
súd Vranov nad Topľou na obvineného A. B. C. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
v znení účinnom od 06.08.2024 vedenú na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/36/2023.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote obvinený A. B. C. sťažnosť, v ktorej uviedol,
že obžaloba v predmetnej veci napadla na Okresný súd Vranov nad Topľou ešte dňa 14.06.2023
o 13.18.38 hod. a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Andrei Havírovej. Dňa 15.12.2023
zvolený obhajca nazrel so súhlasom sudkyne do súdneho spisu, pričom predložil plnomocenstvo na
zastupovanie v predmetnom konaní, čo potvrdzuje úradný záznam zo dňa 15.12.2023. Okresný súd

dňa 07.04.2025 doručil obvinenému a obhajcovi rovnopis obžaloby spolu s upovedomením o termínoch
hlavných pojednávaní určených na dni 14.06.2025 a 26.05.2025 spolu s upozornením na zmenu právnej
kvalifikácie skutku. Okresný súd však ani obvinenému ani jeho obhajcovi do dňa podania sťažnosti
nedoručil výzvu v zmysle § 240 ods. 3 Tr. poriadku. Vyššie uvedený postup súdu pri doručovaní obžaloby
obvinenému a jeho obhajcovi po 664 dňoch od jej podania na súde je, podľa názoru sťažovateľa,
v príkrom rozpore s ustanovením § 240 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, v zmysle ktorého platí, že po

doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby obvinenému a jeho obhajcovi;
obvinený sa zároveň upozorní na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
Doručenie obžaloby po takmer dvoch rokoch od jej podania na súde nemožno podľa sťažovateľa
považovať za splnenie povinnosti doručiť obžalobu bez meškania. Navyše rovnopis obžaloby bol
obvinenému jeho obhajcovi doručovaný po 15.03.2024, t. j. po účinnosti zákona, ktorým sa novelizovali
ustanovenia Trestného poriadku. Spolu s rovnopisom obžaloby bolo doručené upovedomenie o

termínoch hlavných pojednávaní. Tento postup súdu je podľa názoru sťažovateľa v rozpore s aktuálne
platnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prax na súdoch, ktorá spočívala v doručovaní obžaloby
spoločne s termínom hlavného pojednávania už podľa novelizovaného znenia Trestného poriadku nie
je možná. V prvom rade je podľa názoru sťažovateľa nevyhnuté obratom doručiť obžalobu postupom
podľa § 240 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré ustanovenie treba vykladať komplexne tak, aby postup podľa
neho zodpovedal účelu, ktorému má slúžiť, a preto postup medzi vyšším súdnym úradníkom, respektíve

sudcom, správou súdu a trestnou kanceláriou musí byť koordinovaný tak, aby obžaloba spolu s výzvou
bola expedovaná zo súdu spravidla do piatich pracovných dní od podania obžaloby (Jtk 5/09uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/26/2008). Doručenie obžaloby má byť prvým úkonom,
ktorého využitie neviaže následne žiadne obmedzenie, ak totiž súd rozhodne o určení termínu hlavného
pojednávania, de facto prijal obžalobu a v rozpore so zákonom odňal obvinenému jeho práva priznané

mu Trestným poriadkom. Súd znemožnil obvinenému právo na to, aby v lehote piatich pracovných dní
vzniesol vady prípravného konania, pre ktoré je potrebné postupom v zmysle § 240 ods. 1 písm. f/, resp.
§ 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku vrátiť obžalobu prokurátorovi. Uvedené pritom priamo nadväzuje
na zákonnú povinnosť súdu rozhodovať o prijatí obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. l/ Tr. poriadku.
V tejto súvislosti považoval za potrebné sťažovateľ uviesť, že povinnosť rozhodovať o prijatí obžaloby,

nadobudla svoju účinnosť od 15.03.2024. Vo veciach, v ktorých napadla obžaloba do 15.03.2024 sa
o prijatí obžaloby musí osobitne rozhodovať, ak sa obžaloba s výzvou doručila obvinenému až po
15.03.2024. Lehota piatich pracovných dní na namietanie vád prípravného konania začína plynúť až od
doručenia výzvy. Napriek nesplneniu povinnosti súdu doručiť spolu s obžalobou výzvu v zmysle § 240
ods. 3 Tr. poriadku, súd následne zrušil už určený termín hlavného pojednávania a vo veci určil termín
verejného zasadnutia za účelom predbežného prejednania obžaloby. O termíne verejného zasadnutia

súd upovedomil obhajcu podaním zo dňa 02.06.2025 doručeným 04.06.2025, pričom termín verejného
zasadnutia bol určený na deň 09.06.2025. Navyše súd nemal vykázané doručenie upovedomenia o
termíne verejného zasadnutia obžalovanému. Vzhľadom k tomu je evidentné, že súd nemal zachovanú
lehotu piatich pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia. Aj napriek tomu súd v konaní verejného
zasadnutia pokračoval, čím vytvoril zásadnú procesnú vadu a sám porušil právo obvineného na

obhajobu. Už toto samotné pochybenie súdu je dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia, nakoľko
došlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.
Ďalej sťažovateľ namietal, že prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou dňa 14.06.2023
podal voči obvinenému obžalobu, pričom sťažovateľ namietal, že nie sú splnené ani formálne ani
materiálne náležitosti obžaloby predpokladané v § 234 ods. 1 Tr. poriadku a rovnako § 235

