Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201953
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako
člensenátuvovecižalobcu:J..Z.W.,nar.X.K.XXXX,I.4,U.,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou:AK
Ivan Telepčák, s.r.o., IČO: 47 258 411, Ukrajinská 4, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. augusta 2021, č. s.
16078/2021/912, č. k. PV 912/00076/2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho
súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/102/2021-82 z 29. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/102/2021-82 z 29. mája 2025 sa mení tak, že

správna žalobca žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania, ani konania pred
správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v roku 2019 advokát - spoločník a konateľ AK Ivan
Telepčák, s.r.o., a zároveň jej zamestnanec, a bol zdravotne poistený u DÔVERA zdravotnej poisťovne,
a.s., IČO: 35 942 436. Tá pri ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2018

neurčila žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej žiadne preddavky na toto poistenie na rok 2019.
Elektronickým oznámením z 22. augusta 2020 mu táto zdravotná poisťovňa oznámila výsledok ročného
zúčtovania poistného za rok 2019, pri ktorom vyšla zo zistenia, že v tomto roku nemal žiaden príjem
z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na základe toho nevyčíslila žiaden nedoplatok
na poistnom za rok 2019. Následne však vydala výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021, č. 2101647237,
ktorým žalobcovi predpísala nedoplatok z ročného zúčtovania poistného poistenia za rok 2019 v sume
485 €. V oznámení z toho istého dňa mu vysvetlila, že až následne zistila, že mal príjem z podnikania

a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
2. Žalobca v námietkach proti tomuto výkazu zdôraznil, že zdravotná poisťovňa už jedno ročné
zúčtovania poistného urobila a podľa § 19 a § 38ev zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v
znení účinnom do 31. decembra 2021 tak mohla urobiť len do 31. decembra 2020. Tu preskúmavaným
rozhodnutím z 30. augusta 2021 však žalovaný potvrdil vydaný výkaz nedoplatkov. V odôvodnení
poukázal na to, že žalobca v roku 2019 skutočne dosiahol z podnikania a inej samostatnej zárobkovej
činnosti, čo zdravotná poisťovňa zistila až z údajov Finančnej správy Slovenskej republiky, a preto

musela vykonať ročné zúčtovanie poistného. Odkázal na § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z.,
ktorý dovoľuje, aby zdravotná poisťovňa z vlastného podnetu zmenila pôvodné oznámenie o výsledku
zúčtovania. Zároveň zdôraznil, že poistné sa vždy zisťuje za celý kalendárny rok z dosiahnutého príjmu.3. Žalobca v správnej žalobe naďalej trval na tom, že zákon č. 580/2004 Z. z. nepripúšťa zmenu ročného
zúčtovania poistného a že po 31. decembri 2020 v zmysle § 19 cit. zák. zaniklo právo zdravotnej
poisťovne vykonať ročné zúčtovanie podľa tohto ustanovenia. Správny súd tu napadnutým rozsudkom

č. k. BA-8Sa/102/2021-82 zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V odôvodnení vyšiel z názoru, že zdravotná poisťovňa podľa čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky mohla konať len to, čo jej zákon dovoľoval. Zákon č. 580/2004 Z. z. v
znení účinnom do 31. decembra 2021 nepripúšťal opätovne vykonať ročné zúčtovanie poistného, na
rozdiel napr. od zrušenia výkazu nedoplatkov podľa § 17a ods. 8 cit. zák. alebo zrušenia oznámenia o

preplatku podľa § 19 ods. 13 cit. zák. Zo systematických súvislostí správny súd dovodil, že takýto postup
prichádzal do úvahy, len ak to bolo v prospech platiteľa poistného. Až s účinnosťou od 1. januára 2022
zákon pripustil, aby zdravotná poisťovňa na základe dodatočne zistených skutočností opravila pôvodné
ročné zúčtovanie poistného. Dôvodová správa k tejto novele svedčí o tom, že dovtedy zdravotným
poisťovniam nepatrilo toto právo.
II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku. Po rekapitulácii
jeho dôvodov žalovaný zopakoval, že ustanovenie § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. výslovne
dovoľuje zdravotnej poisťovni, aby z vlastného podnetu zmenila oznámenie o preplatku z ročného
zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa je povinná predpísať nedoplatok, ktorý vznikol z ročného

