Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123397661
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123397661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s., Pivovarská
9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, zastúpený: A. A. - advokátska kancelária s. r. o. (skrátený názov:
MM-AK, s. r. o.), Trenčianska 38, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 145 860, proti
žalovanému: B. C., narodený XX.X.XXXX, D. E. XXXX/X, XXX XX A., IČO: 46 058 079, zastúpený: JUDr.
Slávka Kováčová, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie 864,00 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 30Cb/2/2024 - 80 z 25. septembra
2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 30Cb/2/2024 – 80 z 25.
septembra 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 864,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,00 %
ročne zo sumy 864,00 eur od 21.6.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00

eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu 12.1.2024
sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 864,00 eur s príslušenstvom.
2.1. Žalobca nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola 9.7.2018 uzavretá „Rámcová

zmluva“, ktorej predmetom bolo dohodnutie zmluvných podmienok pre uzatváranie kúpnych zmlúv a pre
vzájomné vzťahy pri dodávkach výrobkov žalobcom a ďalšieho tovaru žalovanému. Táto zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej rámcovej zmluvy boli tri prílohy, a to
obchodné podmienky, reklamačný poriadok a dodací list.
2.1.1. Listom zo dňa 27.3.2023 označeným ako „Výzva na vrátenie výpožičky“ (ktorý bol žalovanému
doručený dňa 12.4.2023) vyzval žalobca žalovaného, aby do 14 dní od doručenia predmetnej výzvy
vrátil nasledovné hnuteľné veci - číslo tovaru: 233081, 232047, 232197 a 232045. Žalobca zároveň

upozornil žalovaného, že v prípade, ak predmetné hnuteľné veci nebudú v stanovenej lehote vrátené
bude žalovanému účtovaná zmluvná pokuta, a to v zmysle čl. 9.1. písm. m) Obchodných podmienok.
2.1.2. Listom zo dňa 5.4.2023 označeným ako „Výzva na vrátenie výpožičky“ (ktorý bol žalovanému
doručený dňa 15.5.2023) opätovne vyzval žalobca žalovaného, aby do 14 dní od doručenia predmetnejvýzvyvrátilnasledovnéhnuteľnéveci-číslotovaru:233081,232047,232197a232045.Žalobcazároveň
upozornil žalovaného, že v prípade, ak predmetné hnuteľné veci nebudú v stanovenej lehote vrátené
bude žalovanému účtovaná zmluvná pokuta, a to v zmysle čl. 9.1. písm. m) Obchodných podmienok.

2.1.3. Listom zo dňa označeným ako „Výzva na zaplatenie I“ vyzval žalobca žalovaného o uhradenie
pohľadávky vo výške 864,00 eur, a to do 7 dní od doručenia predmetnej výzvy, ktorá bola žalovanému
doručená dňa 20.6.2023.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola žalovanému doručená 18.2.2024, avšak žalovaný sa

k žalobe nevyjadril.

4. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie konané 25.9.2024, ospravedlnil svoju neúčasť na
predmetnom pojednávaní, ktoré však nežiadal odročiť.
4.1. K samotnej žalobe sa vyjadril tak, že listiny, ktoré doručil žalobca, nikdy nepodpísal, neobsahujú
jeho podpis a nie sú pravé a dodal, že prebieha spor vedený Mestským súdom Košice pod sp. zn.

91Cb/27/2023 s tým istým predmetom sporu.

5. Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že spor vedený Mestským súdom Košice pod sp. zn.
91Cb/27/2023 sa týka iných hnuteľných vecí, v tomto prejednávanom spore si uplatnil nárok na zmluvnú
pokutu za nevrátenie vecí špecifikovaných v dodacom liste č. 9004762.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 ods. 1, § 411, § 443 ods. 1, § 447
zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) upravujúcich kúpnu
zmluvu, ktoré použil pri právnom posúdení prejednávaného sporu, podľa ustanovení § 365 ods. 1 a 2,
§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013

Z. z., § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z. z., upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky veriteľa z toho plynúce (úroky z omeškania a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) a ustanovení článku 17 a § 150 ods. 1 a 2, § 151
ods. 1 a 2, § 153 ods. 1, 2 a 3 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.
s. p.) upravujúcich skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany a sudcovskú koncentráciu

konania.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca žalovanému tovar
vypožičal - o čom svedčí dodací list č. 9004762 do kaviarne Pyton Club na základe objednávky a
následne z dôvodu nevrátenia vypožičaného materiálu (narážacia hlava Kombi, narážacia hlava KORB,

redukčný ventil CO2, chladič kontakt 40 s kompr) žalobca vyzval na vrátenie tohto tovaru (vo výške
864,00 eur) a v prípade jeho nevrátenia žalovaného vyzval na úhradu vo výške 864,00 eur ako zmluvnej
pokuty.
7.1. Konštatoval, že obrana žalovaného v konaní nebola úspešná. Zdôraznil, že žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, neoznačil žiadne dôkazy včas, nepredložil žiadne dokumenty a

listiny na preukázanie svojich tvrdení a preto podľa ustanovení C. s. p. neuniesol dôkazné bremeno.
Poukázal na čl. 17 a § 157 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. a dodal, že súd postupuje v spore tak, aby sa mohlo
rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu sporu a
v danom prípade aj žalobca má právo na spravodlivý a rýchly súdny proces zaručený aj v článku 48
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že obligatórne určenie sporových a nesporových skutkových
tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán
v kontradiktórnom sporovom konaní. Súčasne je kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej
vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných

návrhov.
8.1. Zdôraznil, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a okrem zákonných výnimiek
berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania. V rámci sporového konania súd
v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Strana sporu má
povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto

tvrdení.

9. Súd prvej inštancie preto aplikoval § 151 C. s. p. a považoval tvrdenia žalobcu za nesporné, keďže
žalovaný nepoprel tvrdenia uvedené v žalobe, (žalovaný v spore nenamietal, že neprevzal hnuteľnéveci, len že podpis na listinách predložených žalobcom nie je jeho, pričom žalovaný ani nešpecifikoval
aké listiny, ktoré podpisy namieta a nepovažuje taký dokument za pravý), čím sa tvrdenia žalobcu stali
nespornými v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok uplatnený predmetnou žalobou je dôvodný v celom
rozsahu a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového

poriadku tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v spore v plnom rozsahu úspešný, proti neúspešnému
žalovanému, plnú náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, a to v celom rozsahu. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.
12.1. Tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nepreskúmateľný, neúplný po
skutkovej i právnej stránke. Napadnutý rozsudok označil aj ako predčasný a nezákonný, keďže súd
prvej inštancie absolútne neprihliadal na skutočnosti, ktorými sa žalovaný bránil a na ktoré poukazoval
zároveň neumožnil žalovanému ani osobnú účasť na pojednávaní, ani jeho výsluch.

12.2. Poukázal na to, že nikdy so žalobcom nepodpísal rámcovú zmluvu predloženú zo strany žalobcu
v prejednávanom spore, ktorej súčasťou mali byť Obchodné podmienky, Reklamačný poriadok a dodací
list, nepodpísal ani dodací list.
12.2.1. Vyslovil aj pochybnosti, či žalobca predložil originály týchto dokumentov, ktoré žalovaný
nepodpísal. Poprel, žeby nikdy nevidel osobu uvedenú v predmetnej zmluve za žalobcu (Zinčák), takúto

osobu nepoznám a nikdy neuzatvoril s ňou žiadnu zmluvu a teda ani na predmetnú prevádzku neprebral
tovar uvedený v tejto zmluve a nemohol preto vracať niečo, čo neprevzal.
12.2.2. Tvrdil, že iné dokumenty, ktoré so žalobcom podpisoval boli úradne podpísané, opečiatkované,
kde sa uvádza, že zo strany žalovaného je potrebná aj pečiatka a na rámcovej zmluve z 9.7.2018 táto
pečiatka chýba.

