Rozsudok – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-3C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118239434
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6118239434.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: DI Koridor s.r.o.,

so sídlom Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava, IČO: 36 704 806, zastúpený: IVANOVIČ LEGAL s.r.o.,
so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom
Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 8.821.270,80 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 01.03.2021 sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.821.270,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne

z rovnakej sumy od 31.10.2017 do zaplatenia z titulu neuhradenia faktúry za práce naviac vykonané v
zmysle Rámcovej dohody č. 7607-00 zo dňa 30.11.2006 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom
a žalovaným ako objednávateľom.

2. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril Rámcovú dohodu a v nadväznosti na ňu 1. čiastkovú
zmluvu o dielo č. 7607-01, 1. čiastkovú zmluvu o dielo č. 7607-02, 2. čiastkovú zmluvu o dielo
č. 7607-04, 2. čiastkovú zmluvu o dielo č. 7607-05, 3. čiastkovú zmluvu o dielo č. 7607-06, 3.

čiastkovú zmluvu o dielo a č. 7607-07, 4. čiastkovú zmluvu o dielo č. 7607-08 a 4. čiastkovú zmluvu
o dielo č. 7607-09, ktorými sa žalobca zaviazal zhotoviť a poskytnúť žalovanému dohodnutý rozsah
projektovej dokumentácie a žalovaný sa zaviazal dodané dielo prevziať a zaplatiť zaň žalobcovi
dohodnutú cenu. Rámcová dohoda a čiastkové zmluvy boli uzatvorené na vypracovanie všetkých
stupňov projektovej dokumentácie, vykonanie prieskumov, vykonanie nevyhnutných inžinierskych
činností vrátane majetkovoprávneho usporiadania nehnuteľností a výkon autorského dozoru projektanta
v priebehu realizácie stavby pre stavby projektu „Štúdie prepojenia železničného koridoru TEN-T s

letiskom a železničnou sieťou v Bratislave“, a to stavbu „Bratislava predmestie - Bratislava filiálka -
Bratislava Petržalka (prepojenie koridorov)“ a stavbu „Bratislava - Železničné zapojenie Letiska M.
R. Štefánika“. V priebehu vykonávania diela v zmysle uzatvorenej Rámcovej dohody a jednotlivých
čiastkových zmlúv boli na žiadosť žalovaného vykonané aj také práce, ktoré prekračovali pôvodný
rozsah zadania projektu a boli nad rozsah plnení vyplývajúcich z Rámcovej dohody a čiastkových zmlúv.
Predmetné práce naviac, pozostávajúce z projektovej dokumentácie nad pôvodný rozsah zadania, boli
žalobcomriadnezhotovenéaodovzdanéžalovanému.Prevzatieprácnaviacžalovanýpotvrdilpodpisom

odovzdávacieho / preberacieho protokolu zo dňa 06.09.2016. Odovzdané a prevzaté práce naviac boli
žalobcom ocenené v súlade s princípmi dohodnutými v Rámcovej dohode, t.j. cena bola stanovená
špecifikáciou potrebného rozsahu hodín pre danú prácu a bola použitá hodinová sadzba 33,19 EUR
(1.000,- Sk) zmluvne dohodnutá Rámcovou dohodou. Takto stanovená cena predstavuje celkovú sumuvo výške 7.351.059,- EUR bez DPH, t.j. 8.821.270,80 EUR vrátane DPH. Táto suma bola žalovanému
fakturovaná faktúrou č. 0012017 splatnou 30.10.2017. Žalovaný faktúru neuhradil, v dôsledku čoho
žalobca žalobou požadoval zaplatenie uvedenej sumy aj s úrokom z omeškania.

3. Na základe návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn.
7Up/150/2018 zo dňa 19.03.2018. Proti tomuto platobnému rozkazu podal dňa 03.04.2018 žalovaný
odpor a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odpore uviedol, že neuznáva nárok žalobcu čo
do dôvodu ako aj čo do výšky, a to ani z časti. Žalobou uplatňovaný nárok žalovaný nikdy neviedol

a nevedie vo svojom účtovníctve. Zálohová faktúra predložená žalobcom bola zo strany žalovaného
žalobcovi vrátená listom zo dňa 24.10.2017 ako nedôvodná. Žalobca svoj nárok nepreukázal, resp. jeho
nárok z predložených listín žiadnym spôsobom nevyplýva, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca
v žalobe okrem Rámcovej dohody vymenúva 9 čiastkových zmlúv, ktoré ale k žalobe ani nepripojil.
Žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená žiadna dohoda o vykonaní prác naviac.
Žalobca žiadnu takúto dohodu k žalobe nepripojil a ani sa na ňu neodvoláva. K žalobe sa tak nie

je možné vyjadriť a ju rozporovať, keďže žalobca žiadnu žiadosť o realizáciu prác naviac nepripojil.
Žalovaný ďalej spochybnil odovzdávací protokol. Uviedol, že nie je zrejmé, či žalobca predložil scan
originálu alebo fotokópie, dokument nie je datovaný a nie je z neho zrejmé, ako mal byť predmet plnenia
odovzdaný. Žalobca na preukázanie svojho nároku pripojil k žalobe len pôvodné znenie tzv. Rámcovej
dohody z roku 2006, ale zároveň uviedol, že práce naviac neboli predmetom pôvodne dohodnutého

diela. K žalobe nepripojil žiadny dodatok či dohodu, ktorou by preukázal existenciu dohody strán sporu
o vecnosti a odplate o zmene rozsahu diela ohľadom údajných „naviac prác“. V opise skutkových
tvrdení sa nikde neodvoláva na konkrétne ustanovenie Rámcovej dohody, je preto otázne čo vlastne
v súvislosti s uplatneným nárokom jej predložením chcel preukázať. Žalovaný tiež poukázal na to, že
dôkaz žalobcu, ktorým preukazuje svoj nárok „Špecifikácia ceny prác nad pôvodný rozsah zadania –

REKAPITULÁCIA“ uvádza, že v hodinovom vyjadrení strávil žalobca cca 221.458 hodín vykonávaním
„naviac prác“. Uvedené číslo nie je v žalobe ničím preukázané a zdôvodnené, a ide len o tvrdenie
žalobcu. Žalovaný tento dôkaz žalobcu spochybňuje ako nedôveryhodný, časovo a tým aj finančne
nereálne nadhodnotený. Na tomto ani na žiadnom inom dôkaze, ktorý predložil žalobca, sa nenachádza
prejav prijatia – súhlasu vo veci akceptácie tohto nároku zo strany žalovaného.

4. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Podľa vedomosti žalovaného,
žalovaný minimálne od roku 2012 neprevzal riadne žiadne plnenie týkajúce sadiela, resp. minimálne
od uvedeného obdobia, t.j. od roku 2012 žalovaný nezadával pokyny na realizáciu diela. Vystavenie
„zálohovej faktúry“ v roku 2017 preto žalovaný označil len za špekuláciu žalobcu, ktorej vystavenie

však nemá reálny právny základ vo vzťahoch žalobcu a žalovaného. Žalovaný nakoniec spochybnil aj
formálno-právne náležitosti žalobcom predloženej zálohovej faktúry.

5. Žalobca v replike uviedol, že skutočnosť, že žalovaný požadoval od žalobcu aj vykonanie prác nad
pôvodný rozsah zadania projektu a že žalovaný tieto práce preberal, posudzoval, kontroloval a dohodol

so žalobcom aj ich riadnu úhradu, možno preukázať napríklad aj listom žalovaného zo dňa 26.08.2011, v
ktorom riaditeľ investorského odboru žalovaného potvrdil vykonávanie prác naviac a vyslovil požiadavku
na doplnenie podkladov pre presné stanovenie rozsahu takýchto prác. Taktiež ju možno preukázať
záznamom zo štatutárneho rokovania konaného dňa 20.02.2012 za účasti A. B. C., námestníka
žalovaného pre rozvoj a informatiku, ktorého účelom bolo „doriešenie zmluvných vzťahov a prác nad