zúčtovania, a to podľa § 17a cit. zák., podľa ktorého je povinná vydať výkaz nedoplatkov. Naopak, zákon
neustanovuje, akým spôsobom sa má oznámiť nulový výsledok ročného zúčtovania. Jeho cieľom je
vyrovnať rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a poistným vypočítaným zo skutočného celoročného
vymeriavacieho základu. Žalovaný zdôraznil, že verejné zdravotné poistenie sa vykonáva vo verejnom
záujme a plní aj solidárnu funkciu, pretože sa z neho financuje zdravotná starostlivosť aj tých, ktorí

poistné neplatia. Koncepcia poistného na toto zdravotné poistenie je v tom, že sa vypočítava za celý
kalendárny rok. Účelom výberu poistného je zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov. V súlade s
tým musí zdravotná poisťovňa kedykoľvek vydať a zrušiť výkaz nedoplatkov, ak zistí, že skutočná výška
poistného mala byť iná.
5. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Na ustanovenie § 19 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z.

sa neodvoláva ani výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021, ani sprievodné oznámenie, a teda podľa tohto
ustanovenia zdravotná poisťovňa nepostupovala. Toto ustanovenie navyše dovoľuje len „zrušenie", nie
„zmenu" pôvodného oznámenia. Záverom žalobca trval na tom, že zdravotná poisťovňa porušila svoju
povinnosť vykonať ročné zúčtovanie do 31. decembra 2020.
III.

Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým nevyhovel námietkam

proti výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne. Podmienky, za ktorých môže zdravotná poisťovňa vydať
výkaz nedoplatkov, upravovalo ustanovenie § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. v cit. znení takto: týmto
výkazom mohla zdravotná poisťovňa uplatniť proti poistencovi alebo platiteľovi poistného (§ 11 cit. zák.)
dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku, nedoplatku (na poistnom, porov. leg. skratku v
§ 15 ods. 4 cit. zák.) alebo úrokov z omeškania (odsek 1). Tento výkaz obsahuje okrem iného výšku

nedoplatkov podľa stavu účtu platiteľa poistného k určitému dňu vychádzajúcemu z údajov vykázaných
platiteľom poistného alebo kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou, z výšky preddavkov na poistné
stanovenej podľa § 20 ods. 4 a z úrokov z omeškania [odsek 2 písm. d)], deň, ku ktorému bola výška
nedoplatkov zistená [odsek 2 písm. e)]. Márny uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4 sa
stane výkaz nedoplatkov právoplatný a vykonateľný (odsek 5). Zdravotná poisťovňa však aj právoplatný

a vykonateľný výkaz nedoplatkov mohla zrušiť z vlastného podnetu (odsek 8).
8. Z citovaných ustanovení tak predovšetkým vyplýva, že zdravotná poisťovňa mohla vydať výkaz
nedoplatkov nielen na základe ročného zúčtovania poistného. Naopak, mohla ho vydať kedykoľvek na
uplatnenie akéhokoľvek nedoplatku na poistnom z verejného zdravotného poistenia, ktorý vykazoval
stav účtu platiteľa (tzv. saldokonto), a preto nemožno (ani s odkazom na čl. 2 ods. 2 ústavy) tvrdiť, že

by na takýto postup nebola oprávnená. To napokon zodpovedá ustanoveniam § 6 ods. 1 písm. l) a
p) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov, podľa ktorých
medzi úlohy zdravotnej poisťovne patrí vymáhanie pohľadávok na poistnom postupom podľa zákona č.
580/2004 Z. z. a vydávanie výkazu nedoplatkov. S tým súvisí aj ustanovenie § 9 ods. 2 v spojení s ods.1 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého zdravotná poisťovňa vykonával kontrolnú činnosť u platiteľov
poistného, pričom kontrolu môže vykonať kedykoľvek a bez predchádzajúceho upozornenia. Podľa § 9
ods. 3 cit. zák. ju môže vykonať aj ako kontrolu na diaľku, čím sa rozumie vyhodnocovanie informácií o

platiteľoch poistného obsiahnutých v informačnom systéme. Podľa § 9 ods. 10 cit. zák. kontrolná činnosť
u platiteľov poistného je zameraná (okrem iného) na zistenie správnej výšky vymeriavacieho základu a
na zistenie správneho výpočtu ročného zúčtovania poistného. Podľa kasačného súdu tak z citovaného
ustanovenia vyplýva presný opak právneho názoru, ktorý prezentoval správny súd - zdravotná poisťovňa
je kedykoľvek oprávnená prekontrolovať správnosť ročného zúčtovania poistného, a to napríklad na