12.2.3.Zdôraznil,žetútozmluvuaninemoholpodpísaťdňa9.7.2018,keďžeužpredtýmzrušilprevádzku
na A. X F. A., a to 18.4.2018, o čom predložil aj doklad.
12.3. Tvrdil aj to, že na predmetnej prevádzke takéto zariadenia ani nemal, keďže sa tam nečapovalo
pivo.
12.4. Spochybnil aj priznaný nárok s odôvodnením, že žalovaný nevie od čoho žalobca tento nárok

odvodzuje, keďže žalovaný nemá vedomosť o tom, že by v zmysle Obchodných podmienok, ktoré
žalovaný podpísal so žalobcom mala byť pod čl. 9.1. písm. m/ Obchodných podmienok účtovaná
zmluvná pokuta.
12.4.1. Tvrdil aj to, že žalovaný podpisoval so žalobcom zmluvu o obchodnej spolupráci ešte v roku
2017, ktorá bola platná a túto zmluvu riadne podpísal aj s pečiatkou, taktiež bola podpísaná aj zo strany

žalobcu aj s pečiatkou a v tejto zmluve sa zmluvná pokuta v takomto článku nenachádza. Žiadnu inú
zmluvu, ani podmienky so žalobcom nepodpisoval. Túto zmluvu o obchodnej spolupráci z roku 2017
podpisoval za žalobcu pán A., s ktorým žalovaný aj väčšinou jednal.
12.4.2. Dodal, že pokiaľ prevádzka prestala fungovať, tak všetky zariadenia z tejto prevádzky boli
odovzdané žalobcovi, čo je uvedené aj v prevádzkovej knihe a aj po dožiadaní sa žalobcu, či je

všetko vyrovnané po ukončení prevádzky, bolo žalovanému oznámené, že nemá žiadne podlžnosti voči
žalobcovi.
12.5. Nárok žalobcu preto žalovaný označil za absolútne nedôvodný.

13. Žalovaný zároveň v odvolaní k doručovaniu písomností uviedol, že sa sťahoval z adresy: D. E. v A.

E. G. A. F. A., ktorú skutočnosť oznámil aj listom upomínaciemu súdu s tým, aby žalovanému boli listiny
zasielané na novú adresu, pričom žalobca poznal novú adresu žalovaného.
13.1. Za nepravdivé označil konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepredniesol žiadne iné návrhy a
že sa k žalobe nevyjadril.13.1.1. Dôvodil, že listom zo dňa 27.8.2024 v stanovisku k predmetu sporu sa vyjadril a už tam
rozporoval skutočnosti uvedené v žalobe. Toto stanovisko súd prvej inštancie absolútne nebral do úvahy,
keďže súd prvej inštancie tvrdil, že obrana žalovaného nebola úspešná, keďže neoznačil žiadne dôkazy.

13.2. Tvrdil aj to, že sa mienil vyjadriť k žalobe aj vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 25.9.2024.
13.2.1. Poukázal na predvolanie na toto pojednávanie, v ktorom bolo uvedené, že súd prvej inštancie
pokladá za potrebné žalovaného vypočuť. Zdôraznil, že sa riadne a včas na predmetné pojednávanie
ospravedlnil, avšak nepovažoval za potrebné požiadať aj o odročenie pojednávania, keďže súd
prvej inštancie v predvolaní uviedol, že pokladá za nevyhnutné žalovaného vypočuť a tak žalovaný

automaticky predpokladal, že súd prvej inštancie pojednávanie odročí a na ďalšom pojednávaní vykoná
jeho výsluch a to už aj vzhľadom na predošlé stanovisko žalovaného, že podpis nie je pravý, tak v
tomto smere bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy o pravosti podpisu a nie bez ďalšieho na pojednávaní
rozhodnúť.
13.2.2. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v tomto smere pochybil, keď rozhodol vo veci bez prítomnosti
žalovaného na pojednávaní s tým, že nebral do úvahy žiadne námietky žalovaného, a preto zmaril právo

