Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622201570
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1622201570.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, E., zast. F. G. H., advokátka, Záhorácka 15/B, Malacky, proti žalovanému
1/: F. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, K., žalovanej 2/: G. L. I., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, K.,
obaja žalovaní zast. Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Pribinova 20, Bratislava, IČO:
40 491 300, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v katastrálnom území E., v obci E., v okrese G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresným
úradom G., katastrálnym odborom, a to:

- pozemok parcely registra ,,I.“ s parcelným číslom XXXX/XX, druh: orná pôda, s celkovou výmerou
XXX m2,
- pozemok parcely registra ,,I.“ s parcelným číslom XXXX/XXX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, s
celkovou výmerou XXX m2,
- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX,
druh stavby: rodinný dom a vyporiadava ho tak, že nariaďuje predaj týchto nehnuteľností, s tým, že
výťažokzichpredajabuderozdelenýmedzižalobkyňuažalovanýchpodľaveľkostiichspoluvlastníckych

podielov, t.j. žalobkyni vo výške 1, žalovanému 1/ vo výške 1 a žalovanej 2/ vo výške 1.

II. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese G., obci E., k.ú. E., ktoré
sú zapísané na LV č. XXXX takto:
Pozemky – parcely registra „I.“, p. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2, p. č. XXXX/XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavby - rodinný dom, súp. č. XXX na pozemku

p.č. XXXX/XXX. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k pozemkom titulom kúpnej zmluvy H./
XX. Spoluvlastnícky podiel bol zapísaný na základe kolaudačného rozhodnutia M./X-XX. Žalovaní
nadobudli spoluvlastnícke podiely, každý z nich vo veľkosti 1 po svojom otcovi F. I., zomretý 24.11.2021
a sú zapísaní na základe uznesenia OS MA sp. zn. 13D/528/2021. S F. I., otcom žalovaných, žila
žalobkyňa v spoločnej domácnosti od r. 1996 do r. 2007. V júni 2007 začali ešte neskolaudovaný dom
spoločne užívať a spolužitie ukončili v decembri 2007. Kúpu pozemku financovali každý z vlastných
úspor a stavbu postavili bez úveru, z úspor a priebežných príjmov – v tom čase obaja pracovali.

V čase spolužitia sa s otcom deti nekontaktovali, syn vôbec a dcéra len veľmi málo. Žalobkyňa ešte
pred smrťou právneho predchodcu žalovaných opustila spoločnú domácnosť vedenú v označených
nehnuteľnostiach, ale k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nepristúpili. Žalobkyňa
predložila žalovaným návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný 1/ navýzvu nereagoval a žalovaná 2/ neprevzala listovú zásielku v odbernej lehote. Žalované nemá záujme
nehnuteľnosti užívať. Sama užíva byt v E. a toto bývanie je pre ňu dostačujúce. Podľa dostupných
realitných ponúk hodnota nehnuteľností je 250.000 Eur, hodnota podielu žalobkyne je 125.000 Eur. Vec

nie je reálne deliteľná, žalobkyňa nemá o ňu záujem. Predpokladá, že by mohli mať o nehnuteľnosť
záujem žalovaní. Žiadala teda aby súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nehnuteľnosti
prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/ s tým, že títo budú povinní zaplatiť
žalobkyni primeranú náhradu každý po 62.500 Eur.

2. Podaním doručeným súdu dňa 27.12.2022 sa vyjadrila žalovaná 2/, ktorá uviedla, že žaloba bola
žalobkyňoupodanápredčasne.Žalobkyňanepreukázalasplneniepodmienkynapodaniežaloby,ato,že
medzispoluvlastníkminedošlokdohode.Žalovaná2/ďalejpovažuježalobuvrozporesdobrýmimravmi.
Hodnota sporných nehnuteľností (250.000 Eur) je v konaní nepreukázaná. Žalobkyňou požadovaná
náhrada nezodpovedná zákonnej požiadavke primeranosti. Práve primeranosť ceny, ktorú žalobkyňa
požaduje robí žalobu rozpornú s dobrými mravmi. Žalovaná 2/ uviedla, že od nebohého otca vie, že

