Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/478/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125237354
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125237354.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: CSF CONSULTING, s. r. o., so sídlom Bajkalská
9/B, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 213 540, zastúpeného: Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o.,
so sídlom Námestie Biely kríž 3, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 167 370, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. B. XXX/X, XXX XX D., zastúpenému: ADAUS, s. r.
o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, o vymoženie

200 000,00 eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Šajánek, so sídlom exekútorského úradu
Ružová 5, 909 01 Skalica, IČO: 34 049 223, pod sp. zn. 166EX 220/25, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025 zo dňa 28.08.2025 a o sťažnosti
oprávneného proti II. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025
zo dňa 28.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025 zo dňa

28.08.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025 zo dňa 28.08.2025.
III. Sťažnosť oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 80Ek/478/2025 zo dňa 28.08.2025 z a m i e t a .
IV. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti oprávneného proti druhej
výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025 zo dňa 28.08.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na výkon exekúcie doručeným súdu dňa 19.02.2025 domáhal od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 200 000,00 eur na podklade exekučného titulu – notárskej zápisnici
spísanej notárom JUDr. Lucia Haspel Dobrovodská dňa 06.11.2023 pod označením N 162/2023, Nz

35365/2023, NCRls 36141/2023.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6125237354 zo dňa 11.03.2025, ECLI:
E.:C.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavol Šajánek,
so sídlom exekútorského úradu Ružová 5, 909 01 Skalica, IČO: 34 049 223, pod sp. zn. 166EX 220/25.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 19.03.2025, pričom dňa 03.04.2025
bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie s odkladným

účinkom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného podania povinného
vyplynulo, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie v jej celom rozsahu, keď exekučný titul bol
vydaný v konaní v ktorom nebolo možné preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v
spotrebiteľskej zmluve. V tejto súvislosti povinný odkázal na obsah exekučného titulu, ktorý má byť
svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, v medziach ktorej sú vyjadrené viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky, a to: dojednanie zmluvnej pokuty v sume 20 000,00 eur pre prípad zrušenia zmluvy dlžníkom

či úroku vo výške 24% počítaného na dennej báze, súbežne majúce aj znaky zneužitia práva, rozporu
s dobrými mravmi, či konania oprávneného v rovine neoprávneného podnikania.4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025 zo dňa 28.08.2025, súd konajúc
vyšším súdnym úradníkom, v poradí prvou výrokovou vetou návrh povinného na zastavenie exekúcie v
zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, keď dospel k záveru, že povinný nemá

postavenie spotrebiteľa a kedy ním uvádzané skutkové tvrdenia sú bez právneho významu vo vzťahu
k prebiehajúcej exekúcii. O trovách účastníkov konania (oprávnený, povinný) rozhodol tak, že v konaní
úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia.
5. Proti tomuto uzneseniu v časti druhej výrokovej vety podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je povinný

ex offo rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania, a preto mal oprávnenému priznať nárok na
náhradu trov konania. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že cit.: ,,Z dôvodu opatrnosti oprávnený uvádza, že
si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v
celkovej výške 1.051,18 € (2 úkony právnej služby – písomné vyjadrenie zo dňa 09.04.2024 a písomné
vyjadrenie zo dňa 28.04.2025, odmena za úkon v sume 412,47 €, 2 x režijný paušál v sume 14,84 €, DPH
23 %). Oprávnený si taktiež uplatňuje nárok na náhradu trov sťažnostného konania.“. Navrhol preto,

aby sťažnostný súd uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zmenil tak, že oprávnenému priznáva
nárok na náhradu trov konania vrátane aj tých, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním sťažnosti.
6. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že vyšší súdny úradník nesprávne vymedzil postavenie oprávneného, ktorý konal pri poskytovaní
pôžičky povinnému v medziach jeho podnikateľskej činnosti ako dodávateľ, resp. obchodník. Napokon

zdôraznil, že z hľadiska obsahu mal predmetný právny úkon svojou povahou bližšie k zmluve o
úvere z dôvodu vymedzenia účelu poskytnutia peňažných prostriedkov. Rovnako ďalej uviedol, že
povinný vystupoval v uvedenom záväzkovom vzťahu ako spotrebiteľ, pričom súd nereagoval náležite v
sťažnosťou napadnutom rozhodnutí na tvrdenie, prečo by spotrebiteľom nemal byť. Súčasne uviedol,
že sa nemal priestor oboznámiť s vyjadrením oprávneného, ktoré mu nebolo doručené spoločne s

