Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-3C/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120212290
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Pečík

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1120212290.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu 1/: U. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. sady XX, XXX XX V., žalobkyne 2/: U.. F. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
sady XX, XXX XX V., obaja zastúpení: U.. Y. X., advokát, C.: XX XXX XXX, so sídlom P. XX, XXX XX V.,
proti žalovanému: B. mesto F. republiky V., C.: XXXXXXXX, so sídlom P. námestie 1, P.O.V. XXX, XXX
XX V., o vydanie bezdôvodného obohatenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh konania

Žaloba
1.1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 04.08.2020 domáhali voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov spätne pred podaním žaloby a úroku z omeškania od
14.03.2020. Na výzvu súdu opravili žalobu v časti petitu tak, že žiadali, aby im žalovaný zaplatil 1.990,-
€ s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.990,- € od 14.03.2020 do zaplatenia.

1.2. Žalobu odôvodnili tým, že sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastníkmi pozemkov

nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obci Bratislava - mestská časť Dúbravka, k. ú. Dúbravka,
parcely reg. „C“ a to par. č. X/XX o výmere XXX mX a par. č. XXXX/XX o výmere 3 m2 (ďalej len
„Pozemky“). Žalobcovia Pozemky nadobudli na základe kúpnej zmluvy V-XXXXX/XXXX z 31.01.2019
od otca žalobcu v 1. rade. Pozemky sa nachádzajú pod cintorínom mestskej časti Dúbravka, ktorý má
v správe U.-P. mesta V., príspevková organizácia. Zo strany žalovaného dochádza k neoprávnenému
užívaniu cudzej veci, keď na Pozemkoch žalobcov prevádzkuje cintorín a prenajíma hrobové miesta, čím
sa aj bezdôvodne obohacuje. Žalobcovia niekoľkokrát vyzývali žalovaného na mimosúdne rokovania,

naposledy výzvou z 09.03.2020. Žalovaný odpovedal, že je možné Pozemky od žalobcov odkúpiť
za cenu 1,16 € za m2 alebo uzatvoriť nájomnú zmluvu na 0,33 € za m2 na rok. Žalobcovia ale s
uvedenými cenami nesúhlasia. Podľa žalobcov sa žalovaný bezdôvodne obohacuje na ich úkor a
Pozemky neoprávnene užíva. O vydanie bezdôvodného obohatenia žiadajú spätne za dva roky napriek
tomu, že neboli vlastníkmi po celé toto obdobie. Pozemky kúpili od otca žalobcu 1/, ktorý ich predal z
dôvodu, že už nebolo v jeho silách predmetnú vec doriešiť.

1.3. K žalobe žalobcovia pripojili:

1.3.1. List vlastníctva č. XXXX,
1.3.2. Výzvu na mimosúdne rokovanie a vysporiadanie veci - odpoveď žalovaného1.3.3. Výzvu na mimosúdne rokovanie a vysporiadanie veci.

1.4. K podaniu, ktorým upravili petit žaloby pripojili znalecký posudok Ing. L. U. č. XX/XXXX vo veci

stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena, kde uviedli, že si
dali tento znalecký posudok vyhotoviť, v zmysle ktorého všeobecná hodnota Pozemkov bola stanovená
na 46.900,- € a cena núteného obmedzenia vlastníckeho práva bola stanovená na 19.900,- €, pričom ide
ostanovenievšeobecnejhodnotyjednorazovejodplatyzazriadenievecnéhobremenanadvadsaťrokov,
pričom za jeden rok je táto suma vo výške 995,- €. Žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného

obohatenia za dva roky spätne pred podaním žaloby v sume 1.990,- €.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe
1.5. K žalobe sa žalovaný vyjadril 02.06.2021 tak, že ju navrhol zamietnuť. Uviedol, že v jeho
prospech vzniklo v súvislosti s užívaním Pozemku na základe § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli

z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon 66“) právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to od
01.07.2009. Žalobcovia Pozemky nadobudli kúpnou zmluvou z 31.01.2019, teda boli na nich prevedené
už so zriadeným zákonným vecným bremenom. Pozemky boli do vlastníctva žalobcov takto zaťažené
prevedené dobrovoľne a žalobcovia si boli vedomí právneho a faktického stavu. A prípadný nárok, ak

by im už patril, by si mohli uplatniť až od 31.01.2019, nakoľko predtým neboli vlastníkmi Pozemkov.

Replika žalobcov
1.6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.

Pojednávanie 16.01.2026
1.7. Pojednávania sa zúčastnil zástupca žalovaného. Uviedol, že nie je pravda, že by žalovaný Pozemky
užíval neoprávnene, nakoľko mu svedčí zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 Zákona 66.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 15.10.2025, podľa ktorého
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má len ten, kto bol vlastníkom v čase vzniku vecného

bremena. Takisto vzniesol námietku premlčania, keďže k vzniku nároku došlo k 01.07.2009, a toto právo
sa premlčalo v trojročnej premlčacej lehote, t. j. k 01.07.2012.

2. Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolností

2.1. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými
sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami
za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a

ktoré nie.

Nesporné skutkové okolnosti
2.2. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež

z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné
považoval súd nasledovné skutočnosti:

2.3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia v čase podania žaloby boli vlastníkmi Pozemkov, a to

v BSM, a to od 31.01.2019. Tiež nebolo sporné, že na Pozemkoch sa nachádza cintorín Dúbravka. Tiež
nebolo sporné, že žalovaný žalobcom za užívanie pozemku nič neuhrádzal.

