Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101080
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825101080.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: SALS spol. s r. o., so sídlom Námestie A.
Hlinku 438/38, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 548 154, právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS
s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti
žalovanému : Okresný úrad Prievidza, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom G.
Švéniho 3H, 971 01 Prievidza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: OU-PD-

OCDPK-2025/020518-009 zo dňa 20.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej

„správny súd“) dňa 09.12.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu:
OU-PD-OCDPK-2025/020518-009 zo dňa 20.10.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie žalovaného“),
ktorým žalovaný, ako správny orgán vykonávajúci v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec podľa § 3 ods. 5 a § 16 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný
zákon“), v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodol o odvolaní žalobcu smerujúcom
proti rozhodnutiu o správnom delikte č. 361/2025/OSP zo dňa 12.05.2025 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktoré vydalo Mesto Bojnice (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“), ako príslušný
špeciálny stavebný úrad. Žalovaný podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal podané odvolanie,
odvolaním napadnuté rozhodnutie a s ním súvisiaci spisový materiál v celom rozsahu a správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím, vychádzajúc z ustanovenia § 59 ods. 3, § 47 ods. 2 Správneho

poriadku, žalovaný zrušil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydané prvostupňovým
orgánom verejnej správy dňa 12.05.2025 vo veci uloženia pokuty žalobcovi za správny delikt, ktorým
mal žalobca naplniť skutkovú podstatu podľa § 106 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Stavebný
zákon“) za to, že od 07.03.2025 užíva stavbu ,,parkovisko v areáli Čajka v oblakoch" v k.ú. A., na
pozemku registra C-KN, parc. č. 3068/14, bez kolaudačného rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému

orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný v rámci poučenia vo svojom
rozhodnutí uviedol: „Rozhodnutie o odvolaní je vo svojom inštančnom postupe konečné a podľa
ustanovenia § 59 ods. 4 Správneho poriadku sa nemožno proti nemu ďalej odvolať. Toto rozhodnutie
je preskúmateľné súdom.“

2. Správny súd ďalej v rámci časovej chronológie konania konštatuje, že dňa 18.12.2025 žalovaný

mimo procesného postupu správneho súdu z vlastnej iniciatívy doručil správnemu súdu oznámenie o
vykonaní opravy chyby v písaní v písomnom vyhotovení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia včasti poučenia, ktoré podľa žalovaného obsahovalo zrejmú chybu v písaní na strane 21 a text: „Toto
rozhodnutie je preskúmateľné súdom“ žalovaný zmenil a nahradil ho znením textu: „Toto rozhodnutie
nie je preskúmateľné súdom“. Ostatné časti predmetného rozhodnutia žalovaného zostali nezmenené.

Žalovaný poznamenal, že vyššie uvedená formálna chyba, ku ktorej došlo pri vyhotovení písomného
rozhodnutia, nemení zmysel a obsah rozhodnutia, a preto žalovaný vykonal nápravu zrejmej chyby
v písaní v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravou chyby v písaní, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť predmetného rozhodnutia odvolacieho orgánu č.: OU-PD-OCDPK-2025/020518-009 zo dňa
20.10.2025.

3. Dňa 02.01.2026 žalobca zaslal správnemu súdu Doplnenie správnej žaloby o ďalší žalobný
bod a rozšírenie žalobnej argumentácie správnej žaloby a súčasne predložil správnemu súdu nové
plnomocenstvo udelené žalobcom právnemu zástupcovi (vyslovene na podanie správnej žaloby a na
konanie pred správnym súdom).

4. Podľa článku 46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej
„Ústava SR“); každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

5. Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

6. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR; podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví

zákon.

7. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 7 písm. e) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

12. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

14. Podľa§ 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

15. Správny súd v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a meritórne
rozhodnúť v intenciách žalobného návrhu správnej žaloby a primárne sa zaoberal vyhodnotením danostiprocesných podmienok konania, najmä z hľadiska spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v rámci
správneho súdnictva.

16. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už
ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv a právom chránených záujmov v oblasti konania a
rozhodovania orgánov verejnej správy. Prostredníctvom správneho súdnictva sa tak napĺňajú ústavné
práva fyzických a právnických osôb domáhať sa prostredníctvom súdneho prieskumu zabezpečenia a
dovolania sa účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy, garantované

Ústavou SR v jej článku 46 ods. 2. Garancia týchto ústavných práv je aj priamo vymedzená ustanovením
§ 2 ods. 1 a 2 SSP na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní
upravených v § 6 ods. 2 SSP. Správny súdny poriadok upravuje pozitívne a negatívne vymedzenie
právomoci správneho súdnictva preskúmavať na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy,
poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať aj v ďalších veciach

ustanovených právnou úpravou. Z ústavného základu správneho súdnictva vyplýva, že právomoc
správneho súdnictva je vytvorená na princípe tzv. generálnej klauzuly, vyplývajúcej z čl. 46 ods. 2
Ústavy SR, v ktorom sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich
právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom
správneho súdu, avšak výlučne za zákonom vymedzených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).

V zmysle článku 51 ods. 1 Ústavy SR sa domáhať práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a
čl. 44 až 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Ústavou garantované
právo prístupu k súdu je tak v zmysle vyššie uvedených článkov možné realizovať len v intenciách
prípustnej zákonnej úpravy.

17. Na princíp ústavne vymedzenej generálnej klauzuly ústavne vyjadrenej tak nadväzuje negatívna
enumerácia, ktorá je obmedzením generálnej klauzuly za splnenia predpokladov, že vylúčenie určitej
veci zo správneho súdneho prieskumu musí byť výslovné, k vylúčeniu zo súdneho prieskumu môže dôjsť
len zákonom (pričom vylúčenie môže vyplývať či už z ustanovení Správneho súdneho poriadku, ale aj z
osobitných predpisov správneho práva) a je nutné vychádzať z generálnej klauzuly, ktorá precizuje, že z

právomoci súdu v oblasti správneho súdnictva nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd. Správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia
orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu

vylučuje (§ 7 SSP).

18. Správny súd je povinný ex offo - a to v každom štádiu konania, predovšetkým však pred začatím
konania – skúmať, či sú splnené všetky procesné podmienky na to, aby mohol v konaní o správnej
žalobe konať a meritórne vo veci rozhodnúť. Jednou zo základných podmienok správneho súdneho

konania, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, je existencia spôsobilého predmetu súdneho
prieskumu, t. j. takého rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré nie je v zmysle § 7 písm.
a) až h) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.

19. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu v zmysle žalobných bodov a žalobného návrhu

(petitu) rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo v celom rozsahu zrušené
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a
následné rozhodnutie vo veci samej. Jednou z elementárnych, nosných zásad, na ktorých spočíva
správne súdnictvo, je zásada subsidiarity správneho súdneho konania vo vzťahu k administratívnemu
konaniu. Toznamená,žepredpokladompostupusprávnehosúdusmožnosťoumeritórnehorozhodnutia

je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy, vydaného v administratívnom konaní,
išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
v rámci relevantnej právnej úpravy v administratívnom konaní pripúšťajú, nadobudli právoplatnosť, a
teda bolo v rámci administratívneho konania s konečnou platnosťou rozhodnuté o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, ako účastníkov daného

administratívneho konania. Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej
ochrany, ktorá má originálnu povahu, spočívajúcu v prednosti odstránenia nezákonnosti v postupe či
v rozhodovaní orgánov verejnej správy prioritne prostriedkami administratívneho práva, respektíve v
administratívnom konaní. Odrazom zásady subsidiarity správneho súdneho konania je aj vylúčenie zosúdneho prieskumu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, za predpokladu, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach
účastníka konania (§ 7 písm. e) SSP). Cieľom súdneho prieskumu je ochrana subjektívnych práv, ktoré

sú dotknuté až konečným rozhodnutím, nie rozhodnutiami upravujúcimi vnútorný priebeh konania.

20. Práve povahu procesného rozhodnutia má aj rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy
o zrušení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a vrátení veci na nové prejednanie
a rozhodnutie do štádia prvostupňového administratívneho konania. Takýmto rozhodnutím sa vo veci

meritórne nerozhoduje a ani sa ním administratívne konanie nekončí. Rozhodnutím o zrušení a vrátení
veci sa vec neuzatvára, ale pokračuje v rámci riadneho inštančného postupu v administratívnom konaní.
Práva účastníka konania nie sú definitívne určené ani odoprené. Účinkami takéhoto rozhodnutia tak
nedochádza k priamemu zásahu do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, pretože
sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo vo veci rozhodnuté len neprávoplatne. Odvolanie
účastníka administratívneho konania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánov verejnej správy má

pritom v zásade odkladný účinok (§ 55 ods. 1 Správneho poriadku), v dôsledku čoho účinky odvolaním
napadnutého rozhodnutia nenastali a teda sa ani nemohli prejaviť v rovine dopadu na subjektívne práva
účastníka konania. Vylúčenie rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a
vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie spod správneho súdneho prieskumu je v danom prípade
(nepriamo) aj realizáciou princípu subsidiarity správneho súdnictva. Tento princíp spočíva v následnej

kontrole zákonnosti zo strany správneho súdnictva a prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámci
administratívneho konania (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 65).