pôvodnýrozsahzadania".PočaspredmetnéhorokovaniaA.C.potvrdil,žežalobcomuplatňovanénaviac
práce sú už vzájomne prerokované a ich financovanie bude zabezpečené z kapitálových transferov.
V zmysle záverov z predmetného rokovania sa žalovaný zaviazal dodatkami zmluvne doriešiť už
vykonané naviac práce a ostatné naviac práce „zmluvne doriešiť" po doriešení financovania 2. a 3.
etapy projektu, pričom prítomní zástupcovia Ministerstva dopravy a výstavby SR odporučili financovať

predmetné práce nad pôvodný rozsah projektu prostredníctvom kapitálových transferov žalovaného.
Zadávanie, vykonávanie a preberanie žalobcom uplatnených naviac prác navrhol žalobca preukázať aj
výsluchom konateľa žalobcu A. D. E. a viacerých svedkov. K spochybňovaniu odovzdávacieho protokolu
zo dňa 06.09.2016 žalobca uviedol, že A. B. F. a F. B. F., t.j. osoby, ktoré potvrdili prevzatie naviac prác
za žalovaného, pracovali v danom čase ako referenti Odboru investorského Generálneho riaditeľstva

žalovaného. Tieto osoby preberali všetku žalobcom spracovanú dokumentáciu projektu, a teda aj
dokumentáciu týkajúcu sa prác naviac. Skutočnosť, že predmetný dokument obsahuje slovné spojenie
„rozpracovaná" projektová dokumentácia odráža len tú skutočnosť, že projekt ako taký nebol definitívne
ukončený, keďže časť prác sa nerealizovala z dôvodov na strane žalovaného. Čo sa však týka naviacprác, žalobca si nárokuje úhradu výlučne tých prác, ktoré boli ukončené a odovzdané. Skutočnosť,
že žalobcom vyhotovená špecifikácia ceny naviac prác a rozsah vykonaných prác sú opodstatnené,
preukazoval žalobca detailnou špecifikáciou vykonaných naviac prác, ktorá obsahuje aj presné mená

osôb, ktoré naviac práce vykonali a vecný rozsah prác vykonaných jednotlivými pracovníkmi.

6. Žalovaný v duplike zopakoval, že v konaní vzniesol námietku premlčania. V kontexte vznesenej
námietky premlčania uviedol, že fakt „preberania plnenia zamestnancami žalovaného“ v roku 2016 nie
je možné vnímať ako nanovo plynúci okamih vzniku nároku naviac prác, keďže samotný žalobca svoje

nároky odvodzuje od plnení, ktoré mal poskytnúť už v období spred roka 2012. Žalobca na podporu
svojej argumentácie uvádza ako dôkazy listiny datované do obdobia rokov 2011 a 2012, takže v tom
čase už mal podľa jeho vlastných tvrdení jeho nárok existovať. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
uvádza existenciu „žiadostí“ žalovaného adresovaných žalobcovi na realizáciu „naviac prác“, avšak
žiadnu takúto žiadosť ani v žalobe ani vo vyjadrení k odporu do konania nepredložil. Absenciu žiadostí
sa snaží žalobca kompenzovať doplnením iných listinných dôkazov. List žalovaného zo dňa 26.08.2011

neobsahuje požiadavku žalovaného na vykonanie naviac prác, ani nepotvrdzuje ich vykonanie, ako sa to
snažíprezentovaťžalobca.Tentolistjelenjednouzosúčastívtedyprebiehajúcichrokovanístránsporuo
priebežnom posúdení, či niektoré úkony žalobcu možno alebo nemožno považovať za práce naviac, ako
sa to už v danom čase, t.j. v roku 2011, snažil dosiahnuť žalobca. Z obsahu predmetného listu je zrejmé,
že je len podkladom pre ďalšie rokovania bez toho, aby tento list potvrdzoval rozsah tých údajných

