Rozsudok – Opatrovníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Ps/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201089
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225201089.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v mimosporovej veci navrhovateľky:

A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt: C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zast. JUDr. Tünde Keszgh, PhD.,
advokátka, Jókaiho 24, 945 01 Komárno, IČO: 42155932, o obmedzenie spôsobilosti F. B., nar.
X.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D. E. na právne úkony, zastúpeného procesným opatrovníkom: G.
H. I., nar. X.X.XXXX, J. XXX/X, XXX XX K. - I., za účasti Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, Nám.
Sv. Štefana 1, 929 01 Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

I. Súd obmedzuje F. B., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, spôsobilosti na právne úkony
- v rozsahu starostlivosti o svoje zdravie

- v rozsahu rozhodovania o svojom trvalom pobyte
- v rozsahu poskytovania sociálnej starostlivosti
- v rozsahu riadenia motorových vozidiel a prostriedkov MHD
- v rozsahu výchovy dieťaťa
- v rozsahu nakladania s väčšími finančnými prostriedkami (nad 50,00 eur týždenne)
- v rozsahu zmluvných vzťahov (okrem uzatvárania a rozviazania pracovného pomeru)
- v rozsahu držania a nosenia zbrane a streliva

II. Za opatrovníčku súd ustanovuje matku A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D. E..

III. Opatrovníčka je povinná zastupovať F. B. v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne
úkony a predkladať súdu správy o výkone opatrovníckej funkcie dvakrát ročne, vždy k 30.6. a k 31.12.
kalendárneho roka a po ukončení opatrovania záverečný účet zo správy jeho majetku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2025 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej syna F. B.. Súčasne žiadala, aby ju súd ustanovil
za opatrovníčku jej synovi v rozsahu obmedzenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej syn trpí duševnou
chorobou, ktorá nie je len prechodná, je trvalá a zhoršuje sa, v jej dôsledku nie je schopný robiť právne
úkony a vybavovať svoje úradné záležitosti a zabezpečiť pre seba zdravotnú starostlivosť. K návrhu
pripojila lekárske správy.

2. V zmysle § 240 ods. 1 Civilného mimo sporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) súd ustanovil
pre osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony ide, procesného opatrovníka v osobe G. H. I., nar.
X.X.XXXX, osoby blízkej, uznesením dňa 2.4.2025.3. Dňa 16.4.2025 vstúpil podľa § 13 ods. 1 C.m.p. do konania prokurátor.

4.Súdvovecivykonaldokazovanievypočutímúčastníkovkonania,nariadenímznaleckéhodokazovania

uznesením č.k. 8Ps/39/2025-62 zo dňa 13.5.2025 v spojení s uznesením č.k. 8Ps/39/2025-71 zo dňa
4.6.2025 z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie MUDr. Tomášom Szépom, vypočutím znalca,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

5. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, po veľmi dôkladnom zvážení všetkých skutočností

podala tento návrh, aby ochránila svojho jediného syna, o ktorého sa stará od narodenia, pred
zneužitím zo strany tretích osôb. Preto navrhuje, aby súd obmedzil jeho spôsobilosť na právne
úkony len v nevyhnutnom rozsahu pre zabezpečenie jeho záujmov. Akceptuje závery znaleckého
posudku, nemá proti nemu žiadne námietky a preto s odvolaním sa aj na závery znaleckého posudku
navrhuje obmedziť spôsobilosť na právne úkony svojho syna tak, že nie je spôsobilý uzatvárať
právne úkony, zmluvy, nakladať s finančnými prostriedkami v rozsahu väčšom ako 50 eur týždenne,

