Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13Csp/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201965
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324201965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Luciou Lacovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX C., 2/ C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
D. XXX/XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení advokátom zapísaným v zozname SAK pod č. 4664:
JUDr. Andrej Cifra, so sídlom J. Kráľa č. 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: E. F.
F., a.s., so sídlom G. D. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská č. 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, v konaní
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2016 uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd priznáva žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.07.2024 bol Okresnému súdu Humenné doručený žalobný návrh žalobcov o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2016, a s povinnosťou nahradiť trovy konania
žalovaným. Uplatnený nárok žalobcovia odôvodnili nasledovne tým, že dňa 27.06.2016 došlo medzi
nimi ako spoludlžníkmi a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru odôvodňujú nesprávnou výškou RPMN a
priemernej RPMN. Uviedli, že Zmluva o úvere je kombináciou spotrebiteľského úveru (medziúveru) a
následnéhostavebnéhoúveru,apretobymalbyťvzmluveuvedenýúdajovýškeRPMNpredpokladajúci
zjednotenie medziúveru a stavebného úveru do jedného úveru. V ďalšom uviedli, že údaj v čl. II Zmluvy

o úvere uvádza dva rôzne údaje RPMN, čo je neurčité a nesprávne, RPMN nákladov pri stavebnom
úvere 6,60% a RPMN pri medziúvere 6,30%. Údaj o výške priemernej hodnoty RPMN 12,21% je
nesprávny. Podľa súhrnných informácií MF SR za 1. štvrťrok 2016 o novoposkytnutých úveroch bola
pri spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 6.500,- Eur priemerná RPMN 4,22%. Poukázali na to,
že súčasťou mesačnej splátky 96,71 Eur bolo poistenie 7,50 Eur, ktoré bolo podmienkou uzavretia
zmluvy, preto ho kvalifikujú ako povinný náklad. Navýšenie splátky o povinné poistenie sú dané aj ďalšie
samotné dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktoré vyplývajú z porušenia nasledovných

ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa zmluvy bod 1.1. mala byť istinou úveru suma 15.000,- Eur.
Žiadali, aby žalovaný predložil výpis z úverového účtu, z ktorého bude zrejmé, akú sumu z predmetnej
zmluvy poukázal žalobcom. Súčasne žiadali, aby predložil znenie zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali.
Žalobcovia mali v čase od 01.05.2020 do 31.01.2021 povolený odklad splátok zmluvy o úvere. Ďalejuviedli povinnosť skúmania bonity spotrebiteľa, kde veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, inak je vystavený sankcii
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Príjem žalobcu 1/ pozostával z príjmu z pracovného

pomeru so spoločnosťou F., F., E. XX, XXX XX G., pričom hrubá mzda bola 500,- Eur mesačne. Príjem
žalobkyne 2/ pozostával zo živnosti v Rakúsku a základe dane bol za rok 2015 suma 4.839,72 Eur. Čistý
priemernýmesačnýpríjemžalobcovvobdobíjanuáražmáj2016sapohybovalvrozmedzí600,-až750,-
Eur. Pravidelné mesačné výdavky žalobcov na ďalšie úvery existujúce ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere boli minimálne nasledovné: 1. BNP PARIBAS PERSONAL SA - Cetelem - 30.09.2006

- 6.03.2020 (144,- Eur), 2. Home Credit Slovakia, a. s. - karta - 17.09.2009 - 27.04.2021 (135,- Eur), 3.
Slovenská sporiteľňa a.s, 11.08.2011 - 25.02.2019 (285,- Eur), 4. Prvá stavebná sporiteľňa 20.11.2012
- 16.12.2018 (220,- Eur), 5. VÚB Banka, a.s. povolené prečerpanie 27.03.2013-20.02.2019, 6. Quatro -
bankomatka - 19.07.2013 - 10.11.2019 (80,- Eur), 7. Prvá stavebná sporiteľňa 15.04.2014 - 10.06.2016
(83,- Eur), 8. Slovenská sporiteľňa - hypotéka 01.07.2014 - 27.05.2018 (143,54 Eur), 9. Toyota Financial
Services Slovakia, s.r.o., 03.06.2015 - 28.03.2019 (219,02 Eur), 10. H. G., I. 23.03.2016 - 30.08.2017

(450,54 Eur), 11. VÚB Banka, a.s., 26.05.2016 - 11.03.2019 (268,61 Eur). Splátky žalobcov na ďalšie
úvery tak činili mesačne 2.028,71 Eur plus splácanie povoleného prečerpania na úvery podľa bodov
5. Splátka úveru žalovanému podľa predmetnej zmluvy o úvere činila mesačne 96,71 Eur. Výdavky
žalobcov na ďalšie úvery a na predmetný úver tak predstavovali minimálne spolu 2.097,78 Eur (2.028,71
Eur + 2.125,42 Eur). Životné minimum bolo k júnu 2016 v sume 198,09 Eur mesačne pre jednu plnoletú

fyzickú osobu a 138,19 Eur mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu. Žiadali, aby
žalovaný vierohodne preukázal skúmanie bonity. Na základe vyššie uvedeného majú zato, že úver
poskytnutý žalobcom je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný nemá právo
na odplatu za poskytnutý úver.