Tr. poriadku, pretože podľa jeho názoru prokurátor nepredložil takú obžalobu, ktorá sa vzťahuje na
spoľahlivo preukázaný skutok a navyše neobsahuje obligatórne náležitosti taxatívne vymedzené v
§ 235 Tr. poriadku. Nerešpektovanie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle §
2 ods. 10 Tr. poriadku, následne absolútne arbitrárny postup prokurátora v rozpore s § 234 ods. 1
Tr. poriadku podaním obžaloby s formalistickým odôvodnením nespĺňajúcim náležitosti, ktoré na jej

obsahovú kvalitu kladie ustanovenie § 235 Tr. poriadku, predstavujú závažné pochybenia v procesnom
postupe porušujúcom právo obvineného na obhajobu, ktoré je možné konvalidovať iba odmietnutím
obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f/, respektíve § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku. Ako obvinený
má v zmysle § 2 ods. 1 Tr. poriadku, článku 17 ods. 2 Ústavy ako aj článku 6 ods. 1 a 3 písm.
d/ Dohovoru právo na to, aby sa jeho trestná vec nedostala pred súd, pokiaľ na to nie sú splnené

formálne a materiálne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 234 ods. 1 Tr. poriadku a
rovnako tak ustanovenie § 235 Tr. poriadku upravujúce obsahové náležitosti odôvodnenia obžaloby.
V časti týkajúcej sa absencie spoľahlivo preukázaného skutku poukazuje na ustanovenie § 234 ods.
1 Tr. poriadku, ktoré podľa názoru sťažovateľa priamo predpokladá v prípade obžaloby taký postup
prokurátora, ktorý sa vzťahuje na dostatočne objasnenú vec minimálne v takom rozsahu, aby z neho

bolo zrejmé, že sa skutok stal, že vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a že
existuje spoľahlivý záver o tom, že skutok spáchal obvinený. Tieto podmienky pritom tvoria nevyhnutný
základ pre posúdenie, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred
súd. Ak nie je splnená čo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup
súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku, resp. § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku, pretože nie

je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti na súd, zbavoval sa svojej zodpovednosti za
rozhodnutie v štýle veď už nejako rozhodne súd a očakával, že súd bude konať aj o obžalobe, ktorá
nespĺňa obligatórne náležitosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/6/2021
zo dňa 04.07.2022, podľa ktorého prokurátor je povinný preskúmať, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Tento myšlienkový

proces v sebe imanentne poníma predovšetkým skúmanie toho, či skutkový stav veci zistený dostatočne
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie sui generis, ktorým je podanie obžaloby. Prokurátor pritom nesmie
vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku len z domnienok
a hypotéz a ani z laických úvah, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení
skutkového stavu veci a v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre prípadné úvahy prokurátora

o tom, že by obvinený mal byť dôvodne postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení
skutkovéhostavuvecivyjadrenýpodanímobžalobymusímaťoporuvzhromaždenýchdôkazoch.Avšak,
ak v prípravnom konaní nie sú náležite zistené a dôkladne podložené aj všetky skutočnosti týkajúce
sa skutku, nemôže prokurátor právne udržateľným spôsobom argumentovať, že výsledky vyšetrovaniaalebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Prokurátor
pri podaní obžaloby nesmie podľa sťažovateľa rezignovať na splnenie obligatórnej podmienky pre
podanie obžaloby, teda aby bola trestná činnosť spoľahlivo preukázaná. Pokiaľ ku podaniu obžaloby

dôjde aj napriek nesplneniu tejto zásadnej podmienky, takýto postup nie je v rozpore s ustanovením
Trestného poriadku, ale tento postup je protiústavný, pretože porušuje jeho práva ako obvineného byť
od počiatku stíhaný len zo zákonných dôvodov podľa článku 17 ods. 2 Ústavy. Keďže obvinený má
iba v prípravnom konaní možno zabrániť, aby vôbec došlo k podaniu obžaloby a nariadeniu hlavného
pojednávania, čím sa zásadne negatívne zhoršuje jeho postavenie zmenou v procesnom postavení

na obžalovaného. Podľa jeho názoru obžaloba obsahuje len formálnu kópiu toho, čo uviedli svedkovia
a odkaz na zákonné ustanovenie. Odôvodnenie obžaloby musí obsahovať úvahy prokurátora o tom,
ako hodnotí vykonané dôkazy, akou argumentáciou sa spravuje, prečo favorizuje konkrétne dôkazy
na úkor ostatných, prečo navrhuje vykonať konkrétne dôkazy, akú majú relevanciu k prejednávanej
veci a najmä, prečo považuje obhajobu za nedôvodnú. Argumentačná a analytická časť obžaloby
musí obsahovať nielen štatistický, ale aj intelektuálny (rozumový rozbor dôkaznej situácie), musí

