Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011393
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011393.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaEliašaasudcovJUDr.Juraja
Valáška a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach
nadBebravou,trvalebytomC.D.C.,E.XXXX/X,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSDubnica
nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 27. januára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/102/2025 zo dňa 05.11.2025,

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom (pôvodne) Okresného súdu Partizánske č. k. 2T/42/2019-112 zo dňa 17.12.2019,
právoplatný dňa 21.03.2020, bol A. B. odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou v trvaní
48 (štyridsaťosem) mesiacov, zároveň zrušil výrok o treste v trestnej veci (pôvodne) Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/13/2019, kde bol odsúdený uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Uznesením Okresného súdu
Prievidza, pracovisko Partizánske č. k. PE-2T/42/2019-252 zo dňa 08.06.2022 bolo rozhodnuté tak,

že súd ponecháva probačný dohľad uložený odsúdenému A. B., trestným rozkazom Okresného súdu
Partizánske č.k. 2T/42/2019-112 zo 17.12.2019, právoplatným dňa 21.03.2020 v platnosti a podľa
§ 52 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. predlžuje skúšobnú dobu o 6 (šesť) mesiacov. Uznesením Okresného
súdu Prievidza, pracovisko Partizánske č. k. PE-2T/42/2019-301 zo dňa 24.01.2024 bolo rozhodnuté,
že odsúdený B. sa v skúšobnej dobe neosvedčil a súd nariadil, že súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske

č.k. 2T/42/2019-112 zo dňa 17.12.2019, ktorého výkon mu bol pôvodne podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov s probačným dohľadom, a uznesením Okresného
súdu Partizánske č.k. 2T/42/2019-252 zo dňa 08.06.2022 predĺženú o 6 (šesť) mesiacov vykoná so
zaradením ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.05.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3Tos/28/2024-313
zo dňa 31.05.2024.

Odsúdený vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov v
minimálnom stupni stráženia, ktorý mu bol uložený v trestnej veci Okresného súdu Prievidza, pracovisko
Partizánske sp. zn. PE-2T/42/2019, a to pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.,
pričomvzrušenejtrestnejveciOkresnéhosúduBánovcenadBebravousp.zn.1T/13/2019bolodsúdený
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, a podľa

tohto ustanovenia bol odsúdeného uložený aj predmetný súhrnný trest odňatia slobody. Odsúdený najeho výkon nastúpil dňa 24.07.2024, s predpokladaným dňom výkonu 24.11.2026. Formálnu podmienku
pre podmienečné prepustenie odsúdený splnil dňa 24.09.2025.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/102/2025 zo dňa 05.11.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por.
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.
určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky spolu s
nariadenými povinnosťami a obmedzeniami, a to a) podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zákaz požívať

alkoholické nápoje a iné návykové látky, b) podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. príkaz v skúšobnej dobe
sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote
sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho
vyhlásení.

Sťažnosť prokurátor dodatočne písomne odôvodnil nasledovne (citácie):

„Samosudca Okresného súdu Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.11.2025 vyhlásil
uznesenie sp. zn. 2 Pp 102/25, ktorým bolo podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 415

ods.1TrestnéhoporiadkurozhodnutéopodmienečnomprepusteníodsúdenéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C. D. C., trvale bytom C. D. C., E. XXXX/X z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-2T/42/2019 zo dňa 17.12.2019 v spojení s uznesením
Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-2T/42/2019 zo dňa 24.01.2024 a v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/28/2024 zo dňa 31.05.2024, a zároveň mu súd podľa § 68 ods. 1 Trestného

zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad
obvinenýmvtrvaní2rokovaobmedzeniamiapovinnosťamipodľa§51ods.3písm.b)Trestnéhozákona
a § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade odsúdeného A.
B. boli splnené ako formálna tak i materiálne podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody. Bezprostredne po vyhlásení uvedeného uznesenia na verejnom

zasadnutí intervenujúci prokurátor podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť. Dôvodom podania
sťažnosti je hlavne predpoklad, že u odsúdeného A. B. v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nie
je splnená predovšetkým materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej
požiadavke vedenia riadneho života z jeho strany v budúcnosti.

Odsúdený A. B. v odpise registra trestov vykazuje spolu tri odsúdenia. Odsúdenia nemá zahladené.
Okrem iného z neho vyplýva, že v minulosti bol opakovane odsudzovaný za násilnú trestnú činnosť
v podobe prečinov výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona a za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
Trestného zákona, za ktoré mu bol postupne uložený výchovný súhrnný trest odňatia slobody, a teda
nespojený s jeho bezprostredným výkonom. Nakoľko v priebehu skúšobnej doby sa odsúdený dopustil

protiprávnej činnosti, súd síce nakoniec nepristúpil k samotnej premene trestu, a najskôr došlo len
k predĺženiu skúšobnej doby, napriek tomu v jej priebehu sa odsúdený znovu dopustil úmyselnej trestnej
činnosti, a to prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona. Z tohto dôvodu mu bol
jednak uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (ktorý už má vykonaný)
a tentoraz nakoniec teda došlo i k premene trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, pričom

