Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202136
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4210202136.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: nesvojprávnej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, zastúpenej C. E., ustanoveným opatrovníkom a právnym zástupcom: JUDr. Ľudovít
Didi, advokát so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, G.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721

123, o zaplatenie 2.911,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 7C/228/2010-530 zo dňa 16. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 16. decembra 2022 č. k.

7C/228/2010-530 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 970,36 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.2.2010 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, a vo zvyšku uplatnený nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobkyne uviedol, že

predchádzajúca opatrovníčka žalovanej p. H. I., ktorá je jej biologickou matkou, bola vydatá 2x, prvýkrát
za neb. J. B. a mala aj druhého manžela K. I., ktorý zomrel a je pochovaný v obci C. D.. Menovaná tak
zastupovala záujmy svojej dcéry z prvého manželstva v procesnom postavení žalobkyne vedome na jej
škodu, keď v spolupráci so žalovaným si prihlásil pohľadávku do dedičstva po svojom nebohom bratovi
J. B. (dedičstvo po poručiteľovi J. B. nar. XXXX, ktorá zomrel X.X.XXXX, bolo prejednané pod spis. znač.
12D/159/2006,), o čom vystavil aj daňový doklad faktúru, kde sa uviedol ako dodávateľ - kamenárstvo

GITA F. B., aj ako odberateľ, že vyhotoví pomník pre nebohého J. B., zároveň uviedol aj cenu uvedeného
diela vyhotoveného pomníka v sume 87.700,-Sk, ako je zrejmé z „D“ konania po nebohom J. B., kde
uvedené doklady sú v origináli. Následne si túto svoju pohľadávku prihlásil do dedičstva po nebohom
bratovi J. B., kde mu to opatrovníčka H. D., L. I. v zápisnici o predbežnom šetrení sa vyjadrila k otázke
dedičstva, následne v osvedčení o dedičstve uznala pohľadávku, v konaní pred OS LV pri zastupovaní
záujmovžalobkyne,dcéryA.B.,rovnakoprischváleníprávnehoúkonunepoprela,uznalavýškuazáklad

pohľadávky prihlásenej do dedičstva zo strany žalovaného F. B., ktorý súhlas však, ako je zrejmé, nebol
založený na znalosti skutkových okolností a snahou o čestné zastupovanie záujmov svojej dcéry, ale bol
podmienený bezplatným vyhotovením náhrobného kameňa jej druhému manželovi, celá táto dohoda
žalovaného a H. I. stroskotala, keď menovaná bola odvolaná ako opatrovníčka žalobkyne.

3. Po zrušení rozhodnutia OS Komárno na pojednávaní dňa 18.11.2022 advokát žalobkyne uviedol, že

podľa neho k žiadnej ústnej dohode o uzatvorení zmluvy o dielo na vyhotovenie pomníka nedošlo medzi
žalovaným a jeho bratom a poukázal na nepoctivý zámer zo strany žalovaného. Zároveň poukázal nato, že po smrti jeho brata J. B. sa snažil rodinný dom získať pre seba, keďže ponúkol žalobkyni, že v tom
čase ju vyplatí finančnou hotovosťou 200.000,-Sk, a keď sa žalobkyňa pýtala na pohrebe svojho otca,
čo s osobnými vecami nachádzajúcimi sa v rodinnom dome jej otca, dostala od žalovaného odpoveď,

že tieto veci patria jemu, takisto tvrdila, že jej nebohý otec mal tam okrem hnuteľných vecí aj peňažnú
hotovosť, výšku ktorej uviesť nevedela, takisto aj zlato, a najmä stavebný materiál na výrobu náhrobných
kameňov. Ďalej dodal, že žalobkyňa, nemala finančné prostriedky na vystrojenie pohrebu svojho otca,
tak tieto jej „zabezpečil“ žalovaný. Rovnako poukázal na to, že na základe doterajšieho dokazovania, ale
ajvýsluchomH.I.,matkyžalobkyne,bolopreukázané,žežalovanýmalakokompenzáciunapohrebných

