Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925203053
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7925203053.2

Uznesenie

Okresný súd Trebišov žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX
G., G. C., právne zast.: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žižkova 7803/9,
Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: H. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. C. X, XXX
XX I., J. C., v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za

trvania manželstva a konanie vo veci zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa02.10.2025domáhalatoho,abysúdzrušiljejbezpodielové
spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva.

2. V žalobe poukázala na § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
pričom uviedla že dňa 20.09.2025 uzatvorila so žalovaným v Prahe manželstvo, ktoré je zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu – K. H. J. L. X, vo zväzku č. 32, ročník 2025, na strane 1,
pod poradovým číslom 219. Žalovaný ako občan Českej republiky vykonáva podnikateľskú činnosť,
pričom je majetkovo alebo riadiaco účastný v jednotlivých spoločnostiach špecifikovaných na základe

priložených výpisov z verejnej časti živnostenského registra Mestského úradu Černošice a Prahy.
Žalobkyňa je tak toho názoru, že nakoľko žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť je naplnený zákonný
dôvod na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148a ods. 2 OZ a to z dôvodu
existencie dôvodnej obavy, že podnikateľská činnosť môže ohroziť alebo zhoršiť majetkové postavenie
druhého manžela. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že vzhľadom k podnikateľskej činnosti žalovaného,
pohľadávky veriteľov vzniknuté z tejto podnikateľskej činnosti by mohli byť uspokojené z vecí, ktoré

patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa je toho názoru, že jej je daná aktívna
procesná legitimácia, nakoľko v takýchto prípadoch je aktívne procesne legitimovaný ten z manželov,
ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobkyňa
navrhla súdu, aby bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa § 37 Zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„ZoMPSaP“)akďalejniejeustanovenéinak,právomocslovenskýchsúdovjedaná,akosoba,protiktorej
smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové
práva, ak tu má majetok.

4. V súlade s §37 súd vyzval dňa 29.10.2025 žalobkyňu na preukázanie bydliska žalovaného na

území Slovenskej republiky prípadne skutočností preukazujúcich, že žalovaný má na území Slovenskej
republiky majetok.5. Žalobkyňa v odpovedi na výzvu súdu doručenej súdu dňa 24.11.2025 uviedla, že žalovaný ako štátny
občan Českej republiky má trvalý pobyt v Českej republike, pričom na území Českej republiky aj podniká.

Žalobkyňa tak nemá k dispozícii dôkazy preukazujúce, že žalovaný má bydlisko alebo majetok na území
Slovenskej republiky, keďže takéto väzby žalovaného na Slovensko neexistujú. Žalobkyňa zároveň
poukázalana§37eZoMPSaPstým,žedňa17.09.2025uzatvorilasožalovanýmpredmanželskúzmluvu
o režime oddeleného vlastníctva spolu s dohodou o voľbe práva formou notárskej zápisnice (ďalej len
„Predmanželská zmluva“) Žalobkyňa sa v predmanželskej zmluve zaviazala podať na miestne a vecne

príslušný súd v Slovenskej republike návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a to za účelom dosiahnutia stavu, aby sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nenachádzal
žiaden majetok ani dlhy. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že vo veciach týkajúcich sa zúženia alebo
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude právomoc patriť súdom Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené je tak žalobkyňa toho názoru, že právomoc súdu Slovenskej republiky je
daná, pričom na podporu svojich tvrdení predložila súdu Notářsky zápis zo dňa 17.09.2025.

6. Podľa § 37e ods. 1 ZoMPSaP účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu
alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je
táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

7. Podľa § 37e ods. 2 ZoMPSaP ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou
dohodou zmeniť jeho vecnú príslušnosť.

8. Podľa § 37e ods. 3 ZoMPSaP dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne
potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má

formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva
a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.

9. Podľa § 37e ods. 4 ZoMPSaP ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného
účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.

10. Podľa §161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

12. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie
tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom

prípade jedná o konanie v občianskoprávnej / rodinnoprávnej veci s cudzím prvkom, súd skúmal
svoju právomoc v zmysle ustanovení Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, nakoľko na daný prípad nie je možné aplikovať právo Európskej únie, ktoré by malo
z hľadiska hierarchickej štruktúry prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Pre úplnosť súd
konštatuje, že predmetná problematika je na úrovni Európskej únie riešená prostredníctvom Nariadenia

Rady (EÚ) z 24.06.2016 ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného
práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov, avšak v súlade
s Rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/954 z 09.06.2016 ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti
právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov
medzinárodných párov, vzťahujúca sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové

dôsledky registrovaných partnerstiev, ním nie je Slovenská republika viazaná.

13. Súd tak na základe vyššie spomenutých ustanovení Zákona o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom skúmal, či v danom prípade sú splnené procesné podmienky na to aby mohol vo veci
konať a rozhodnúť. Súd konštatuje, že žalobkyňa ako štátna občianka Slovenskej republiky s trvalým

pobytom v obci G. v okrese Trebišov v Slovenskej republike a žalovaný ako štátny občan Českej
republiky s trvalým pobytom v obci Kněževes v Českej republike uzatvorili dňa 29.09.2025 manželstvo.
V súlade s § 37 ZoMPSaP tak nie je možné založiť právomoc súdu Slovenskej republiky na rozhodnutievo veci nakoľko na základe tvrdení žalobkyne súd nemal za preukázané, že by mal žalovaný na území
Slovenskej republiky majetok.

14. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, že medzi v tom čase snúbencami došlo k uzatvoreniu dohody
o voľbe právomoci podľa § 37e ZoMPSaP súd uvádza, že v bode sedem je vyjadrený záväzok
snúbencov, že spolu do jedného mesiaca v Slovenskej republike uzatvoria Dohodu o zúžení rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo forme Notárskej zápisnice (ďalej len „Dohoda“) prípadne
inú obdobnú listinu podľa predpisov Slovenskej republiky, ktorej podstatou bude zúženie imania

manželov s tým, že žalobkyňa sa zaviazala, že v lehote piatich dní od uzatvorenia manželstva so
žalovaným podá na miestne a vecne príslušnom súde v Slovenskej republike návrh na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za účelom dosiahnutia toho, že sa v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov nebude nachádzať žiaden majetok ani dlhy. Takéto dojednanie medzi
účastníkmi konania však podľa názoru súdu nie je spôsobilé založiť príslušnosť súdu Slovenskej
republiky.

15. Súd nepopiera, že autonómiu vôle sporových strán je možné uplatniť taktiež aj v procesnej oblasti
a teda aj v otázke voľby právomoci súdu príslušného na rozhodnutie sporov vyplývajúcich zo vzťahov
s cudzím prvkom. V takomto prípade je na účastníkoch zmluvného vzťahu, súdu ktorého konkrétneho
štátu založia na základe vzájomnej dohody právomoc konať a rozhodovať. Ich vôľa nie je obmedzená

ani v prípade voľby rozhodcovského súdu.

16. Súd však v súvislosti s vyššie uvedeným konštatuje, že na platnosť dohody o voľbe právomoci je
potrebné aby takáto dohoda obsahovala výslovný prejav vôle zmluvných strán teda ich výslovnú dohodu
o tom, že spory ako aj ďalšie záležitosti týkajúce sa ich zmluvného vzťahu alebo vyplývajúce z nároku na

náhradu škody budú prejednávané a rozhodnuté na súde určitého štátu. Účastníci dohody si tak môžu
dohodnúť, že na základe svojho výslovného prejavu vôle založia právomoc súdu Slovenskej republiky
alebo iného štátu všeobecne t. j. v zmluve by bola doložka v znení napr. „Všetky spory z tejto zmluvy
budú riešené prostredníctvom súdu Slovenskej republiky.“ Vylúčená pritom nie je ani dohoda účastníkov
na konkrétnom súde t. j.: v zmluve by bola doložka v znení napr.: „ Všetky spory z tejto zmluvy bude riešiť

Okresný súd Trebišov“ Súd preskúmal žalobkyňou predloženú notársku zápisnicu zo dňa 17.09.2025
a konštatuje, že takéto vymedzenie právomoci súdu Slovenskej republiky v nej absentuje a teda nemôže
založiť právomoc Okresného súdu Trebišov na rozhodnutie vo veci samej. Pre úplnosť súd dodáva, že
v prípade ak by Notárska zápisnica obsahovala takýto výslovný prejav vôle sporových strán o právomoci
súdu Slovenskej republiky, považuje sa takto zvolená právomoc za právomoc výlučnú.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že Okresný súd Trebišov, pred ktorým sa konanie začalo, nemá všeobecnú a ani osobitnú právomoc
založenú § 37 a nasl. ZoMPSaP a ani dohodou účastníkov konania. Nedostatok právomoci súdu
Slovenskej republiky predstavuje v danom prípade neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a

má za následok zastavenie konania. Súd preto, v súlade s § 9 CSP vyhlásil, že nemá právomoc konať
vo veci a konanie zastavil. V opačnom prípade, ak by tunajší súd vo veci začal konať a s konečnou
platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie právomoc, malo by to pre žalobkyňu za
následoknevykonateľnosťtakéhotorozhodnutiavcudzine,atoivČeskejrepublike,t.j.vmiestebydliska
žalovaného.

18. Je teda potrebné uzavrieť, že žalovaný bol žalovaný na súde Slovenskej republiky, hoci tu nemá
bydlisko a ani majetok, na základe ktorého by bolo možné založiť právomoc súdu Slovenskej republika
a táto nebola daná ani na základe dohody sporových strán. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci
(konať a rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné

odstrániť, súd konanie o podanej žalobe podľa § 9 CSP zastavil. Keďže právomoc konať o tejto žalobe
patrí orgánom iného štátu (t. j. Českej republike), nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa § 10
ods. 1 CSP. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo 28/2009 zo dňa 29.04.2010, cit. „Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu
byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť; pokiaľ žiaden taký orgán súd nezistí, vec

patrí do právomoci súdov; uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu: v
uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa
vec postupuje; výnimkou je právomoc cudzozemského orgánu (porovnaj bližšie R 82/2002“)19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia
a konanie zastavil.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods.1 CSP. Zastavenie konania procesne
zavinila žalobkyňa, v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP by preto mala žalovanému nahradiť trovy konania.
Žalovanému však žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP
nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale o nároku na náhradu trov
konania priamo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a náhradu trov konania

stranám sporu nepriznal.

21. V tejto súvislosti súd pre úplnosť dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

22. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej
len „zákon o súdnych poplatkoch“) okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však
10,00 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

23. Pre úplnosť súd uvádza, že nerozhodoval o vrátení kráteného súdneho poplatku nakoľko zo súdneho
spisu mal za preukázané, že tento žalobkyni nebol vyrubený a žalobkyňa súdny poplatok neuhradila ani
pri podaní žaloby. V súlade s § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch ho tak súd už vyrubovať nebude.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolanie.