Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619200593
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3619200593.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXXX/
X, C., právne zastúpeného: Mgr. Martin Spišiak, advokát so sídlom Jesenského 233/1, Partizánske
proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXXX/X, C., právne zastúpenej: JUDr. Ivanou
Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Hrnčírikova 1/B,

Partizánske, IČO: 35 437 588, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. mája 2023,
č. k. 5C/14/2019-318, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III.
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C., zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu,
odboru katastrálneho C., pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere 658 m2 - záhrada, pozemok
parcela reg. "C" KN
č. XXXX/X o výmere 157 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súp. č. XXXX na parcele
reg. "C" KN č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1/2-ici a podielovom spoluvlastníctve

žalovanej v 1/2-ici. Výrokom II. nariadil predaj nehnuteľností v katastrálnom území C., zapísaných na LV
č. XXXX Okresného úradu, odboru katastrálneho C., pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere
658 m2 - záhrada, pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere 157 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie, rodinný dom súp. č. XXXX na parcele reg. "C" KN č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu
v1/2-iciapodielovomspoluvlastníctvežalovanejv1/2-icizavšeobecnúcenustým,ževýťažokzpredaja

sa rozdelí medzi účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Výrokom III. žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo
dňa 16.04.2019 domáhal proti žalovanej zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C., zapísaných
na LV č. XXXX Okresného úradu, odboru katastrálneho C., pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o
výmere 658 m2 - záhrada, pozemok parcela

reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere 157 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom
súp. č. XXXX na parcele reg. "C" KN č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
v 1/2-ici a podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1/2-ici na tom základe, že žalobca žil so žalovanou až
do marca roku 2018 ako druh a družka, predmetné nehnuteľnosti spolu užívali. Nehnuteľnosti nadobudla
žalovaná na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a kúpnej zmluvy pod
F. XXXX/XX do výlučného vlastníctva, pričom kúpnou zmluvou pod F. XXXX/XX z 14.11.2013 odpredala

žalovanémupolovicunehnuteľnosti.Žalovanáakceptovalaponukunaodkúpenienehnuteľnostivovýške
60.000 eur s tým, že tak musí urobiť formou hypotekárneho úveru aspoň tri mesiace po ukončení dobyjej platnosti. Keďže žalovaná nesplnila podmienky pre hypotekárny úver a podľa oznámenia realitnej
kancelárie sú nehnuteľnosti predajné za vyššiu cenu ako jej opätovne ponúknutý podiel 75.000 eur,
nesúhlasil žalobca s posunom platnosti hypotekárneho úveru na niekoľko mesiacov, pričom žalovaná

nesúhlasila s predajom jej podielu tretej osobe a mala sama záujem získať nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva so splatnosťou ku koncu augusta 2019, pričom žalobca s jej ponukou nesúhlasil vzhľadom
nato, že nehnuteľnosti je možné získať za vyššiu cenu ako mu ponúkla žalovaná. Z dôvodu, že žalobca
nemal záujem zotrvať
v družobnom pomere so žalovanou navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo nariadením

predaja nehnuteľností.

2. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav: Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že
nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná na dve samostatné časti. Predal svoj dvojizbový byt za sumu 33.000
eur ako hodnotu za spoluvlastnícky podiel a túto sumu vyplatil žalovanej a za túto cenu získal polovicu
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, pričom navrhol mimosúdne riešenie, lebo ani jeden z nich

nemá finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, aby sa nehnuteľnosť predala tretej
osobeatátobyichobochvyplatila.Tiežmaleštenejaképeniazevhotovosti,ichvýškusivšaknepamätal.
Žalovaná na pojednávaní uviedla že žije so žalobcom v spoločnej domácnosti aj keď je to veľmi ťažké.
V roku 2013 podpísala kúpnopredajnú zmluvu, ktorou previedla polovicu nehnuteľnosti na žalobcu, v
tom čase bola zaľúbená, nevedela v tom čase odhadnúť, akú skutočnú cenu majú nehnuteľnosti, tiež

považovala za potrebné sa nejakým spôsobom revanšovať žalobcovi zato, že vložil finančné prostriedky
do rekonštrukcie domu asi
v hodnote 33.000 eur a tieto finančné prostriedky investoval do rodinného domu. V roku 2017 sa ich
vzťahynarušilizdôvodu,žežalobcavyhľadávalspoločnosťinýchžien,pretovroku2018začalirokovaťo
tom ako sa s touto nehnuteľnosťou vysporiadajú. Už v tom čase si žalobca hľadal cez realitné kancelárie