výdavkoch vyhotoviť pomník jej druhého manžela K. I., ktorý žalovaný napriek prísľubu, nevyhotovil.
Taktiež poprel existenciu žalovanej sumy 2.911,10 eura v roku 2006, keď sa prejednávalo dedičstvo
po otcovi žalobkyne. Aj keď žalovaný po 4 rokoch v r. 2010 vyhotovil pomník, týkalo sa to jeho rodičov,
kde na náhrobný kameň vygravíroval aj meno svojho neb. otca J. B., preto mal za to, že v žiadnom
prípade nemohlo dôjsť k platnému, konkludentnému uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalovaným a jeho
bratom, nieto medzi žalovaným a žalobkyňou. Žalovaný vyhotovil pomník až po 4 rokoch od prejednania

dedičstva po neb. J. B.. Napriek fiktívnej faktúre vystavenej žalovaným v dedičskom konaní, však v
dedičskom rozhodnutí nie je v pasívach uvedená suma 2.911,10 eura za vyhotovenie pomníka, preto
mal za to, že zo strany žalovaného išlo o vedomý a úmyselný podvod nezákonne sa obohatiť. Mal
za to, že pohľadávka veriteľa vo výške žalovanej sumy 2.911,10 eura v r. 2006, keď sa prejednávalo
dedičstvo po poručiteľovi J. B., nebola splatná, a preto podľa neho je žaloba pre nemorálne a ziskuchtivé

správanie žalovaného dôvodná a oprávnená. Advokát žalovaného poukázal na bod 18 odôvodnenia
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že žalobkyňa chcela od žalovaného
zhotovenie pomníka pre jej otca. V tomto smere poukázal na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 21.2.2012,
z ktorej vyplýva, že nikto nenamietal trojhrob. Zo ZP z dňa 7.3.2014 vyplýva, že nový opatrovník potvrdil
objednávku vyhotovenia náhrobného kameňa. Avšak za najdôležitejšie podľa neho je to, že žaloba nie

je dôvodná s poukazom na to, že dedičské rozhodnutie po otcovi žalobkyne má tvoriť prekážku veci
rozhodnutej - res iudicata, t. j. že v dedičskom rozhodnutí bolo rozhodnuté, že tam uvedená pohľadávka
žalovaného je právoplatne priznaná, a následne aj bola vymožená. Z uvedeného dôvodu nie je možné
požadovať tú istú sumu v tomto konaní. V ďalšom ešte ak žalobkyňa tvrdí, že jej predchádzajúca
opatrovníčka pochybila, že nekonala v jej záujme, pasívne legitimovanou by mala byť ona. Na záver k

bezdôvodnému obohateniu uviedol, že je úplne jedno, koľko osôb je v tom hrobe pochovaných, nakoľko
vyhotovenie náhrobného pomníka si objednala žalobkyňa, aj keď prostredníctvom svojej opatrovníčky,
a celý pomník tvorí jej vlastníctvo, nakoľko žalovaným bol pomník len vyhotovený a preto navrhol žalobu
zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný počas konania uviedol, že v minulosti sa zaviazal, že druhému manželovi opatrovníka H. I.
(prvý manžel bol jeho brat, J. B.) vyhotoví náhrobný kameň a keď ho vyhotoví, vtedy celá vec sa vybaví
tak, že táto žaloba sa zoberie späť. Žiadal žalobu zamietnuť, predložil čiernobielu fotografiu, z ktorej je
zrejmé, že došlo oproti čiernobielej fotografii, ktorá sa nachádza v súdnom spise OS LV 16Er/47/2009,
k vyhotoveniu nového diela náhrobného kameňa a to z prírodného kameňa, t. j. pôvodné elementy sa

nemohli použiť, kde sú pochovaní neb. J. B. a manželka A. B., t. j. rodičia žalovaného a neb. brata
J. B.,, ktorý je rovnako pochovaný v uvedenom hrobe. Žalovaný mal jediného brata, t. č. už nebohého
J. B., ďalších súrodencov nemali. Ďalej samotný žalovaný uviedol, že suma 87.700,-Sk, po prepočte v
sume 2.911,10 eura, vlastne predstavuje cenu tohto dvojhrobu, naviac je tam nápis jeho brata, s ktorým
v minulosti spolu podnikali. Žalovaný tiež dodal, že o tejto veci sa s neb. M. G. rozprával v súvislosti

