Uznesenie – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8326010066
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8326010066.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.02.2026,
proti obvinenému A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona účinného od
27.12.2025, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn.
0T/6/2026 zo dňa 01.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, pri existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku, n a h r á d z a väzbu obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - D. E.,
dohľadom probačného a mediačného úradníka a p o n e c h á v a ho na slobode.

Podľa § 80 ods. 2 Tr. poriadku obvinenému A. B. u k l a d á povinnosť
oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Podľa § 82 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku obvinenému A. B. u k l a d á povinnosť pravidelne

sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi na Okresný súd Humenné, a to podľa určenia
probačného a mediačného úradníka s tým, že prvýkrát je povinný sa k probačnému a mediačnému
úradníkovi dostaviť prvý pracovný deň nasledujúci po oznámení tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné rozhodol tak, že podľa
§ 72 ods. 4 Tr. poriadku obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - D. E., neberie do
väzby a prepúšťa obvineného na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o výsluchu obvineného, prokurátor
sťažnosť, ktorú priamo do zápisnice odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, že obvinená spáchaním
drobnej krádeže pri existencii predchádzajúcich postihnutí za priestupok proti majetku spáchaných
formou krádeže v predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch naplnila formálne znaky
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom od 27.12.2025 a zároveň

zdôraznil úmysel zákonodarcu postihovať páchateľov priestupkovej recidívy v podobe trestnoprávnej
sankcie.Aplikáciaprávnejnormymábyťrýchlaaúčinná.Privedomostiostúpajúcejkriminalitesúvisiacej
s drobnou krádežou úvahy zákonodarcu smerovali k okamžitému postihnutiu páchateľov priestupkovej
recidívy. Výklad normatívneho znaku postihnutia za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich
po sebe nasledujúcich mesiacoch, a to až v čase postihnutia datovanom po účinnosti novely Trestného
zákona vykonanej zákonom č. 416/2025 Z. z. účinnej od 27.12.2025 je podľa názoru prokuratúry

v rozpore s úmyslom zákonodarcu, keďže takýto úmysel zákonodarcu zohľadňovať postihnutia
za priestupky až od účinnosti novely Trestného zákona nebol ani obsiahnutý v intertemporálnychustanoveniach Trestného zákona. Takýmto výkladom by dochádzalo k aplikačnej nejednotnosti, kedy
medzi páchateľmi, ktorí by sa dopustili dvoch priestupkov proti majetku pred účinnosťou novely §
212 Trestného zákona s vedomím, že ich konanie je naďalej priestupkom, za spáchanie ktorých by

boli postihnutí až po 27.12.2025, teda po účinnosti novely Trestného zákona a páchateľmi, ktorý by
spáchali dva priestupky proti majetku po 27.12.2025 s vedomím, že ďalšia opakovaná drobná krádež
je už trestným činom by nebol prakticky žiadny rozdiel. Prijatím takého výkladu, ktorý by postihoval
páchateľ opakovaných krádeži až po predchádzajúcom dopustení sa dvoch priestupkov proti majetku
po 27.12.2025, za spáchanie ktorých by boli postihnutí rovnako po 27.12.2025, by zákonodarca dovolil

faktické pokračovanie v priestupkovej recidíve a až v prípade tretieho skutku by prichádzalo do úvahy
vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti. Takýto výklad je, podľa názoru prokuratúry, nesprávny
a v rozpore s účelom zákona. Páchatelia priestupkovej recidívy si sú vedomí svojich postihnutí za
priestupok proti majetku a preto opätovným zavedením trestnosti opakovaných krádeží, za sprísnenia
podmienok, kedy sa vyžaduje nie jedno, ale dve predchádzajúce postihnutia, dal týmto spôsobom
zákonodarca dostatočne najavo, že trestným má byť už tretí prípad opakovanej drobnej krádeže

spáchanej v 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch, a to bez zreteľa na dátum účinnosti novely Trestného
zákona. Prijatím tohto zákona sa zákonodarca snažil okamžitým spôsobom riešiť stúpajúcu kriminalitu v
záujmevyvodzovaniatrestnoprávnejzodpovednostivočipáchateľomtýchtodrobnýchkrádeží.Nemožno
teda neprihliadať na predchádzajúce postihnutia za priestupky proti majetku a brať do úvahy iba
tie, ktoré sú vo výpise z priestupkovej evidencie evidované s dátumom právoplatného skončenia s