uznesením vyššieho súdneho úradníka. V kontexte zastavenia exekúcie ďalej opätovne odkázal na
exekučný titul, pri ktorom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré sa odvolával
v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie. Navrhol preto, aby sťažnostný súd exekúciu vedenú v
neprospech jeho osoby v jej celom rozsahu zastavil.
7. Dňa 03.11.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného proti

uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, v intenciách ktorého oprávnený označil sťažnosť
povinného za nedôvodnú a sťažnosťou napadnuté uznesenie v časti I. výrokovej vety za vecne správne,
keď exekúcia je vedená explicitne len za účelom vymoženia nároku na vrátenie istiny z dôvodu
oprávneným poskytnutej pôžičky, a to po lehote splatnosti. Oprávnený zároveň vo svojom vyjadrení
opätovne poukázal na ním podanú sťažnosť proti II. výrokovej vete uznesenia vyššieho súdneho

úradníka, ktorou mu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Oprávnený si za podané vyjadrenie
k sťažnosti povinného uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu jedného úkonu právnej služby
v sume 412,47 eur, režijného paušálu vo výške 14,84 eur a DPH vo výške 23%, t. j. v súhrne sumu
525,59 eur.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému
je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na

základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
11. V kontexte povinným podanej sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom
a skutkovým tvrdeniam uvádzaným aj v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie, je možné uviesť,
že povinný sa domáha primárne zastavenia exekúcie z dôvodu kategorizácie jeho osoby k pohľadávke

oprávneného ako spotrebiteľa, majúc pritom na zreteli, že hmotnoprávnym základom vymáhanej
pohľadávky je zmluva o pôžičke uzatvorená s oprávneným ako veriteľom, ktorý mal konať v medziach
svojej podnikateľskej činnosti ako obchodník, následkom čoho má byť nastolený medzi účastníkmi
konania spotrebiteľskými charakter tohto vzťahu, a kedy v intenciách ustanovenia Exekučného poriadkuje potrebné podrobiť tento vzťah prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok majúcich vplyv na
vymáhaný nárok. V tejto súvislosti preto povinný opakovane poukázal na tie skutkové okolnosti,
ktoré majú nasvedčovať postaveniu oprávneného ako obchodníka (resp. v minulosti označovaného

ako dodávateľa), a kedy v zmluve o pôžičke, na podklade ktorej bol exekučný titul vyhotovený, sú
zaznamenané viaceré prvky nasvedčujúce nerovnováhe medzi jednotlivými zmluvnými stranami a ich
právamičipovinnosťami.Oprávnenývoväzbenauvedenúkonštrukciupovinnéhoreagovaltak,žepráve
postup povinného zodpovedá konaniu v podnikateľskom prostredí, keď finančné prostriedky, ktorých
vrátenia sa oprávnený v tejto exekúcii domáha, boli povinnému poskytnuté pre vopred stanovený účel,

ktorým je obstaranie pozemkov, ktoré majú v budúcnosti slúžiť pre domovú výstavbu.
12. Exekučný súd po preskúmaní tvrdení účastníkov konania ďalej uvádza, že exekučným titulom
v prejednávanej veci je notárska zápisnica spísaná povinným pred notárskym úradom notára JUDr.
Lucia Haspel Dobrovodská dňa 06.11.2023 pod označením N 162/2023, Nz 35365/2023, NCRls
36141/2023, na základe ktorej sa povinný zaviazal oprávnenému vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté
prostredníctvom zmluvy o pôžičke uzatvorenej v totožný deň, v sume 200 000,00 eur, spoločne aj s fixne

dohodnutým úrokom v sume 48 000,00 eur (t. j. 24% z výšky istiny), s lehotou splatnosti dojednanou
najneskôr ku dňu 06.11.2024. Z obsahu predmetného exekučného titulu ďalej vyplýva, že povinný udelil
súhlassvykonateľnosťoutejtonotárskejzápisnice.Zpriloženejnotárskejzápisnicejeďalejzrejme,žejej
súčasťou je aj samotná zmluva o pôžičke, zo znenia ktorej vyplýva poskytnutie peňažných prostriedkov
na vopred stanovený či obmedzený účel, ktorým je úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané na

liste vlastníctva č. XXXX G. XXXX, vedené Okresným úradom v Dunajskej Strede pre katastrálne územie
H., a na za zaplatenie ktorej sa mal povinný zaviazať v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 02.11.2023.
13. S ohľadom na takto zistený skutkový stav je potom žiadúce uviesť, že námietka povinného je
z hľadiska jej vnútornej konštrukcie viazaná jednak na postavenie oprávneného ako obchodníka, kým
na druhej strane smeruje k vymedzeniu povinného ako osoby, ktorá má zodpovedať z legislatívneho