dvojizbový byt s tým, že sa odsťahuje, ale v realitných kanceláriách uvádzal, že si nehľadá byt pre seba,
ale pre syna. Začiatkom roku 2019 ochorela a musela ísť na operáciu, pričom žalobca tvrdil, že nie je
schopná ho vyplatiť a nie je schopná túto situáciu riešiť čo sa nezakladalo na pravde. Hneď po skončení
PN ako nastúpila do práce si zabezpečila finančné prostriedky. Banka ocenila jej podiel na 75.000 eur,
pričom

o hypotekárny úver žiadala v roku 2018. Žalovaná k výpovedi žalobcu uviedla, že žalobca jej nedal za
predaj podielu na nehnuteľnostiach žiadne peniaze, keď sa žalobca nasťahoval do domu asi dva roky
sa dom prerábal a zmluva bola podpísaná až po 5-ich rokoch čo v tom dome bývali. Na rekonštrukčných
prácach sa zúčastňoval jej otec, ktorý bol murár, pričom okná robila firma, dom zatepľovala firma, studňu
kopala firma, len plávajúcu podlahu robili svojpomocne. Žalobca jediné čo urobil, tak vymaľoval dom.

Čo sa týka predaja tretej osobe
stýmtoriešenímprišliobajaprávnizástupcovia,pretoprotitomunenamietala.Zástupcažalobcunavrhol,
aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania,
nariadi predaj nehnuteľností a výťažok rozdelí podľa podielov účastníkov konania a uplatnil si trovy
konania. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že vzhľadom nato, že došlo k zmene ceny nehnuteľnosti

predloženým znaleckým posudkom, nie je v možnostiach žalovanej v súčasnosti takúto sumu uhradiť a
nemá záujem o podiel žalobcu za takúto cenu, preto súhlasí s tým, aby bolo podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania zrušené a nariadený predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu s tým, že
výťažok
z predaja bude rozdelený podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Nesúhlasila s úhradou trov konania

žalobcovi a žiadala priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaná poukázala na celý priebeh
vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania, kedy žalovaná bola súčinná a
neustále pristupovala na zmenené požiadavky žalobcu, keď už listom zo dňa 18.03.2019 žalobca zaslal
návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde ohodnotil hodnotu spoluvlastníckeho podielu
na65.000eur,pričomžalovanádňa03.04.2019prijalajehoponukunaodkúpeniejehospoluvlastníckeho

podielu za ním určenú cenu, načo žalobca 08.04.2019 reagoval, že už nemá záujem, aby jej odpredal
spoluvlastnícky podiel a tiež nemá záujem odkúpiť podiel žalovanej a chce, aby sa nehnuteľnosť
odpredala za 150.000 eur a prípadne je ochotný jej odpredať svoj podiel za 75.000 eur. Žalovaná
11.04.2019 oznámila žalobcovi, že nesúhlasí s predajom nehnuteľnosti tretej osobe, že má záujem o
odkúpeniespoluvlastníckehopodielužalobcuzanímnavrhovanúcenu60.000eurnačožalobcauviedol,

že jej nemusí vysvetľovať dôvody zmeny jeho rozhodnutia predať žalovanej svoj podiel, že má právo svoj
názor zmeniť. Ďalej uviedol, že pre neho je jeho momentálna situácia neznesiteľná hlavne po psychickej
a zdravotnej stránke a pre neho bude najrýchlejším spôsobom vyriešenia situácie podanie žaloby na
súd, čo následne 16.04.2019 žalobca aj urobil. Žalovaná nedala žiaden dôvod na podanie žaloby na súd.Žalovaná aj vo vyjadrení k žalobe uviedla, že má záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalobcu a
odvolávala sa na skutočnosť, že súd nariaďuje predaj nehnuteľností až vtedy ak žiadny z účastníkov
nemá o nehnuteľnosť záujem. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch boli pojednávania odročované z

dôvodov na strane žalobcu. V októbri 2021 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť s čím žalovaná
nesúhlasila, pretože situácia medzi účastníkmi konania bola neudržateľná a bolo potrebné pristúpiť
k vyporiadaniu. Dňa 30.05.2022 navrhol žalobca žalovanej odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu
za cenu 65.000 eur a dňa 08.06.2022 žalovaná oznámila žalobcovi, že nesúhlasí s predajom svojho
podielu,žeonamuvyplatí65.000eurzajehospoluvlastníckypodiel.Popreverenímožnostifinancovania