nakladať s nehnuteľným majetkom, rozhodovať o svojom zdravotnom stave a zabezpečením zdravotnej
starostlivosti a rozhodovať o mieste svojho pobytu. Na otázku súdu ako sa jeho zdravotný stav prejavuje
v bežnom živote navrhovateľka uviedla, že skoro vo všetkom, musí mu byť neustále v pätách, na všetko
ho musí upozorniť-čo sa týka obliekania, toalety, holenia, nič nevie vybaviť, je neistý. Od roku 2000 je
invalidizovaný, nevie pracovať, nakúpiť vie jednu vec, inak zabudne-musí mať zoznam. Navrhovateľka

uviedla, že má záujem zaznamenať, že v prípade, že by nemohla vykonávať funkciu opatrovníka ona,
bol by vhodným opatrovníkom jej bratranec, ktorý s tým súhlasí (ide o L. M., bytom N. XXX/X, O.).
Opatrovanec na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, po poučení súdom uviedol, že potom
nebude môcť chodiť kam chce, bude mať menej práv. Uviedol, že on potrebuje viac času na všetko,
pri obliekaní, holení...mama mu pripraví oblečenie, aj lieky, ktoré pravidelne užíva. Bol oboznámený so

závermi znaleckého posudku a nesúhlasí so závermi, pretože suma 50 eur je málo a nechápe, prečo by
on nemohol mať rodinu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že syn nie je ochotný podpísať žiadnu listinu, alebo
tak urobí až s dlhým časovým odstupom, napríklad: pri podpise žiadosti o sociálnu dávku, pri žiadosti
o vydanie ZŤP, kde odmietol žiadosť podpísať z dôvodu obáv, odmietol podpísať žiadosť na zľavu na
vlaky, nemajú auto a často cestujú vlakom, tiež odmieta podpísať pri lekárskom vyšetrení poučenie,

keď chcela navrhovateľka podať žiadosť o prijatie do domova sociálnych služieb, aby bol zaradený na
čakací zoznam, tiež odmietol podpísať túto žiadosť. Jeho zdravotný stav sa zhoršuje, pri sprchovaní
zaspal, preto ho musí sprchovať matka. Navrhovateľka uviedla, že v minulosti bol jeho stav lepší, teraz
má obavy čokoľvek podpísať.

6. Z výpovede znalca vyplynulo, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku, kde
po preskúmaní spisovej dokumentácie osobne vyšetril pána F. B., zistil a v posudku uviedol, že
menovaný trpí paranoidnou schizofréniou, táto duševná choroba je trvalého rázu a obmedzuje ho
v jeho každodennom bežnom živote, pričom vo výraznej miere limituje aj jeho pracovné fungovanie
(je invalidizovaný). Menovaný vzhľadom na svoj duševný stav nie je schopný cieľavedome konať

a posúdiť následky svojho konania. Spomínaná duševná choroba ho robí nespôsobilým na určité
právne úkony (obmedzuje ho) a to z dôvodu povahy a priebehu samotného ochorenia. Jedná sa
o reziduálne pretrvávanie určitých psychotických prejavov (porušená percepcia a interpretácia reality)
napriek liečbe, tiež z dôvodu tzv. procesualizácie s postupným úpadkom kognitívnych a mnestických
funkcií. V tejto súvislosti došlo k výraznému čiastočnému zníženiu, skôr čiastočnému úsudku. Nie je

schopný adekvátne posúdiť následky svojho konania, ako: starostlivosť o svoje zdravie, rozhodovať
o poskytnutí sociálnej starostlivosti, rozhodovať o mieste trvalého pobytu, výchova dieťaťa, riadenie
motorových vozidiel, prostriedkov MHD, spravovanie majetku a nakladanie s finančnými prostriedkami
(väčšie sumy, spravovať bankové účty), vstupovanie do zmluvných vzťahov, držanie a nosenie zbrane
a streliva. Je naďalej schopný pasívne aj aktívne sa zúčastniť volieb, uzavrieť a rozviazať pracovný

pomer, nakladať s menšími finančnými prostiedkami (50,-eur) týždenne, preberať poštové zásielky,
zastupovať sa pred súdom. Je schopný posúdiť význam tohto konania a tiež jeho dôsledky iba čiastočne
– nie plne adekvátne, kedy jeho rozpoznávacie schopnosti sú znížené vo forenzne významnej miere. Je
možné ho vypočuť v tomto konaní ako aj doručiť mu rozhodnutie vo veci samej.

7. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí s podaným návrhom, závery znaleckého
posudku akceptuje. Pripojil sa k prednesu navrhovateľky v celom rozsahu a žiadal, aby súd návrhu
vyhovel. Súhlasil s tým, aby navrhovateľka bola ustanovená za opatrovníka. Zástupca Okresnejprokuratúry Dunajská Streda tiež navrhuje, aby bola obmedzená spôsobilosť v rozsahu načrtnutom
v znaleckom posudku a aby bol ustanovený opatrovník.

8. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba pre
duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví
spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzení určí v

rozhodnutí.

9. Podľa § 27 ods. 2 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.

10. Podľa § 231 C.m.p. v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o
a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

11. Podľa § 240 ods. 3 C.m.p. rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo
procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa
koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

12. Podľa § 243 ods. 1 C.m.p. súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

13. Podľa § 243 ods. 2 C.m.p. súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom
prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

14.Podľa§243ods.3C.m.p.akotopožiadaosoba,oktorejspôsobilostisakoná,vyslúchnejusúdvždy.

15. Podľa § 248 ods. 1 C.m.p. konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

16. Podľa § 248 ods. 2 C.m.p. ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

17. Podľa § 250 ods. 1 C.m.p. súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v

Notárskom centrálnom registri listín.

18. Podľa § 251 ods. 1 C.m.p. trovy dôkazov platí štát.

19. Podľa § 272 C.m.p. súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

20.Podľa§274ods.1a2C.m.p.súdrozhodujeuznesením.Vuznesení,ktorýmustanovujeopatrovníka,
súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník
ustanovený.

21. Podľa § 275 C.m.p. súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá
na pokyny súdu.

22. Podľa § 277 ods. 1 a 2 C.m.p. súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd opatrovníka
odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných

vážnych dôvodov.

23. Osobnosť človeka v právnom zmysle je spätá nielen s pasívnou zložkou právnej subjektivity, ale tiež
so zložkou aktívnou, zjednodušene vyjadrenou ako spôsobilosť konať s právnym následkom. Na rozdielod zložky pasívnej táto nie je neobmedzená ani neobmedziteľná. Zásahy do spôsobilosti na právne
úkony človeka súvisia v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka s duševnou
poruchou, ktorá je určitej intenzity a nie je len prechodná. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne

úkony nie je sankciou, ale opatrením slúžiacim predovšetkým na ochranu záujmov samotných fyzických
osôb, ktoré pre svoj duševný stav nie sú schopné robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou právne
úkony.

24. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho zákonná úprava, ako aj prax súdov,

je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť
všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho
zákonníka, je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne
úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka).
V medziach ústavného významu práv človeka pri obmedzení, sa ex constitutione primárne sleduje
záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto

prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej
osoby. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných
prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu.
Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo (§ 36 Civilného mimosporového poriadku), teda aj vtedy,
ak to účastník konania nenavrhne.

25. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska
nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony.
Samotné zistenie duševnej poruchy trvalého charakteru na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším
predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať

konkrétne právne úkony. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím
na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba
súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pri riešení uvedeného teda súd vychádza zo skutkových
zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania

(rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 20CoP/28/2016).

26. Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať
predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, t. j. či je táto
osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v §

10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či
takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto
otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti
s ostatnými výsledkami dokazovania.

