Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119214573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7119214573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Poľnohospodárske
družstvo VINOHRADY Choňkovce, sídlo: A. XXX, XXX XX A., IČO: 00 197 271, zastúpený advokátkou:
JUDr. Danica Holováčová, sídlo: B. X, XXX XX C., proti žalovanej: Energetika Slovensko, a.s., sídlo:
Čulenova 6, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 483 767, zastúpený advokátskou
kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., sídlo: Apollo Business Center II, blok
A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 24.672,66
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k.

30Cb/150/2019-276 z 11. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 30Cb/150/2019-276 z 11. októbra 2023 v jeho výroku
IV. ohľadom úrokov z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 8,05 % ročne: z dlžnej sumy 8.231,86 eur od 24.12.2019 do zaplatenia a z dlžnej sumy 8.697,17
eur od 24.12.2019 do zaplatenia.

II. Mení rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 30Cb/150/2019-276 z 11. októbra 2023 vo výroku V. tak,

že žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,54 %.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. konanie v časti úrokov z
omeškania od 20.12.2015 do 23.12.2019 a od 19.1.2016 do 23.12.2019 zastavil; 2, vo výroku II. pripustil
zmenu žaloby v nasledovnom znení: „žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.575,40
eur, spolu s úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 8.231,86 eur od 24.12.2019 s úrokom z omeškania
8,05% zo sumy 8.697,17 eur od 24.12.2019, spolu s paušálnou náhradou 40,- eur, to všetko v lehote 15

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti spor o zaplatenie sumy 6.097,26 eur spolu
s príslušenstvom vylúči na samostatné konanie, kde bude rozhodnuté aj o trovách konania.“; 3, vo
výroku III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.575,40 eur spolu s paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; 4, vo výroku IV. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a 5, vo
výroku V. priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 50,56%.

2. V odôvodnení uviedol, že sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia sumu 24.672,66 eur spolu s
úrokom z omeškania zo sumy 11.869,79 eur úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 20.12.2015
až do zaplatenia a zo sumy 12.802,87 eur úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 19.1.2016 až do
zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 40,00 eur ako aj náhrady trov konania.3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola dňa 19.11.2014 uzatvorená Zmluva o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_169_2011_15_VSE (ďalej

len „Zmluva“). V rámci uzatvorenej Zmluvy má žalobca postavenie výrobcu a žalovaný postavenie
odberateľa. Podľa čl. I. Zmluvy je jej predmetom na strane žalobcu záväzok dodať elektrinu žalovanému
v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o podpore“) a
zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine žalovanému v súlade s prevádzkovým poriadkom.

Tomutozáväzkužalobcukorešpondujezáväzokžalovanéhovsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismiaspôsobomvtejtoZmluveuvedenýmzaplatiťžalobcovidoplatokpodľacenovéhorozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) vydaného žalobcovi. Žalobcovi bolo doručené
cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1573/2014/E-OZ zo dňa 2.1.2014, sp. zn.: 11625-2013-BA, ktorým
príslušný orgán rozhodol o návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo vzťahu k elektrickej energií
vyrábanej žalobcom na obdobie rokov 2014 až 2016. V danom prípade bola stanovená pevná cena

elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 130,87 eur/MWh, vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie
zo spaľovania bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou v zariadení žalobcu.
Žalobcovi bola zo strany Východoslovenskej distribučnej, a.s. ako sesterskej spoločnosti žalovanému
sprístupnená aplikácia s názvom „Aplikácia pre nahlasovanie údajov o vyrobenej elektrine“ umiestnená
na adrese D. v časti Energetické dáta, ktorá slúži na poskytovanie údajov od výrobcov elektriny s právom

podpory, ktorým je aj žalobca. Žalobcovi bol pridelený EIC kód 24ZVS00006676345. Žalobca v súlade s
uzatvorenou Zmluvou vystavil žalovanej tieto faktúry: - faktúra č. 301120152, vystavená dňa 4.12.2015
a splatná dňa 19.12.2015, ktorá znie na sumu 11.869,79 eur s DPH (ďalej len „FA 1“), a - faktúra č.
311220152, vystavená dňa 4.1.2016 a splatná dňa 18.1.2016, ktorá znie na sumu 12.802,87 eur s DPH
(ďalej len „FA 2“). Vyššie uvedené faktúry znejú na vyúčtovanie doplatku, kde FA 1 zodpovedá množstvu