2. Písomným podaním zo dňa 31.07.2024 sa žalovaný po výzve súdu vyjadril k žalobe tak, že s
podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Ďalej uviedol, že dňa 27.06.2016 uzatvorili žalobcovia
so žalovaným zmluvu o úver č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod
číslom XXXXXXXXXX vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa pri pridelení cieľovej sumy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a pri dodržaní všetkých zmluvných a všeobecných

podmienok zmenil na stavebný úver číslo 1512787104. Presná výška stavebného úveru sa rovnala
rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
Pri pridelení cieľovej sumy sa medziúver zúčtoval s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom
sporení. Konto medziúveru zúčtovaním zaniklo a z konta stavebného sporenia vzniklo konto stavebného
úveru č. XXXXXXXXXX. Predmetný postup vyplýva priamo zo zmluvy z článku I. Uzatvoreniu zmluvy

predchádzala žiadosť žalobcov zo dňa 01.06.2016, ktorou žalobcovia žiadali žalovaného o poskytnutie
finančných prostriedkov – úveru na účel úhrada záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi v zmysle §
11 ods. 1 zákona o stavebnom sporení- prostriedky z poskytnutého medziúveru boli prednostne použité
na splatenie úveru č. XXXXXXXXXX v PSS, a.s, pričom mesačná splátka úveru bola 83,- Eur. O tom,
že predmetná žiadosť je naviazaná na Zmluvu o úvere svedčí aj skutočnosť, že bola vypracovaná k

číslu zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX. Na základe toho žalovaný uzavrel so žalobcami
zmluvu o úvere. K bonite uviedol, že pred uzatvorením zmluvy preveroval schopnosť žalobcov úver
splácať. Čistý mesačný príjem žalobcov bol vo výške 1.706,-Eur. Priemerný čistý príjem žalobcu v 1.
rade bol 986,-Eur a žalobkyne v 2. rade 720,-Eur. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb žalobcov bola 390,-Eur - životné minimum na plnoletú osobu 230,-Eur a ďalšiu

spoločne posudzovanú osobu 160,-Eur. Poukázal, že v zmysle opatrenia č. 601/2023 Z.z. o životnom
minime a Opatrení MPSVaR o úprave súm životného minima na obdobie od 1.júla 2014, suma životného
minima na jednu plnoletú fyzickú osobu bola 198,09 Eur, ďalšiu spoločne posudzovanú osobu vo výške
138,19 Eur. Z uvedeného vyplýva, že pristupoval k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb prísnejšie, ako bolo vyžadované odporúčaním NBS. Výška splátky bola 118,83 Eur.

Peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa boli 1.194,98 Eur ( 144,- Eur + 434,- Eur + 300,- Eur
+ 106,- Eur + 210,98 Eur). Ukazovateľ schopnosti klienta splácať úver bol vypočítaný nasledovne:
(390,- Eur + 118,83 Eur + 1.194,.98 Eur ): 1.706,- Eur = 0,9987, schopnosť splácať neprekročila 1.
Zároveň žalobcovia boli preverení aj dobytom v Sociálne poisťovni a do spoločného registra bankových
a nebankových subjektov. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní bonity žalobcov

postupoval s odbornou starostlivosťou. Tiež nesúhlasí s názorom žalobcov, že v zmluve je nesprávne
uvedená výška RPMN z dôvodu neuvedenia zjednotenej RPMN pre medziúver a stavebný úver. Táto
povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V danom prípade sa pri medziúvere splatí istina
jednorazovo a pri stavebnom úvere sa istina spláca anuitnými splátkami, preto výšku RPMN považovalza správnu. Žalovaný nesúhlasil s názorom, že by v zmluve mal byť uvedený údaj o výške RPMN
predpokladajúci zjednotenie medziúveru a stavebného úveru do jedného úveru. V danom prípade
ide o špecifický typ úveru, pričom žiaden právny predpis neuvádza v zmluvách uviesť zjednotenú

RPMN. Žalovaný nesúhlasil ani so stanoviskom NBS. Skutočnosť, či má byť v zmluve uvedená RPMN
necháva na rozhodnutie súdu. Argument o nesprávnej priemernej RPMN je bezpredmetný vo vzťahu
k posúdeniu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru. Podľa žalobcov zmluva neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom
úvere, no podľa žalovaného sa toto ustanovenie nevzťahuje na daný typ zmluvy. Všetky namietané

náležitosti zmluvy sú uvedené v zmluve. Ohľadom poistenia upozornil na čl. VI zmluvy o úvere, v
ktorom žalovaný jednoznačne uvádza, že dané poistenie nie je požadované veriteľom, teda žalovaný
by uzatvoril predmetný úver so žalobcami aj bez daného poistenia, avšak sami žalobcovia žiadali o
uzatvorenie poistenia, čo potvrdil aj svojim písomným súhlasom v zmluve o úvere ako aj v žiadosti
o pristúpenie do poistenia. Teda získanie úveru nebolo podmienené poistením. Žalobcovia si zvolili
predmetný úver spolu s poistením z vlastnej vôle a splácať pravidelné mesačné splátky s poistením

jednou sumou 96,71 Eur (vklady na účet sporenia 21,83 Eur, úroky z medziúveru 67,38 Eur, poplatok
za poistenie 7,50 Eur). V súlade s čl. V a VI. Zmluvy o úvere sa žalobcovia zaviazali platiť poplatok
za rizikové životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 7,50 Eur. Žalobcovia prehlásili
a svojim podpisom potvrdili prijatie do poistenia ako poistená osoba. Zmluva o úvere obsahuje všetky
náležitosti v zmysle platných noriem. Žalobcovia si účelovo uplatňujú všetky možné nároky a akékoľvek

údajné porušenia zákonných ustanovení.

3. Písomným podaním zo dňa 15.08.2024 sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovaného tak, že s
tvrdeniami žalovaného nesúhlasia. Vyriešenie otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
úveru má z pohľadu rodiny žalobcov materiálno-existenčný charakter. Zmluva o úvere zjavne

neobsahuje údaj o priemernej RPMN, ktorý je obligatórnou náležitosťou pod sankciou bezúročnosti a
bezpoplatkovosti a RPMN je uvedená neurčito a nesprávne. Pokiaľ boli žalobcovia povinní platiť zlúčenú
splátku podľa čl. V bod 5.2. Zmluvy vo výške 96,71 Eur, potom by logicky mal byť v zmluve uvedený
iba jeden zlúčený údaj o výške RPMN, ktorý v rámci výpočtu zjednocuje medziúver a stavebný úver
do jedného úveru. Veriteľ si musí byť vedomý, že pokiaľ nastaví definičné znaky úverového produktu