dátumom 27.12.2025 a nasledujúcim. Normatívny znak predchádzajúceho postihnutia za dva obdobné
činy je v tomto prípade naplnený a plne rešpektuje zásadu zákazu retroaktivity trestnoprávnych
predpisov, nakoľko predchádzajúce postihnutia charakterizujú osobu páchateľa z pohľadu jeho minulosti
a nie z pohľadu jeho súčasného konania. Z hľadiska trestnoprávnej vedy možno zmieneným právne
relevantným skutočnostiam, ktoré izolovane nepredstavujú predmet trestnoprávneho postihu pripísať

tzv. statusový charakter. Trestný zákon v tomto prípade nepostihuje páchateľa za dva obdobné činy
spáchané v minulosti, ale postihuje ho len za tretí skutok, spáchaný za účinnosti novelizovanej
právnej úpravy, a preto sa nemôže jednať o retroaktivitu. Predchádzajúce postihnutia sú v tomto
prípade len zákonným znakom, ktorý charakterizuje osobu páchateľa ako recidivistu. S pohľadom do
minulosti, kedy bola skutková podstata trestnosti opakovanej drobnej krádeže, prvýkrát zavedená do

Trestného zákona v § 212 ods. 2 písm. f) v znení účinnom od 01.01.2006, kedy sa pre trestnosť
vyžadovali jedno predchádzajúce postihnutie, nebol v aplikačnej praxi zaznamenaný rozdielny výklad
znaku momentu postihnutia za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch. Rovnako, ako v
prípade súčasnej právnej úpravy, aj predchádzajúca právna úprava, v prípade znaku predchádzajúceho
postihnutia, charakterizovala iba osobu páchateľa a jeho stav, v ktorom sa pri zavedení tejto skutkovej

podstaty nachádza. Vo svojej podstate tak vymedzovala subjekt tohto trestného činu, ktorý sa dopustil
opakovaného skutku drobnej krádeže v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch. Uplatnenie
teleologického výkladu právnej normy upravenej v § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom
od 27.12.2025, teda podľa výkladu účelu a zmyslu právnej normy, možno dospieť k záveru, že skutok
drobnej krádeže sa stáva trestným, ak osoba páchateľa bola postihnutá za spáchanie obdobného činu

v 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch, teda v období, ktoré smeruje do minulosti a je časovo viazané
na dátum spáchania tretieho skutku. S ohľadom na uvedené považuje sťažovateľ vydané uznesenie
súdu za nezákonné, a preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil a vo
veci sám rozhodol.

Na základe sťažnosti prokurátora podanej v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, Krajský súd
v Prešove, ako nadriadený súd, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom, pričom zistil, že sťažnosť prokurátora je čiastočne dôvodná.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak

vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný,
nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.Z napadnutého odôvodnenia sudcu pre prípravné konanie vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Humenné podal dňa 31.01.2026 obžalobu sp. zn. Pv 71/26/7702 zo dňa 31.01.2026 na obvineného A.
B. pre prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom od 27.12.2025, pre

skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa 30.01.2026 v čase okolo 16:20 hod. odcudzil z predajnej plochy predajne Pepco na ul. Družstevnej
č. 42 v Humennom, 1 ks pánske športové nohavice v hodnote 11 Eur, takým spôsobom, že prechádzal
po predajnej ploche, kde si zobral do ruky pánske športové nohavice, z ktorých odstránil visačku, ktorú

odhodil a následne opustil predajnú plochu cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol v čase okolo
16:20 hod. prichytený pracovníčkou predajne Pepco pred uvedenou prevádzkou, kde odcudzený tovar
dobrovoľne v nepoškodenom stave vrátil, čím spoločnosti Pepco Slovakia s.r.o. so sídlom Nevädzová
6, 821 01 Bratislava IČO: 46 868 674, spôsobil krádežou škodu vo výške 11 €, pričom sa dopustil
takého konania aj napriek tomu, že dňa 04.12.2025 bol postihnutý v rozkaznom konaní pokutou vo výške
30 €, uloženou Okresným úradom v Humennom, pod spisovým číslom OU-HE-OVVS-2025/016530 za

priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý
spáchal dňa 26.08.2025 a dňa 08.08.2025 bol za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. a)
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch postihnutý v blokovom konaní pokutou nezaplatenou na
miestevovýške30€,uloženouObvodnýmoddelenímPolicajnéhozboruvHumennom,číslopokutového
bloku A 2200389116.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné, postupujúc podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku, dňa 31.01.2026
o 18.30 hod. podal pod sp. zn. Pv 71/26/7702 návrh na vzatie obvineného do väzby z dôvodu podľa §
71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Sudca pre prípravné konanie o obžalobe rozhodol tak, že uznesením zo dňa 01.02.2026 sp. zn.
0T/6/2026 trestnú vec obvineného A. B. podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku pre okolnosti
uvedené v § 214 ods. 1 Tr. poriadku postúpil Okresnému úradu Humenné. Prokurátor podal proti
uzneseniu sťažnosť. Predmetné uznesenie z dôvodu podania sťažnosti zo strany prokurátora doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť.

Následne sudca pre prípravné konanie, pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do
väzby, obvineného vypočul a rozhodol o jeho nevzatí do väzby a ponechaní na slobode.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že sudca pre prípravné konanie pri ustálení záveru, že

skutok, kladený za vinu obvinenému, sa síce stal, avšak vyslovil pochybnosť, či je možné prijať záver,
že tento napĺňa znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom od
27.12.2025.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sudca pre prípravné konanie upozornil, že účinnosť novely

Trestného zákona, z ktorej plynie zásada „tri krát a dosť“, ktorou sa „zavádza trestnosť až spáchaním
tretieho obdobného činu v období 12 mesiacov“, sa vzťahuje na spáchanie všetkých obdobných činov,
postihnutie za ktoré je podmienkou naplnenia skutkovej podstaty trestného činu krádež podľa § 212 ods.
1 písm. g) Tr. zákona. Aktuálnou novelou Trestného zákona bola v § 212 ustanovená nová skutková
podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona. Za trestné sa považuje

také konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní napriek tomu, že za dva
obdobné činy bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Kumulatívne musia byť splnené dve
podmienky, pričom obidve boli do novej skutkovej podstaty „zavedené“ až zákonom č. 416/2025 Z. z.,
zo dňa 11.12.2025, účinným od 27.12.2025, ak sa páchateľ počas 12 mesiacov dopustí celkovo troch
protiprávnych konaní majetkovej povahy (pričom prvé dva z nich majú povahu priestupku proti majetku),

v poradí tretí skutok je trestným činom.

Sudca pre prípravné konanie ďalej dôvodil tým, že pri rozhodovaní o návrhu na vzatie obvineného do
väzbyrozhodujeibaoskutkuzodňa30.01.2026,nieajopriestupkoch,zaktorébolobvinenýprávoplatne
postihnutý.Spáchanieuvedenéhoskutkujejednouzviacerýchpodmienoktrestnostitohtoskutku.Postih

za páchanie priestupkov - za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch - je znakom skutkovej
podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona v znení účinnom od 27.12.2025
a jej absencia má za následok, že dotknutý skutok nemôže byť trestným činom.Konanie, ktoré sa obvinenému kladie za vinu, môže byť, podľa názoru sudcu pre prípravné konanie,
trestným činom len za predpokladu, že všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného Trestného činu
nastali za účinnosti Trestného zákona. Pred účinnosťou novely Trestného zákona, postih za spáchanie

priestupkov nevyvolával žiadne ďalšie právne účinky - teda v čase, keď páchateľ sa dopúšťal týchto
priestupkov, ich spáchanie nevytváralo predpoklad pre jeho neskoršiu trestnoprávnu zodpovednosť
za spáchanie v poradí tretieho skutku už za účinnosti novely Trestného zákona. Páchateľ, ktorý sa
za účinnosti novely Trestného zákona, teda po 27. decembri 2025 dopustí všetkých priestupkov proti
majetku a je za nich aj postihnutý a spácha ďalší, teda tretí takýto skutok v určenom období 12 mesiacov,