vykonávať ho má do 24.11.2026. V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený A. B. je
len čiastočne kritický k ním spáchanej trestnej činnosti, kedy takýto postoj nemôže predstavovať prejav
polepšenia, keď si odsúdený svoje protiprávne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní významnej časti
uloženého trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Pritom však aj zmena nazerania na vlastnú
trestnú činnosť je jedným z výrazom polepšenia. Správu ústavu o vnútornom nazeraní menovaného

odsúdeného na ním spáchanú trestnú činnosť je pritom potrebné vyhodnotiť ako objektívnu, poskytujúcu
objektívny obraz o stupni jeho nápravy. Uvedený záver hodnotenia odsúdeného z ústavu pre výkonu
trestu odňatia slobody, v ktorom ho aktuálne vykonáva, vypracovaného personálom Zboru väzenskej
a justičnej stráže SR po profesionálnej a odbornej stránke sa podieľajúcom na prevýchove odsúdeného
preto nevyznieva v jeho prospech. Odsúdený A. B. teda len čiastočne preukazuje splnenie podmienok

pre podmienečné prepustenie. Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko
sociálneho zlyhania je v jeho prípade stredne vysoké. Súčasne je potrebné poukázať, že ani samotný
výkon trestu odsúdeným nebolo úplne bez závad, keď sa u neho vyskytol prípad porušenia interných
predpisov, a to keď porušil ústavný poriadok tým, že spal v nepovolenom čase v pyžame a prikrytýprikrývkou. Odsúdený A. B. ako už bolo spomenuté vyššie, bol podmienečne odsúdený za násilnú
trestnú činnosť. V priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa opätovne dopustil
ďalšieho násilného úmyselného trestného činu, a to dokonca v čase kedy už bola predĺžená, čo malo

za následok, že došlo k premene trestu. Z uvedeného je zrejmé, že si opakovane nevzal ponaučenie,
nevyužil možnosť, ktorú mu spoločnosť poskytla, na slobode preukázať svoje napravenie, nepolepšil
sa a neviedol riadny život. Z pohľadu uvedeného možno teda jednoznačne konštatovať, že je v tomto
konkrétnom prípade daná dôvodná pochybnosť o tom, či aj v prípade podmienečného prepustenia
z výkonu tohto trestu skutočne povedie riadny život, a to najmä s poukazom skutočnosti, že sa

kontinuálne dopúšťal násilnej trestnej činnosti. Práve naopak, keďže sa tak nestalo ani po rozhodnutí
o predĺžení skúšobnej doby, je vysoko pravdepodobné, že z jeho strany opätovne dôjde k porušeniu
podmienky, čo mu vôbec nie je cudzie, a že sa v priebehu súdom určenej skúšobnej doby znovu dopustí
ďalšieho protiprávneho konania.

Možno tiež konštatovať, že u odsúdeného A. B. vykonávaný trest neplní len resocializačnú funkciu

a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale najmä ochrannú funkciu,
kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti.
Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej doby preto nemožno vyhodnotiť ako
vecne správne. Vzhľadom k povahe trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, a ktorá bola najmä násilného

charakteru, by v prípade menovaného odsúdeného mala do popredia vystúpiť skôr represívna zložka
trestu a zabezpečiť tak u neho ďalší výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody ktorý,
aby splnil svoj účel, by mal byť v tomto prípade uplatnený v celom rozsahu. Zmysel podmienečného
prepustenia nespočíva len v tom, že odsúdený bude po zákonom predpísanej dobe výkonu trestu
automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky predpísanej zákonom, a to bez

prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie má zmysel a význam len vtedy, ak vzhľadom
k účelu trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude na slobode viesť
riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom. Vzhľadom na povahu
spáchanej trestnej činnosti je prokurátor toho názoru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na jeho osobu je aktuálne namieste len počas priameho výkonu trestu odňatia, a teda

penitenciárnympôsobením,pričomjehopodmienečnýmprepustenímbynedošloknaplneniujednéhozo
základnýchcieľovtrestu,ktorýmjevtomtoprípadenajmäochranaspoločnostipredpáchateľmitrestných
činov.Uodsúdeného,ktorýprogramzaobchádzaniaplnílenčiastočne,niejedanádostatočnázáruka,že
na slobode povedie riadny život. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností podľa názoru prokurátora
je potrebné v súčasnosti ešte vo vykonávaní trestu pokračovať. Odsúdený A. B. dôsledne nespĺňa

všetky zákonom predpísané podmienky nevyhnutné pre formuláciu rozhodnutia o jeho podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré je potrebné splniť kumulatívne, a zavŕšiť nápravu
odsúdeného výkonom celého trestu. V súčasnosti sú u neho prítomné významné pochybnosti o vedení
riadneho života po jeho podmienečnom prepustení a tiež i o neexistencii prijateľného rizika jeho
recidívy, ktoré je naopak až príliš vysoké, a z toho vyplývajúci záver, že u odsúdeného nemožno