žalovaná oznámila žalobcovi, že odkúpi jeho podiel za cenu 75.000 eur. Následne v septembri 2022
bolo ďalšie pojednávanie odročované na žiadosť žalobcu a na pojednávaní konanom dňa 24.11.2022
po vyše tri a pol roka od začiatku súdneho konania predložil žalobca znalecký posudok, v ktorom bola
nehnuteľnosť ocenená na 191.000 eur. Po pojednávaní žalovaná oznámila žalobcovi, že nemá záujem
o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu za túto sumu. Žalobca deklaroval záujem o odkúpenie jej
spoluvlastníckeho podielu za cenu

95.500 eur s čím žalovaná súhlasila. Následne prišiel s návrhom, že nehnuteľnosť odkúpi jeho dcéra, s
čím žalovaná opäť súhlasila a dala vypracovať kúpne zmluvy. K uvedenému predaju nedošlo a žalobca
prišiel s návrhom, že spoluvlastnícky podiel žalobcu odkúpi jeho dcéra
a ani tento návrh realizovaný nebol, pričom žalovaná nadobudla nehnuteľnosť spoločne so svojím
bývalým manželom, k tejto nehnuteľnosti mala citový vzťah a mala záujem si ju ponechať. Žalobcovi

odpredala polovicu podielu z dôvodu, že vložil finančné prostriedky do rekonštrukcie domu, ktoré on
získal z predaja bytu čo bolo v hodnote 33.000 eur. K dnešnému dňu nedošlo medzi účastníkmi konania
k dohode, pričom celé konanie trvá už 4 roky a je to výlučne z dôvodov na strane žalobcu a bolo by
absolútne v rozpore s dobrými mravmi pri takomto správaní žalobcu, aby sa obohatil o náhradu trov
konania, preto má zato, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a navrhla, aby bol žalobca zaviazaný

na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca v mimosúdnej komunikácii navrhoval odpredaj svojho
podielu na sumu 60.000 eur a neskôr 75.000 eur na ktorú ponuku žalovaná pristúpila s čím žalobca
nesúhlasil a až na pojednávaní konanom dňa 24.11.2022 predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX zo
dňa 11.11.2022 znalca G. H. I., ktorý ocenil nehnuteľnosť na 191.000 eur teda po 3 a pol roka od začiatku
konania vo veci samej.

3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom na žalobcom
predložený znalecký posudok v ktorom boli sporné nehnuteľnosti ocenené na 191.000 eur už ani jedna
zo strán neprejavila záujem o spornú nehnuteľnosť, ich prejavy boli jednoznačné a nesporné, preto súd
rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam v katastrálnom

území C., zapísaných na
LV č. XXXX Okresného úradu, odboru katastrálneho C., pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o
výmere 658 m2 - záhrada, pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere 157 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, rodinný dom súp. č. XXXX na parcele reg. "C" KN
č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1/2-ici a podielovom spoluvlastníctve žalovanej v

1/2-ici a v zmysle § 143 ods.1 Občianskeho zákonníka nariadil predaj nehnuteľností v katastrálnom
území C., zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu, odboru katastrálneho C., pozemok parcela reg.
"C" KN č. XXXX/X o výmere 658 m2
- záhrada, pozemok parcela reg. "C" KN č. XXXX/X o výmere 157 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, rodinný dom súp. č. XXXX na parcele reg. "C" KN č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve

žalobcu v 1/2-ici a podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1/2-ici za všeobecnú cenu s tým, že výťažok
z predaja sa rozdelí medzi účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Predmetom
vyporiadania je rodinný dom súp. č. XXXX s priľahlými pozemkami, ktorý nie je reálne deliteľný, pričom
táto skutočnosť nebola medzi stranami v konaní sporná, pričom preto súd pristúpil k ďalšiemu spôsobu
vyporiadania a to prihliadol na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Z listu vlastníctva č. XXXX pre