je vopred, teda už pred páchaním prvého priestupku, upozornený, že spáchanie tretieho skutku môže
byť trestným činom. Vyššie uvedené však, podľa názoru sudcu pre prípravné konanie, neplatí v prípade,
ak postih za priestupky nastane pred účinnosťou Trestného zákona - lebo páchateľ nemôže vedieť, že v
budúcnosti postih za priestupky je podmienkou trestnosti ďalšieho skutku. Spätné pôsobenie Trestného
zákona je neprípustné.

Sudca pre prípravné konanie tiež zdôraznil, že nemožno zamieňať zásady pre ukladanie sankcií (trestu)
a úpravu ukladania a výkonu jednotlivých trestov, ktoré sú uvedené v druhej hlave prvej všeobecnej časti
trestného zákona (§ 47 ods. 2 Tr. zákona) s úplne novým trestným činom uvedeným v osobitnej časti
zákona.Medziúpravuukladaniaavýkonujednotlivýchtrestov(zásadatrikrátadosť)akonkrétnounovou
skutkovou podstatou trestného činu je významný rozdiel. Zároveň tiež pripomenul, že novelizačným

bodom 10. zákona č.171/2003 Z. z. z 24. apríla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, „sa vkladá §
43“, ktorým zákon zaviedol do nového ustanovenia § 43 zásadu trikrát a dosť - avšak do vo všeobecnej
časti. Nešlo o úpravu nového trestného činu v osobitnej časti zákona. Novelizačný bod 27. zákona
č.171/2003Z.z.,z24.apríla2003,ktorýmsameníadopĺňazákonč.140/1961Zb.Trestnýzákonvznení

neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ktorým zákon zaviedol do nového
ustanovenia § 43 (vo všeobecnej časti) zásadu trikrát a dosť - v prechodných ustanoveniach jasne určil,
že § 299a (4) veta prvá: Ustanovenie § 43 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý
z trestných činov uvedených v § 43 pred 1. septembrom 2003, ak táto osoba spáchala ďalší trestný
čin uvedený v § 43 po 1. septembri 2003. Takúto úpravu vzťahu ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Tr.

zákona k osobám, ktoré „boli za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnuté“, však v
prechodných ustanoveniach Trestný zákon v znení účinnom od 27.12.2025, neobsahuje. Podľa názoru
sudcu pre prípravné konanie, je to preto, lebo žiadny text prechodného ustanovenia nemôže prelomiť
princíp zákonnosti (nullum crimen, nulla poena sine lege) a zákaz spätnej pôsobnosti Trestného zákona
(zákaz retroaktivity), ktoré sú ako fundamentálne právne princípy európskej právnej kultúry dohovorom

výslovne zaručené (čl. 7 ods. 1 dohovoru). Ich korelát v ústave predstavujú čl. 49 a čl. 50 ods. 6 ústavy.
V súlade s konceptom právneho štátu je ich účelom zaistiť ochranu slobody jednotlivca pred svojvoľným
stíhaním, odsúdením či potrestaním.

Obvinený sa mal za účinnosti Trestného zákona v znení zákona č. 416/2025 Z. z. dopustiť iba skutku

zo dňa 30.01.2026 - za predchádzajúce priestupky proti majetku bol právoplatne postihnutý pred
účinnosťou novely Trestného zákona, preto jeho skutok zo dňa 30.01.2026 podľa sudcu pre prípravné
konanie, nie je trestným činom. Pre nesplnenie základnej materiálnej podmienky - obvinený svojím
konaním nenaplnil znaky trestného činu - sudca pre prípravné konanie nevyhovel návrhu prokurátora
na vzatie obvineného do väzby.

Krajský súd sa s vyššie uvedeným názorom sudcu pre prípravné konanie nestotožňuje, stotožňuje sa
so sťažnostnou argumentáciou prokurátora, a to z nasledujúcich dôvodov.