žalovaného na spravodlivý proces.
13.3. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny. Uviedol, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní.
14.1. Poukázal na to, že v civilnom sporovom konaní je na sporovej strane zodpovednosť za riadne
a včasné predkladanie dôkazov a túto zodpovednosť nemožno prenášať na súd.
14.2. Tvrdil aj to, že všetky listiny, ktoré predložil žalobca v prejednávanom spore zodpovedajú
originálom, ktoré musí mať k dispozícii aj žalovaný a tvrdenie žalovaného, že si nespomína na Žinčáka

neznamená, že predmetnú rámcovú zmluvu a dodací list žalovaný nepodpísal.
14.2.1. Za nedôvodné označil aj tvrdenie žalovaného o tom, že na dodacom liste nie je pečiatka
žalovaného.Zdôraznil,žepečiatkažalovanéhonaplatnosťprávnehoúkonuprávnepredpisynevyžadujú
a preto podpis žalovaného ako podnikateľa podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia je
plne postačujúci na platnosť právneho úkonu.

14.3. Za skutkovú novotu označil o tvrdeniach žalovaného vo vzťahu k zrušenej prevádzke žalovaného,
na ktoré nemožno v odvolacom konaní prihliadať.
14.3.1. Navyše za nedôvodné označil aj tvrdenia žalovaného týkajúce sa doručovania písomností
žalovanému a dodal, že na neprevzatých obálkach je uvedené „neprevzaté v odbernej lehote“, nie
„adresát neznámy“. Súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, a svoje rozhodnutie v

predmetnej veci aj náležite odôvodnil.
14.4. K tvrdeniu žalovaného o existencii stanoviska žalovaného v liste z 27.8.2024 žalobca uviedol, že
takáto listina sa v spise nenachádza.
14.5. K spochybneniu výšky zmluvnej pokuty žalobca poukázal na bod 9.2 písm. c) Obchodných
podmienok, kde je spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty explicitne stanovený.

14.6. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom § 365 písm. f) a h) C. s. p. žalobca uviedol, že ani tieto dôvody
nie sú dané.
14.6.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré boli v spore predložené.

15. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379

- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17.Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobe o zaplatenie 864,00 eur s príslušenstvom vyhovel v celom
rozsahu, keď (podľa názoru žalovaného):18.1. prejednaním veci samej na pojednávaní 25.9.2024, bez účasti žalovaného a bez výsluchu
žalovaného napriek tomu, že žalovaný bol predvolaný na pojednávanie s poučením, že je potrebné
žalovaného v spore vypočuť, súd prvej inštancie meritórne rozhodol a preto predmetným procesným

postupom porušil práva žalovaného v takej miere, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý
proces,
18.2. súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď bez toho, aby prihliadol na stanovisko
žalovanéhoz27.8.2024adôkazyoznačenézostranyžalovanéhouzavrel,žeobranažalovanéhonebola
úspešná, pretože žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nedôvodnosti

nároku žalobcu,
18.3. nesprávne dospel k záveru, že v zmysle Obchodných podmienok, ktoré žalovaný podpísal so
žalobcom mala byť pod čl. 9.1. písm. m/ Obchodných podmienok uplatnená zmluvná pokuta zo strany
žalobcu.

19.Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Rozsudok spĺňa aj všetky formálne
náležitosti a je riadne odôvodnený.