naviac prác, ktoré si žalobca uplatňuje v predmetnom súdnom konaní, ktoré inicioval podaním žaloby
až v roku 2018. Žalovaný v liste zo dňa 26.08.2011 za účelom stanovenia rozsahu naviac prác a jeho
kontroly požadoval predloženie dokladov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný listom zo dňa 26.08.2011
jednoznačne deklaruje, že žiaden ustálený rozsah naviac prác neexistuje, ani nebol ku dňu zaslania
listu zo strany žalovaného potvrdený, resp. inak schválený. Práve naopak, list je reakciou na viaceré

návrhy žalobcu, ktorých správnosť žalovaný už v samotnom liste rozporuje a na to, aby k návrhom
zaujal záverečné stanovisko, požaduje predloženie viacerých podkladov. V súvislosti so záznamom zo
štatutárneho rokovania konanom dňa 20.02.2012 žalovaný upozornil, že z predmetného dokumentu
nevyplýva žiadny nárok žalobcu na uhradenie žalovanej sumy. Naopak, priamo v dokumente sa uvádza,
že žiadny zo žalobcom predložených dodatkov napriek viacnásobným rokovaniam, urgenciám a ich

podrobným zdôvodneniam pre ŽSR ako aj MDVRR SR nebol ku dňu rokovania potvrdený. Napriek
prebiehajúcim rokovaniam, samotná dohoda o vykonaní naviac prác, t.j. príslušný dodatok, nebol medzi
zmluvnými stranami v ďalšom priebehu ich zmluvného vzťahu uzatvorený. Žalovaný doplnil, že uvedený
dokument nebol žalovaným odsúhlasený ani podpísaný; dokument spracoval A. E. za žalobcu. Podpisy
zástupcov žalovaného sú len na prezenčnej listine. Žalovaný tak naďalej žiadal žalobu zamietnuť.

7. Súd v konaní vykonal nasledovné stranami označené listinné dôkazy: nedatovaný odovzdávací –
preberací protokol (č.l. 8-9), zálohová faktúra č. 0012017 zo dňa 16.10.2017 (č.l. 10), rámcová dohoda
č. 7607-00 zo dňa 30.11.2006 s vybranými prílohami predloženými žalobcom (č.l. 11 až 32), špecifikácia
cien prác nad pôvodný rozsah – rekapitulácia (č.l. 33), list žalovaného zo dňa 24.10.2017 (č.l. 61), list

žalovaného zo dňa 26.08.2011 (č.l. 79), záznam zo štatutárneho rokovania medzi žalobcom, žalovaným,
spoločnosťou DOPRAVOPROJEKT, a.s. a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
zo dňa 20.02.2012 (č.l. 80 až 81) a nedatovaná špecifikácia odpracovaných hodín pri prácach naviac
na projekte TEN-T (č.l. 82 až 87).

8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov a na základe zhodných tvrdení
strán za nesporné, že medzi stranami došlo dňa 30.11.2006 k uzatvoreniu Rámcovej dohody č.
7607-00, na základe ktorej boli následne uzatvorené viaceré čiastkové zmluvy o dielo. Na základe
Rámcovej dohody, resp. čiastkových zmlúv, žalobca ako zhotoviteľ vypracovával pre žalovaného
ako objednávateľa čiastkové diela, ktorými bolo vypracovanie projektovej dokumentácie a iných

obdobných činností súvisiacich so stavbou projektu prepojenia železničného koridoru TEN-T s letiskom
a železničnou sieťou v Bratislave. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že vo vzťahu k prácam
naviac, ktorých existenciu tvrdil žalobca, nedošlo medzi stranami k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Na
základe skutkových tvrdení strán uvedených v písomných podaniach taktiež nebolo sporné, že žalované
práce naviac boli vykonané do 20.02.2012. Nakoniec nebolo sporné, že žalobca existenciu prác naviac