Správne konštatoval sudca pre prípravné konanie, že zákonom č. 416/2025 Z. z. s účinnosťou od

27.12.2025 bol zavedený nový trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ktorého
skutková podstata znie: kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za dva obdobné činy v
predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.

Uvedený trestný čin vyžaduje na trestnosť činu dve predchádzajúce postihnutia páchateľa v posledných

12 mesiacoch, kým trestnému činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona účinného
do 06.08.2024 postačovalo len jedno predchádzajúce postihnutie. Na trestnosť nového trestného
činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona postačí len to, ak tretie protiprávne konanie
páchateľa je spáchané po 27.12.2025 s tým, že toto tretie bolo s predchádzajúcimi dvomi spáchané vpredchádzajúcich 12 mesiacoch. Predchádzajúce dve postihnutia za obdobné konanie sú síce taktiež
súčasťou znakov skutkovej podstaty nového trestného činu krádeže, bez ktorých by tento trestný čin
nemohol byť naplnený, avšak viažu sa na okolnosti, ktoré charakterizujú iba osobu páchateľa z minulosti

(priestupková recidíva) a nie aj na jeho konanie, ktoré je trestnoprávne relevantné, to je viazané až
na tretie protiprávne konanie páchateľa (znaky skutkovej podstaty „kto si prisvojí cudziu vec tým že
sa jej zmocní“ popisujúce protiprávne konanie páchateľa zakladajúce trestnosť činu sú viazané až na
tretie protiprávne konanie, a preto z hľadiska posudzovania trestnosti je podstatným, aby práve toto
tretie protiprávne konanie bolo spáchané po 27.12.2025). Z hľadiska časovej pôsobnosti sa tu preto

posudzuje vždy iba konanie, za ktoré je páchateľ aktuálne trestne stíhaný, teda v danom prípade tretie
protiprávne konanie s tým, že pri takto formulovaných skutkových podstatách (ktoré obsahujú znak
„bol už postihnutý“, „bol už odsúdený“ a podobne) nemusia všetky znaky skutkovej podstaty časovo
vzniknúťažpoúčinnostizákona,postačí,žeexistujúvokamihuspáchaniarelevantného(tretieho)skutku
(podstatné teda nie je či predchádzajúce postihnutia vznikli pred alebo po účinnosti zákona, ale či
existovali v čase spáchania tretieho skutku).

Priestupky spáchané pred 27.12.2025 teda zostávajú aj naďalej priestupkami, za ktoré už bol páchateľ v
priestupkovom konaní postihnutý s tým, že Trestný zákon účinný od 27.12.2025 iba stanovuje, že ak sa
nejaké tretie protiprávne konanie stane po 27.12.2025, potom už vzhľadom na páchateľovu priestupkovú
recidívu pôjde (alebo môže ísť – keďže sa musí posudzovať aj materiálny korektív podľa § 10 ods.

2 Tr. zákona) o spáchanie nového trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona.
Predchádzajúce páchateľove postihnutie, či dokonca odsúdenie, preto nemusí byť až po 27.12.2025.
Pre trestnosť činu nového trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona je rozhodujúce,
aby až tretie protiprávne konanie bolo spáchané po 27.12.2025.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, krajský súd následne zisťoval splnenie formálnych a materiálnych
podmienok väzby.

Formálnymi podmienkami sa rozumejú najmä dodržanie lehôt predpokladaných zákonom a ďalších
procesných požiadaviek. Z procesného hľadiska a z hľadiska zachovania zákonných lehôt v rámci

konania o väzbe boli príslušné ustanovenia Trestného poriadku zachované, čo vyplýva zo skutočnosti,
že bola obvinenému A. B. obmedzená osobná sloboda dňa 30.01.2026 o 16.35 hod., príslušný sudca
pre prípravné konanie návrh na vzatie do väzby vrátane obvineného prevzal 31.01.2026 o 18.30 hod.,
obvineného vypočul a svoje rozhodnutie o nevzatí obvineného do väzby oznámil dňa 01.02.2026. Kvôli
podanej sťažnosti prokurátora vec predložil bezodkladne nadriadenému súdu, ktorý v zákonnej lehote

vec prejednal a rozhodol týmto uznesením.