katastrálne územie C. súd zistil, že podiely žalobcu a žalovanej sú rovnaké a každý je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1/2-ca. Žalobca nemal záujem o nadobudnutie podielu do svojho vlastníctva
aj vzhľadom nato, že nemal finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalovanej a v tomto konaní
po preskúmaní jeho osobných a majetkových pomerov mu bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Žalovaná nedala podnet na toto konanie

z dôvodu, že deklarovala záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalobcu za kúpnu cenu 60.000 eur
aj neskôr za 75.000 eur, ale žalobca už žiadal 150.000 eur, preto k dohode nedošlo. V konaní vznikli
prieťahy v konaní na strane žalobcu, ktorý žiadal neustále pojednávania odročovať, pričom sám bol
žalobca, teda by mal mať záujem na tom, aby vec bol rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. Žalobcabol prvýkrát vypočutý v konaní až 16.06.2023 teda až po 4 rokoch a predložil znalecký posudok G. H. I.
č. XXX/XXXX zo dňa 11.11.2022 znalca G. H. I., ktorý ocenil nehnuteľnosť na 191.000 eur teda po 3 a
pol roka od začiatku konania vo veci samej, pričom žalovaná za cenu spoluvlastníckeho podielu 95.500

eur už o kúpu podielu žalobcu neprejavila záujem. Teda súd dospel k záveru, že za takúto cenu už
žiadna zo strán neprejavila o podiel druhého spoluvlastníka záujem, čím bol daný zákonom stanovený
dôvod v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka na zrušenie spoluvlastníctva a nariadenie predaja
nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov
konania.

4.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§257CSPtak,žesúdžalobcovináhradutrovkonanianepriznal
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl v správaní účastníkov konania a najmä v tom,
že žalovaná bola od začiatku súčinná a ponúkla žalovanému sumu 60.000 eur za jeho podiel ako
bolo uvedené v žalobe a tiež keď túto sumu neprijal súhlasila so sumou 75.000 eur za spoluvlastnícky
podiel, pričom žalobca po tejto ponuke už s vyplatením tejto sumy nesúhlasil s poukazom nato, že

realitná kancelária už ponúkala za podobnú nehnuteľnosť sumu 150.000 eur, pričom žalovaná mala
záujem byť vlastníčkou celej nehnuteľnosti lebo túto nehnuteľnosť nadobudla s bývalým manželom
výstavbou a následne po rozvode manželstva na základe Dohody o vyporiadaní BSM v roku 2007,
pričom nehnuteľnosť postavila spoločne s bývalým manželom, teda mala k nej citový vzťah a hodlala
si ju ponechať. Žalobca podiel nadobudol kúpou podielu v 1/2-ici od žalovanej v roku 2013 z dôvodu,

že investoval do nehnuteľnosti sumu 33.000 eur, ktorú získal z predaja svojho dvojizbového bytu,
pričom konanie žalobcu počas celého súdneho konania možno charakterizovať ako neústretové, na
jeho strane vznikali značné prieťahy v súdnom konaní, keď neustále žiadal o odročovanie pojednávaní
zo zdravotných dôvodov, hoci bol riadne právne zastúpený, pričom spor trval od 16.04.2019, teda
štyri roky. Žalovaná uviedla, že bola v tom čase do žalovaného zaľúbená, žila s ním v družobnom

vzťahu a je pravdou, že investoval sumu 33.000 eur do nehnuteľnosti, ale nie je pravdou, že jej uhradil
akúkoľvek kúpnu cenu za kúpu podielu v l/2-ici, preto sa mu potrebovala revanšovať, neuvedomila si
však jej skutočnú hodnotu a preto previedla spoluvlastnícky podiel v 1/2-ici na žalovaného. Od začiatku
konaniažalovanádeklarovalaponechaťsipodielžalobcuatvrdila,žebolaschopnážalobcuvyplatiťajza
výraznej finančnej pomoci príbuzných. Zlom v konaní nastal potom, čo žalovaný takmer po tri a pol roku

konania predložil znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti 191.000 eur, pričom polovicu z tejto sumy
95.500 eur už žalovaná nebola schopná vyplatiť, preto so žalobou súhlasila. Treba uviesť, že žalobca
od začiatku nemal finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalovanej a požiadal o oslobodenie od
súdnych poplatkov, teda od začiatku nemal schopnosť žalovanú vyplatiť z jej podielu, hoci táto má iný
citový vzťah k nehnuteľnosti ako žalovaný keď dom stavala za trvania manželstva so svojím bývalým