21. Rovnaký záver súčasne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(viď napr. uznesenie sp. zn. 4Sžo/30/2009 zo dňa 25.06.2009, R 51/2009, sp. zn. 2Sžf/76/2015 zo
dňa 14.12.2016), v ktorej kontinuálne zhodne pokračuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 1Sžrk/2/2020 zo dňa 31.03.2022). V predmetnom
rozhodnutí Najvyšší správny súd SR navyše zdôraznil: „Vo vzťahu k prípustnosti správneho súdneho
prieskumu je s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti právne irelevantné, že prvostupňový orgán bude

v rámci nového prejednania a rozhodovania veci viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu (veta
za bodkočiarkou v § 59 ods. 3 Správneho poriadku). Jednak v administratívnom konaní môžu byť ešte
zohľadnené nové skutkové alebo právne skutočnosti a tiež spôsobilým predmetom prieskumu môže byť
následne až odvolacie rozhodnutie [§ 7 písm. a) SSP].“

22. Rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo v odvolacom konaní zrušené prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové
prejednanie a rozhodnutie, nepredstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, pretože
dané rozhodnutie má predbežnú, procesnú povahu, administratívne konanie sa ním právoplatne
nekončí a toto procesné rozhodnutie tak nemá potenciál zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu,

ako účastníka administratívneho konania. Nezakladá žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym
účinkom, preto ani nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ako účastníka
administratívneho konania, ani na jeho základných právach a slobodách. Z tohto dôvodu napadnuté
rozhodnutie žalovaného nemožno ani vnímať ako rozhodnutie predstavujúce výnimku z negatívnej
enumerácie uvedenej v § 7 písm. e) SSP. Na subjektívnych právach žalobcu napadnuté rozhodnutie

s konečnou platnosťou nič nemenilo. Konkrétne námietky a výhrady, ktoré žalobca prezentoval
v správnej žalobe v jednotlivých žalobných bodoch, má možnosť uplatniť si v rámci svojej procesnej
obrany v administratívnom konaní. O právach, právom chránených záujmoch, respektíve povinnostiach
žalobcu, ako účastníka administratívneho konania, bude s konečnou platnosťou meritórne rozhodované
v novom konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktoré rozhodnutie je následne opätovne

preskúmateľné odvolacím orgánom verejnej správy v rámci administratívneho konania, pričom až v
rámci procesného postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy v administratívnom konaní môže
byť s konečnou platnosťou aj ustálený eventuálny predmet súdneho prieskumu (v závislosti od výsledku
rozhodovania správnych orgánov v administratívnom konaní). Až následne je daný procesný priestor
v rámci zásady subsidiarity súdneho konania, aby sa žalobca eventuálne mohol domáhať ochrany

svojich práv a právom chránených záujmov v intenciách správneho súdnictva podaním správnej žaloby v
súladespodmienkamivyplývajúcimizoSprávnehosúdnehoporiadku,ktorousabudedomáhaťsúdneho
prieskumu a zrušenia druhostupňového konečného meritórneho rozhodnutia orgánu verejnej správy,
eventuálne aj meritórneho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy.23. Správny súd potom s poukazom na vyššie konštatované dôvody odmietol žalobcom podanú správnu
žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a podľa § 7

písm. e) SSP (výrok I. uznesenia).

24. Týmto rozhodnutím nie je porušený ani článok 46 ods. 2 Ústavy SR, ktorý vymedzuje právo
na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej
správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom

vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej
právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti je Správny
súdny poriadok. Jednou z procesných podmienok podľa SSP je aj podmienka súdneho prieskumu
právoplatného konečného meritórneho rozhodnutia, ktorým sa v rámci administratívneho konania s
konečnouplatnosťouustáliapráva,právomchránenézáujmyalebopovinnostiúčastníkakonania.Keďže
žalobca túto procesnú podmienku vymedzenú v Správnom súdnom poriadku nesplnil, nebolo možné

ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá (výrok II). Správny
súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

26. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).

Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosťvlehotejednéhomesiacaododňajehodoručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.