prejednaním dedičstva po jeho bratovi, v tom smere, že ako by sa mohol dostať k týmto peniazom,
ktoré dal do obnovenia uvedeného náhrobného kameňa, s uvedeným mu mala veľmi nezištne a ochotne
pomôcť H. I. za cenu, že jej druhému manželovi vyhotoví náhrobný kameň.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 631, § 633 ods. 2, § 644, § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pričom z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, že právny predchodca žalobkyne
t. č. nebohý J. B. sa mal dohodnúť so svojim bratom F. B. v procesnom postavení žalovaného v tomto
konaní, že zhotoví dielo, a to náhrobný kameň pre svojich rodičov. Medzičasom jeho brat J. B. nar.
XXXX zomrel v r. 2006 (po poručiteľovi J. B. bolo prejednané pod sp. zn. 12D/159/2006). Za života J.
B., jediného brata žalovaného, nedošlo k zhotoveniu diela, o podmienkach zhotovenia diela je vysoko

pravdepodobné, hraničiace s istotou, že si súrodenci medzi sebou nevyhotovili písomnú zmluvu.

6. V dedičskom konaní po J. B., ktoré konanie bolo ukončené rozhodnutím Okresného súdu Komárno
uznesením o prejednaní dedičstva sp. zn. 12D/159/2006 zo dňa 21.10.2008, právoplatným dňa13.12.2008, malo počas konania dôjsť k uznaniu záväzku zo strany matky žalobkyne H. I., že nebohý J.
B. podľa listiny tzv. „Dlžobného úpisu“ spísaného v Kolárove dňa 16.1.2004 si mal požičať od žalovaného
130.000,- Sk a túto sumu aj vrátiť, pričom táto suma sa dostala do pasív dedičstva z dôvodu uznania

opatrovníčky žalobkyne, a to H. I..

7. Zo spisu Okresného súdu Levice č. k. 8P/306/2006, mal preukázané, že došlo k schváleniu právneho
úkonu opatrovníčky H. I., L. D. za nesvojprávnu A. N., L. B., nar. XXXX, a to uzavretie dedičskej dohody
po poručiteľovi (otcovi) J. B., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, ktorým rozhodnutím dedička v procesnom

postavení žalobkyne v tomto konaní sa zaviazala uhradiť dlžoby svojho otca ako aj z titulu pohrebného
a za vyhotovenie pomníka celkom sumu 235.460,- Sk po prepočte v sume 7.815,84 eura, ktorá suma
tvorila predmet exekúcie. Žalobkyňa uvedenú pohľadávku nevedela uhradiť, preto žalovaný v tomto
konaní vymohol v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade t. č. nebohého M. O. D. v
exekúcii pod sp. zn. EX 38/2009 túto pohľadávku v sume 7.845,55 eura, spolu s trovami exekúcie v sume
9.864,80 eura.

8. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C/228/2010 H. I. dosvedčila,
že žalovaný sa dohodol za života na vyhotovení zmluvy o dielo, a to náhrobného kameňa za dohodnutú
cenu 87.700,-Sk svojim vlastným rodičom. Ustanovená opatrovníčka v tom čase nesvojprávnej
žalobkyne A. B. uznala tento dlh či už z pôžičky, resp. za náhrobný kameň ako aj tzv. pohrebné

celkom v sume 235.460,- Sk. Táto suma sa po ppl. uznes v konaní 12D 159/06, bola predložená
na schválenie právneho úkonu o uznaní dlhu OS LV, ako na to poukázal aj KS Nitra vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí pod č. k. 12Co/39/2019-464 v bode 17, že opätovne sa súd prvej inštancie
nemôže zaoberať relevantnosťou uznania dlhu. Súd mal preukázané, že dlžná suma bola v exekúcii
žalovanému vymožená, kde možno mať za to, že okrem pohrebných nákladov v sume asi 2300,-Sk,

ktorá bolo dôvodne vymožená.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyni priznal sumu 970,36 eura s úrokom z omeškania odo dňa
doručenia výzvy M. I. na vrátenie sumy na tom základe, že priznaná suma predstavuje 1/3 uplatneného
nároku z jednostranne určenej ceny diela, keďže v hrobovom mieste boli pochovaní pôvodne rodičia