byť o to sofistikovanejšia, pokiaľ spis obsahuje podania obhajcov, ktorými vyvracajú tvrdenia OČTK.
Zákonodarca predsa chcel, aby obžalobný návrh obsahoval odôvodnenie s istými náležitosťami, pričom
odôvodnenie musí splniť aspoň základné atribúty intelektuálneho výkonu a súd i strany v konaní musia
mať nárok na takéto odôvodnenie, inak je obžaloba neodôvodnená, čo napríklad za situácie, ak by
úplne chýbal odôvodňujúci text, resp. kolónka odôvodnenie by ostala prázdna, nepochybne by to viedlo

k odmietnutiu obžaloby. Ak však text za nadpisom odôvodnenie je len sumárom vyššie uvedených
skutočností, ide o identický prípad, obžaloba odôvodnenie neobsahuje, čo je typ formálnej chyby,
ktorú zmieňuje aj rozhodnutie R 118/2014. Podľa názoru sťažovateľa absencia spoľahlivo zisteného
skutku prezentovaného v podanej obžalobe je zrejmá aj s prihliadnutím na nasledovné skutočnosti.
Trestné oznámenie podal oznamovateľ D. E. E. dňa 23.10.2020 len na základe toho, že si to myslí

syn poškodeného vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré sú uvedené v trestnom oznámení. 29.10.2020 bol
vypočutý F. G., ktorý uviedol, že nešlo o žiaden podvod, nakoľko A. E. dával podnikateľské peniaze
a dával ich dobrovoľne. 04.11.2020 bola vypočutá A. E., manželka poškodeného E., ktorá uviedla, že
nemalaprístupkjehoúčtomafinanciám,onmalnastarostivšetkypeniaze,dosvojichfinanciíjunepustil.
Dňa 09.02.2021 bol vypočutý A. E. v procesnom postavení poškodeného, ktorý poprel, aby bol uvedený

do omylu, nesúhlasil s trestným stíhaním a uviedol, že peniaze, ktoré požičal, boli výlučne peniazmi
z podnikania. Dňa 09.02.2021 A. E. v procesnom postavení poškodenej potvrdila, že nikdy nebola pri
žiadnom požičaní peňazí. Dňa 15.02.2021 bol vypočutý F. G., ktorý uviedol, že s A. E. sa stretol, ten
peniaze posielal ako pomoc rodine, teda bratrancovi A. C.. Súčasne potvrdil, že všetky peniaze nakoniec
išli F. F., že A. C. z toho nemal ani cent, vie to, lebo bol toho očitým svedkom. Rovnako potvrdil, že A. E.

nebol nikdy uvádzaný do omylu. Dňa 20.04.2021 bola vypočutá E. H., účtovníčka A. E., ktorá potvrdila,
že v pokladni pri podnikaní boli vykázané zostatky finančnej hotovosti, ale v skutočnosti sa tam tieto
peniaze nenachádzali, mohlo tak ísť práve o tie peniaze, ktoré dal A. E. A. C. v hotovosti. Rovnako
potvrdila, že peniaze z podnikateľského účtu zasielal A. E. na svoj súkromný účet a ona to potom na
podnikateľskom účte účtovala ako na osobnú spotrebu. Dňa 17.03.2022 mu polícia vzniesla obvinenie

na tom istom skutkovom základe, v obvinení konštatuje, že požičané peniaze patria do BSM E., výlučne
len na základe výsluchov, ktoré však nijako nekonkretizuje, odkázal na rozhodnutie Okresného súdu
Vranov nad Topľou o zbavení svojprávnosti A. E. aj napriek tomu, že údajne podvodné konanie malo
časovo predchádzať predmetnému rozhodnutiu súdu, odkázal na znalecký posudok vypracovaný v
konaní o zbavení svojprávnosti A. E.. Na základe tohto znaleckého posudku konštatoval pochybnosť

o výpovediach A. E., ktorý jednoznačne povedal, že sa nikdy necítil byť podvedený ani poškodený.
Z dôvodu, že škoda mala podľa policajta vzniknúť na majetku patriaceho do BSM, je pre posúdenie
znaku skutkovej podstaty vyšetrovaného trestného činu uvedenie do omylu pre policajta relevantné,
výlučne vyjadrenie manželky A. E., I. E., pričom ona nikdy nebola prítomná pri požičiavaní peňazí.
V uznesení o vznesení obvinenia úplne absentuje to, aké informácie mali uviesť A. E. do omylu.

Skutok podľa názoru sťažovateľa doposiaľ nebol spoľahlivo preukázaný, práve naopak, vyšetrovaním
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, akým konkrétnym spôsobom bol A. E. uvádzaný do omylu a
to pri každom čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu podvodu zvlášť. Súhrnné označenie
skutku ako pokračovacieho trestného činu podvodu pozostávajúceho z množstva čiastkových útokov
bez opísania konkrétnych okolností každého odovzdávania finančných prostriedkov jednotlivo, ktoré by

samy osebe naplnili skutkovú podstatu trestného činu podvodu, nemožno podľa názoru sťažovateľa za
žiadnych okolností považovať a spoľahlivo preukázané.
V ďalšom sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 235 písm. d/ Tr. poriadku, podľa ktorého
obžaloba musí obsahovať, ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoréobsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu
obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval. Podľa
názoru sťažovateľa je evidentné, že obžaloba neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 235 písm. d/