manželom, pričom žalobcovi v tomto konaní ide len o získanie čo najväčšieho prospechu z predaja
svojho podielu a predloženie znaleckého posudku po takejto dlhej dobe je voči žalovanej nespravodlivé,
pričom na začiatku konania bola cena podielu v inej trhovej hodnote ako po tri a pol roku trvania
súdneho sporu. Konanie žalobcu súd posudzuje ako účelové, keď po súhlase žalovanej s ponúkanou
sumou, túto ihneď zmenil z čoho vyplýva, že v skutočnosti mal záujem získať čo najvyššiu sumu za svoj

spoluvlastnícky podiel hoci ho nadobudol za tretinu jeho skutočnej trhovej ceny a žiadnu kúpnu cenu zaň
nezaplatil. Tiež žalobca využil ťaživú zdravotnú situáciu žalovanej, keď bola práceneschopná po operácii
a chcel od nej podiel na nehnuteľnosti vyplatiť a nepočkal kým sa zamestná a PN pominie čo je v rozpore
s dobrými mravmi, preto súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa na ktoré poukázal v konaní a pre
ktoré žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, proti výroku III. o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná, v ktorom
uviedla, že vzhľadom na znenie výroku III. rozsudku súd opomenul rozhodnúť o nároku žalovanej na
náhradu trov konania. Súd sa týmto výrokom zaoberá výlučne otázkou náhrady trov konania žalobcovi
zo strany žalovanej, opomína však, že predmetom tohto konania je spor o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, teda spor, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu. V danej veci síce podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva žalobca, avšak záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mala
aj žalovaná, ktorá sa snažila byť konštruktívna už pri mimosúdnych rokovaniach a keď tieto neviedli
k úspechu, snažila sa aj počas súdneho konania dospieť k dohode so žalobcom. Tu je tiež potrebné

poukázať na bod 12. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie poukazuje na pasívny prístup
žalobcu po podaní žaloby, keď sa opakovane nezúčastnil pojednávaní, až napokon dňa 28.10.2021,
t.j. po viac ako dva a pol roku trvania súdneho sporu, počas ktorých existovala prekážka litispendenciepre podanie žaloby zo strany žalovanej, uskutočnil späťvzatie žaloby. Nakoľko žalovaná mala záujem
na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podaniami zo dňa 02.11.2021 a 11.11.2021 vyjadrila

nesúhlas so späťvzatím a uviedla tiež dôvody, pre ktoré žiadala, aby súd pokračoval v konaní a rozhodol
vo veci samej. Inými slovami, aj napriek tomu, že žalovaná vystupuje
v tomto konaní procesne na žalovanej strane, mala evidentne väčší záujem a evidentne aj snahu či
už dohodnúť sa mimosúdne, ako aj doviesť toto súdne konanie do konečného usporiadania práv a
povinností strán sporu ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností. Výrok III. rozsudku, v zmysle

ktorého súd nerozhodol o nároku na náhradu trov všetkých strán sporu, nemá oporu v Civilnom
sporovom poriadku, nakoľko koncepcia tohto procesného kódexu v sporových veciach predpokladá,
že o náhrade trov konania strán súd rozhodne dokonca aj bez návrhu. Tiež je potrebné uviesť, že
odôvodnenie rozhodnutia v bode 12.
a skutkové zistenia súdu prvej inštancie nasvedčujú nie aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku,
ale skôr priamej aplikácií zásady zodpovednosti za zavinenie s tým výsledkom, že súd prvej inštancie

mal zaviazať žalobcu nahradiť trovy konania žalovanej. Žalovaná bola od začiatku súdneho konania
súčinná a chcela celú právnu vec vyriešiť mimosúdnou cestou. Deklarovala, že si chce podiel žalobcu
ponechať a vyplatiť mu potrebnú peňažnú čiastku, a to aj po nevyhnutnej finančnej pomoci zo strany
jej príbuzných. K nehnuteľnostiam mala citovú väzbu z dôvodu, že výstavbu nehnuteľností realizovala
spoločne s jej bývalým manželom,

a preto sa na celú záležitosť nepozerala iba z pohľadu ako docieliť čo možno najvyšší výťažok, ale
predovšetkým spravodlivo usporiadať pomery po ukončení vzťahu so žalobcom tak, aby tento po
vystúpení zo spoluvlastníckeho vzťahu skutočne neutrpel žiadnu ujmu
a dostal to, čo mu podľa práva patrí. Žalovaná pôvodne navrhovala spôsob urovnania sporu tým, že
ponúkla žalobcovi sumu 60.000 eur za jeho podiel, čo žalobca odmietol. Následne súhlasila aj so sumou