hľadiska charakteristike spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, požívajúcej zvýšenú ochranu,
následkom čoho má byť predmetom hmotnoprávneho základu pohľadávka vymáhaná v predmetnom
exekučnom konaní posudzovaná ako zmluva o pôžičke s prvkom spotrebiteľa. Podstatnou zložkou pre
účely posúdenia validity skutkových tvrdení prednesených povinným je potom samotný hmotnoprávny
základ vymáhanej pohľadávky, ktorý je založený na zmluvnom mechanizme v rovine poskytnutia

finančných prostriedkov oprávneným osobe povinnej, pričom takto nastavený rámec bol medzi
zmluvnými stranami obmedzený k financovaniu predmetu kúpnej zmluvy, keď oprávnený poskytol
povinnému peňažné prostriedky pre účely úhrady kúpnej ceny za konkrétne vymedzené majetkové
podstaty, a kedy pre prípad použitia týchto peňažných prostriedkov na iný, než dohodnutý účel, by
podľa čl. II., bod 2. tejto zmluvy, došlo k jej zrušeniu v jej celom rozsahu. Súčasne by dlžníkovi vznikla

povinnosť vrátiť istinu v celej výške, vrátane dojednaného úroku (čl. IV) a zaplatenia zmluvnej pokuty
určenej pevnou sumou vo výške 20 000,00 eur.
14. Sudca k povinným nastoleným skutkovým tvrdeniam ohľadom naplnenia definičných znakov
a kritérií k posúdeniu zmluvy o pôžičke uzatvorenej s oprávneným ako zmluvy majúcej spotrebiteľský
charakter, v medziach čoho sa povinný domáha poskytnutia ochrany pred existenciou neprijateľných

zmluvných podmienok majúcich vplyv na vymáhaný nárok, uvádza, že povinný nemohol v postavení
dlžníka vystupovať ako spotrebiteľ, následkom čoho preto nebol ani daný dôvod pre preskúmanie
návrhu na výkon exekúcie v medziach ustanovenia § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku,
keď z obsahu spisového materiálu preukázateľne vyplýva účel pôžičky, ktorý nemožno stotožniť
s bežnými potrebami spotrebiteľa, obzvlášť za stavu, keď povinný mal oprávneným poskytnuté peňažné

prostriedky použiť k realizácii činnosti, ktorá svojou povahou zodpovedá výkonu developerskej činnosti,
pričom práve uvedené konanie je možné vnímať ako konanie, ktoré presahuje základné regulatíva
činnosti štandardnej fyzickej osoby-nepodnikateľa, a ktorého výstupom je zámer zodpovedajúci výkonu
podnikateľskej činnosti povinným. Tento záver súdu vyplýva najmä z vykonaného dokazovania
v podobe oboznámenia sa s projektovou dokumentáciou pre stavbu: ,,IBV 4x Rodinný dom s dvoma

bytovými jednotkam“ a jednotlivých vyjadrení osôb (Slovak Telekom, a.s., SPP – distribúcia, a.s.,
Západoslovenskávodárenskáspoločnosť,a.s.,Západoslovenskádistribučná,a.s.,)čiorgánov(Okresný
úrad Dunajská Streda, mesto Gabčíkovo, OR HaZZ Dunajská Streda, Ministerstvo vnútra SR, Krajský
pamiatkový úrad Trnava), ktorej realizácia nasvedčuje zjavnému investičnému zámeru povinného,
v dôsledku čoho nie je možné dospieť k záveru o postavení povinného ako osoby, ktorá by týmto

konaním napĺňala znaky spotrebiteľa podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy či iného právneho
predpisu. Rovnako je ďalej žiadúce uviesť, že aj v prípade prijatia odlišného záveru, by nedošlo
k výraznej zmene skutkového stavu, keď pri posudzovaní možnej existencie neprijateľnej zmluvnej
podmienky vo vzťahu medzi obchodníkom a spotrebiteľom, je potrebné prvotne vzhliadnuť na samotnývymáhaný nárok, ktorý je v prejednávanej veci napokon koncipovaný explicitne len z výšky istiny, teda
sumy, ktorá zodpovedá sume ktorú odovzdal veriteľ dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej
dňa 06.11.2023. Za právne bezvýznamné v tejto súvislosti označil ďalej súd aj tvrdenie povinného