žalovanému uvádzal už v roku 2011, a v roku 2011 a 2012 prebiehali medzi stranami rokovania, ktoré
sa týkali možnej akceptácie a úhrady prác naviac zo strany žalovaného.9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že napriek tvrdeniu žalobcu, že práce naviac boli
do roku 2012 vykonané, nedošlo medzi stranami k dohode na podpise písomnej dokumentácie, resp.
k dohode na tom, či boli práce naviac vykonané, na akom základe, v akom rozsahu a či má žalobca

nárok na ich úhradu v celom rozsahu alebo v časti nárok. Táto skutočnosť vyplývala okrem iného z listu
žalovaného zo dňa 26.08.2011, z ktorého je zrejmé, že žalobca v predchádzajúcom období požadoval
úhradu prác naviac, na čo mu žalovaný oznámil, že požaduje predloženie podrobnej kalkulácie
jednotlivých činností po jednotlivých profesijných projektantoch a taktiež požadoval predloženie
projektov. Rovnako vyplývala zo záznamu z rokovania zo dňa 20.02.2012. K ostatným sporným

skutkovým okolnostiam sa súd vyjadruje nižšie spolu s právnym posúdením.

10. Súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a dospel k
záveru,žežalobujepotrebnézamietnuť,nakoľkonámietkapremlčaniavznesenážalovanýmjedôvodná.

11. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.“

12. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.“

13. Podľa § 397 Obchodného zákonníka: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.“

14. Podľa § 388 Obchodného zákonníka: „Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.“

15. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.“

16. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.“

17. Žalobca v konaní tvrdil, že vykonával práce naviac a tieto boli žalovanému odovzdané na základe
odovzdávacieho protokolu zo dňa 06.09.2016. Žalovaný túto skutočnosť už v podanom odpore popieral,
a uviedol, že minimálne od roku 2012 žiadne plnenie diela neprevzal a takisto od rovnakého obdobia
žalobcovi nezadával žiadne pokyny na realizáciu diela. Tieto tvrdenia žalovaného súd vyhodnotil ako

konzistentnésdôkazmi,ktorédokonaniapredložilžalobca.Uvedenézáveryvyplývajúzlistužalovaného
zo dňa 26.08.2011, ako aj zo záznamu z rokovania strán zo dňa 20.02.2012, ktorý spísal žalobca. Z
listu žalovaného zo dňa 26.08.2011 je zrejmé, že v danom čase už žalobca požadoval od žalovaného
riešenie otázky vykonaných prác naviac, pričom žalovaný tieto požiadavky žalobcu neakceptoval a
požadoval predloženie ďalších podkladov. Následne zo zápisu zo stretnutia zástupcov oboch strán

vyplýva, že žalobca požadoval od žalovaného podpis viacerých, v tom čase už zo strany žalobcu
vypracovaný a žalovanému predložených dodatkov k čiastkovým zmluvám, na základe ktorých by bola
upravená dohoda na cenách za práce naviac. V tomto dokumente zároveň žalobca označuje hodnotu
už vykonaných prác naviac na 7.357.976,- EUR, pričom strany rokovali o možnom finančnom krytí
už vykonaných aj budúcich prác naviac. Žalobca do konania nepredložil žiadne ďalšie dokumenty

preukazujúce, že by následne došlo k podpisu dodatkov, resp. akejkoľvek dohode ohľadom prác naviac.
Na základe uvedených skutočností súd dospel v súlade s tvrdeniam žalovaného k záveru, že vzhľadom
na v podstate identickú hodnotu v dokumente uvedených prác oproti hodnote v žalobe požadovaných
prác naviac, t.j. 7.357.976,- EUR oproti 7.351.059,- EUR, požadoval žalobca uhradenie všetkých v
žalobe tvrdených prác naviac už dňa 20.02.2012. Súd navyše konštatuje, že tento záver zodpovedá