žalobkyňa na sporné nehnuteľnosti nikdy nevynaložila žiadne vlastné finančné prostriedky. Nevznikli jej
žiadne náklady s nadobudnutím, dokončením a starostlivosťou o nehnuteľnosti. Všetky náklady výlučne
znášal nebohý otec žalovanej 2/. PO tom, čo žalobkyňa odišla so spoločnej domácnosti v decembri
roku 2007, sa žalobkyňa vôbec nezaujímala, žiadnym spôsobom neprispievala na ich zveľaďovanie.
Žalobkyňa pri odchode z nehnuteľnosti nenavrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

robí tak až po 15 rokoch a navyše za situácie, kedy je jej bývalý partner nebohý. Žalovaná 2/ je ochotná
zaplatiť žalobkyňu polovicu žalobkyňou preukázaných ňou vynaložených nákladov na nadobudnutie,
údržbu a inú starostlivosť o nehnuteľnosť. Žalovaná 2/ teda žiadala žalobu zamietnuť, alebo zrušiť
podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tak, že nehnuteľnosti prikáže do vlastníctva žalovanému 1/
a žalovanej 2/ s tým, že budú povinní zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu zodpovedajúcu polovici

žalobkyňou preukázaných ňou vynaložených nákladov na nadobudnutie, údržbu a inú starostlivosť
o nehnuteľnosť.

3. Podaním doručeným súdu dňa 02.06.2023 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že predložila
žalovaným. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ponúkla im svoj

spoluvlastnícky podiel na predaj. Cenu navrhla určiť znaleckým posudkom. Žalovaní na ponuku
nereagovali. Tvrdenie o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi je právne irelevantné. Práve žalovaní
boli tí, ktorí s otcom udržiavali len sporadický kontakt, nenavštevovali ho, neprejavili o neho záujem.
Cena, ktorú požaduje žalobkyňa je cena obvyklá v danom mieste a čase. Tvrdenia, že žalobkyňa
nevynaložila na sporné nehnuteľnosti zo svojho majetku žiadne prostriedky a všetky náklady znášal

len otec žalovaných sú nepravdivé a nepreukázané. Potvrdzujú, že žalovaní neboli so svojim otcom
v žiadnom kontakte, pretože inak by rozhodujúce skutočnosti o vzniku podielového spoluvlastníctva
medzi žalobkyňou a otcom žalovaných poznali. Žalobkyňa a otec žalovaných udržiavali známosť
od roku 1996, kedy ešte otec žalovaných býval s bývalou manželkou. Po odchode do výsluhového
dôchodku sa otec žalovaných nasťahoval k žalobkyni do jej 2 izbového bytu v E.. Rozhodnutie o vzniku

podielového spoluvlastníctva bola dlhodobým a uváženým procesom. Kúpu pozemkov a rozostavanej
stavby financovali žalobkyňa a právny predchodca žalovaných tak, že každý z nich z vlastných
prostriedkov podieľal sumou 500.000 Sk. Kúpna cena bola zaplatená v hotovosti v deň podpisu
zmluvy, t.j. 30.06.2006. Obaja nadobúdatelia disponovali vlastnými zdrojmi, obaja boli rozvedení, časť
finančných prostriedkov nadobudli titulom vyporiadania BSM z predchádzajúcich vzťahov, žalobkyňa

mala aj ďalšie vlastné prostriedky. Žalobkyňa bola vlastníčkou 2 izbového bytu v E., ktorý krátko
po nadobudnutí spoločnej nehnuteľnosti predala za sumu 1.100.000 Sk Časť týchto prostriedkov
bola použitá na dofinancovanie stavby, aby už v júni 2007 mohli ísť bývať do spoločného domu.
Nadobúdateľka bytu súhlasila, že byt môžu naďalej užívať. Spolužitie podielových spoluvlastníkov
skončilo v decembri 2007. I po tejto dobe právny predchodca žalovaných prejavoval o žalobkyňu

záujem, dokonca jej v r. 2008 predložil žiadosť o uzavretie manželstva. PO odchode zo spoločnej
domácnosti zostal naďalej užívať nehnuteľnosť právny predchodca žalovaných. Bol to on, ktorý mal
záujme na vyporiadaní spoluvlastníctva, nikdy však tak neurobil. Postoj žalobkyne nemôže byť na
ťarchu, nebolo jej povinnosťou pristúpiť k vyporiadaniu. Otec žalovaných až do svojej smrti nehnuteľnosť
užíval sám, žalovaná nikdy od neho nepožadovala náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu.