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolaniu
žalovaného a k vyjadreniam strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Žalovaný odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmena b), písmena e), písmena f),
písmena h) C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený v prípade, ak dôjde k

vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa
spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý

má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
22.1. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup

súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným
sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to

vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Musívšakísťonesprávnyprocesnýpostupsúdutakejintenzity,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

23.Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa údajného nesprávneho procesného

postupu upomínacieho súdu udáva, že nie je oprávnený predmetný postup súdu posudzovať, pričom
však zdôrazňuje, že v upomínacom konaní došlo k zrušeniu platobného rozkazu proti žalovanému, čím
nebolo právoplatne rozhodnuté v neprospech žalovaného.
23.1. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný k predmetnej žalobe sa vyjadril iba podaním
z 27.8. 2024 doručeným súdu prvej inštancie 2.9.2024, v ktorom uviedol, že žalobca na základe tých

istých listinných dôkazov, ktoré neobsahujú podpis žalovaného, pečiatku, dátum podpisu a nikdy takýto
dokument nepodpísal a preto ich nepovažuje za pravé, už skôr podal žalobu vedenú Mestským súdom
Košice pod sp. zn. 91Cb/27/2023 a to s tým istým predmetom sporu a dôkazmi na oboch stranách sporu.
Odvolací súd zároveň zistil, že žalovaný spolu s predmetným vyjadrením nepredložil žiadne dôkazy,predložil iba listinu, ktorú nemožno považovať ani za výpis zo živnostenského registra pre absenciu
obchodného mena žalovaného. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že výpis zo živnostenského
registra žalovaného je verejne dostupnou listinou, preto ani nedostatok týkajúci sa predmetnej listiny

predloženej zo strany žalovaného spolu s vyjadrením k žalobe nebol dôvodom neúspechu žalovaného
v prejednávanom spore.
23.2. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v odseku 3.
odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol obsah predmetného vyjadrenia žalovaného.
23.3. Odvolací súd preto dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní ( o tom, že

súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď bez toho, aby prihliadol na stanovisko
žalovaného 27.8.2024 a dôkazy označené zo strany žalovaného konštatoval neúspech žalovaného ),
sú nedôvodné.

24.Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom bližšie
špecifikovaným v odseku 18.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia naplnil odvolací dôvod § 365 ods. 1

písmena b) C. s. p. udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

25.Odvolací súd zistil z obsahu predvolania žalovaného na pojednávanie, že síce súčasťou
predmetného predvolania bolo, že súd prvej inštancie mieni žalovaného na pojednávaní vypočuť, avšak
súčasťou predvolania bolo aj to, že žalovaný mal na predmetnom pojednávaní právo predložiť dôkazy

preukazujúce tvrdenia o nedôvodnosti žaloby, zároveň bol žalovaný riadne poučený, že dôkazy má
predložiť najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené s poukazom na § 154 C. s. p. Zároveň bol
riadnepoučenýotom,žeaksvojuneúčasťriadneavčasneospravedlní,môžesúdrozhodnúťrozsudkom
pre zmeškanie žalovaného.

26. Odvolací súd zistil z obsahu ospravedlnenia žalovaného z neúčasti na predmetnom pojednávaní,
že žalovaný riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, avšak v ostatnom sa vôbec
neriadil poučeniami uvedenými v predmetnom predvolaní na pojednávanie, keď spolu s ospravedlnením
nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy na svoju procesnú obranu, nežiadal ani predmetné
pojednávanie odročiť a iba sa nedôvodne spoľahol na to, že by mal byť v prejednávanom spore vypočutý

ako strana sporu.
26.1. Odvolací súd poukazuje na to, že výsluch strany sporu (v prejednávanom spore žalovaného) je iba
podpornýmdôkazomkďalšímdôkazompredloženýmzostranyžalovanéhoasámosebejeibatvrdením
strany sporu, preto bez ďalších dôkazov nemôže preukázať tvrdenia žalovaného o nedôvodnosti nároku
uplatneného žalobou.

26.2. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie strany sporu (teda aj žalovaného) riadne poučil o
ich procesných právach a povinnostiach. Žalovaný využil svoje právo a vyjadril sa žalobe, spochybnil
síce pravosť a pravdivosť listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu, avšak predmetné
spochybnenie zostalo iba v rovine tvrdení žalovaného bez toho, aby žalovaný predložil/označil dôkazy
preukazujúce tieto tvrdenia, na ktoré by následne mal právo reagovať žalobca.