logickému usporiadaniu vecí, nakoľko ak sa podľa tvrdení samotného žalobcu tento už koncom roka
2011 a začiatkom roka 2012 domáhal uznania a uhradenia prác naviac, resp. podpisu dodatkov k týmto
prácam, a k podpisu dodatkov, resp. k dohode na ich obsahu nikdy nedošlo, tak je nelogické, aby
žalobca naďalej vykonával pre žalovaného a odovzdával mu ďalšie práce naviac. V danom čase takpráce naviac, ktorých uhradenie je predmetom tohto konania, museli byť už vykonané a odovzdané. Súd
pre úplnosť uvádza, že zápis z vyššie uvedeného stretnutia rozporoval žalovaný, keď uviedol, že tento
nie je podpísaný žiadnym zástupcom žalovaného, avšak žalovaný obsah zápisu rozporoval vo vzťahu

k iným skutkovým tvrdeniam v ňom uvedeným.

18. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný. Žalobca svoj nárok odvodzoval
od Rámcovej dohody, na základe ktorej boli uzatvárané čiastkové zmluvy. Hoci tieto neboli v konaní
predložené, z ich pomenovania aj zo stranami nerozporovaného obsahu je zrejmé, že muselo ísť o

zmluvy o dielo uzatvorené v zmysle Obchodného zákonníka. Aj prípadný nárok žalobcu na úhradu
odmeny za práce naviac by tak bol nárokom z ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Obchodného
zákonníka. V zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi
cenu v čase dojednanom v zmluve. Ak zo zmluvy alebo zákona nevyplýva niečo iné, nárok vzniká
vykonaním diela. V zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka si zhotoviteľ splní povinnosť vykonať
dielo jeho ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Keďže súd z vykonaného dokazovania pokladal

v súlade s tvrdením žalovaného za preukázané, že ak boli akékoľvek žalobcom tvrdené práce naviac
vykonané, tieto boli vykonané pred 20.02.2012, mohol prípadný nárok žalobcu na uhradenie odmeny
vzniknúť najneskôr 20.02.2012, a k tomuto dátumu tak mohol žalobca svoj nárok uplatniť na súde.
V súlade s § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky. V dôsledku toho
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu uplynula najneskôr dňa 20.02.2016. Keďže žaloba bola

podaná až dňa 06.03.2018, bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

19. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu bol premlčaný bez ohľadu na skutkové
posúdenie okamihu vykonania, resp. odovzdania prác naviac zo strany žalobcu. Ak by práce naviac
boli odovzdané žalovanému v súlade s tvrdením žalobcu, a teda na základe odovzdávacieho protokolu,

ktorý nie je na podpisovej strane datovaný, ale ktorý bol podľa žalobcu podpísaný dňa 06.09.2016, došlo
by k odovzdaniu diela viac ako štyri roky po jeho ukončení. Ako už súd uviedol vyššie, v súlade s §
554 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinnosť vykonať dielo splnená jeho ukončením a odovzdaním
objednávateľov. Ustanovenie § 554 Obchodného zákonníka upravuje rôzne spôsoby odovzdania diela
v prípade dohody strán, pričom zhotoviteľ má buď povinnosť odovzdať dielo, alebo má v zmysle § 554

ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka povinnosť objednávateľa vyzvať na prevzatie diela. Takáto
výzva má charakter právneho úkonu, pričom toto právo v súlade s § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka
taktiež podlieha premlčaniu vo všeobecnej štvorročnej dobe v zmysle § 397 Obchodného zákonníka
(pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/61/2019 zo dňa 12.05.2020). Ak by teda k
odovzdaniu diela (prác naviac) došlo v súlade s tvrdením žalobcu až dňa 06.09.2016, došlo by ešte

predtým k zániku vymáhateľnosti nároku žalobcu v dôsledku premlčania práva na vyzvanie žalovaného
na prevzatie diela, nakoľko žalobca by bol povinný vyzvať žalovaného na prevzatie diela najneskôr
20.02.2016. Ako však už súd uviedol, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca
v skutočnosti práce naviac vykonal už pred 20.02.2012 a k premlčaniu ním tvrdeného nároku došlo v
súlade s § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka z toho dôvodu, že žalované právo mohol uplatniť na súde

viac ako štyri roky pred podaním žaloby.