základe údajov, ktoré sa nachádzajú v jej informačnom systéme. V spojení s cit. ustanoveniami § 6 ods.
1 písm. l) a p) cit. zák. to potom znamená, že ak zistí, že pôvodné ročné zúčtovanie poistného bolo
nesprávne a namiesto nulového výsledku je výsledkom nedoplatok, potom je povinná tento nedoplatok
uplatniť vydaním príslušného výkazu nedoplatkov.
9. Žalovaný teda vo výsledku správne spochybňuje právne posúdenie veci správnym súdom, že
zdravotná poisťovňa nie je oprávnená vykonať „opätovné" ročné zúčtovanie. Aj keď ročné zúčtovanie

poistného je v zásade len jedno, citované ustanovenia dovoľujú prekontrolovať jeho správnosť a zistenú
nesprávnosť odstrániť, a to aj vydaním výkazu nedoplatkov. V tomto smere žalovaný veľmi trefne
odkazuje aj na to, že § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. nijako osobitne neupravoval postup zdravotnej
poisťovne v prípade, že výsledok ročného zúčtovania bol nulový (teda uhradené preddavky presne
kryli poistné). Podľa § 19 ods. 8, ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná

poisťovňa zašle v lehote podľa odseku 2 písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Ak je výsledkom nedoplatok, podľa § 19 ods. 9 cit. zák. zdravotná poisťovňa mala vydať výkaz
nedoplatkov. Podľa § 19 ods. 13 tretej vety cit. zák. môže zdravotná poisťovňa vydané oznámenie zrušiť
aj z vlastného podnetu. Podľa kasačného súdu neobstojí názor správneho súdu, že takéto zrušenie
je možné len vtedy, ak je to poistencovi na prospech, pretože takéto obmedzenie z tohto ustanovenia

nevyplýva,aprotitomutovýkladusvedčíajsystematickásúvislosťjednakscit.§17aods.8tohtozákona,
ale aj s oprávnením na kontrolnú činnosť podľa cit. § 9 zákona č. 581/2004 Z. z. Možnosť z vlastného
podnetu zrušiť pôvodne vydané akty o výsledku ročného zúčtovania je totiž daná práve na to, aby tým
zdravotná poisťovňa mohla reagovať na výsledok svojej kontrolnej činnosti, a to tak v prospech, ako aj
neprospech poistenca.

10. Podľa kasačného súdu tak z citovaných ustanovení vyplýva, že zdravotná poisťovňa môže z
vlastného podnetu zrušiť tak už vydaný výkaz nedoplatkov (a nahradiť ho podľa potreby novým), ako aj
oznámenie o preplatku (kedy si platiteľ poistného môže svoj nárok na preplatok uplatniť u žalovaného
podľa § 77ab ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.). O to viac potom zdravotná poisťovňa môže vydať výkaz
nedoplatkov, ale aj oznámenie o preplatku potom, čo v ročnom zúčtovaní poistného najskôr zistila nulový

výsledok (teda ani nedoplatok, ani preplatok), ale neskoršou kontrolou údajov, ktoré mala v informačnom
systéme, zistila, že pôvodný nulový výsledok nebol správny a v skutočnosti je výsledkom preplatok alebo
nedoplatok. Opačný názor správneho súdu, že zdravotná poisťovňa nemôže „opraviť" nulový výsledok
ročného zúčtovania poistného, by viedol k ťažko udržateľnému záveru, že by nemohla dodatočne vydať
ani oznámenie o preplatku (teda uznať platiteľov nárok na preplatok, ktorého existenciu pri ročnom

zúčtovaní najskôr nezistila). Taký výklad by bol celkom zjavne v neprospech platiteľa poistného a viedol
by k tomu, že zdravotná poisťovňa by mala vo vlastníctve prostriedky z vybratých preddavkov, ale
(vychádzajúc z argumentácie správneho súdu a jeho odkazu na čl. 2 ods. 2 ústavy) nebola by vôbec
oprávnená vrátiť tieto prostriedky platiteľovi. Právny názor žalobcu a správneho súdu by tak v podstate z
výkazu nedoplatkov, resp. oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného robili konštitutívny akt,

ktorý by konečne a nezmeniteľne zakladal nároky zdravotnej poisťovne, resp. platiteľa poistného.
11. Výkaz nedoplatkov však nie je konštitutívny, ale deklaratórny akt, pretože povinnosť platiť poistné,
rovnako ako nárok na preplatok alebo nedoplatkov vzniká už splnením podmienok ustanovených
zákonom (§ 11, 12, 13, 15, 16 a 19 zákona č. 580/2004 Z. z.). Preto aj pohľadávka na ne vzniká
priamo na základe zákona (porov. podobne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