dodanej elektriny 224,730 MWh a FA 2 množstvu 242,396 MWh. Jednotková cena je stanovená na
sumu 44,015 eur. Predmetné faktúry neboli ku dňu podania žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo strany žalovanej uhradené, a to ani len z časti. Na základe uvedeného má žalobca za to, že
žalovaná si nesplnila svoje zmluvné povinnosti podľa čl. I. písm. f) Zmluvy.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, čo odôvodnila nasledovne: Žalobca nesplnil podmienky potrebné
pre to, aby si mohol uplatniť právo na podporu, za elektrinu ním vyrobenú a nemôže požadovať cenu
elektriny určenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, vyplácaním ktorej sa uskutočňuje podpora
výrobcov, ktorí povinnosti oprávňujúce ich na uplatnenie podpory splnili. Žalovaná je podnikateľom
v energetike s povolením na dodávku elektriny. Žalovaná nie je subjektom, ktorému mali byť

adresovanévzmyslezákonaúkonypotrebnépremožnosťuplatneniasiprávanapodporuobnoviteľných
zdrojov energie. Žalovanej bola zo strany spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., ktorá je
prevádzkovateľom distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie žalobcu pripojené, poskytnutá
informácia, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu povinností v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.
o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktoré by ho oprávňovalo uplatniť si právo na podporu podľa zákona. Nesplnenie
povinností žalobcu potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý na svojom webovom sídle
D. zverejnil oznámenie týkajúce sa výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zákona. V
zmysleZmluvy,ktorábolauzavretámedzižalobcomažalovanou,sažalobcazaviazal,žedodážalovanej
elektrinu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona, teda elektrinu, na ktorú si uplatňuje právo na podporu

odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Žalovaná sa zaviazala, že odoberie od žalobcu elektrinu
podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona, teda elektrinu, na ktorú sa vzťahuje podpora odberom elektriny
za cenu elektriny na straty, a to za cenu vo výške určenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako
cena elektriny na straty. Ak žalobca nesplnil svoje povinnosti podľa zákona a zanikla mu pre rok 2015
možnosť uplatniť si nárok na podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty, nemôže byť elektrina

ním dodávaná do distribučnej sústavy považovaná za elektrinu dodanú v zmysle Zmluvy a nemôže si
za takúto elektrinu uplatňovať nárok na zaplatenie podpory.

5. Súd prvej inštancie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav
veci - i) z faktúry č. 301120152 vystavenej žalobcom dňa 4.12.2015 zistil, že žalobca dodal žalovanej

elektrinu v celkovom množstve 224,730 MWh, za ktorú si vyúčtoval cenu 44,015 eur bez DPH (cena
stanovená Cenovým rozhodnutím ÚRSO) a určil lehotu splatnosti dňom 19.12.2015; ii) z faktúry č.
311220152 vystavenej žalobcom dňa 4.1.2016 zistil, že žalobca dodal žalovanej elektrinu v celkovom
množstve 242,396 MWh, za ktorú si vyúčtoval cenu 44,015 eur bez DPH (cena stanovená Cenovýmrozhodnutím ÚRSO) a určil lehotu splatnosti dňom 18.1.2016; iii) z podkladov na č.l. 186 a 187 (zistenia
z internetovej stránky D. pod položkou krátkodobý trh) zistil, že v novembri 2015 bola cena za 1 MWh
elektriny určená sumou 36,63 eur pri predaji a v decembri sumou 29,90 eur na tzv. spotových trhoch,

peňažný trh s elektrinou, kde obchodovanie a výmena tovaru za peniaze prebieha okamžite; iv) z návrhu
dohody o urovnaní na č.l.188 a nasl. zistil, že žalovaná ponúkla žalobcovi zaplatiť za dodanú energiu
sumu vo výške 9.878,23 eur za november 2015 a 8.697,17 eur za december 2015; v) z vyjadrenia
žalovaného na pojednávaní vyplýva, že nepopiera množstvo dodanej a prevzatej elektriny žalovanou a
nárok žalobcu vo výške ceny určenej cenou na spotových trhoch v daných mesiacoch, ktorú je ochotná