27. Podľa znaleckého posudku ide o probanda s heredofamiliárnou záťažou v podobe schizofrénnej
poruchy v širšej rodine a tiež v podobe alkoholizmu otca, slobodný, bezdetný, býva v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá ho vychovávala po rozvode. Na základnej škole mal priemerný prospech,
so správaním nemal problémy. Má ukončené SOU chemického zamerania, avšak vo svojom
odbore nepracoval, pracoval krátkodobo na rôznych pracoviskách, na ktorých opakovane zlyhával,

následne bol aj invalidizovaný z psychiatrickej indikácie. Nepracuje, ani veľmi nechodí von, bavia
ho prírodopisné dokumenty. Návykové látky neužíva, v osobnej telesnej anamnéze detská mozgová
obrna a myopatia v detstve. Lymfadenoatia v liečbe, tiež v sledovaní u kardiológa, endokrinológa,
pričom sa objavila aj leukopénia v súvislosti s liečbou klozapínom, od roku 2000 psychiatricky
liečený, opakovane (5x) hospitalizovaný psychiatricky v Psychiartickej nemocnici Philippa Pinela

v Pezinku. V medziobdobiach v trvalej kontinuálnej ambulantnej liečbe, diagnosticky vedený ako
paranoidná schizofrénia, pod stálou psychofarmakomedikáciou vrátane depotných neuroleptík. Stav je
v podstate iba udržateľný, bez možnosti podstatného zlepšenia, kedy pretrvávajú určité rezidurálne
príznaky (napr. paranoidita), pričom sú pridružené aj tzv. postprocesuálne zmeny v podobe výrazného
nezvratného zníženia kognitívnych aj mnestických funkcií s následnou limitáciou spoločného fungovania

vrátane každodenných bežných aktivít. Na základe podkladov, znaleckého vyšetrenia a analýzy zistil
znalec trvalú duševnú poruchu paranoidnú schizofréniu. Pre schizofrénne poruchy sú charakteristické
deformácie myslenia a vnímania a neprimeraná alebo otupená afektivita. Jasné vedomie a intelektuálna
kapacita sú zvyčajne zachované, hoci časom môžu nastať určité kognitívne defekty (ako aj v tomtoprípade –tzv. postprocesuálne zmeny). Najdôležitejšie psychopatologické fenomény sú myšlienkové
ozveny, vkladanie alebo odnímanie myšlienok, vysielanie myšlienok, bludné vnímanie a bludy ovládania,
ovplyvňovanie alebo pasivita, halucinačné hlasy kritizujúce pacienta alebo diskutujúce o ňom v tretej

osobe, poruchy myslenia a negatívne symptómy. Priebeh schizofrénnych porúch môže byť kontinuálny,
epizodický s progredujúcim alebo stabilným deficitom, môže to byť jedna či viac epizód s úplnou
alebo neúplnou remisiou. Pri paranoidnej schizofrénii prevládajú stabilné, často paranoidné bludy
zvyčajne sprevádzané halucináciami, najmä sluchovými a poruchami vnímania. V tejto súvislosti došlo
k forenzne výraznému (čiastočnému) zníženiu úsudkových schopností vyšetrovaného, kedy nie je

schopný adekvátne posúdiť následky svojho konania, ako: starostlivosť o svoje zdravie, rozhodovať
o poskytnutí sociálnej starostlivosti, rozhodnutie o mieste trvalého pobytu, výchova dieťaťa, riadenie
motorových vozidiel, prostriedkov MHD, spravovanie majetku a nakladanie s finančnými prostriedkami
(väčšie sumy, spravovať bankové účty), vstupovanie do zmluvných vzťahov, držanie a nosenie zbrane
astreliva.Pritomnaďalejjeschopnýpasívneajaktívnesazúčastniťvolieb,uzavrieťarozviazaťpracovný
pomer, nakladať s menšími finančnými prostriedkami (50,-eur) týždenne, preberať poštové zásielky,

zastupovať sa pred súdom.