Tr. poriadku. Už toto ustanovenie má pritom svoj relatívne rigidný obsah a niet dôvodu v príslušnom
štádiu trestného stíhania netrvať na plnení jeho obsahu. V prípade, ak v podanej obžalobe úplne
absentuje stanovisko prokuratúry k obhajobe obvineného, nemožno obžalobu po obsahovej stránke
považovať za podanú v súlade s § 235 Tr. poriadku a je potrebné ju postupom podľa § 241 ods. 1
písm. f/ odmietnuť. Podstatou obhajoby v merite veci bola absencia dôkazov, ktoré by boli spôsobilé

preukázať základný znak skutkovej podstaty trestného činu podvodu v podobe uvedenia do omylu E.,
ktorý navyše pri svojom výsluchu akýkoľvek omyl poprel. Bolo preto na prokuratúre, aby v podanej
obžalobe uviedla obhajobu obvineného a poskytla k nej riadne erudované stanovisko, ktoré absentuje.
Ako obžalovaný sa k samotnému obvineniu doposiaľ nevyjadril, no v priebehu trestného konania sa
niekoľkokrát vyjadril ku skutkovým záverom obvinenia, napríklad k sťažnosti zo dňa 23.05.2022 proti
uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, návrhu na postup podľa § 363 a nasledujúcich zo dňa

27.09.2022, návrhu na zastavenie trestného stíhania zo dňa 09.05.2023 a podobne. Z uvedeného
bolo preto podľa názoru sťažovateľa zrejmé, aký je základný argumentačný rozsah obhajoby a bolo
preto povinnosťou prokuratúry zaujať k nemu stanovisko v súlade s § 235 Tr. poriadku. Prokuratúra
si však túto povinnosť nesplnila, a preto podaná obžaloba celkom jednoznačne neobsahuje zákonom
špecifikované povinné náležitosti. Súd prvého stupňa sa snažil na strane 8 napadnutého uznesenia

konvalidovať chyby obžaloby, napríklad že súd sa domnieva, že nešlo o také závažné porušenie ako
to vyžaduje § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku, resp. § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku, pretože súd
tu nie je na to, aby ospravedlnil neplnenie zákonných povinností. Trestné konanie nie je postavené na
domnienkach alebo hypotézach, ale vychádza z pravidiel jasne formulovaných v Trestnom poriadku.
Pokiaľ obžaloba neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, je povinnosťou súdu takúto obžalobu

odmietnuť. Keďže absentuje hodnotenie v obžalobe prokurátora, mal prokurátor uviesť v obžalobe,
prečo obhajobu obvineného považuje za irelevantnú a prečo ju vyvracia. Vypočítaním dôkazov bez ich
hodnotenia obžaloba nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 235 Tr. poriadku. Úvahy prokurátora
sa v tomto nenachádzajú, z týchto dôvodov sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu.
Ďalej sťažovateľ namietal porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní v tom, že už v trestnom

oznámení bol za podozrivú osobu jednoznačne označený menom A. B. C., ide o nezameniteľné určenie
osoby, nakoľko aj oznamovateľ trestného činu a príbuzný obžalovaného uviedol, že sa s ním osobne
stretol a naviac v trestnom oznámení ho označil aj telefónnym číslom. Dňa 23.10.2020 bol oznamovateľ
D. E. E. vypočutý, pričom v rámci výsluchu po výzve policajta stotožnil osobu ako bratranca jeho otca
A. E.. Dňa 29.10.2020 bol vypočutý obvinený v postavení svedka, nebol vypočúvaný ako podozrivý

aj napriek skutočnostiam, ktoré jasne a nezameniteľne uviedol oznamovateľ trestného činu pri svojom
výsluchu a samotnom trestnom oznámení. 08.12.2020 vydal policajt uznesenie o začatí trestného
stíhania aj napriek tomu, že v danom čase bol nezameniteľne známy páchateľ vyšetrovaného trestného
činu, čo v konečnom dôsledku premietol priamo do skutkovej vety uznesenia, kde označil A. B. C. ako
páchateľa skutku. Dňa 10.02.2021 bol v predmetnej trestnej veci opätovne vypočutý, avšak v procesnom

postavení svedka, dňa 17.03.2022 mu policajt vzniesol obvinenie na tom istom skutkovom základe,
aký bol uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania. Podľa názoru sťažovateľa policajt účelovo
vyčkával s obvinením viac ako rok, naviac odkázal na výsluchy svedkov realizované po začatí trestného
stíhania a pred vznesením obvinenia, aj keď už bol v danom čase preukázateľne a nezameniteľne
známy páchateľ, pričom všetky tieto výsluchy boli vykonané pri porušení zásady kontradiktórnosti. Dňa