neurčito, potom nesie zodpovednosť v prípade sporu, aby presvedčivo vysvetlil a preukázal dodržanie
zákona. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že príjem žalobcu 1/ bol 986,- Eur, tak je takéto tvrdenie rozporné s
dôkazmi predloženými samotným žalovaným, lebo uviedol predtým sumu 493,- Eur mesačne. Pokiaľ
žalovaný pri žalobkyni 2/ považoval za čistý príjem základ dane z podnikania, je potrebné takéto
tvrdenie odmietnuť. Ďalej uviedli nesprávnosť obligatórnych náležitostí zmluvy. Poistenie automaticky

ponúknuté a povinne dojednané so žalobcami je povinným nákladom. Veriteľ tiež zanedbal odbornú
starostlivosť pred uzatvorením zmluvy ohľadom schopnosti splácať úver. Dali do pozornosti rozpor výšky
splátky medziúveru, kde podľa čl. II. zmluvy má byť mesačná splátka 74,88 Eur vrátane poistenia, ale
podľa čl. V bod 5.2 zmluvy má byť mesačná splátka 96,71 Eur, preto považuje výšku za zavádzajúcu
a nesprávnu. Žalovaný požadoval od žalobcov každý mesiac zaplatenie splátky 96,71 Eur, z ktorej

ani časť nebola započítaná na istinu úveru, ale splátkou sa prioritne uhrádzali úroky z medziúveru,
poistenie, sporenie. Za nesprávnu považovali aj celkovú čiastku medziúveru, ktorú musí dlžník splatiť vo
výške 15.000,- Eur. Nastavenie predmetného úverového produktu považujú za rozporné s obligatórnymi
náležitosťami zmluvy. Za obsah zmluvných formulárov zodpovedá žalovaný rovnako ako za nekalú
obchodnú praktiku, kedy je poistenie automaticky predložené ako súčasť úverového produktu, ktorý

sa ako balíček listín predkladá na podpis spotrebiteľom. Z dostupných číselných údajov vyplýva, že
disponibilné príjmy žalobcov v pomere k ich záväzkom zjavne vykazovali stav začarovaného kruhu
splácania úveru úverom. Aj napriek zadováženým dôkazom žalovaný poskytol úver za situácie, keď to
bonita žalobcov neumožňovala. Veriteľ bol povinný uskutočniť reálne porovnanie disponibilných príjmov
a skutočných výdavkov overiteľným matematickým prepočtom, ktorý umožňuje overenie vstupných

veličín a výpočtových postupom. V čase žiadosti boli priemerné čisté príjmy žalobcov v sume 600,00
-750,00 Eur a pravidelné mesačné výdavky spolu v sume 2.028,71 Eur. Žalovaný teda porušil povinnosť
odbornej starostlivosti hrubým spôsobom. Upozornil na rozhodovaciu prax súdov o preskúmaní bonity
dlžníka (napr. KSPO sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2015, 2CoCsp/8/2020 zo dňa 25.11.2020,
22CoCsp/32/2022 zo dňa 27.10.2022).

4. Písomným podaním zo dňa 12.09.2024 sa žalovaný opätovne vyjadril s tým, že priemerná RPMN
je uvedená v čl. II zmluvy. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom XXXXXXXXXX
vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy, na základe ktorej bol úver poskytnutýa pri dodržaní všetkých zmluvných a všeobecných podmienok zmenil na stavebný úver pod číslom
XXXXXXXXXX. Nesúhlasil s názorom žalobcov, že v zmluve mal byť jeden zlúčený údaj o RPMN. Tak
ako je rozdielne uvedená RPMN pre medziúver a pre stavebný úver, tak sú v rozdielnych výškach

uvedené aj samotné mesačné splátky úveru, pričom pre medziúver je mesačná splátka vo výške 67,38
Eur a pri stavebnom úvere je vo výške 89,21 Eur. Ohľadom príjmov žalobcov, uviedol, že nie je pravdou
ich tvrdenie, že diéty nie sú v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov považované za príjem.
Žalovaný má zato, že suma vo výške 8.643,05 Eur uvedená v potvrdení o príjme je už očistená od
odvodov ako aj sociálneho a zdravotného poistenia. Nie je pravdou, že výška splátky bola 74,88 Eur

vrátane poistenia, výška je uvedená v čl. II zmluvy v sume 67,38 Eur a v danom článku je uvedená výška
poplatku v sume 21,83 Eur a poplatok za prijatie do poistenia v sume 7,50 Eur, spolu 96,71 Eur. K tomu,
žesaprioritneuhrádzalizosplátkyúrokyzmedziúveru,poistenie,sporenie,uviedol,žepojemmedziúver
predstavuje úver pre sporiteľa, ktorý ešte nesplnil podmienky pre pridelenie cieľovej sumy. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením o cieľovej sume 15.000,- Eur namiesto 22.726,85 Eur v zmluve, ktorá je uvedená
v amortizačnej tabuľke vo výške 36.023,01 Eur. Počet splátok nebol 235, ale 360. K RPMN 6,30%, kde

bola splátka medziúveru 74,88 Eur, hoci skutočná výška splátky bola až 96,71 Eur žalovaný uviedol,
že RPMN bola uvedená správne. K poisteniu uviedol, že veriteľ by zmluvu uzatvoril aj bez poistenia,
počas trvania zmluvy sa môže kedykoľvek rozhodnúť, že nemá záujem o poistenie, čo neurobil. K bonite
uviedol, že žalobcovia napriek tomu, že splácali viacero úverov, všetky splácali riadne a včas.

5. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 14.10.2024 uviedli, že povinnosť uvedenia priemernej RPMN je
splnená aj pri nesprávnom uvedení priemernej RPMN považujú za absolútne nelogické. Napriek
kombinácii spotrebiteľského úveru so stavebným sporením ide stále o spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
má mať k dispozícii údaj o RPMN vyjadrujúci celkové náklady na úver, ktorý mu umožní porovnanie
s inými produktami. Žalovaný pri určovaní čistých príjmov žalobcov nepostupoval podľa zákonných

pravidiel a jeho vysvetlenia sú účelové. Poukaz na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov potvrdzuje
logiku argumentov žalobcov a nesprávnosť argumentov žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že príjem
žalobkyne tvoriaci základ dane sa rovná čistému príjmu je nezmysel.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27.01.2025, na ktoré boli strany sporu riadne a včas

predvolané. Právny zástupca žalobcov uviedol, že žiadajú určiť zmluvu zo dňa 27.06.2016 za bezúročnú
a bez poplatkov z dôvodu absencie odbornej starostlivosti veriteľa (vysoké predlženie žalobcov, kedy
príjem bol 600,00 - 750,00 Eur a úvery približne vo výške 2.100,- Eur) a nesprávnej hodnoty priemernej
RPMN a RPMN v zmluve (tento údaj bol časom nahradený správnou hodnotou v zmluvách). Vypočítaná
RPMN, ktorá bola vypočítaná aj spolu s poistením, ktoré bolo automaticky podsunuté pri uzatváraní

úverovej zmluvy. Rovnako bol v zmluve uvedený nesprávny údaj o výške istiny. Hneď na začiatku bol
strhnutý poplatok 180,- Eur. V zmluve sú dva údaje RPMN. Hodnota RPMN by mala zohľadniť celú
splátku. Na správnu výšku RPMN je naviazané aj zosplatnenie úveru. Podľa jeho názoru diéty žalobcu
nemali byť započítané do jeho príjmu, lebo táto časť príjmu nepodlieha zdaneniu, odvodovej povinnosti.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že RPMN považuje za správne. Disponuje prepočtom - jeden

výpočet zohľadňuje poplatok za spracovanie úveru a druhý zohľadňuje poplatok v rámci úveru. Mala
zato, že bonita bola skúmaná, čo vyplýva zo žiadosti o poskytnutie úveru, kde sú uvedené aj potvrdenia
o príjme žalobcov. Upozornila ohľadom hodnoty priemernej RPMN smernicu Rady č. 87/102/EHS zo
dňa 22.12.1986, č. 90/88/EHS zo dňa 22.02.1990, č. 87/7/EHS zo dňa 19.02.1998 a na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7CoCsp/57/2022 zo dňa 08.02.2023, kde je uvedené, že takéto uvedenie

priemernej RPMN nemôže spôsobovať bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru.
Na to reagoval právny zástupca žalobcov tak, že bola doložená tabuľka výpočtu RPMN k podaniu zo dňa
31.07.2024, no výpočet RPMN nezohľadňoval vklad na sporenie vo výške 21,83 Eur. Zrazený poplatok
180,- Eur z istiny nebol zohľadnený pri výpočte RPMN. Žiadosť o úver bolo formulárové tlačivo, kde boli
vpísané nejaké údaje, no po odrátaní výdavkov z mesačného príjmu bol zostatok 74,- Eur. Bol záujem

sprostredkovateľa uzavrieť zmluvu so žalobcami a uviesť skreslené údaje, aby bol úver poskytnutý, čo
je hrubým porušením povinností pri skúmaní bonity. V čase uzavretia zmluvy bola náležitosťou zmluvy
priemerná hodnota RPMN. Nič na veci nemení, že následne bola táto povinnosť zo zákona vypustená.
Pri skúmaní bonity je nevyhnutné skúmať finančnú, majetkovú a rodinnú situáciu ako celok a nie vyberať
parametre tak, aby bol úver schválený.

Na to reagovala právna zástupkyňa žalovaného tak, že RPMN je správna a čo sa týka bonity, banka
vychádza z údajov poskytnutých spotrebiteľom a lustráciou v Centrálnom bankovom a nebankovom
registri, pričom diéty patria do príjmu.Žalobkyňa v rámci výsluchu uviedla, že aj v roku 2016 mali veľký počet úverov a pri komunikácii s pani
E. vždy predložila zoznam s aktuálnymi úvermi. Nemala vedomosť o tom, že boli úvery poistené. Až pri
zrušení zmluvy sa dozvedela o poistení, že zrušenie poistenia nie je také jednoduché a úverovú zmluvu s

poistenímjednoduchomuselauzavrieť.Nevedelauviesť,čijejbolaponúknutázmluvaspoistenímajbez.
Až keď chceli odložiť splátky, tak zistili, že musia platiť poistenie. Túto konkrétnu zmluvu neuzatvárala
s pani E..
Žalobkyňa mala pochybnosti o tom, či podpísala poistnú zmluvu pred samotnou zmluvou o úver, vyzerá
to ako jej podpis, ale nie je si istá. Na to právna zástupkyňa uviedla, že ak má súd pochybnosti o podpise

na poistnej zmluve, navrhla zvážiť znalecké dokazovanie. Súd uznesením návrh právnej zástupkyne
žalovaného na vykonanie dôkazu v podobe znaleckého dokazovania z odboru písmo znalectvo ohľadom
pravosti podpisu žalobkyne na listine s názvom pristúpenie k poisteniu zamietol ako neúčelné. Súd mal
zato, že poistná zmluva bola uzavretá, lebo žalobcovia splátky úveru s poistením platili, a teda nie je
hospodárne v tomto štádiu konania zisťovať či podpis žalobkyne je alebo nie je pravý.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a zistil tento skutkový stav.

8. Žalobca 1/ žiadosťou zo dňa 20.05.2016 požiadal žalovaného o pristúpenie do poistenia (čl. 183)
a zo dňa 26.05.2016 o prijatie do poistenia (čl. 184). Žalobca 1/ následne žiadosťou zo dňa 01.06.2016

požiadal žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru (čl. 141). V žiadosti bolo uvedené, že
žalobcovia nemajú nezaopatrené deti, sú manželia, ich čistý mesačný príjem je 986,- Eur a 720,- Eur,
náklady na osobu 230,- Eur, náklady na ďalšiu plnoletú osobu 160,- Eur, doterajšie záväzky v E. 210,98
Eur, ostatné záväzky sú 984,- Eur, budúca splátka v E. je 118,83 Eur, zostatok vo výške 4,- Eurá. Medzi
ostatné záväzky sa mali započítavať napr. zrážky a splátky úverov, pôžičiek vrátane zamestnaneckého

leasingu, splátkového predaja a iné obdobné zrážky a splátky, vrátane ručiteľských záväzkov.
Z priložených a vyplnených potvrdení o príjme pre zamestnancov k vyššie uvedenej žiadosti vyplýva, že
žalobca v 1. rade bol zamestnaný ako vodič v spol. F., s.r.o. a výška jeho čistého príjmu za obdobie 12
mesiacov bola 13.158,- Eur (čl. 153). Žalobkyňa v 2. rade bola zamestnaná v Rakúsku s výškou základu
dane 8.643,05 Eur za rok 2015 (čl. 142).