vo výške 75.000 eur za spoluvlastnícky podiel, s ktorou znova žalobca nesúhlasil s tým, že poukázal na
skutočnosť,žerealitnákanceláriamuponúklazapodobnúnehnuteľnosťoveľavyššiusumu,ato150.000
eur. Žalobca podiel získal kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalovanou v roku 2013 z toho dôvodu, že
uhradil náklady na čiastočnú rekonštrukciu nehnuteľností v sume 33.000 eur z jeho vlastných finančných
prostriedkov, ktoré získal z predaja svojho dvojizbového bytu. Išlo o zrejme neprimeraný revanš zo

strany žalovanej, no žalovaná v tom čase prechovávala citový vzťah k žalobcovi a neuvedomovala
si dôsledky svojho konania, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Počas celého súdneho konania vznikali
pomerne výrazné prieťahy z dôvodov na strane žalobcu. Kvôli jeho údajným zdravotným dôvodom
neustále žiadal, aby pojednávania boli súdom odročené, a to aj napriek tej skutočnosti, že bol riadne
právne zastúpený. Opakovane bolo na jeho žiadosť pojednávanie odročené veľmi krátko pred termínom

pojednávania. Tento súdny spor pritom trval už od roku 2019, teda viac ako 4 roky. Žalobca po takmer 3
a pol roku súdneho konania predložil súdu znalecký posudok, ktorým boli ohodnotené nehnuteľnosti na
sumu 191.000 eur. Žalovaná následne bola nútená vzdať sa možnosti výlučne vlastniť nehnuteľnosti,
pretože aktuálna finančná situácia jej už nedovolila vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 95.000 eur za
spoluvlastnícky podiel. Pre žalovanú to bolo nemysliteľné a zároveň sa cítila byť ukrivdená, nakoľko pred

začatím tohto súdneho konania uskutočňovala všetky kroky k tomu, aby sa súdnemu konaniu strany
sporu vyhli a zbytočne nezaťažovali súd. Žalovaná však až počas konania pred súdom pochopila, že
žalobcovým jediným cieľom je získať čo najvyššiu sumu za nehnuteľnosti, hoci ich žalobca nadobudol
od žalovanej za tretinu ich skutočnej trhovej hodnoty. A práve preto žalobca vyvíjal veľkú snahu, aby čo
na najdlhšiu dobu oddialil vyhlásenie meritórneho rozhodnutia súdu. Takéto správanie bolo na strane

žalobcu jasne špekulatívne a účelové. O špekulatívnosti konania žalobcu svedčí aj už vyššie zmienené
podanie, ktorým pristúpil k späťvzatiu žaloby, no s ktorým žalovaná vyjadrila nesúhlas. Treba tiež
poznamenať, že žalobca od začiatku zavádzal žalovanú s tým, že aj on by ju mohol vyplatiť a ponechať
si nehnuteľnosti, pritom nemal na úhradu podielu peňažné prostriedky
a dokonca bol súdom oslobodený aj od súdnych poplatkov. Na základe všetkých vyššie uvedených

skutočností má žalovaná za to, že žalobca nemal úprimnú snahu dohodnúť sa pred začatím
tohto súdneho konania mimosúdne so žalovanou. Žalobca po podaní žaloby účelovo predlžoval
súdne konanie s tým zámerom, aby získal čo možno najvyšší finančný obnos za predaj svojho
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, a to vzhľadom k skutočnosti, že poznal vývoj na realitnom
trhu a teda vedel, že predlžovanie súdneho sporu mu môže priniesť vyšší výťažok. Napriek množstvu