10.05.2023 sa uskutočnilo záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu v rozsahu 676 strán a jeho
samostatné prílohy v rozsahu 657 strán, spolu 1333 strán, čo je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. S prihliadnutím na vyššie zadefinovaný priebeh vyšetrovania je
podľa sťažovateľa zrejmé, že policajt svojím prístupom porušil jeho právo na obhajobu. Keďže policajt
bez meškania má vydať uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku, ak je na

podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Poukázal na to, že už pri podaní trestného
oznámenia disponovali OČTK ucelenou predstavou o tom, ako mal byť trestný čin spáchaný a najmä
disponovali ucelenou predstavou o konkrétnom podozrení o hlavnom podozrivom zo spáchania tohto
trestného činu, účelovo vyčkávali 465 dní, až následne vzniesli obvinenie, čím bol materiálne obvinený

už pri začatí trestného stíhania, resp. v okamihoch po tomto procesnom úkone, avšak formálne bol
stále len v procesnom postavení podozrivého bez dostatočných práv na jeho relevantnú obranu.
Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v zbierke stanovísk NS
SR a súdov SR pod 2/2016, kde vyslovil názor, že zmyslom procesného inštitútu začatia trestnéhostíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku je, aby orgány prípravného konania mohli vykonávať
procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a
ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe. Je neprípustné viesť trestné stíhanie len vo veci pri splnení

podmienok § 206 ods. 1 Tr. poriadku, teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľne
známympáchateľom,eventuálneoznačenýmvuzneseníozačatítrestnéhostíhania,resp.vrealizačnom
návrhu bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe. Nerešpektovanie uvedeného
postupu znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale formálne nie je, čím sa tejto osobe
zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napríklad podávať opravné prostriedky, návrhy na

vykonanie dokazovania, nazerať do spisu, zvoliť si obhajcu. Podľa názoru sťažovateľa mal vyšetrovateľ
súčasne so začatím trestného stíhania okamžite vzniesť obvinenie. Tým bolo obvinenému upreté
právo na obhajobu, orgány činné v trestnom konaní mali bez akýchkoľvek pochybností preukázané
úplne presne identifikovaného jediného možného podozrivého už v čase začatia trestného stíhania vo
veci. Takýto postup vyšetrovateľovi do značnej miery ušetril dokazovanie, pretože nemal oponentúru
v povinnosti reagovať okrem iného aj na návrhy na dokazovanie v prospech obvineného. Na druhej

strane takýto postup podľa sťažovateľa nemá atribúty objektívnosti, nestrannosti a vytvára možnosti na
zneužitie inštitútu začatia trestného stíhania iba vo veci na psychické šikanovanie osoby síce formálne
nestíhanej,alemateriálneánotým,ženezameniteľnýmspôsobomidentifikovanáakopáchateľtrestného
činu a zavinením OČTK nemôže uplatňovať svoje procesné práva ako obvineného. Poukázal na § 241
ods.1písm.f/Tr.poriadku,akoajna§241ods.5Tr.poriadkuanavrhol,abykrajskýsúdzrušilnapadnuté

uznesenie.
Na základe včas a oprávnenou osobou podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré napadnutému výroku
uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je čiastočne dôvodná.
Z obsahu spisu plynie, že prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal dňa 14.06.2023

obžalobu na obvineného A. B. C. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm.
a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
- A. B. C. v J., okres Prešov a na iných presne nezistených miestach Slovenskej republiky, v presne
nezistenom čase roku 2013 najmenej do júla roku 2020 uvádzal A. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, F. K. L., že má v zahraničí uloženú veľkú sumu peňazí súvisiacu s investíciou „Aluweld“,

týkajúcou sa výstavby fabriky na spracovanie hliníka, kde prevod týchto finančných prostriedkov na
územie Slovenskej republiky, uložených v depozite na bližšie nešpecifikovanom mieste, je časovo
náročný a na jeho uskutočnenie je potrebné uhradenie množstva rôznych poplatkov, pričom na
uhradenie týchto poplatkov v uvedenom období postupne vylákal od A. E. E. finančné prostriedky spolu v
sume159.000,-eur,zktorýchčasťvrozsahu85.620,-eurA.E.E.vobdobíod17.12.2015do07.07.2020

A. B. C. poukázal prostredníctvom platieb na bankový účet IBAN M. majiteľa I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXXX/XX, N. a časť v rozsahu 73.380,- eur mu odovzdal v hotovosti na presne nezistených
miestach, kde A. B. C. A. E. E. deklaroval, že finančné prostriedky mu vráti po prevode prostriedkov z
investície „Aluweld" do Slovenskej republiky, pričom termín vrátenia finančných prostriedkov priebežne
odsúval na neskoršie obdobia, a tieto skutočnosti mu uvádzal napriek tomu, že vedel, že investícia

ním označená ako „Aluweld“ nebola založená na reálnom základe, nakoľko vedel, že v súvislosti s
fiktívnosťou investície „Aluweld“ a s tým spojeným vylákaním finančných prostriedkov od viacerých
poškodených na uhradenie rôznych poplatkov bola na jeho osobu už dňa 20.07.2011 podaná Okresnou
prokuratúrou Prešov podaná obžaloba za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.4
písm. a/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona za