26.3. Odvolací súd preto dospel k záveru, že procesný postup súdu prvej inštancie, keď upustil
od výsluchu žalovaného, ktorý ani vo vyjadrení k žalobe, ani spolu s ospravedlnením neúčasti na
pojednávaní nepredložil žiadne dôkazy, nemožno posúdiť ako naplnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods.
1 písmena b) C. s. p. z dôvodu vady konania.

27. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnuté
rozhodnutie, čím spôsobil vadu rozhodnutia (nepreskúmateľnosť rozhodnutia) udáva, že ani toto
tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

28. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalovaný v zásade nesúhlasí so záverom súdu prvej

inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu uplatneného predmetnou žalobou.
28.1. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) je v spore odvolacím dôvodom
len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr.
preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnutédôkazy nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,

najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a
dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

30. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný spochybnil pravosť dôkazov predložených zo strany
žalobcu, avšak svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi, na ktoré by mal právo reagovať žalobca.

31. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania, že žalovaný v odvolaní tvrdenia uvedené vo vyjadrení sa
k žalobe podporil ďalším tvrdeniami a najmä dôkazmi, ktoré neboli ani len označené v prvoinštančnom
konaní.

32. Podľa § 366 C. s. p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že dôkazy predložené a označené až v
odvolacom konaní nemohol bez vlastnej viny predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto
odvolací súd na tieto novoty, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní nemohol v odvolacom konaní prihliadať
v zmysle § 154 C. s. p. a § 366 C. s. p.

34.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

35. Podľa článku 8 C. s. p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.

36. Podľa § 149 C. s. p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37.Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť
uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú
jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaní sú povinní tvrdiť a
preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo

tvrdí.

38. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

38.1. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec,
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čoznamená, že stranu zaťažuje v spore povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy
preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v spore nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť
navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva

sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súd zhodnotí túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku
(rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností
tvrdí.

39. Odvolací súd opäť poukazuje na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že listiny predložené
zo strany žalobcu nepodpísal, čím poprel ich pravosť.
39.1.Odvolacísúdpoukazujenato,žeodžalovanéhonemožnopožadovať,abypreukázalnepodpísanie
predmetných listín, pretože žalovaného nemožno zaťažiť negatívnym dôkazným bremenom (že niečo
nevykonal), avšak na druhej strane žalovaný tým, že v rámci prvoinštančného konania nerozporoval

tvrdenia žalobcu o prevzatí hnuteľných vecí, bol povinný tvrdiť a preukázať právny dôvod prevzatia
predmetných hnuteľných vecí a následne bol povinný tvrdiť a preukázať tvrdenia, ktoré napokon uvádzal
a preukazoval až v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd nemohol prihliadať ( neprípustné odvolacie
novoty ).
39.2. Odvolací súd preto dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného uvádzané vo vyjadrení k žalobe

nespôsobili účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného.

40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

41. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie po
správnom zistení skutkového stavu na základe dôkazov predložených stranami sporu a účinne
popretých tvrdeniach strán sporu správne vec právne posúdil, ak dospel k záveru o dôvodnosti
a odôvodnenosti uplatnenej zmluvnej pokuty zo strany žalobcu s poukazom na článok 9.1. písm. m)
Rámcovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.

42. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku 864,00 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty,
pretože žalobca v prejednávanom spore listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť a odôvodnenosť
predmetnej zmluvnej pokuty a žalovaný svojou nečinnosťou v konaní pred súdom prvej inštancie zmaril

svoj prípadný úspech v prejednávanom spore.

43 Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom prvom výroku ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo
dôvodné. Zároveň potvrdil ako vecne správny aj druhý výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej

inštancie priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu náhradu trov konania 100% proti žalovanému
ako plne neúspešnej strane sporu.

44. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní

úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

45.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C. s. p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj

intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
C. s. p.).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).