229/2023, č. 62/2023 ZNaU). Ročné zúčtovanie poistného v zmysle § 19 cit. zák. je len proces, v
ktorom sa takto vzniknutá pohľadávka (povinne) vyčísľuje; prípadná nesprávnosť tohto vyčíslenia však
nič nemení na jej zákonnej existencii v správnej výške, a práve preto je zdravotnej poisťovni umožnené
túto nesprávnosť odhaliť kontrolnou činnosťou a odstrániť ju z vlastného podnetu zrušením už vydaného
výkazu nedoplatkov alebo oznámenia o preplatku, ako aj vydaním týchto aktov so správnym obsahom.

Pokiaľ teda zdravotná poisťovňa v prerokúvanej veci zistila, že žalobca v skutočnosti mal v roku 2019
aj príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti, z ktorých vyplynul vymeriavací základ podľa § 13 ods.
2 zákona č. 580/2004 Z. z. a z ktorých tak podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 15 cit. zák. mal platiť poistné
v zmysle § 12 cit. zák., ktoré nebolo pokryté zaplatenými preddavkami, bola oprávnená aj po vydaní(zákonom nepredpokladaného) oznámenia o nulovom výsledku ročného zúčtovania poistného za rok
2019 z 22. augusta 2020 uplatniť zistený nedoplatok výkazom z 26. apríla 2021. Pokiaľ potom žalovaný
neakceptoval námietku žalobcu, že tak nebola oprávnená urobiť, a výkaz nedoplatkov potvrdil, je jeho

rozhodnutie v zmysle § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. zákonné.
12. Správny súd sa vzhľadom na dôvody, kvôli ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie, výslovne
nezaoberal žalobným bodom, že výkaz nedoplatkov z 26. apríla 2021 na uplatnenie nedoplatku z
ročného zúčtovania poistného za rok 2019 zdravotná poisťovňa nemohla vydať aj preto, že podľa §
19 ods. 2 v spojení s § 38ev ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. mohla vykonať toto ročné zúčtovanie a

vydať prípadný výkaz najneskôr do 31. decembra 2020. Žalobcovi možno dať za pravdu, že citované
ustanovenia upravujú lehotu na vykonanie ročného zúčtovania poistného, no nemožno z nich vyvodiť,
že by jeho nevykonaním v tejto lehote zaniklo právo zdravotnej poisťovne ho vykonať alebo (snáď)
právo zdravotnej poisťovne na uplatnenie pohľadávky na poistné (nedoplatku na poistnom). Ako už bolo
naznačené v odseku 10 tohto rozsudku, takýto výklad je nesprávny už len preto, že ak by táto lehota
mala byť prepadná (prekluzívna), musela by mať rovnaké dôsledky aj na preplatok. Inak povedané,

nevykonaním ročného zúčtovania včas by zanikalo nielen právo zdravotnej poisťovne vyčísliť a uplatniť
nedoplatok, ale aj jej právo vyčísliť a priznať preplatok platiteľovi. Takýto záver - okrem toho, že je aj
na ťarchu platiteľa - nezodpovedá ani systematike zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý v § 21 výslovne
upravuje premlčacie lehoty na uplatnenie tak práva na nedoplatok, ako aj práva na vrátenie preplatku.
Pritom podľa znenia § 21 ods. 1 a 3 ani v jednom prípade pri premlčaní nie je podstatná samotná lehota

na vykonanie ročného zúčtovania poistného v zmysle § 19 ods. 2 cit. zák. Podľa kasačného súdu tak
lehota na jeho vykonanie je len poriadková, podobne ako napr. lehota na vydanie rozhodnutia podľa §
49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Jej nedodržanie môže viesť k uloženiu
pokuty zdravotnej poisťovni [§ 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 25 ods. 1 písm.
e) zákona č. 580/2004 Z. z.], neznamená však zánik jej práva vykonať ročné zúčtovanie a zákonným

spôsobom naložiť s jeho výsledkom (uplatniť nedoplatok, oznámiť preplatok).
IV.
Záver
13. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného, ako aj výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne z 26. apríla 2021 sú v súlade so zákonom.

Preto podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že žalobu zamietol.
14. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
správnom súde a kasačnom súde. Kasačný súd o nich rozhodol podľa § 167 a § 168 samostatne, ale aj
v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keďže žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, no kasačný
súd nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal.

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.