obdobné konanie ním páchané v rokoch 2000 až 2006, čím vedomým deklarovaním nepravdivých
skutočností vylákal predmetné finančné prostriedky od A. E. E. a spôsobil tak manželom A. E. E. a A. I.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, F. K. L. škodu vo výške 159.000,- eur.
Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v podstate tak, že nezistil žiadny dôvod na
vrátenie veci do prípravného konania, pokiaľ ide o námietky obhajoby ohľadom krátkosti času na

preštudovanie vyšetrovacieho spisu, samotný obvinený sa tohto preštudovania nezúčastnil, obhajca
nenamietal krátkosť času na preštudovanie pri samotnom úkone. K nedostatku súhlasu poškodeného
A. E. s trestným stíhaním okresný súd uviedol, že s trestným stíhaním obvineného vyslovila súhlas
poškodená A. E.. Pokiaľ ide o odôvodnenie obžaloby prokurátora toto podľa názoru prvostupňového
súdu úplne nereflektuje ustanovenie § 235 písm. d/ Trestného poriadku a teda neboli splnené všetky

náležitosti obžaloby tak, ako to uvedené citované ustanovenie Trestného poriadku vyžaduje, avšak
nedosiahlo to podľa prvostupňového súdu takú intenzitu, aby to odôvodňovalo odmietnutie obžaloby.
Okresný súd ďalej dôvodil, že až zákonom č. 40/2024 Z. z. došlo k takej zmene zákona č. 301/2005
Z. z., čiže Trestného poriadku, s účinnosťou od 15.03.2024, ktorá už výslovne s nesplnením náležitostiobžaloby spájala dôsledok v podobe odmietnutia obžaloby podľa ustanovenia 241 ods. 1 písm. f/
Trestného poriadku, respektíve § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku. Bolo by preto v rozpore
so zásadou rovnosti zbraní strán v konaní, pokiaľ by sa od prokuratúry v období ešte pred takouto

úpravou Trestného poriadku vyžadovalo také dôsledné dodržiavanie všetkých týchto pomerne prísnych
podmienok tak, ako boli uvedené v ustanovení § 235 písm. d/ Trestného poriadku, keď predchádzajúce
znenie Trestného poriadku v znení účinnom do 15. 03. 2024 nespájalo s takýmto nedodržaním týchto
procesných náležitostí následok v podobe odmietnutia obžaloby. Nebolo teda podľa prvostupňového
súdu dôvodné vyžadovať od prokurátora úplne perfektné dodržanie všetkých náležitostí odôvodnenia

obžaloby tak, ako to uzákoňovalo ustanovenie § 235 písm. d/ Trestného poriadku. Okresný súd do
istej miery pripustil, že obžaloba úplne neobsahuje uvedenie obhajoby obvineného, ako aj stanovisko
prokuratúry k tejto obhajobe, či aj detailnejšie a podrobnejšie právne úvahy, ktorými sa spravoval
prokurátor pri podaní obžaloby na osobu obvineného, tieto úvahy prokurátora však boli uvedené aspoň v
minimálnom rozsahu. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť predovšetkým to, že prokurátor uviedol
v odôvodnení obžaloby, z ktorých dôkazov vychádzal a stručne tieto vykonané dôkazy vyhodnotil;

pričom prokurátor pri uvádzaní týchto dôkazov musel uviesť presné tvrdenia vypočutých svedkov či
poškodených, ktoré predniesli v rámci svojich výpovedí v prípravnom konaní. Prokurátor odkázal v
odôvodnení obžaloby aj na listinné dôkazy zadovážené v rámci vyšetrovania. Z tohto dôvodu okresný
súd ani nedospel k tomu záveru, že by v prejednávanom prípade nebol natoľko zistený skutkový stav,
aby to neumožňovalo, či dokonca vylučovalo podanie obžaloby na obvineného prokurátorom tak, ako

to tvrdil obhajca v ním podanom písomnom podaní. Pokiaľ prokurátor výslovne v obžalobe neuviedol
takéto vyjadrenia obvineného v obhajcom podanej sťažnosti, ako aj svoje stanovisko k nej ,ako jeho
jedinej obhajobnej argumentácii okresný súd dospel k záveru, že nešlo o natoľko závažné porušenie
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, resp. § 244 ods. 1 písm.
h/ Trestného poriadku. S týmito závermi okresného súdu týkajúcimi sa obsahu obžaloby prokurátora sa

krajský súd nestotožnil.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd doručil obžalobu prokurátora obvinenému,
obhajcovi a poškodenému s odstupom takmer dvoch rokov, ktorý postup nie je v súlade s ustanovením
§ 240 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého sa obžaloba doručuje bezodkladne, keď z činnosti súdov
v obvode krajského súdu plynie, že spravidla doručovanie obžalôb vykonávajú vyšší súdni úradníci

v lehote do rádovo niekoľkých pracovných dní (3-10) od podania obžaloby prokurátorom a až následne
spis predložia sudcovi. Spolu s obžalobou sa uvedeným subjektom zároveň doručuje výzva , aby bez
meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov (§ 240 ods. 3 Tr.
poriadku). Trestný poriadok stanovuje presný postup, aké úkony je súd povinný vykonať po doručení
obžaloby. V tomto smere sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s námietkami obhajoby, ktoré sú