Materiálnymi predpokladmi upravenými v ustanovení § 71 ods. 1 Tr. poriadku sa potom rozumie v prvom
rade dôvodnosť trestného stíhania, to znamená zistenie dôvodného podozrenia, že skutok, pre ktorý
bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú tu dôvody na podozrenie, že

ho spáchal obvinený a v druhom rade je existencia takých konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú
existenciu väzobných dôvodov upravených pod vyššie citovaným písm. c) uvedeného ustanovenia § 71
ods. 1 Tr. poriadku. Materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe musia byť splnené súčasne, takže
absencia niektorej z uvedených podmienok v konkrétnej veci rozhodovania o väzbe bráni kladnému
rozhodnutiu o väzbe obvineného.

Na tomto mieste sa tak žiada uviesť, že pre rozhodovanie o väzbe, vzhľadom na počiatočné štádium
vyšetrovania a z toho plynúcu nekompletnosť vykonaného dokazovania, pre naplnenie materiálnych
podmienok pre rozhodovanie o väzbe postačí, ak vo veci je dôvodné podozrenie s určitou rozumnou
mierou pravdepodobnosti, že skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, sa stal, je trestným činom

ažehospáchalpráveobvinený,pričomtakátorozumnámierapravdepodobnostipodľanázorukrajského
súdu pre potreby rozhodnutia o väzbe v prejednávanej veci je odôvodnená.

Obvinený sa v prípravnom konaní ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval a uviedol, že vošiel do
Pepca, odkiaľ si zobral nohavice, za ktoré nezaplatil, bol prichytený predavačkou, nohavice vrátil, nerobil

problémy. Bol opitý, viac kradnúť nebude, bola mu zima, je bezdomovec.

Zhodne tak vypovedal obvinený aj pred sudcom pre prípravné konanie.Zo spáchania skutku, ktorý sa kladie obvinenému za vinu, ho okrem vlastnej výpovede usvedčuje aj
výpoveď svedkyne poškodenej B. F., ktorá opísal okolnosti, za ktorých mal dôjsť ku spáchaniu skutku,
kde ako predavačka videla, ako si obvinený pozerá oblečenie a ako vychádza z predajne a niečo

schováva pod bundou. Keď vyšiel z predajne, šla za ním s tým, aby jej ukázal, čo má pod bundou,
obvinený vybral nohavice v hodnote 11,- eur a vhodil ich dnu do predajne, počkal spolu s ňou na príchod
hliadky. Tovar bol vrátený v nepoškodenom stave, náhradu škody si neuplatňuje.

Dôvodnosti trestného stíhania, okrem vyššie uvedených výpovedí, svedčia aj listinné dôkazy v spise

zabezpečené, a to pokladničný doklad vystavený spoločnosťou Pepco Slovakia, s.r.o. a záznam
o dychovej skúške.

Zodpovedajúca miera pravdepodobnosti dôvodnosti vzneseného obvinenia v tomto prípade splnená
bola, a tak krajský súd nemal pochybnosti o tom, že materiálne dôvody väzby v podobe dôvodnosti
vzneseného obvinenia splnené boli.

Okrem dôvodnosti trestného stíhania krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade v tomto
štádiu konania existujú také konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že v prípade ponechania
obvineného na slobode, by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti /§ 71 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku/. Táto obava je, podľa názoru krajského súdu, v tomto štádiu konania daná predovšetkým

osobou obvineného, ako aj charakterom trestnej činnosti, keď sa uvedeného protiprávneho konania
mal obvinený dopúšťať už aj v minulosti, čo vyplýva tak z odpisu registra trestov, ako aj z evidencie
priestupkov. Z odpisu registra trestov mal krajský súd zistené, že menovaná bola doposiaľ jedenásťkrát
súdne trestaný, z toho prevažne pre trestný čin krádeže. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/75/2021, zo dňa 29.09.2021, právoplatným dňa 01.12.2021, pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Z evidencie priestupkov mal krajský súd zistené, že obvinený bol
doposiaľ osemnásťkrát postihnutý pre rôznu protispoločenskú činnosť, z toho štyrikrát pre priestupok
na úseku majetku. Na základe vyššie uvedeného je namieste konštatovanie, že v prípade obvineného