k niektorým ustanoveniam zmluvy o pôžičke (zo dňa 06.11.2023), ktoré nadväzujú na dojednaný úrok
vo výške 24%, ktorý má byť neprimeraným, či k pevne určenej zmluvnej pokute vo výške 20 000,00 eur
za porušenie zmluvných dojednaní dlžníkom (povinným). K tvrdeniu povinného ohľadom prekročenia
rozsahu predmetu činnosti oprávneným tým, že oprávnený pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
bez toho, aby bol na tento spôsob výkonu podnikateľskej činnosti zmocnený tým, že by tento druh

podnikateľskej činnosti mal zapísaný ako predmet činnosti do obchodného registra, súd uvádza, že
uvedené skutkové tvrdenia nemá žiadnu vecnú relevanciu vo vzťahu naplneniu základného účelu
exekučného konania, ktorým je nútené uspokojenie toho, čo povinný dobrovoľne nesplnil, pričom
exekučný súd nie je vo vykonávacom konaní oprávnený skúmať do akej miery zodpovedá konkrétna
činnosť podnikateľského subjektu tej škále činností, ktoré sú enumerované vo výpise z obchodného
registra, následkom čoho je uvedená argumentácia povinného bez právneho významu.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného k nemožnosti sa oboznámiť s vyjadrením oprávneného k ním
podanému návrhu na zastavenie exekúcie, poukazujúc pritom na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 57/2024 zo dňa 03.04.2024, ktorým boli vyslovené viaceré porušenia práva sťažovateľa
(právo na súdnu ochranu, právo na rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivé súdne konanie)
v dôsledku odopretia možnosti oboznámiť sa so stanoviskom protistrany, súd uvádza, že povinným

prezentovaná judikatúra Ústavného súdu SR sa týka odlišného skutkového stavu, u ktorého nie sú
dané žiadne prvky podobnosti s konaním, ktorého sa predmetná exekúcia týka, a to napokon aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že povinným prezentované rozhodnutie nadväzuje na exekučné konanie
iniciované pred účinnosťou tzv. veľkej novely Exekučného poriadku (počnúc 01.04.2017). V tejto
súvislosti preto súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že po zavedení veľkej novely Exekučného

poriadku došlo k nastoleniu pomerne jednoduchého procesného postupu, na základe ktorého sa návrh
povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 5 Exekučného poriadku podáva
u povereného súdneho exekútora, ktorý je povinný bezodkladne, po spracovaní podania povinného
vyzvať oprávneného, aby v lehote nie kratšej než 10 (desať) dní zaujal stanovisko k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie. Z dikcie uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva opcionalita na strane oprávneného,

ktorá spočíva vo vyjadrení súhlasu so zastavením exekúcie, v dôsledku čoho je poverený súdny
exekútor zaviazaný k vyhotoveniu upovedomenia o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods.
5 Exekučného poriadku. V prípade, ak súdny exekútor obdrží nesúhlas oprávneného so zastavením
exekúcie (resp. i čiastočný), alebo ak sa v lehote určenej súdnym exekútorom k podaniu povinného
nevyjadrí, je súdny exekútor po márnom uplynutí lehoty určenej oprávnenému k predloženiu vyjadrenia,

povinný postúpiť vec súdu na ďalšie konanie, a to v lehote do piatich pracovných dní po uplynutí
tejto lehoty. Súčasne je povinný predložiť aj svoje vyjadrenie, ktorého opodstatnenosť je daná osobitné
obzvlášťvtedy,pokiaľjejehovyjadrenienevyhnutnéprenáležitéobjasnenieskutkovéhostavu.Vzásade
je tak možné uzavrieť, že zákonná úprava nevyžaduje, aby pred vydaním rozhodnutia v konaní
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo doručené povinnému vyjadrenie oprávneného. Tento

princíp je zároveň priamym vyjadrením aj na elementárneho základu exekučného konania, ktorým
je nútené uspokojenie toho, čo povinný dobrovoľne nesplnil, vylučujúc pritom nastolenie podmienok
zodpovedajúcim sporovému konaniu. Napokon aj zo samotnej judikatórnej línie Ústavného súdu SR
krozhodovacejčinnostiexekučnéhosúduprekonaniainiciovanépo01.04.2017vyplývaopodstatnenosť
postupu vyjadreného v ustanovení § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, keď pre ilustráciu, uznesením

Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 302/2024 – 21 zo dňa 07.05.2025 bol vyslovený záver o vylúčení potrebe
doručovania vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnému, cit.: ,,V súvislosti
s nedoručením vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie sťažovateľom ústavný súd
uvádza, že princíp kontradiktórnosti konania v kontexte exekučného konania nemožno chápať ako
princíp absolútny. O tom svedčí aj charakter exekučného konania, ktoré nemožno a priori chápať ako

konanie sporové. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného konania, v ktorom všeobecný súd
už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len
posudzuje splnenie podmienok na nútený výkon exekučného titulu. Zásada kontradiktórnosti konania a
rovnosti zbraní sú v exekučnom konaní značne oslabené, a to osobitne ak exekučný súd nevykonáva
žiadne dôkazy a nezisťuje žiadne nové skutočnosti (m. m. I. ÚS 284/2016).“.

16. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku
sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025 zo dňa
28.08.2025 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že povinnému
nemožno priznať súdnu ochranu koncepčne zodpovedajúcu tej sfére, ktorá by inak patrila povinnému,ktorý vystupoval v exekučnom titule ako spotrebiteľ, keď hmotnoprávny základ vymáhanej pohľadávky
a na to nadväzujúce postavenie povinného ako dlžníka v zmluve o pôžičke uzatvorenej s oprávneným
nemožno vyhodnotiť ako záväzkový vzťah s prvkom slabšej zmluvnej strany (pozn. spotrebiteľa), berúc

pritom v úvah predovšetkým skutočnosť, že predmetom tejto zmluvy nebolo odovzdanie peňažných
prostriedkov pre konečného užívateľa, keď dlžník ich mal použiť pre účely zabezpečenia úhrady
kúpnej ceny za viaceré nehnuteľnosti, ktoré nepriamo determinujú výkon developerskej či inej, hoc
i podnikateľskej činnosti, ktorú rozhodne nie je možné subsumovať pod uspokojovanie bežných potrieb
fyzickej osoby (dlžníka) či členov jeho domácnosti, a kedy ostatná argumentácia je vzhľadom na takto

prijatý záver súdu bez právneho významu vo vzťahu k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. (výrok I.
tohto rozhodnutia)
17. O trovách konania v časti rozhodovania o povinným podanej sťažnosti proti uzneseniu vydanému
vyšším súdnym úradníkom vzniknutých oprávnenému v súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti
povinnému, rozhodol súd tak, že oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď podľa ustanovenia §
199d ods. 1 Exekučného poriadku je základným predpokladom priznania nároku oprávneného účelnosť

takto vynaložených trov exekúcie, a kedy z hľadiska ich relevancie je možné dospieť k záveru o ich
neopodstatnenosti,atonajmäzdôvodu,žepreoprávnenýmprednesenúargumentáciujedanýspravidla
cyklický charakter, ktorá napokon žiadnym spôsobom neprispela v rovine právneho posúdenia sťažnosti
povinného súdom. Rovnako je žiadúce uviesť, že vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného bolo
doručené na základe jeho vlastnej iniciatívy, keď súd si pred vyhotovením tohto rozhodnutia nevyžiadal

stanovisko oprávneného. V neposlednom rade je dôležité uviesť, že z ustanovenia § 199a ods. 1
Exekučného poriadku nie je možné automatizovaným spôsobom odvodiť náhradu trov oprávneného od
osoby povinnej, a to obzvlášť za stavu, kedy rozhodovanie o trovách konania predstavuje popri podstate
a účelu exekučného konania vedľajší prvok, pri ktorom nemožno v každom prípade očakávať, najmä
v porovnaní s právnou úpravou vyjadrenou v Civilnom sporovom poriadku záver v podobe ich priznania,

keď primárnym účelom exekučného konania je uspokojenie pohľadávky oprávneného vyplývajúcej
z exekučného titulu, a kedy otázka rozhodovania o trovách exekučného konania je determinovaná
spravidla osobitnými skutkovými okolnosťami, pri ktorých nie je pre pokračovanie vo výkone exekúcie či
v intenciách jej zastavenia vždy relevantné vyjadrenie toho-ktorého účastníka konania. V tejto súvislosti
súd záverom uvádza, že právo na náhradu trov exekučného konania nie je právom absolútnym, pričom

v prejednávanej veci vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného nemalo v rámci rozhodovacej
činnosti takú váhu, na základe ktorej by bolo možné spravodlivo očakávať ich náhradu od povinného,
a preto bol daný dôvod pre nepriznanie tohto nároku oprávnenému. (výrok II. tohto rozhodnutia)
18. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom v časti druhej výrokovej vety, ktorou sa
rozhodlo o trovách konania v súvislosti s povinným podaným návrhom na zastavenie exekúcie tak, že