28. Súd po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka,
návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo dňa 31.3.2025 vyhovel. V konaní bolo
preukázané,žeosoba,oktorejspôsobilostisakoná,trpídoživotnounevyliečiteľnouduševnouchorobou,

ktorá nie je len prechodná. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že vyšetrovaný trpí dušenou
chorobou a to: paranoidnou schizofréniou. Táto duševná choroba je trvalého rázu a obmedzuje ho
v jeho každodennom bežnom živote, pričom vo výraznej miere limituje aj jeho pracovné fungovanie
(je invalidizovaný). Menovaný vzhľadom na svoj duševný stav nie je schopný cieľavedome konať
a posúdiť následky svojho konania. Spomínaná duševná choroba ho robí nespôsobilým na určité

právne úkony (obmedzuje ho) a to z dôvodu povahy a priebehu samotného ochorenia. Jedná sa
o reziduálne pretrvávanie určitých psychotických prejavov (porušená percepcia a interpretácia reality)
napriek liečbe, tiež z dôvodu, tzv. procesualizácie s postupným úpadkom kognitívnych a mnestických
funkcií. Konkrétne nie je schopný rozhodovať o starostlivosti o svoje zdravie, rozhodovať o poskytnutí
sociálnej starostlivosti, rozhodovať o mieste trvalého pobytu, nemôže vychovávať dieťa, nemôže riadiť

motorové vozidlá, nemôže nakladať s väčšími finančnými prostriedkami (iba do 50,- eur týždenne),
nemôže vstúpiť do zmluvných vzťahov, nemôže držať a nosiť zbrane alebo strelivo. Naďalej je schopný
zúčastniť sa volieb, uzavrieť a rozviazať pracovný pomer, nakladať s menšími finančnými prostriedkami
(50,- eur) týždenne, preberať poštové zásielky, zastupovať sa pred súdom. Menovaný je schopný
posúdiť význam tohto konania a tiež jeho dôsledky iba čiastočne- nie plne adekvátne, kedy jeho

rozpoznávacie schopnosti sú znížené vo forenzne významnej miere (v dôsledku prejavov duševnej
poruchy). Súd má za to, že celková prognóza duševného ochorenia je nepriaznivá, posudzovaný nie
je schopný rozhodovať o vyššie popísaných veciach, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a obmedzil menovanému spôsobilosť na právne úkony ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Súd teda pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného

znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria a z jeho odporúčaní na rozsah
obmedzenia spôsobilosti menovaného na právne úkony. Vzhľadom na zistený zdravotný stav nie je
menovaný dostatočne spôsobilý sám si obstarať svoje záležitosti v plnom rozsahu. Uvedené skutočnosti
mal súd preukázané z výpovede navrhovateľky, predložených lekárskych správ, písomných vyjadrení
navrhovateľky, zo záverov znaleckého posudku. V dôsledku ochorenia, ktorým posudzovaný trpí, nie

je podľa názoru súdu schopný robiť právne úkony v rozsahu ako ich súd vymedzil vo výroku tohto
rozhodnutia. Tu súd považuje za potrebné uviesť (najmä pre negatívne stanovisko menovaného k
návrhu), že inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou, ale opatrením slúžiacim
predovšetkým na ochranu záujmov samotných fyzických osôb, ktoré pre svoj duševný stav nie sú
schopné robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou právne úkony.

29. Súd zároveň ustanovil menovanému opatrovníka v osobe jeho matky, ktorá ho bude zastupovať tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Opatrovník ustanovený osobe vo výroku tohto rozsudku je
hmotnoprávnym zástupcom menovaného v rozsahu, v akom mu bola spôsobilosť obmedzená. Výkon
funkcie opatrovníka podlieha dohľadu súdu, preto súd súčasne zaviazal ustanovenú opatrovníčku,

aby polročne podávala správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom a po skončení funkcie
predložila súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.30. Podľa § 49 ods. 1 C.m.p., účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

31.Podľa§52C.m.p.,žiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,akCivilnýmimosporový
poriadok neustanovuje inak.

32. S poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1 C.m.p. súd rozhodol, že trovy dôkazov platí štát.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. C.m.p.