ide o osobu, ktorá sa v minulosti do rozporu so zákonom v súvislosti s majetkovou trestnou, ako
aj protispoločenskou činnosťou, opakovane dostala, pričom od jej páchania ju neodradili ani súdom
uložené tresty (naposledy vykonaný 29.04.2025) a ani postihnutia v podobe uložených pokút. Navyše
je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na skutočnosť, že u obvineného sa jedná o bezdomovca,
z čoho je možné vysoko pravdepodobne predpokladať, že práve vyššie uvedenou protiprávnou, aj

protispoločenskou činnosťou si zabezpečuje základné životné potreby.
Napriek danosti dôvodov preventívnej väzby je však potrebné zároveň uviesť, že väzba ani v takomto
prípade nie je obligatórnym inštitútom, a že zákon ju umožňuje prostriedkami uvedenými v § 80 ods. 1
a § 81 Tr. poriadku nahradiť a ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť z väzby na slobodu.

Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a), b), c) a § 81 Tr. poriadku, je väzbu možné nahradiť zárukou
dôveryhodnej osoby, písomným sľubom obvineného, dohľadom probačného a mediačného úradníka
alebo peňažnou zárukou. Vyžaduje sa pritom, aby vzhľadom na osobu obvineného a na povahu
prejednávaného prípadu, súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považoval
záruku dôveryhodnej osoby, alebo písomný sľub obvineného za dostatočné a prijal ich, alebo bolo

možné účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, alebo, aby
s prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie peňažnej
záruky ponúka, povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu, bolo možné peňažnú záruku prijať
ako náhradu za väzbu.

Je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o väzbe musí súd dôsledne zvažovať, či a do akej miery
ponechanie obvineného na slobode zvyšuje nebezpečnosť jeho konania zakladajúceho väzobný dôvod
a či obmedzenie osobnej slobody obvineného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimerané k miere
zvýšenia rizika, ktoré by vyplývalo z jeho zotrvania či ponechania na slobode. Je teda potrebné vždy
dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti a vždy by mali byť využité opatrenia, ktoré najlepšie budú

viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv
a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach daných povahou príslušného obmedzenia. Zo
zásady primeranosti navyše vyplýva, že väzba nie je namieste, pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím
opatrením s prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest. Väzba je len zabezpečovací inštitút,nemá mať sankčnú povahu, nemá ani výchovné poslanie, preto, ak je možné účel väzby dosiahnuť iným
zákonným inštitútom procesného práva, je potrebné ho aplikovať.

Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd dospel v k záveru, že v súčasnom štádiu trestného konania
je v predmetnej veci možné účel väzby dosiahnuť menej invazívnymi opatreniami, a to dohľadom
probačného a mediačného úradníka, a to predovšetkým na závažnosť trestnej činnosti, krádež drobného
tovaru v hodnote 11,- eur, tovar bol v nepoškodenom stave vrátený, pričom nohavice mal odcudziť
z dôvodu, že bola mu zima, chcel sa obliecť a tiež na skutočnosť, že obvinený sa ku skutku priznal,

svoje konanie oľutoval. Väzba, ktorej podstata spočíva v obmedzení osobnej slobody, je potom krajným
prostriedkom a súd je povinný v rámci primeranosti väzby stále zvažovať možnosť jej nahradenia.
K tomu má priestor predovšetkým pri možnosti nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Krajský súd má za to, že v uvedenej veci bude dosiahnutý základný zmysel dohľadu, ktorým
je ovplyvnenie životných postojov obvineného tak, aby nemaril účel prebiehajúceho trestného stíhania
a nedopustil sa ďalšej trestnej činnosti.

Prijaté prostriedky náhrady väzby sú, podľa názoru krajského súdu, spôsobilé v dostatočnej miere
zabezpečiť účel väzby a zabrániť obvinenej v ďalšom páchaní prípadnej trestnej činnosti.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že ak obvinený nesplní povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené alebo

probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel, môže súd, ak bude daný dôvod väzby
podľa § 71 Tr. poriadku, vziať obvineného do väzby a na ten účel vydať aj príkaz na zatknutie.

Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.