žiadnemu z účastníkov konania nebol nárok na náhradu trov konania priznaný, keď v konaní úspešný
oprávnený si tento nárok neuplatnil, podal oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil najmä s poukazom na
povinnosť súdu rozhodnúť o nároku aj bez jeho priameho uplatnenia.
19. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v časti druhej
výrokovej vety, dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná, keď

skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať
odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje sťažnosť oprávneného
proti výroku o nepriznaní nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie

exekúcie za dôvodnú.
20. Oprávnený v ním podanej sťažnosti zásadným spôsobom poukazuje na automatizovaný princíp,
ktorý by mal byť aplikovaný zo strany exekučného súdu vždy, keď v exekučnom konaní oprávnený
zastúpený právnym zástupcom si v podanom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
neuplatní nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom podľa názoru oprávneného vzniká

v každom konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešnému oprávnenému nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia, a to aj bez toho, aby z jeho strany bol v podanom vyjadrení v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnený nárok na ich náhradu. Exekučný súd
v nadväznosti na uvedené má za to, že argumentácia oprávneného nie je dôvodná, keď rozhodnutie
o priznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným vyjadrením k návrhu

povinného na zastavenie exekúcie predstavuje procesný nárok, o ktorom rozhoduje súd výlučne len v
prípadoch, kedy tento nárok bol zo strany oprávneného v podanom vyjadrení uplatnený. Preskúmaním
vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného zo dňa 09.04.2025, ktoré predstavuje prostriedok repliky zo
strany oprávneného k podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je zrejmé, že oprávnený vpetite svojho vyjadrenia navrhol výlučne len to, aby súd podaniu povinného vo vzťahu k pokračovaniu
výkonu exekúcie nevyhovel, pričom o priznanie nároku na náhradu trov nepožiadal.
21. Právnym základom trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením právneho

zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je ustanovenie § 199d Exekučného
poriadku, ktoré konštituuje nárok oprávneného na náhradu trov oprávneného v exekučnom konaní.
Z obsahového znenia predmetného ustanovenia však nevyplýva reťazenie tohto nároku spočívajúce
v situácií, kedy v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný oprávnený má bez
ďalšieho nárok na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Práve naopak, podstatnou

črtou predmetného ustanovenia je rigidné vymedzenie rozsahu trov, na ktoré oprávnený má voči
povinnému v exekučnom konaní nárok v prípade, ak si ich uplatní. Nie je možné sa stotožniť ani so
záverom právneho zástupcu oprávneného, kedy o nároku na náhradu týchto trov rozhoduje súd podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku aj bez návrhu, nakoľko otázka trov konania je dostatočne
a primárne upravená v samotnom Exekučnom poriadku, ktorý na rozdiel od Civilného sporového
poriadku, obsahuje odlišnú právnu úpravu tejto tematiky. Exekučný poriadok v komparácií s Civilným

sporovým poriadkom neobsahuje dvojinštančný mechanizmus rozhodovania o trovách, kedy o nároku
na náhradu trov konania a o výške náhrady koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorému Exekučný
poriadok však neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem iného, platí, že exekučný súd nemá vo svojom
postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi

konania riadne a včas uplatnený. Pokiaľ teda oprávnený mienil na náhradu výdavkov na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie podľa § 199d ods. 1
Exekučného poriadku, ktoré platí sám (podľa § 199b Exekučného poriadku) zaviazať povinného (uplatniť
nárok na náhradu platených nákladov podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), potom tak mal
urobiť v čase, keď súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodoval. Nakoľko si oprávnený

nárok na ich náhradu neuplatnil, súd mu ich správne v druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia,
ktorýmrozhodolonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie,nepriznal.Sudcatiežuvádza,žeExekučný
poriadok neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania preto, že ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok
na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z
účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia § 199b Exekučného poriadku), potom prípadný

nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto
povinnosť ukladať nemôže.
22. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku sťažnosť oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 80Ek/478/2025 zo dňa 28.08.2025 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol,

keď sa stotožnil so záverom, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený
prostredníctvom ním podaného vyjadrenia neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súlade s
ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho možno ustáliť záver, že oprávnený
o ich priznaní nežiadal súd rozhodnúť, a preto bol daný dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov
exekučného konania oprávneného v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

(výrok III. tohto rozhodnutia)
23. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd tak, že v
konaní o oprávnenom podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. (výrok IV.
tohto rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).