uhradiť. Žalovaná nepoprela skutočnosť, že do dňa pojednávania, neuhradila cenu vyčíslenú cenami na
spotovom trhu v danom období.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 151 ods. 1 CSP, § 153 a § 154 CSP, 261 ods. 1, §
269 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 409 ods. 1, § 448 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný
zákonník“). Za nesporné považoval skutočnosti týkajúce sa i) toho, že žalobca je výrobcom elektriny

z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu v zmysle ustanovení Zákona o podpore; ii) existencie
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou (Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti
za odchýlku a doplatku č. OZE_169_2011_15_VSE); iii) dodania elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov žalobcom v mesiacoch november a december 2015 v množstvách uvádzaných vo vystavených
faktúrach; iv) prevzatia žalobcom dodanej elektriny žalovanou a jej následným predajom, obchodovaním

na trhu s elektrinou, na spotovom trhu; v) neuhradenia ceny za dodanú elektrinu (ani čiastočná úhrada)
v lehotách splatnosti žalovanou v zmysle vystavených faktúr.

7. Vzhľadom na nesporné skutočnosti, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom uplatnený nárok za
november 2015 ( z faktúry č. 301120152) je vo výške 9.878,23 eur (2224,73 MWh x 36,63 eur +

20% DPH) a za december 2015 ( z faktúry č. 311220152) je vo výške 8.697,17 eur (242,396 MWh
x 29,90 eur +20% DPH) dôvodný a medzi stranami sporu nesporný. Na doplnenie súd rozšíril svoje
odôvodnenie o dobré mravy, keďže by bolo neadekvátne ak by žalovaná za dodanú energiu neuhradila
ani spotovú cenu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- eur z dôvodu, že

žalovaná vedela, že neuhradila žalobcovi spotovú cenu za dodanú energiu.

8. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania s poukazom na § 365 a
§ 369 Obchodného zákonníka, keď dospel k záveru, že žalovaná nebola v omeškaní, keďže splatnosť
faktúr nenastala z dôvodu nedoručenia opravených faktúr v súlade so zmluvnými podmienkami. Zároveň

súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie sumy 6.907,26 eura spolu s príslušenstvom,
keď dospel k záveru, že žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.
309/2009 Z. z. v zákonom stanovenej lehote, v dôsledku čoho mu v zmysle § 4 ods. 3 uvedeného zákona
nevznikol nárok na podporu výroby elektriny za kalendárny rok 2015.

9. Žalobca na pojednávaní 12.04.2023, zobral žalobu čiastočne späť v časti úrokov z omeškania od
20.12.2015 do 23.12.2019 a od 19.01.2016 do 23.12.2019. Na základe uvedeného súd konanie v časti
predmetných úrokov z omeškania zastavil.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v

prevažujúcej časti 75,28 (18.575,40 eur) %, žalovaná v rozsahu 24,72 (6.097,26 eur) %, preto žalobca
má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 50,56 % (75,28 % - 24,72 %), o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie
nevzhliadol dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaná.

12.ŽalobcanapadolrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuIV.včastiúrokovzomeškania zodvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. výrok, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
a ktorý sa týkal úroku z omeškania.

12.1. Uviedol, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti nároku za november 2015 (z faktúry č.
301120152) vo výške 9.878,23 eur (2224,73 MWh x 36,63 eura + 20% DPH) a za december 2015
(z faktúry č. 311220152) vo výške 8.697,17 eur (242,396 MWh x 29,90 eura +20% DPH) z dôvodu,že žalovaná účinne nepoprela tvrdenia, že prevzala žalobcom dodanú elektrinu a následný jej predaj,
obchodovanie na trhu s elektrinou, na spotovom trhu. Súd prvej inštancie však žalobcovi nepriznal úrok
z omeškania z uvedených súm, za sporné obdobia z ceny energie, ktorú žalobca dodal do sústavy,

pričom žalobca navrhol, aby tieto nároky pri sume 8.231,86 eur priznal súd od 24.12.2019 do zaplatenia
a to vo výške 8,05 % ročne a pri sume 8.697,17 eur od 24.12.2019 do zaplatenia a to vo výške 8,05
% ročne. Termín splatnosti týchto nárokov žalobca odvíjal od doručenia sporných faktúr žalovanej dňa
23.12.2019 o čom svedčí list a pečiatka žalovanej.