dôvodné, avšak len toto, aj keď veľmi závažné pochybenie okresného súdu, nebolo dôvodom na
zrušenie napadnutého uznesenia.
Podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne
a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia
zabezpečujúce práva obhajoby, alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých

dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že
spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.
Podľa § 244 ods. 1 písm. k/ Tr. poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby súd nariadi hlavné
pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré oznámi osobám, ktorým sa doručuje
rovnopis obžaloby; ak obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby

podľa § 240 ods. 1 písm. a/ namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v
ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena h/.
Podľa § 244 ods. 3 Tr. poriadku proti uzneseniam podľa odseku 1 písm. a/ až d/ a e/ okrem uznesenia
o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 písm. f/ až h/ alebo písm. k/
môžeprokurátoraobvinenýpodaťsťažnosť,ktorámá,aknejdeoprerušenietrestnéhostíhaniaodkladný

účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa tohto odseku zrušil uznesenie
súdu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. k/, má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním
takéhoto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného konania.
Podľa § 235 písm. c/ Tr. poriadku, obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť
označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,

v prípade s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený
s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia
skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorých v tomto skutku ide, aj príslušnéustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú
sadzbu.
Podľa § 235 písm. d/ Tr. poriadku, obžaloba musí obsahovať, ak sa vo veci konalo vyšetrovanie,

odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré
odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne
úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.
Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre prijatie obžaloby, okresný súd mal za to, že úkony prípravného
konania netrpia závažnými procesnými chybami, nedošlo k porušeniu práva na obhajobu a prokurátor s

podanouobžaloboupredložilsúduúplnýspissdôkazmizabezpečenýmivprípravnomvkonaníapodaná
obžaloba spĺňa náležitosti uvedené v § 235 Tr. poriadku, nakoľko len neuvedenie akejkoľvek právnej
úvahy prokurátora ani v minimálnym rozsahu nie je zásadným nedostatkom obžaloby. Zároveň okresný
súd nepovažoval za porušenie práva na obhajobu tvrdenie, že nebol dostatočne zistený skutkový stav.
S uvedenou argumentáciou okresného súdu v časti, že nezistil, aby obžaloba nespĺňala zákonné
náležitosti, nie je možné podľa názoru krajského súdu súhlasiť. Z podanej obžaloby je zrejmé, že

obžalobný návrh obsahuje znenie stíhaných skutkov, ako aj právnu kvalifikáciu. Tvrdené nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, nemožno podľa názoru krajského
súdu považovať za procesnú chybu, ktorej dôsledkom by malo byť vrátenie veci do prípravného konania
tak, ako to správne uviedol aj okresný súd. Povinnosť postupovať v intenciách vyhľadávacej zásady v
súdnom konaní zanikla dňom 01.01.2006, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný

poriadok. Táto povinnosť je však aj v súčasnosti prítomná v úprave prípravného konania. Ak má
prokurátor ako zástupca štátu v trestnom konaní niesť zodpovednosť za dokazovanie viny obvineného v
konanípredsúdomaakmásúdvtomtokonanívystupovaťakonestrannýorgán,nemožnoopodstatnene
zároveň požadovať, aby súd vo vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu prieskumného vyšetrovateľa,
aby svojím rozhodnutím po preskúmaní alebo predbežnom prejednaní obžaloby určoval, či prokurátor

môže a akým spôsobom má uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní, aby obžaloba obstála v súdnom
konaní pre uznanie viny obžalovaného.
Taktiež nemožno považovať za procesnú chybu, pre ktorú by mala byť obžaloba vrátená, že policajt
nevyhovel návrhom na vykonanie dôkazov zo strany obvineného, pretože proces dokazovania v
trestnom konaní je ovládaný zásadou voľného hodnotenia a orgány činné v trestnom konaní postupujú

tak, aby bol skutkový stav náležite zistený (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku), pričom vykonanie a hodnotenie
dôkazu odlišne od predstáv a želaní obvineného nie je porušením práva na obhajobu (NS SR
4Tdo/84/2016, 6Tdo/71/2012). O návrhu obhajcu na doplnenie dokazovania bolo vyšetrovateľom
rozhodnuté pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu, obhajca bol o zamietnutí návrhu
na vykonanie dokazovania upovedomený. V tejto súvislosti nemožno hovoriť o chybe obžaloby. Za

porušenie práv obhajoby nie je možné považovať ani krátky čas na preštudovanie spisu zvlášť ak
ustanovený obhajca toto ani pri preštudovaní spisu nenamietal, napokon obhajca bol pri podstatnej časti
úkonov osobne prítomný a priebežne mal možnosť do spisu nahliadnuť, či ho študovať.
Za chybu podanej obžaloby však krajský súd považoval nesplnenie zákonných náležitostí obžaloby
podľa § 235 písm. d/ Tr. poriadku, a to uvedenie obhajoby obvineného a stanovisko k nej ako aj právne

úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval. Keďže spôsob vyrovnania sa s obranou obvineného musí ako
obligatórna náležitosť vyplývať z odôvodnenia obžaloby, nie len z toho, že bola podaná obžaloba na
súd, je potrebné reflektovať aj na obhajobné námietky uplatnené v listinách adresovaných orgánom
činným v trestnom konaní v priebehu prípravného konania. Nie je potrebná rozsiahla analýza obrany
obvineného, ale je potrebné aspoň zaujatie stanoviska, v ktorom prokurátor vecne reaguje na podstatné

argumenty obhajoby a to spôsobom, ktorý je jasný, stručný a zrozumiteľný. V predmetnej veci však nie
je možné ani odvodiť, aké úvahy mal prokurátor k obrane obvineného. Krajský súd v závere konštatuje,
že nevysporiadanie sa s obhajobou obvineného je zásadným nedostatkom, ktorý nie je možné odstrániť
v konaní pred súdom, pretože ide o zákonnú zásadnú náležitosť obžaloby, ktorú podal prokurátor
ako orgán činný v trestnom konaní. Takýto nedostatok náležitostí obžaloby je závažnou procesnou

chybou, ktorá podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku odôvodňuje odmietnutie obžaloby a vrátenie veci
prokurátorovi.
K námietkam ohľadom skutočnosti, že už z trestného oznámenia bolo zrejmé, kto je podozrivým, a preto
bolo povinnosťou vyšetrovateľa zároveň s uznesením o začatí trestného stíhania vydať uznesenie
o vznesení obvinenia, krajský súd uvádza, že účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného

stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány prípravného konania (§ 10 ods. 1 Tr. por.)
mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa
trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia
(R 19/2016). Aplikačným problémom je určenie okamihu, kedy ešte je oprávnené začať trestné stíhanielen vo veci a kedy už je potrebné aj vzniesť obvinenie konkrétnej osobe postupom podľa § 206 Tr.
por. Podľa názoru prezentovaného v judikáte R 19/2016 je neprípustné viesť trestné stíhanie len vo
veci pri splnení podmienok (aj) § 206 ods. 1 Tr. por., teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným

a nezameniteľne známym páchateľom, eventuálne tiež označeným v uznesení o začatí trestného
stíhania menom, priezviskom, prípadne aj adresou bydliska, bez toho, aby zároveň bolo vznesené
aj obvinenie tejto osobe. Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce
je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva
obvineného, napríklad podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do

spisu, zvoliť si obhajcu. Tento judikát výkladovo korigoval následne Najvyšší súd SR v tom smere,
že „interpretácia záverov tohto judikátu (R 19/2016), ktorá by mala viesť policajta alebo prokurátora k
vznášaniu obvinenia konkrétnej osobe aj bez dostatočného dôkazného podkladu, v zmysle § 206 ods.
1 Tr. por. potrebného pre dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna osoba, na
tom argumentačnom podklade, že aj indície, resp. ničím ďalším nepreverené podozrenia sú dôvodom
pre vznesenie obvinenia, pretože ‚vznesenie obvinenia má byť vlastne v prospech osoby, ktorej sa

vznáša, keďže jej umožňuje uplatnenie práv ako obvineného, je neudržateľná, pretože samotným
vznesením obvinenia sa konkrétna osoba vystavuje významnej trestnoprávnej represii, spojenej nielen
s jej obhajobnými právami, ale aj povinnosťami a obmedzeniami. V tomto smere krajský súd konštatuje,
že vyšetrovateľ po vznesení obvinenia zopakoval výsluchy svedkov A. E. E., A. O. E., D. E. E., P. C., A.
B. G., A. I. E., F. G. a E. H. v prítomnosti obhajcu obvineného, teda kontradiktórnym spôsobom, procesne

ide o inú situáciu ako v sťažovateľom prejednávanom prípade (R 19/2016) a v tomto smere ani krajský
súd nezistil porušenie práva obvineného na obhajobu.
Krajský súd navyše poukazuje na to, že v spise sa nachádza na č. l. 87- 92 vyšetrovacieho spisu
návrh obvineného zastúpeného ustanoveným obhajcom na postup podľa § 363 Tr. poriadku adresovaný
Generálnej prokuratúre SR zo dňa 27.09.2022, pričom nie je zrejmé, ako a či bolo o tomto rozhodnuté.

Keďže obžaloba prokurátora nespĺňala náležitosti uvedené vyššie, krajský súd zrušil napadnuté
uznesenie podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže krajský súd vyhovel sťažnosti obvineného a zrušil
napadnutý výrok uznesenia senátu okresného súdu o prijatí obžaloby podľa § 244 ods. 1 písm. k/ Tr.
poriadku, nadobudlo uznesenie krajského súdu v zmysle § 244 ods. 3 Tr. poriadku účinky uznesenia o
odmietnutí obžaloby a vydaním tohto uznesenia krajského súdu sa vec vrátila do prípravného konania.

Už len na záver je treba uviesť, že okresný súd nemal dodržanú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie
u obhajcu obvineného, ktorého sa ani na verejnom zasadnutí k otázke skrátenia lehoty nedotazoval,
pričom nie je možné vychádzať z telefonického oznámenia. Keďže však podľa názoru krajského súdu
nebolo vo veci nutné vykonávať verejné zasadnutie, nepovažoval za nutné nariadiť opakovanie tohto
verejného zasadnutia.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.