žalovanéhoajehobrat,následneposmrtijehobratatamboliuloženéajjehotelesnépozostatky.Súdmal
za to, že vyhotoveným dielom, ktoré bolo dokončené, aj keď s odstupom času, v r. 2010, bol vyhotovený
náhrobný kameň nad hrobovým miestom telesných pozostatkov 3 osôb - oboch rodičov žalovaného a
brata žalovaného, otca žalobkyne. Podľa súdu prvej inštancie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak
by celú sumu za vyhotovené dielo mala znášať žalobkyňa ako právna nástupkyňa po svojom otcovi,

a to nielen za svojho nebohého otca, starých rodičov v celosti a žalovaný by sa na týchto nákladoch
za vyhotovené dielo, náhrobný kameň pre svojich rodičov, nemal zúčastňovať žiadnou sumou. Preto
uvedené náklady, ktoré si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní, pomerne rozdelil. Uplatnený finančný
nárok v sume 2.911,10 eura, ktorý mal predstavovať celkovú dohodnutú cenu za vyhotovenie diela,
nebola v konaní spochybnená. Zostatok nároku v rozsahu 2/3 podľa súdu by mala znášať žalobkyňa ako

právna nástupkyňa po svojom otcovi, ktorý rovnako ako žalovaný, nakoľko boli len dvaja súrodenci, bol
povinný uhradiť ďalšiu 1/3 a zostatok v rozsahu 1/3 a podľa súdu by rovnako mala znášať žalobkyňa s
poukazom na skutočnosť, že v tomto hrobovom mieste sú uložené telesné pozostatky aj jej otca neb. J.
B., nar. XXXX, zomr. XXXX, uvedené 2/3 predstavujú finančný objem 2 x 970,36 eura = 1.940,72 eura, a
po navýšení tejto sumy o podiel žalovaného v sume 970,36 eura to predstavuje celkovú žalovanú sumu

2.911,10 eura (970,36+1940,72=2911,10 eura). Vzhľadom k tomu dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žaloba bola čiastočne dôvodne podaná v objeme 1/3 celkovo uplatnenej sumy.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 257 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa si
uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.911,10 eura s príslušenstvom, úspešná bola v časti 970,36 eura.

Strany sporu boli zhodne zastúpené advokátmi, a preto strany sporu si uplatnili nárok na náhradu trov
konania. Podľa súdu prvej inštancie za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia vrátane
účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP a preto na základe uvedených
skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa § 257 CSP.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný vo vyhovujúcej časti a v tejto časti žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že pre nedostatok dôvodov
napadnutého rozsudku nie je možné zistiť ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s jeho procesnou
obranou. Je nesporné, že sporný náhrobný pomník sa nachádza na mieste, kde spočívajú telá jehorodičov a súčasne starých rodičov žalobkyne a jej otec, jeho brat. Pred osadením sporného náhrobného
pomníka sa tam nachádzal pôvodný náhrobný pomník. Nebyť požiadavky otca žalobkyne, ako aj
samotnej žalobkyne na vyhotovenie nového pomníka, pôvodný pomník by tam bol doteraz. Nakoľko

si nový pomník objednala žalobkyňa so svojím nebohým otcom, tvorí v celosti jej vlastnícke právo.
Z tohto dôvodu on nemá právny dôvod sa na ňom podieľať. Počet tiel nebohých nachádzajúcich sa
pod pomníkom je právne bezvýznamnou skutočnosťou, ako aj rodinné väzby strán sporu ku nebohým.
Náhrobný pomník je dielom, vecou v právnom zmysle slova. Ak by sa on mal podieľať 1/3 na financovaní
pomníka, tak to znamená, že podiel 1/3 pomníka tvorí jeho vlastníctvo. Nebola v konaní preukázaná