20. Keďže žalobca úspešne uplatnil námietku premlčania, súd v zmysle § 388 ods. 1 Obchodného
zákonníkanemoholnárokžalobcovipriznaťažalobuprvýmvýrokomtohtorozsudkuzamietol.Súdsatak
následne nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku, ako ani ostatnými prostriedkami procesného

útoku a procesnej obrany oboch strán.

21. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca na pojednávaní vo veci dňa 13.12.2024 uviedol, že v konaní nie
je nesporné, že práce naviac boli odovzdané najneskôr v roku 2012. Uviedol, že práce boli žalovaným
preberané aj v rokoch 2014 až 2016, konkrétne že v roku 2014 bola žalovanému odovzdaná projektová

dokumentácia na stavebné povolenie, a to dokladová časť v rozsahu dokladov k majetkovo-právnemu
usporiadaniu nehnuteľností pre stavbu prepojenie koridorov, ako aj pre stavbu zapojenie letiska M. R.
Štefánika. Ďalej uviedol, že k týmto skutočnostiam by sa mohol vyjadriť konateľ žalobcu A. D. E., ktorého
výsluchžalobcanavrhoval.Súdvšakvkonanítotoskutkovétvrdenienepripustil,nakoľkobolodokonania
predložené v rozpore s koncentráciou konania. V zmysle § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V danom prípade žalobca ani v žalobe, ani
v žiadosti o pokračovanie v konaní, ktoré plní funkciu repliky v zmysle § 167 ods. 3 CSP, a ani potom,ako mu bola doručená duplika žalobcu, predmetné skutkové tvrdenie neuviedol. Žalovaný pritom už v
odpore, ako aj následne v duplike jednoznačne uviedol námietku premlčania, a rovnako jednoznačne
skutkovo tvrdil, že od roku 2012 neboli žiadne práce zo strany žalovaného požadované, resp. zadávané,

a žalovaný v rovnakom období žiadne práce od žalovaného neprevzal. V prípade, ak chcel žalobca
tieto tvrdenia rozporovať, bol tak povinný urobiť včas, a nie až na pojednávaní, kde ak by súd tieto
skutkové tvrdenia pripustil, vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania. Súd tak v zmysle § 153
ods. 2 CSP toto skutkové tvrdenie nepripustil. Súd konštatuje, že argument nového právneho zástupcu
žalobcu, že zastúpenie žalobcu prevzal len približne dva týždne pred pojednávaním, a nechcel krátko

pred pojednávaním doručovať rozsiahle podanie, ktoré má do konania pripravené, súd nepokladal za
relevantný. Žalobca bol v konaní od jeho začiatku zastúpený advokátom, pričom konanie začalo už
výrazne po účinnosti Civilného sporového poriadku. Strany majú povinnosť byť v konaní aktívne, čo
osobitne platí o žalobcovi. Ak boli práce naviac žalobcom vykonávané v rokoch 2012 až 2016, resp. ak
boli v tomto období žalovaným požadované alebo žalovanému odovzdávané, bolo povinnosťou žalobcu
uviesť príslušné skutkové tvrdenia a preukázať ich dôkazmi. Žalobca však do konania predložil výlučne

list žalovaného z roku 2011, zápis z rokovania z februára 2012 a odovzdávací protokol, ktorý bol ním
datovaný dňa 06.09.2016. Je tak zodpovednosťou žalobcu, že v konaní pred pojednávaním neuviedol
relevantné skutkové tvrdenia, a nepreukázal ich dôkazmi.