dôvodnepredpokladať,ženaslobodepovedieriadnyživot.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočností
navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sťažnosťou
napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2 Pp 102/25 zo dňa 05.11.2025 zrušil a súčasne
podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ by mal však aj krajský súd za to, že

u menovaného odsúdeného došlo k splneniu podmienok pre jeho podmienečné prepustenie, odhliadnuc
od skutočnosti, že v tomto konkrétnom prípade bolo namieste určenie dlhšej skúšobnej doby, ako
k tomu zo strany súdu došlo, za súčasného ustanovenia ďalších primeraných povinností a obmedzení za
účelom umocnenia výchovného pôsobenia na odsúdeného s cieľom zabezpečenia, aby po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody došlo k eliminácii rizika recidívy z jeho strany.“

Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu
rozhodnutia o sťažnosti krajský súd ani neobdržal písomné vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť

je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe

opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že prokurátor v dôvodoch sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v

konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel

trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto

súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky

zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné
prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke,
preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanímdôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom
sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené
skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,
že správanie odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia,
je stabilizované a na požadovanej úrovni. V minulosti vykonal jeden nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 6 mesiacov. Napokon z hodnotenia ústavu na výkon trestu vyplýva záver, že
odsúdený doteraz vykonával trest odňatia slobody v podstate len príkladne, s bezkonfliktným a
vzorovým správaním. Disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený je pracovne zaradený na pracovisku
vnútornej prevádzky ústavu, kde vykonáva murárske práce. Jeho pracovné výsledky sú uspokojivé,
za príkladné plnenie povinností mu bola udelená disciplinárna odmena vo forme povolenia balíka. Za

účelom zúčastnenia sa na kultúrnom podujatí v sprievode príslušníkov mu bolo jedenkrát udelené aj
mimoriadne voľno na opustenie ústavu, pričom neboli zaznamenané žiadne problémy. V rámci výsluchu
sa však odsúdený vyjadril, že spolu so svojím pedagógom a psychologičkou absolvoval program druhá
šanca, kde spoločne všetko dôkladne preberali. Je si vedomý, že jeho predchádzajúce správanie bolo
zlyhaním, a do budúcnosti sa chce páchaniu trestnej činnosti vyhnúť. Je preto ochotný prijať akékoľvek

obmedzenia a nariadenia zo strany súdu. K páchaniu trestnej činnosti je odsúdený dostatočne kritický.
Ústav nakoniec odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody spolu
s nariadením probačného dohľadu spolu s uložením primeraných obmedzení a povinností. Preto podľa
názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestov odňatia
slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli

ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť
riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd konštatuje,
že odsúdený síce má v odpise z registra trestov evidované 3 záznamy, v predmetnej veci ide o uloženie

súhrnného trestu, pričom sa jednalo o prečiny. V súčasnosti je však vo výkone trestu odňatia slobody
od svojho nástupu dňa 24.07.2024 nepretržite už viac ako 15 (pätnásť) mesiacov, pričom požadovaný
výchovný efekt sa u odsúdeného už dostatočne prejavil, a teda táto doposiaľ vykonaná časť výkonu
trestu odňatia slobody sa javí ako postačujúca. Okresný súd v tomto smere prihliadol aj skutočnosť, že
odsúdený sa poučil, je vo výkone trestu za trestný čin výtržníctva a ublíženia na zdraví, odsúdený si

teda začal uvedomovať a vyhodnocovať nielen svoj kritický postoj, ale aj podľa záverov z hodnotenia
ústavu si tak vytvárať i svoj kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť. Inak povedané, odsúdený
počas výkonu trestu si nielen uvedomil následok trestného činu, ktorého sa dopustil, čím dospel nielen
ku kritickému postoju k spáchanej trestnej činnosti, ale aj vytvoreniu si životných ambícii vedúcim
k správnemu budúcemu fungovaniu jeho riadneho života. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel

krajský súd k záveru, že okresný súd sa zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech, ako aj v
neprospech odsúdeného, na rozdiel od prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne poznatky súvisiace
s osobou odsúdeného. Okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli
k záveru o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., a na okresným súdom správne
preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života. K dosiahnutiu tohto cieľa má
dopomôcť aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu
spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré podľa názoru krajského súdu budú

efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení.

Tieto okresným súdom „určené podmienky“ podmienečného prepustenia sú spôsobilé dovŕšiť nápravu
odsúdeného i na slobode, a podľa názoru krajského súdu sú schopné dostatočne eliminovať možnostiopakovaniaprotiprávnehokonaniaodsúdenéhopodhrozbouvykonaniasizvyškutrestuodňatiaslobody.
Krajský súd pre úplnosť dodáva, že okrem iných uložených povinností, práve uloženie obmedzenia
spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti

spočívajúcejvpríkazevskúšobnejdobesazamestnaťalebosapreukázateľneozamestnanieuchádzať,
v podstate rovnako majú „za prvoradý cieľ“ odstrániť príčinu páchania trestnej činnosti odsúdeného.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.