9. Žalobcovia a žalovaný uzatvorili dňa 03.06.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
(čl. 9) s predmetom zmluvy - medziúver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 15.000,- Eur a zmenou
na stavebný úver XXXXXXXXXX vo výške 8.864,64 Eur, s úrokovou sadzbou pri medziúvere 5,39 %
a pri úvere 4,75%, s RPMN pri medziúvere 6,30% a pri úvere 6,60%, s termínom konečnej splatnosti

15.06.2046, s celkovou výškou medziúveru 15.000,- Eur, s celkovou čiastkou medziúveru 36.023,01 Eur.
Tento úver sa žalobcovia zaviazali splatiť vo výške splátky 67,38 Eur a pri počte 235, výškou mesačnej
splátky istiny a úrokov 89,21 Eur, s poistením 7,50 Eur a počtom mesačných splátok poplatkov za prijatie
do poistenia 125. Splatnosť splátok bola k 15. dňu v mesiaci.
Podľa čl. VIII. zmluvy, bod 8.1., dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s

úverom: poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2% z cieľovej
sumy, min. 100,- Eur, max. 999,- Eur, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov
úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto
poplatku.
V prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z

medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na
účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti ( čl. X. bod 10.1.
zmluvy).
Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami

sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom
znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a Všeobecnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktoré dlžník obdržal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.

10. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver (čl. 138 druhá strana), ktorá tvorila prílohu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, vyplýva, že vo fáze medziúveru mali žalobcovia platiť
žalovanému úroky z úveru, a to v roku 2016 vo výške 404,28 Eur ročne, v rokoch 2017-2035 vo výške
808,56 Eur ročne a v rokoch 2036-2046 v rôznych výškach od 0,67 Eur do 34,71 Eur. Zároveň maližalobcovia zaplatiť poplatok za medziúver v roku 2016 vo výške 180,- Eur. Vo fáze stavebného úveru
od 01.02.2036 do 01.06.2046 mali žalobcovia uhrádzať splátky stavebného úveru vo výške 96,71 Eur
mesačne - splátka zahŕňala istinu úveru, úroky.

11. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.
štvrťrok 2016 MFSR, priemerná hodnota RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo
výške viac ako 6.500,- Eur od 10 rokov) bola vo výške 4,22 % (čl. 22).

12. Z písomnosti „Povolenie odkladu splátok“ zo dňa 11.05.2020 (čl. 23) vyplýva vyhovenie a povolenie
odkladu mesačných splátok úveru na základe žiadosti žalobcov na obdobie 01.05.20250 do 31.01.2021
s predlžením celkovej doby splatnosti.

13. Z písomnosti „Oznámenie o skončení odkladu splátok“ zo dňa 27.01.2021 (čl. 25) vyplýva
informovanie o blížiacom skončení odkladu splátok.

14. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku (čl. 21) uviedla, že odbor ochrany finančných
spotrebiteľov dodatočne preskúmal zmluvnú dokumentáciu a konštatuje, že žalovaný poskytuje
medziúver a následný stavebný úver úhrne ako jeden spotrebiteľský úver na základe jedinej zmluvy.
V prípade ak dôjde k poskytnutiu medziúveru, medziúver a stavebný úver nie sú poskytované ako

samostatné úvery, ale úvery naviazané na seba. RPMN plní porovnávaciu funkciu spotrebiteľských
úverov na trhu, a teda informácia o výške musí byť uvedená zrozumiteľne, úplne a takým spôsobom, aby
neuvádzala spotrebiteľa do omylu. Vzhľadom na to, by mal byť v zmluve uvedený údaj o výške RPMN
a o výške priemernej RPMN predpokladajúci zjednotenie medziúveru a stavebného úveru do jedného
úveru. Týmto nie je dotknuté poskytnutie informácii spotrebiteľovi o výške RPMN a priemernej RPMN

aj pre jednotlivé fázy úveru.

15. Žalobcovia ďalej predložili niektoré ďalšie zmluvy a písomnosti týkajúce sa ostatných úverov a
pôžičiek žalobcov 1/ a 2/ so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL SA - Cetelem, Home Credit
Slovakia, a. s., Slovenská sporiteľňa, a.s., VÚB, a.s., Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. (zmluva z roku 2012,

2014), Quatro, Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. (čl. 30-100).

16. Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii zo dňa 20.05.2016 (čl. 158-166) vyplýva, že
žalobcovi 1/ k uvedenému dňu: 1 zmluva bola žiadaná, 3 existujúce, 15 odmietnutých, 6 odvolaných,
7 ukončených, 6 ukončených predčasne. Zostatková hodnota úverov bola 21.888,- Eur, 20.613,- Eur,

15.256,- Eur, 6.025,- Eur, 21.087,- Eur, a výška mesačnej splátky 144,- Eur.

17. Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii zo dňa 20.05.2016 (čl. 166 druhá strana-172)
vyplýva, že žalobkyni 2/ k uvedenému dňu : 2 zmluvy boli žiadané, 4 existujúce, 13 odmietnutých, 2
odvolaných, 6 ukončených, 4 ukončených predčasne. Zostatková hodnota úverov bola 21.888,- Eur,

20.613,- Eur, 3.330,- Eur, 15.256,- Eur, 6.025,- Eur, 21.087,- Eur, a výška mesačnej splátky 144,- Eur.

18. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že žalobcom bol dňa 30.06.2016 zaúčtovaný
poplatok za spracovanie vo výške 180,- Eur a následne im bol vyplatený medziúver vo výške 15.000,-
Eur (čl. 173).

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti
pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém
poskytovania spotrebiteľských úverov.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh

spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo

fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú

sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbamispotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského

úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v
príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a
aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na
požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre
spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna
miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa
osobitných predpisov.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajovospotrebiteľochnaúčelyposudzovaniaschopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

20. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne
zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a žalobcami, ktorí

uzatvorili spolu dňa 27.06.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1512787104, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobcom medziúver vo výške 15.000,00 Eur. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva uzavretá medzi

stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

21. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobcovia ako spotrebitelia,
pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto

je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.22. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcami
ako spoludlžníkmi bola uzatvorená zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe mal byť žalobcom
poskytnutý medziúver vo výške 15.000,00 Eur. Reálne im boli zo strany žalovaného poukázané iba

finančné prostriedky vo výške 14.820,00 Eur, nakoľko v zmysle zmluvných dojednaní najprv žalovaný v
zaúčtoval voči žalobcom svoj nárok na zaplatenie spracovateľského poplatku vo výške 180,00 Eur a o
túto sumu následne ponížil aj sumu finančných prostriedkov, ktoré im vyplatil.

23. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§ 1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu
svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobcovia sú spotrebiteľmi, keďže sú fyzickými
osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti

ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a pred jej uzatvorením
veriteľ mal konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcov v zmysle § 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

24. V ďalšom sa súd v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či žalovaný ako veriteľ pred poskytnutím

úveru žalobcom skúmal ich bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný súdu predložil svoje vyjadrenie a tiež doklady, z ktorých pred uzatvorením zmluvy
posudzoval schopnosť žalobcov úver splácať. Mal za preukázané, že žalobcovia boli manželia a nemali
nezaopatrené dieťa. Boli zamestnaní. Vychádzal z toho, že ich čistý mesačný príjem je 986,- Eur a 720,-
Eur, náklady na osobu 230,- Eur, náklady na ďalšiu plnoletú osobu 160,- Eur, doterajšie záväzky v E.

210,98 Eur, ostatné záväzky sú 984,- Eur, budúca splátka v E. je 118,83 Eur, zostatok + 4,- Eurá. Medzi
ostatné záväzky sa mali započítavať napr. zrážky a splátky úverov, pôžičiek vrátane zamestnaneckého
leasingu, splátkového predaja a iné obdobné zrážky a splátky, vrátane ručiteľských záväzkov.
Z priložených a vyplnených potvrdení o príjme pre zamestnancov k vyššie uvedenej žiadosti vyplývalo,
že žalobca v 1. rade bol zamestnaný ako vodič v spol. F., s.r.o. a výška jeho čistého príjmu za obdobie 12

mesiacov bola 13.158,- Eur (čl. 153). Žalobkyňa v 2. rade bola zamestnaná v Rakúsku s výškou základu
dane 8.643,05 Eur za rok 2015 (čl. 142).
Súd poukazuje, že v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods.

3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so

zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Do čistej mzdy zamestnanca sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok
a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej sumy poskytované na náhradu nákladov spojených

s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. V prípade finančného príspevku na
stravovanie, ktorý je účelovo viazaný, teda nejde o peňažnú sumu, ktorú je možné použiť (tak ako mzdu)
na akýkoľvek účel.

25. Z úverovej správy z registra dlžníkov vyplýva, že v čase pred uzatvorením predmetnej úverovej

zmluvy mal žalobca 1/ zmluvy : 1 zmluva bola žiadaná, 3 existujúce, 15 odmietnutých, 6 odvolaných,
7 ukončených, 6 ukončených predčasne. Zostatková hodnota úverov bola 21.888,- Eur, 20.613,- Eur,
15.256,- Eur, 6.025,- Eur, 21.087,- Eur, a výška mesačnej splátky 144,- Eur. Žalobkyňa 2/ mala zmluvy:
2 zmluvy boli žiadané, 4 existujúce, 13 odmietnutých, 2 odvolaných, 6 ukončených, 4 ukončených
predčasne. Zostatková hodnota úverov bola 21.888,- Eur, 20.613,- Eur, 3.330,- Eur, 15.256,- Eur, 6.025,-

Eur, 21.087,- Eur, a výška mesačnej splátky 144,- Eur. Celková výška záväzkov žalobcov tak bola vo
výške viac než 80.000,- Eur. Výška mesačných splátok úverov bola u žalobcu 1/ vo výške 1.161,- Eur:
144,- Eur, 434,- Eur, 300,- Eur, 83,- Eur, 200,- Eur) a u žalobkyne 2/ vo výške 984,- Eur: 144,- Eur, 434,-
Eur, 106,- Eur, 300,- Eur.Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiaden doklad o tom, aby skúmal u žalobcov aj reálne náklady
na zabezpečenie ich základných životných potrieb, teda ich reálne výdavky.

26.SúdvtomtopoukazujenarozhodnutieSúdnehodvoraEÚC-679/18,zktoréhovyplýva,žeČlánky8a
23smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8
tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a

vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou,
že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa
majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za
porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva
v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny
v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť

namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutiach Súdneho
dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014.

27. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z
uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z

informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto

povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.

28. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/136/2019 zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,,
Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní
bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu,

avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť
celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie
bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie
bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou

starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných,
ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na
zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedenéhoteda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o
nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd
záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa.“

29. V tomto smere možno poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/26/2020,

ktorý hovorí o tom že cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11. ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy
a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Zároveň v predmetnom rozhodnutí uvádza, že dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,

aká bude potrebná pre splácanie úveru.

30. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6CoCsp/5/2023 zo dňa 15.06.2023 uviedol: ,,Zo spisu
vyplýva, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania predložil (i) printscreen obrazoviek z úverového
registra zo dňa 16.01.2017 s (ii) printscreen dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2017.