22. Súd ale ako obiter dictum zároveň konštatuje, že uvedené skutkové tvrdenie žalobcu je v priamom

rozpore s podanou žalobou. V žalobe sa žalobca domáha zaplatenia sumy 8.821.270,80 EUR, pričom
nárok na celú túto sumu opiera výlučne o odovzdávací protokol zo dňa 06.09.2016. Aj keď žalobca v
konaní nepreukázal, že ním vyčíslená hodnota prác naviac má zodpovedať práve prácam odovzdaným
podľa uvedeného protokolu (resp. súd nevykonal dokazovanie v tomto smere), uvedené skutkové
tvrdenie je zrejmé zo žaloby. Ak teda mali byť práce naviac zodpovedajúce žalovanému nároku všetky

odovzdané výlučne na základe doloženého odovzdávacieho protokolu, tak je táto v žalobe uvedená
skutočnosť v priamom rozpore s tvrdením žalobcu na pojednávaní, že predmetné práce na seba
nadväzovali a boli žalovanému postupne odovzdávané aj v rokoch 2014 až 2016. Ak by boli práce
čiastočne odovzdané napr. v roku 2014, musela byť táto skutočnosť uvedená už v žalobe, nakoľko
žalovaný nárok by vyplýval aj z hodnoty prác, odovzdaných v roku 2014. Žalobca však svoj nárok v

žalobe, resp. počas celého konania až do pojednávania, oprel výlučne o odovzdávací protokol ním
datovaný na dňa 06.09.2016. Ako súd už uviedol vyššie, žalobcom na pojednávaní tvrdená skutočnosť
je navyše aj v logickom rozpore s tým, že podľa tvrdení samotného žalobcu už v roku 2011, resp. 2012
nedošlo medzi stranami k dohode na akceptovaní prác naviac, resp. podpisu dodatkov k týmto prácam.
Je teda nelogické, aby žalobca naďalej vykonával pre žalovaného ďalšie práce naviac, resp. mu ich

odovzdával.

23. Súd v konaní nevykonal niektoré žalobcom a žalovaným navrhované dôkazy. Žalobca v konaní
v podaní zo dňa 25.04.2018 (č.l. 75 až 77) navrhol výsluch konateľa žalobcu A. G.. D. E. a
troch svedkov, pričom uviedol, že týchto navrhuje vypočuť k zadávaniu, vykonávaniu a preberaniu

žalobcom uplatnených prác naviac. Tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko žalobca v podaniach neoznačil
relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by sa mali ich výsluchom preukázať, resp. nepredložil žiadne
relevantné písomné dôkazy, ktoré by potrebu výsluchu konateľa žalobcu a svedkov zdôvodnili. Zo
žalobcom predložených skutkových tvrdení a dôkazov vyplývalo, že práce boli vykonané do roku 2012
a odovzdané v roku 2016, v dôsledku čoho by výsluch uvedených osôb nebol relevantný a súd na

základe týchto skutkových tvrdení rozhodol v zmysle odsekov 17 až 20 vyššie. Na pojednávaní dňa
13.12.2024 žalobca uviedol, že výsluch navrhuje aj k vykonávaniu a preberaniu prác v rokoch 2014 až
2016, v tomto prípade však išlo o nové skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré súd nepripustil, a z tohto dôvodu
nemal dôvod odročiť pojednávanie a výsluch navrhovaných osôb vykonať. Súd rovnako nevykonal 26
listinných dôkazov, ktoré mali byť relevantné pre posúdenie otázky premlčania, a o ktorých právna

zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 13.12.2024 uviedla, že je pripravená ich vymenovať a po
pojednávaní aj predložiť. Tieto dôkazy súd taktiež nepripustil v súlade s § 153 ods. 2 CSP. Súd taktiež
nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz v podobe predloženia originálu odovzdávacieho protokolu zo
dňa 06.09.2016, nakoľko to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepokladal za relevantné.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
ktorý by tak mal právo na priznanie trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konanížiadne trovy nevznikli, súd druhým výrokom tohto rozsudku rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.