Sporné skutkové okolnosti
2.4. Ako podstatné sporné skutočnosti považoval súd nasledovné skutočnosti:

2.5. Medzi stranami neboli žiadne skutkové okolnosti sporné. Nebolo teda potrebné ich vyhodnocovať.

3. Posúdenie skutkového stavuVykonané dokazovanie
3.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami

sporových strán, vrátane ich príloh.

Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností
3.2. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny
dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval

nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie.

Nevykonané dokazovanie
3.3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že chcú vykonať výsluch sporových strán, avšak nekonkretizovali, čo sa
má týmto výsluchom zistiť. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že medzi stranami neboli žiadne skutkové
okolnosti sporné, súd tento dôkaz nevykonal.

4. Právny stav

Relevantná právna úprava
4.1. Podľa § 1 ods. 2 Zákona 66

„Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je
umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.“

Podľa § 4 Zákona 66

„(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté
iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom
účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého

obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu
stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“

Podľa čl. V Zákona 66

„Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009 okrem článkov I, II a III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.
júla 2009.“

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“ alebo „Občiansky zákonník“):

„Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.“

Podľa § 101 OZ:

„Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy

„Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“Posúdenie právneho stavu
4.2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo

podľa nich dochádzať tým, že žalovaný využíva ich Pozemky neoprávnene na prevádzkovanie cintorína.
Súd však žalobou uplatnený nárok právne kvalifikoval ako nárok na zaplatenie náhrady za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov k Pozemkom.

4.3. Z charakteru Pozemkov je nesporné, že spĺňajú definíciu podľa § 1 ods. 2 Zákona 66, keďže sa

na nich nachádza cintorín. Žalovanému teda nadobudnutím účinnosti Zákona 66, teda ku 01.07.2009
vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve držby a užívania Pozemkov. Hoci
Zákon 66 neupravuje to, či dotknutému vlastníkovi patrí za takéto obmedzenie jeho vlastníckeho práva
náhrada, súd na uvedené aplikoval čl. 20 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého takéto obmedzenie je možné
len za primeranú náhradu.

4.4. Ďalej však súd poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít (Ústavný súd, Najvyšší
súd), podľa ktorých je takáto náhrada jednorazová, ktorá sa premlčuje ku dňu vzniku tohto vecného
bremena (ktoré vzniklo nadobudnutím účinnosti Zákona 66 k 01.07.2009. Samotný záznam v katastri
nehnuteľností má len evidenčný charakter). Judikatúra sa takisto ustálila v názore, že táto náhrada patrí
tomu vlastníkovi, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase vzniku vecného bremena, a v prípade zmeny

vlastníctva nepatrí takáto náhrada novému vlastníkovi.

4.5. Podľa uznesenia Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z 28.10.2020:

„Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. X N. XX/XXXX konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie

vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. 19 je nepochybne majetkovým právom
osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje
sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda
jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného

plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Podstatou predmetného názoru považoval za
„ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX. Ani ďalšie rozhodnutia
ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej náhrady za zriadenie vecného
bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí

založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS
506/2011), na tom nič nezmenili.». 30. S prihliadnutím na už citované najvyšší súd dospel k záveru,
že v konkrétnych okolnostiach veci nedošlo k naplneniu dovolateľom tvrdených dôvodov prípustnosti
dovolania podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, a preto dovolanie v súlade s § 447 písm.
c) a f) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu. 31. Prihliadajúc na relevantné časti napadnutého uznesenia, ústavný súd konštatuje,
že najvyšší súd sa ako dovolací súd v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným
spôsobom aj vysporiadal s dovolacou argumentáciou sťažovateľa, s ktorou sa nestotožnil, a preto jeho
dovolanie odmietol. 32. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali
závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z pohľadu námietky sťažovateľa o nesprávnej a

arbitrárnej aplikácii použitej právnej úpravy zasahujúcej do jeho majetkových práv, ústavný súd ústavnú
sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy
napadnutýmuznesenímnajvyššieho20súduodmietolvsúlades§56ods.2písm.g)zákonaoústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.“

4.6. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX z 30.06.2025:

Judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorazovo
tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Obdobne je tomu tak pri

vzniku vecného bremena podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., s poukazom na vyššie
uvedené jednotiace znaky.“4.7. Nakoľko žalobcovia neboli vlastníkmi Pozemkov ku dňu vzniku vecného bremena podľa § 4 ods. 1
Zákona 66, žalobou uplatnené právo im nepatrí.

4.8. Nad rámec uvedeného treba uviesť aj to, že žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatneného
nároku. Keďže nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva predmetným vecným bremenom
má jednorazový charakter, tento nárok vznikol už k 01.07.2009, a premlčal sa vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, teda od 02.07.2012 ide o nárok premlčaný. Ak dlžník vznesenie námietku premlčania,
nemožno nárok priznať.

4.9. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

4.10. Úplne na okraj súd uvádza, že aj keby mal žalobcom nárok patriť, tak iba za obdobie, kedy boli
vlastníkmi Pozemkov oni, a nie aj za predošlé obdobie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
totiž automaticky neprechádza na nového vlastníka danej veci, ak táto pohľadávka na náhradu

bezdôvodného obohatenia nebola explicitne postúpená na nového vlastníka veci. V tomto smere súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo/XX/XXXX z 30.04.2025.

5. Náhrada trov konania

5.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

5.2. Podľa § 257 CSP platí, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

5.3. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko v konaní
bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, za normálnych okolností by mu patrila náhrada trov konania.
Nakoľko mu však žiadne nevznikli a nakoľko zástupca žalovaného na pojednávaní explicitne uviedol,

že sa náhrady trov konania nedomáha, súd v tomto videl dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu
trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Podobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu z 28.02.2018 sp.
zn.: XCdo/XX/XXXX, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).