Odvolací súd poukazuje na to, že síce z predložených printscreenov výpisu z úverového registra
a Sociálnej poisťovne vyplýva, že tento dopyt bol uskutočnený v deň poskytnutia úveru, teda jeho
právny predchodca skúmal záväzky žalovanej voči iným bankovým subjektom, ako aj príjem žalovanej,
avšak žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej, napr. na
domácnosť, stravu, atď. Žalobca tak nepreukázal, či jeho právny predchodca skúmal celkovú finančnú

situáciu na strane žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru alebo až po jej uzatvorení, preto
nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dostatočnom skúmaní bonity jeho právnym predchodcom,
keďže v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to už uviedol súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení. Odvolaciemu súdu v tomto smere vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca v prípade ďalších nákladov a záväzkov žalovanej vychádzal len z jej tvrdení, ktoré uviedla

v žiadosti o poskytnutie úveru. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a teda,
že právny predchodca žalobcu neskúmal všetky aspekty a okolnosti na strane žalovanej, teda možno
konštatovať, že z tvrdení žalobcu nevyplýva ani to, či si jeho právny predchodca utvoril reálny obraz
o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Žalobca
síce poukazoval na rodinnú situáciu a počet vyživovacích povinností žalovanej, avšak v prípade týchto

informácií vychádzal len z vyjadrení žalovanej, bez toho, aby tieto mal preukázané. Rovnako ani v
prípade výdavkov žalovanej nevyplýva, aby došlo k ich dostatočnému skúmaniu, pretože boli tieto
vôbec uvedené a ani zisťované neboli a rovnako vôbec neboli zisťované ani bytové a rodinné pomery
žalovanej, teda či táto býva sama alebo spolu s inými osobami, aké sú jej mesačné výdavky na stravu,
atď. Z uvedených dôvodov teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení

si povinnosti žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti
posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie
splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká
bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca,
resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“

31. V rozhodnutí sp. zn. 1CoCsp/12/2023 zo dňa 13.06.2023 Krajský súd v Prešove uviedol: ,,Žalobca
bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie splnenia povinností veriteľa v súvislosti so zisťovaním
bonity žalovaného s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú
výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 8.11.2022, v ktorom uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní

schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem
spotrebiteľa a údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov. Existujúce
záväzky spotrebiteľa veriteľ v danom prípade overil dopytom do úverového registra, z ktorého bolo
zistené, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver splátkový úver so zostatkom 6.870,- Eur s
mesačnou splátkou 127,65 Eur a Kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 300,- Eur s mesačnou

splátkou 15,- Eur. Žalovaný deklaroval čistý príjem vo výške 410,- Eur, ktorý bol overený dopytom
do Sociálnej poisťovne a pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb braná do úvahy paušálna suma 198,- Eur. Výpočet disponibilného zostatku
z príjmu bol realizovaný: 410,- Eur (príjem) - 127,65 Eur (existujúce záväzky) - 198,- Eur (paušálnasuma výdavkov) = 84,35 Eur (disponibilný zostatok). Disponibilný zostatok podľa žalobcu je vyšší
ako splátka schvaľovaného úveru. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti

pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta
druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by jeho právny
predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím Zmluvy
o úvere. Žalobca podobne neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného
pred uzavretím tejto zmluvy. Žalobcom predložený dopyt do úverového registra sa týkal len úverovej

zaťaženosti žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. Navyše
skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné,
pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné.
Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné
mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou, či počtom vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný

splácať požadovaný úver.“

32. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 3CoCsp/5/2023 zo dňa 01.06.2023 uviedol: ,,Odvolací
súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
ani pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobcu o

mesačných výdavkoch žalovanej vo výške 400,- Eur neboli ničím podložené. Pri získavaní relevantných
informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj
preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov
tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácií spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nezískal
hodnoverné informácie o výdavkoch žalovanej na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a

pod. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient
je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

33. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 22CoCsp/16/2023 zo dňa 19.12.2023 uviedol: ,,Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej

starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo
sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 210,20 Eur. Z dôkazov predložených
žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné mesačné výdavky
žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené
svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust.

§ 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto
zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup
nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup

dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. §2 ods.5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje
najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na

inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto
osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak
rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z
uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky
(resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú

rovnať sume životného minima.“
V tomto smere súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020
zo dňa 23.09.2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 53CoCsp/30/2021 zo dňa 23.09.2021.34. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalobcovia v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere spĺňali maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle
§ 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom
skúmal výšku výdavkov žalobcov potrebných na zabezpečenie ich základných životných potrieb a vplyv
týchto výdavkov na posúdenie ich spôsobilosti splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné výdavky
žalobcov nijak nezisťoval, vychádzal iba z paušálnej sumy 340,- Eur pre dve spoločne posudzované

osoby ( 200,- Eur + 140,- Eur) na mesiac. Pokiaľ ide o údaje z úverového registra, u žalobcov v tom čase
existovalo ďalších sedem neukončených úverových zmlúv a dlžná sumu nesplatených úverov bola vo
výške 101 326,- Eur, pri celkovej výške mesačných splátok 1 186,- Eur. Žalobcom v predchádzajúcich
obdobiach bolo odmietnutých viacero žiadostí o poskytnutie osobných splátkových úverov. Celkový
čistý mesačný príjem žalobcov bol cca 1 278,- Eur, do ktorého však žalovaný v rozpore so zákonom
započítal aj cestovné náhrady žalobcu 1/. Uvedené skutočnosti u žalovaného museli rozhodne vzbudiť

isté podozrenie o možnej nespôsobilosti žalobcov splácať požadovaný úver v tejto veci.

35. Žalovaný sa nezaoberal príjmom žalobcov v súvislosti s ich úverovým zaťažením. Vôbec neskúmal
reálne výdavky žalobcov, a to náklady na bývanie, dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie

toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude
potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa
nepredstavujú iba splátky úverov. Žalovaný teda nepreukázal, aby skúmal skutočné výdavky žalobcov,
keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva.

Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou
cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné.
Postup žalovaného bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalovaný
vôbec nezisťoval skutočné výdavky žalobcov, napriek tomu poskytol žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké

mali žalobcovia výdavky na živobytie, a či teda im zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie
úveru. V danom prípade neobstojí obrana žalovaného, že povinnosť skúmať bonitu mu vzhľadom na
skutočnosť, že išlo o refinančný úver zo zákona nevyplýva. K tomuto súd uvádza, že časový odstup
šiestich rokov medzi poskytnutím pôvodného úveru, ktorý bol refinancovaný úverom z roku 2018, sám
o sebe je dôvodom, pre ktorý mal žalovaný povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a bol

povinný skúmať bonitu. Ako už súd uviedol vyššie, z jednotlivých reportov, ktoré si žalovaný vyžiadal
pred uzavretím zmluvy, bola zjavná predĺženosť žalobcov. Bez skúmania ďalších ich výdavkov si však
nemohol utvoriť celkový a reálny obraz o finančnej situácii žalobcov. Neobstojí ani skutočnosť, že
poskytnutím refinančného úveru došlo k zníženiu mesačnej splátky, pretože celková situácia žalobcov
od poskytnutia úveru v roku 2012 do poskytnutia úveru v roku 2018 sa evidentne zmenila a ich úverové

zaťaženie výrazne vzrástlo.
Žalovaný v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch
pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou
bonitu klientov - žalobcov prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a
teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej

situácii spotrebiteľov, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver.

36. Súd tiež skúmal, či zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
2 Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota priemernej RPMN
v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je uvedená
priemerná hodnota RPMN vo výške 12,21 % p.a. V čase uzatvorenia zmluvy bola teda platnou
priemernou hodnotou RPMN tá, ktorá bola uverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR za
1. štvrťrok 2016. Táto hodnota priemernej RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery

vo výške viac ako 6 500,- Eur od 10 rokov) bola vo výške 4,22 % (Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016 zverejnené MS SR) a nie
12,21 %, ako je uvedené žalovaným v zmluve o úvere, čo znamená, že v zmluve o úvere je uvedený
údaj o priemernej RPMN v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Súd preto dospel k záveru, žezmluva o úvere neobsahuje správny údaj o priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku
dňu podpisu zmluvy o úvere, preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
je aj z uvedeného dôvodu úver poskytnutý žalovanému v 1. rade bezúročný a bez poplatkov.

Údaj o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je pritom údaj, na základe ktorého získa
spotrebiteľ informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu
výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. V tomto prípade dodávateľ v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN
obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 12,21 %, avšak tá bola vo výške 4,22 %, čo zavádza

spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda úvery poskytované konkurenciou) sú nevýhodnejšie
ako v skutočnosti, resp. inak povedané, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru, že úver poskytovaný
žalobcom je výhodnejší než v skutočnosti je.

37. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
tiež obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho

čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).
V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 15.000,00 Eur. Z vykonaného dokazovania
však vyplynulo, že pred poskytnutím reálnej sumy úveru žalobcom, žalovaný zaúčtoval poplatok za
spracovanie úveru vo výške 180,00 Eur (čl. 173) a to v zmysle čl. VIII bod 8.1. zmluvy a žalobcom boli
reálne vyplatené finančné prostriedky iba vo výške 14.820,00 Eur.

Takýto postup žalovaného rozhodne nepotvrdzuje, že žalobcom žalovaný úver reálne neposkytol vo
výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom
dodávateľa (veriteľa) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať
v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného
vzťahu.

Za tejto situácie je preukázané, že žalobcovia mohli disponovať reálne sumou úveru iba vo výške
14.820,00 Eur a ak v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 15.000,00 Eur, táto bola uvedená
nesprávne. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať
tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z §11 ods. 1 písm. b)
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

V obdobných veciach žalovaného v súvislosti poplatkom za poskytnutie úveru porovnaj napríklad
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24.02.2022, rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 15CoCsp/4/2024 z 28.02.2024 v prípade iných dodávateľov porovnaj napríklad
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/51/2021 z 20.04.2022, porovnaj tiež rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoCsp/15/2021 z 27.10.2021.

38. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 9Cdo/287/2021,
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy
nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok
za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok
za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška

hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť
poplatokzaposkytnutieúveruzistiny,jeokolnosťouvyvolávajúcounielensankciuvpodobebezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach ha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

39. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť pri skúmaní bonity žalobcom
pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zo strany žalovaného, vzhľadom na absenciu povinných
zákonnýchnáležitostívzmluveospotrebiteľskomúvereuzatvorenejmedzistranamikonania,súddospel
z záveru, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej

medzi stranami sporu je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, teda žaloba zo strany
žalobcov bola podaná dôvodne a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Záverom súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právnyzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a prvostupňový súd sa s týmto v
plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.
ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný hrubým spôsobom porušil
svoju povinnosť pri skúmaní bonity žalobcov a takisto, že v zmluve je nesprávne uvedená výška

RPMN, celková výška poskytnutého úveru, teda už na základe uvedených záverov je potrebné úver
zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu považovať za bezúročný a bezpoplatkový,
preto žalobe žalobcov vyhovel.

40. V konaní žalovaný navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, a to predloženie z jeho strany ďalších
dokladov preukazujúcich skutočnosť, že v zmluve uzatvorenej medzi stranami konania je správne

uvedená výška RPMN. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný
hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť pri skúmaní bonity žalobcov a takisto, že v zmluve je
nesprávne uvedená výška priemernej hodnoty RPMN, a výška poskytnutého úveru, už na základe
uvedených záverov je potrebné úver zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu
považovať za bezúročný a bezpoplatkový, súd návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania

zamietol,pretoževykonanietohtodôkazubybolonehospodárneaneúčelnéanemalobyvplyvnaprávne
posúdenie a výsledok predmetného sporu.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto úspešným žalobcom voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že výške trov konania súd rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.
Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.