12.2. Preto žalobca považoval za nesporné, že sa žalovaná s úhradou dostala do omeškania, na
základe čoho má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v súlade s ustanoveniami
vyhlášky, s počiatkom omeškania v nasledujúci deň po dni dohodnutej splatnosti neuhradených faktúr,
a to minimálne dňom nasledujúcim po opätovnom doručení faktúr žalovanej dňa 23.12.2019, pričom
poukázal nato, že splatnosť faktúr nastala už v roku 2015.

12.3. Poukázal tiež na obdobné rozhodnutie súdu v totožnom prípade akurát za iné fakturačné obdobie.
V zmysle uvedeného odvolaciemu súdu navrhol, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku IV. a vec vrátil v tejto časti na nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 18.575,40 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 8.231,86
eur, od 24.12.2019 do zaplatenia a úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 8.697,17 eur od 24.12.2019

do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Žalovaná napadla rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku V. z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu

trov konania voči žalovanej v rozsahu 50,56%. Navrhla odvolaciemu súdu, rozsudok v napadnutom
výroku V. zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v
rozsahu 7,38 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, alebo aby odvolací súd v zmysle poslednej časti ustanovenia § 255 ods. 2 CSP napadnutý
výrok V. rozsudku zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

13.1. Uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a vyhodnocovaní
úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej v spore nesprávne vychádzal len z výšky priznanej
a zamietnutej časti istiny, bez akéhokoľvek zohľadnenia príslušenstva žalovanej istiny. V zmysle
komentárov k § 255 ods. 2 CSP zásada úspechu sa uplatní aj v otázke príslušenstva uplatneného

nároku. Aby strane mohla byť priznaná plná náhrada trov konania, je potrebné, aby bola plne úspešná
aj v príslušenstve uplatneného nároku. Samotná skutočnosť, že neúspech žalobcu sa v značnej časti
dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky, neznamená, že sa jedná o neúspech v nepatrnej
časti a že by uvedená skutočnosť nemala byť zohľadnená pri vyhodnocovaní pomeru úspechu strán
v spore. V takýchto prípadoch je v zmysle komentárov k CSP, ako aj ustálenej rozhodovacej praxe

všeobecných súdov, vždy potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu spolu s prihliadnutím na
príslušenstvo žalovanej istiny (úroky/úroky z omeškania), pričom uplatnené nároky na zaplatenie
príslušenstva (úroky/ úroky z omeškania) je potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania
súdu, t.j. v tomto prípade k dátumu 11.10.2023. Súdom prvej inštancie prezentovaný právny názor
odporuje rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 1MCdo/1/2004, evidovanému v zbierke súdnych

rozhodnutí pod R 34/2005, ktoré výslovne zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobný petit nepozostával
z dvoch samostatných nárokov a tento pozostával rovnako ako v posudzovanom prípade z istiny a
jej príslušenstva, akýkoľvek neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (hoci toto nebolo samostatným
žalovaným nárokom), nemôže byť prehliadaný a musí byť považovaný za čiastočný neúspech žalobcu
premietnutý do výpočtu náhrady trov konania. V zmysle citovaného judikátu platí, že „ak súd prizná

žalobcovi žalovanú pohľadávku a neprizná mu uplatnené príslušenstvo, nemožno v odôvodnených
prípadoch vylúčiť, ak pri posudzovaní úspechu vo veci „príslušenstvo" žalovanej pohľadávky nebude
predstavovať „neúspech v pomerne nepatrnej časti" podľa § 142 ods. 3 O. s. p., ale „čiastočný úspech"
podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenosť takýchto prípadov treba posudzovať nielen z pohľadu toho,
čo je v predmete konania hlavné a čo sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky

a nepriznaného „príslušenstva" v čase rozhodovania.“ a „ ... nie je v rozpore s ustanovením § 154 ods.
1 O. s. p., aby odvolací súd pre účely procesného rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú
výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania a túto zohľadnil pri posúdení „úspechu" v konaní.“
Uvedený názor Najvyššieho súdu SR je tohto času preberaný a nasledovaný aj všeobecnými súdmi,pričom odvolateľ poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/77/2021 (v zmysle
ktorého „v prípade, ak je požadované príslušenstvo vysoké v pomere k istine, je potrebné považovať za
spravodlivé (čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP), aby boli strany procesne zodpovedné za výsledok

konania nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, pričom procesná zodpovednosť sa prejavuje
najmä zodpovednosťou za trovy konania.“) a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.: 11Co/66/2018,
ktoré považuje za aplikovateľné v prejednávanom spore.

13.2. Ďalej uviedla, že žalobou uplatnený nárok žalobcu pozostával z: istiny vo výške 24.672,66 eur

a úroku z omeškania zo sumy 11.869,79 eur vo výške 8,05 % p.a. od 20.12.2015 až do zaplatenia,
ktorý k dátumu rozhodnutia 11.10.2023 predstavoval sumu vo výške 7.468,87 eur a úrok z omeškania
zo sumy 12.802,87 eur vo výške 8,05 % p.a. od 19.1.2016 až do zaplatenia, ktorý k dátumu
rozhodnutia 11.10.2023 predstavoval sumu vo výške 7.971,02 eur. Celkový žalobcom uplatnený nárok
teda predstavoval sumu vo výške 40.112,55 eur. Napadnutým rozsudkom však súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len istinu vo výške 18.575,40 eur. Odvolateľ má za to, že úspech

žalobcu v spore, zodpovedajúci priznanej časti istiny vo výške 18.575,40 eur, predstavuje len 49,31 %.
Úspech žalovanej v spore, zodpovedajúci zamietnutej časti istiny vo výške 6.097,26 eur a zamietnutým
úrokom z omeškania vo výške 15.439,89 eur, t.j. 21.537,15 eur, prestavuje 53,69 %. Pomer úspechu
žalovanej v rozsahu 53,69 % ponížený o úspech žalobcu v rozsahu 46,31 % teda predstavuje celkový
pomer úspechu žalovaného v spore v rozsahu 7,38 %.

14. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca odvolaním napáda výrok
IV. rozsudku len v časti nepriznaných úrokov z omeškania, nie v časti nepriznanej istiny. Domáha sa
priznania úrokov z omeškania zo súm 8.231,86 eur a 8.697,17 eur od 24.12.2019 do zaplatenia. Podľa
názoru žalovanej odvolanie žalobcu nie je dôvodné a súd prvej inštancie rozhodol správne.

14.1. Súd prvej inštancie v bode 50. rozsudku podľa žalovanej správne konštatoval, že žalovaná nie
je v omeškaní podľa § 369 Obchodného zákonníka, pretože jej nebola doručená opravená faktúra so
správnou spotovou cenou, ako to vyžaduje článok III. Zmluvy z 19.11.2014. Úroky z omeškania preto
neboli priznané dôvodne.

14.2. Žalobca si úroky uplatňuje odo dňa nasledujúceho po doručení faktúr, čo je v rozpore s § 365 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka aj s bodom X.X.X.X Obchodných podmienok, podľa ktorých omeškanie
vzniká až uplynutím lehoty splatnosti faktúry – 14 dní od jej riadneho doručenia.

14.3. Faktúry za november a december 2015 boli žalovanej doručené až 23.12.2019. Navyše boli
vystavené nesprávne, pretože obsahovali jednotkové ceny stanovené pre podporovanú elektrinu podľa
Zákona o podpore, hoci žalobca z dôvodu nesplnenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore v roku 2014
stratil nárok na podporu pre rok 2015 (§ 4 ods. 3 zákona o OZE). Súd prvej inštancie preto oprávnene
uznal len spotové ceny (36,63 EUR/MWh a 29,90 EUR/MWh).

14.4. Podľa článku III. Zmluvy a bodu X.X.X.X Obchodných podmienok musí faktúra obsahovať správnu
jednotkovú cenu aj správnu celkovú cenu. Keďže žalobcove faktúry tieto náležitosti nespĺňali, žalovaná
ich oprávnene vrátila. Podľa bodu X.X.X.X vrátením faktúry prestáva plynúť splatnosť a začína plynúť
až odo dňa doručenia opravenej faktúry. Žalobca však opravené faktúry nikdy nevystavil ani nedoručil.

14.5. Uzavrel, že žalovaná nebola v omeškaní, nárok žalobcu na úroky z omeškania mu nevznikol a jeho
odvolanie nie je dôvodné.

15. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej tak, že s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. 4Cob/32/2019 zo dňa 10.7.2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 1Obdo/18/2020 zo dňa 26.1.2021 uviedol, že súdy k posúdeniu nárokov na náhradu trov konania v
prípade príslušenstva pristupujú, tak že podľa konštantnej judikatúry súdov možno vychádzať zo záveru,
že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ
nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie

a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto
nároku. Z uvedeného vyplýva, že čiastočný úspech žalovanej v časti úrokov z omeškania nad 9,125 %
ročne nemá na rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania žiaden vplyv.15.1. Uzavrel, že z konania jasne vyplýva, že žalobca si návrhom na zmenu petitu žaloby, ktorej
zmena bola pripustená dotknutým rozsudkom neuplatňoval presne paušalizované (vyrátané) úroky z

omeškania. Z uvedeného preto vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri určení úspechu sporových strán
mal jedine zaoberať úspechom sporových strán vo vzťahu k uplatnenej istine.

16. Žalovaná vo svojej odvolacej replike zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii uvedenej v
odvolaní.

17. Výrokom IV. rozsudku súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby v časti uplatnených
úrokov z omeškania, ako aj v časti istiny vo výške 6.097,26 eur. Keďže žalobca napadol odvolaním len
časť výroku IV. týkajúcu sa úrokov z omeškania, zostala zamietajúca časť výroku vo vzťahu k istine vo
výške 6.097,26 eur, rovnako ako výroky I., II. a III. odvolaním nenapadnutá, v dôsledku čoho v tejto časti
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcu aj žalovanej, ktoré boli podané
v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolania prejednal podľa § 379 -

§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a obdobne je (čiastočne) dôvodné aj
odvolanie žalovanej.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke

odvolacieho súdu.

20. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznik omeškania žalovaného
s úhradou faktúr č. 301120152 (FA1) a č. 311220152 (FA2), keď mu nepriznal úroky z omeškania
zo súm 8.231,86 eur a 8.697,17 eur, pričom za deň vzniku omeškania označil deň nasledujúci po

opätovnom doručení pôvodných faktúr žalovanej dňa 23.12.2019, t.j. od 24.12.2019. Vychádzajúc
zobsahuvykonanéhodokazovaniapredsúdomprvejinštancie(t.j.bezobsahuObchodnýchpodmienok,
ktoré žalovaná predložila až v odvolacom konaní), na rozdiel od právneho posúdenia súdu prvej
inštancie, je však stanovisko žalobcu ohľadom vzniku omeškania žalovanej správne.

20.1. Súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil vznik omeškania, keď uzavrel, že omeškanie
žalovanej s poukazom na znenie § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nevzniklo, pretože žalobca
nedoručil žalovanej opravenú faktúru podľa čl. III Zmluvy zo dňa 19.11.1994. Tento záver súdu prvej
inštancie je nesprávny, pretože z obsahu citovaného zmluvného ustanovenia nijako nevyplýva povinnosť
vystaviť opravnú faktúru a ani skutočnosť, žeby v prípade nesprávne vystavenej faktúry malo dôjsť

k odloženiu splatnosti faktúry. Z obsahu zmluvy (čl. III) vyplýva, že dodávka el. energie bude uhrádzaná
na základe faktúr žalobcu a pokiaľ boli predmetné faktúry žalobcu žalovanej nesporne doručené až dňa
23.12.2019, tak omeškanie žalovanej s uhradením opodstatnenej časti fakturácie nastalo od márneho
uplynutia nasledujúceho dňa, t.j. od 24.12.2019. Na základe uvedeného sa teda žalovaná od tohto dňa
s uhradením faktúr žalobcu podľa § 365 Obchodného zákonníka dostala do omeškania. Preto žalobcovi

voči nej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
vznikol nárok na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania (uplatňovaných po zmene žaloby).

20.2. Žalovaná nesúhlasila s uplatneným nárokom žalobcu na uhradenie úrokov z omeškania, pričom
v tomto smere až v odvolacom konaní argumentovala obsahom Obchodných podmienok príslušného

zmluvného vzťahu. Na túto jej procesnú obranu však odvolací v zmysle § 366 CSP nemohol prihliadnuť,
pretože ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (bod 20.) je odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o zamietnutí jeho
žaloby ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania opodstatnené. Preto odvolací

súd vo výroku I. tohto rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi oprávnene požadované úroky z omeškania.22. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie. Týmto
výrokom bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,56 %. Žalovaná konkrétne
namietala nesprávne určenie pomeru úspechu strán v spore a nezohľadnenie príslušenstva istiny pri