úkonov realizovaných zo strany právnych zástupcov, tak aj súdu v danej veci, bolo predovšetkým práve
správanie žalobcu príčinou, pre ktoré súd prvej inštancie musel vo veci samej rozhodnúť až poslednou
možnou zákonnou alternatívou, a to nariadením predaja nehnuteľností. Zo všetkých týchto okolností
má preto á za to, že bolo namieste pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť tak,že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Na základe všetkých
vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej
prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 CSP
vec v tomto výroku vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., odvolaním napadnutý nebol,
a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Je nutné konštatovať, že z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva tzv. judicium duplex. Konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo
spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac
na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov

a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je
vkonečnomdôsledkuvýlučnenasúde,ktorýjepritomviazanýzákonnýmporadímjednotlivýchspôsobov
vyporiadania. Zmienené špecifiká v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne nemôže byť nútený
zotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho sankcionovať za to, že

spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané, resp. za to, že bol na súde podaný príslušný návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takto začatie a vedenie konania pred súdom
nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý
sa formálne ocitol na strane žalovanej. Súčasne treba zohľadniť, že spoluvlastníci sami nemôžu plne
ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania. Za týchto okolností, kedy spoluvlastníci

dopredu nemôžu presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu a naopak každý z odlišných návrhov
spoluvlastníkovmôžemaťrozumnepresvedčivýzáklad,kedyvšetcispoluvlastnícimajúvkonanízhodne
procesné postavenie žalobcu aj žalovaných a kedy sa v konaní jedná o rovnom vlastníckom práve
všetkých účastníkov sa spravidla ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania bude
javiť, aby každý zo spoluvlastníkov sám niesol svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady

iného spoluvlastníka, ibaže by preto boli dané zvláštne dôvody a vzhľadom na okolnosti prípadu by boli
dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

13. Zásada úspechu v spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa premieta
v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, zásada ktorá sa uplatní tak,

že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. na
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Jetotakpreto,žestranavsporeneúspešnámohlasúdnemu
konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán sporu navrhuje

rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú stranu
vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu, pričom súd
vždy prihliadne na správanie strán sporu pred podaním žaloby a aj v priebehu konania, či bolo možné
predísť súdnemu konania, ako strany sporu navrhovali rozhodnúť v porovnanís výsledkom konania. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom
(t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide

o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý
bol naposledy urobený vo veci samej.

14. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257

CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011,
sp. zn. 7Cdo/129/2011).

15. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok
(§255CSP)azodpovednostizazavinenie(§256ods.1CSP)aumožňujevýnimočnenepriznaťnáhradu
trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tam,

kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k
nežiaducej tvrdosti. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak
povinná zaplatiť náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej
veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci.

Obyčajnú nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod,
k uplatneniu § 257 CSP. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné
prihliadnuť k pomerom oboch strán (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn.
4MCdo/4/2010).

16. Ako už bolo konštatované vyššie, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti sú v postavení žalobcu aj žalovaného (iudicium duplex),
aj keď návrh nepodali, nakoľko podaním žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
uplatnené aj právo žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Úspech v takejto veci
nie je možné vidieť len v tom, že súd vyhovie žalobe toho spoluvlastníka, ktorý žalobu podal ako prvý

a vo všeobecnosti nie je možné vychádzať zo zásady úspechu žalobcu v konaní bez prihliadnutia na
okolnosti konkrétneho prípadu. O priznaní náhrady trov konania medzi účastníkmi takéhoto konania
možno uvažovať vtedy, pokiaľ jeden z podielových spoluvlastníkov nedal žiadny dôvod na podanie
žalobyozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvanasúd,resp.pokiaľnavrholalebosúhlasil
so zákonným riešením vyporiadania podielového spoluvlastníctva a druhý podielový spoluvlastník s ním

nesúhlasil. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie takto nepostupoval, ale rozhodol o nároku na
náhradu trov konania podľa § 257 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľa,tedasúdprvejinštancieprirozhodnutíonáhradetrovkonanianepostupoval
správne a jeho rozhodnutie je predčasné a nepreskúmateľné, nakoľko neskúmal či v danom prípade boli
splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na celý priebeh konania, ako

aj na správanie obidvoch strán sporu. Súd prvej inštancie mal teda v zmysle vyššie uvedeného v prvom
rade ustáliť, či vzhľadom na okolnosti prípadu by boli dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 255
ods. 1 CSP (keďže z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tzv. judicium duplex) a až keby dospel k záveru, že sú dané dôvody na aplikáciu
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, určiť úspešnú stranu a až následne sa zaoberať či sú v prejednávanej

veci dôvody na použitie § 257 CSP.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť
vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd

prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
a jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, s tým že
vodôvodnenírozhodnutiadásúdprvejinštancieodpoveďnavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázky

súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).