dohoda strán sporu o vlastníckom či spoluvlastníckom práve k náhrobnému pomníku. Žalovaný ďalej
uviedol, že súd prvej inštancie pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku ponechal mimo svojej
vyhodnocovacej pozornosti aj jeho obranu spočívajúcu v tvrdení, že dedičské rozhodnutie po nebohom
otcovi žalobkyne je v časti povinnosti povinnej zaplatiť mu sumu v ňom uvedenú exekučným titulom
a zároveň vecou rozhodnutou, t. j. res iudicata. Z dedičského rozhodnutia 12D/159/2006 vyplýva, že
si uplatnil pohľadávku spolu v sume 235.460,- Sk, aj za vyhotovenie pomníka, teda uvedená suma

pozostáva aj zo sumy 87.700 eur. Predmetnú sumu má teda judikovanú, prisúdenú súdom právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím, uvedená suma bola v exekučnom konaní v jeho prospech aj vymožená.
Nie je preto možné tú istú sumu žiadať od neho späť. Záverom žalovaný uviedol, že žalobkyňa v konaní
tvrdila, že jej matka ako jej predchádzajúca opatrovníčka uznaním jeho pohľadávky v dedičskom konaní
jej mala spôsobiť žalovanú škodu. Potom je otázne prečo žalobkyňa žaluje jeho a nie svoju matku. Zo

skutkových tvrdení žalobkyne nevyplýva jeho pasívna legitimácia v konaní.

12. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa proti všetkým výrokom rozsudku, žiadala
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietala zmätočnosť a nepreskúmateľnosť

rozsudku pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedla, že v žiadnom prípade nebola uzatvorená
zmluva o dielo konkludentne medzi ňou, resp. jej právnym predchodcom a žalovaným, pretože v tom
čase jej ustanovená opatrovníčka H. I. konala v rozpore s jej záujmami ako dcéry, keď v dedičskom
konaní po poručiteľovi neb. J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX vedenom na OS Komárno pod
č. k. 12D/159/2006 uznala v celom rozsahu pohľadávku žalovaného za vyhotovenie pomníka vo výške

2.911,10 eura (87.000,-Sk) v celom rozsahu s povinnosťou jej úhrady do 31.12.2008. Zrejme tak konala
preto, lebo neovláda slovenský jazyk, je maďarskej národnosti a v konaní o dedičstve nemala tlmočníka.
Ďalej uviedla, že tvrdenie H. I. o tom, že žalovaný sa dohodol za života J. B. na vyhotovení náhrobného
pomníka neobstojí, pretože menovaná sa od rozvodu v roku 1976 vôbec so svojím bývalým manželom
J. B. ako aj so žalovaným nestýkala. V čase prejednania dedičstva po poručiteľovi J. B. v roku 2006

pohľadávka žalovaného neexistovala, keďže pomník nebol v tom čase vyhotovený. Žalovaný vystavil
fiktívnufaktúruzodňa17.04.2006,ktorousinavyšesámsebefakturovalvyhotoveniepomníka.Tvrdenie,
že žalovaný sa s neb. J. B. dohodli na zhotovení pomníka žalovaný žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal. Žalobkyňa nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o dielo konkludentným spôsobom. Neobstojí podľa nej ani konvalidácia právneho

úkonu – zhotovenie náhrobného pomníka pre jej starých rodičov, ktorý žalovaný urobil dodatočne
s odstupom niekoľkých rokov. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal s jej námietkou ohľadne
existencie dlhu založeného jeho uznaním zo strany jej matky. Podľa jej názoru neformálne uznanie
dlhu ako to urobila jej matka H. I. ústne do zápisnice pred notárkou nemá za následok vznik právnej
domnienky podľa § 558 OZ. Žalobkyňa záverom uviedla, že by súhlasila aj s priznaním 2/3 žalovanej

sumy, ale to by musel mať žalovaný charakter.

13. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že zmluva o dielo uzavretá ústne
medzi ním na jeho nebohým bratom bola potvrdená aj žalobkyňou. Pôvodne ustanovená opatrovníčka
žalobkyne H. I. nekonala v rozpore so záujmami žalobkyne, keď uznala jeho pohľadávku v dedičskom

konaní. On zakúpil stavebný materiál na výstavbu náhrobného kameňa ešte za života jeho brata a spolu
so svojou prácou si dôvodne uplatnil pohľadávku v dedičskom konaní. Náhrobný pomník vyhotovil po
smrti brata a až po uhradení sumy zaň v exekučnom konaní vedenom voči žalobkyni. Pohľadávka v čase
dedičského konania existovala, pretože s bratom sa dohodli na vyhotovení pomníka až po uhradení
ceny za dielo. V danom prípade sa nejedná o konvalidáciu právneho úkonu zhotovenia pomníka, ale

o jeho vyhotovenie v zmysle dohody najprv s nebohým bratom a následne so žalobkyňou. Na jeho
strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože náhrobný pomník postavil pre svojich rodičov a pre
nebohého brata.14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie žalobkyne i žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod
na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné podľa

§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu
zmätočnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému
postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy.

15. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

16.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie opätovne
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie napriek ustanoveniu §
390 CSP. Cieľom § 390 CSP je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Krajskému súdu sa v
konaní o druhom odvolaní ukladá povinnosť rozhodnúť vec, ak rozhodnutie okresného súdu bolo už raz

krajským súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.
ÚS 570/2023 uviedol, že pokiaľ krajský súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil
rozsudok okresného súdu, takýto postup môže byť ústavne súladný. Krajský súd však musí splniť dve
podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ §
390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému

súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci
horším riešením. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky.19. Pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý priestor
na neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no
predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu. Veď ľahko si možno

predstaviť taký prístup okresného súdu, ktorý aj napriek jasnému príkazu krajského súdu svoje druhé
rozhodnutie odôvodní obdobne nedbalo, ako tomu bolo v spore sťažovateľa.

20. Súd prvej inštancie v danej veci chaoticky a zmätočne rekapituloval vyjadrenia sporových strán,
svedkov, obsah listín, avšak nevyporiadal sa so všetkými skutkovými okolnosťami, keďže úplne

opomenul dôležitú skutočnosť, podstatnú pre posúdenie predmetnej veci. Tou skutočnosťou je to, že
cena za zhotovenie pomníka bola žalovanému priznaná v dedičskom rozhodnutí po poručiteľovi J. B.,
keďžeopatrovníčkadedičky–žalobkynevtomtokonaní,uznaladlhporučiteľavočižalovanémuavmene
žalobkyne uzatvorila dedičskú dohodu, ktorá bola schválená súdom. V zmysle dedičskej dohody sa
žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému dlh za vyhotovenie pomníka. Na základe právoplatného a
vykonateľného dedičského rozhodnutia sp. zn. 12D/159/2006 bola pohľadávka žalovaného vymožená

v exekučnom konaní sp. zn. EX 38/2009. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec
nevyporiadal napriek tomu, že ich v odôvodnení rozsudku konštatoval.
21. Krajskému súdu tak chýbal základný predpoklad v podobe jasného podkladu pre rozhodnutie
o odvolaní. Súd prvej inštancie sa dopustil takého nedostatku, ktorý vykazuje znaky odopretia
spravodlivosti. Okresný súd tak postavil krajský súd do situácie, v ktorej by krajský súd ako prvý a

posledný riešil vyššie uvedené skutočnosti, a tak sa vlastne ocitol v postavení súdu prvej inštancie.
Civilný sporový poriadok stranám konania priznáva to, aby o spore bolo v jeho skutkových a právnych
otázkach rozhodnuté vo dvoch inštanciách tak, aby bola zabezpečená kvalita rozhodnutia, ktorá
zodpovedá ústavným právam strán na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

22. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v ďalšom
konaní vyporiada so skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa dedičského a exekučného konania, opätovne
vo veci rozhodne a svoje nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V rámci trov konania
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).