rozhodovaní o trovách konania.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na
zaplatenie istiny vo výške 24.672,66 eur a príslušenstvo pozostávajúce z úrokov z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo súm 11.869,79 eur a 12.802,87 eur od roku 2015, resp. 2016 až do zaplatenia a tiež
nároku na zaplatenie paušálnej náhrady výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur. Po prepočte celkovej výšky takto uplatnenej pohľadávky žalobcu (t.j. vrátane úrokov z omeškania
a paušálnej náhrady výdavkov žalobcu) predstavujú tieto nároky ku dňu vydania rozsudku súdom

prvej inštancie (11.10.2023) spolu sumu vo výške 40.152,55 eur. Táto suma pozostáva z uplatnenej
istiny 24.672,66 eur, úrokov z omeškania vo výške 15.439,89 eur a 40,- eur titulom paušálnej náhrady
výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky.

24.1. Po prepočte priznaných nárokov (už vrátane úrokov z omeškania podľa rozhodnutia odvolacieho

súdu) predstavuje úspech žalobcu vo finančnom vyjadrení celkovú sumu vo výške 23.797,72 eur. Táto
čiastka pozostáva z 18.797,72 eur istiny, 5.182,32 eur titulom úrokov z omeškania a z paušálnej náhrady
výdavkov spojených s vymáhaním pohľadávky 40,- eur.

25. Ak je požadované príslušenstvo vysoké v pomere k istine, je potrebné považovať za spravodlivé

(čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP), aby boli strany procesne zodpovedné za výsledok konania
nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, pričom procesná zodpovednosť sa následne prejavuje
najmä zodpovednosťou za náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že v
prejednávanej veci nemožno príslušenstvo žalobou uplatnenej pohľadávky považovať za nepatrnú časť
žalobného nároku, preto nie je možné úspech žalovanej (a zodpovedajúci neúspech žalobcu) v rozsahu

nároku na úrok z omeškania automaticky opomenúť. Z uvedeného dôvodu je námietka odvolateľa
(žalovanej), podľa ktorej bolo nevyhnutné zohľadniť aj jeho úspech vo vzťahu k žalobou uplatnenému
nároku na úroky z omeškania.

26. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu čiastočne späť, pričom toto jeho konanie nebolo spôsobené

konaním žalovanej, ale išlo o autonómne rozhodnutie žalobcu. Na základe tejto skutočnosti je pre účely
rozhodnutia o náhrade trov konania potrebné čiastočné späťvzatie žaloby v časti zodpovedajúcej tomuto
späťvzatiu považovať za procesný úspech žalovanej. Na správnu aplikáciu § 255 CSP, sa však vyžaduje
zohľadnenie celej uplatnenej pohľadávky vrátane príslušenstva pre účely určovania úspechu strán v
konaní.

27. S ohľadom na vyššie uvedené je pre rozhodnutie o náhrade trov konania potrebné vychádzať
zo skutočnosti, že úspech strán sporu v tomto konaní je nasledovný: 1, žalobcov úspech je 59,27 %
(priznaných 23.797,72 eur/40.152,55 eur) a úspech žalovaného je 40,73 eur (celkovo zamietnutá žaloba
plus časť nároku, ohľadom ktorej bolo konanie zastavené). Rozdiel medzi uvedenými percentuálnymi

vyjadreniami úspechu strán predstavuje 18,54 % v prospech žalobcu. Odvolací súd preto konštatuje,
že záver súdu prvej inštancie o úspechu žalobcu v rozsahu 50,56 % bol nesprávny, keďže nezohľadnil
príslušenstvo uplatneného nároku. Preto je potrebné konštatovať, že žalovanou uplatnený odvolací
dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení nárokov ohľadom náhrady trov konania je daný.

28. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že výrok o náhrade trov konania odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 50,56
%, je nesprávny. Preto ho odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,54 % podľa skutočného pomeru jeho úspechu vo
veci (§ 255 ods. 1 CSP) ku dňu vydania rozsudku súdu prvej inštancie a vychádzajúc z výšky celkovo

uplatnenej pohľadávky.29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP. Konkrétne vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
a to z dôvodu, že obidve strany sporu boli v odvolacom konaní úspešné čiastočne.

30.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov 3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).