Návrh na poskytnutie náhrady vo výške preukázaných nákladov považuje žalobkyňa za bezpredmetný.
Je nepochybné, že dohodou účastníkov vzniklo podielové spoluvlastníctvo, je preukázané, že žalobkyňa
sarovnýmdielom,podieľalanavznikupodielovéhospoluvlastníctva.Akékoľvekiné(ajvzájomnénároky)
oboch strán sporu nie je možné už uplatňovať.4. Podaním doručeným súdu dňa 22.06.2023 sa vyjadrila žalovaná 2/. ktorá uviedla, že žalobkyňa svoje
tvrdenie o obvyklosti ceny ničím nepreukázala. Žalovaná 2/ toto tvrdenie preto popiera. Pojem primeraná

náhrada je širší pojem oko obvyklá cena. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, či niekedy
vynaložila na nehnuteľnosti vlastné finančné prostriedky. Žalovaná ďalej zotrvala na svojej argumentácii
pričom uviedla, že je ochotná so žalobkyňou rokovať o primeranej náhrade vo výške 30.000 Eur.

5. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2023 sa vyjadrila znova žalovaná 2/, ktorá predložila súdu

znalecký posudok č. 78/2009 zo dňa 22.06.2009, ktorý žalovaná 2/ objavila vo veciach po nebohom
otcovi. Znalecký posudok bol vyhotovený keď otec žalovaných bral z banky úver za účelom financovania
dostavby domu a úpravy nehnuteľností – pozemkov. Znalecký posudok bol vyhotovený rok a pol po tom,
čo žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Ku dňu 22.06.2009 bola hodnota nehnuteľnosti 134.000
Eur. Žalovaná 2/ je presvedčená, že je výsostne nespravodlivé, vychádzať pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníka medzi žalobkyňou a žalovanými len z veľkosti ich podielov zapísaných

v katastri nehnuteľností a zo súčasnej hodnoty nehnuteľnosti.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.12.2023, na ktorom žalobkyňa uviedla, že disponuje
znaleckým posudkom, na ktorého financovaní sa podieľali obe strany sporu, ktorý ocenil predmetnú
nehnuteľnosť na sumu 290.000 Eur. Právny zástupca žalovanej 2/ uviedol, že navrhuje vec rozhodnúť

zmierom tak, že sa žalovaní budú podieľať na vyplatení žalobkyne vo výške 80.000 – 90.000 Eur
s tým, že im žalobkyňa poskytne lehotu aspoň 6 mesiacov na vyplatenie tejto sumy. Právny zástupkyňa
žalobkyňa s týmto návrhom nesúhlasila a uviedla, že najrozumnejšie by bolo, keby sa vedeli strany
dohodnúť na spoločnom predaji nehnuteľnosti. Navrhla súdu pojednávanie odročiť, aby strán mohli
rokovať o tejto alternatíve, pretože z momentálnej situácie je zrejmé, že žalobkyňa o nehnuteľnosť nemá

záujem a žalovaní zrejme nedisponujú finančnými prostriedkami na jej vyplatenie.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.03.2024, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne
uviedla, že sa zo strany žalovaných sa nepodarilo dospieť k dohode o spoločnom predaji danej
nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalovaní trvajú na svojich doterajších

vyjadreniach a súhlasia s tým, aby došlo k predaju nehnuteľnosti zo strany súdu. Právny zástupkyňa
žalobkyne uviedla, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, žalobkyňa nemá záujem si
nehnuteľnosť ponechať, nemá finančné prostriedky na vyplatenie protistrany, aj keď s postupom predaja
nehnuteľnosti zo strany súdu nesúhlasia, pretože ho považuje za nevýhodný, nebude zrejme iná
možnosť.

8. Právom záverečnej reči žalovaní uviedli, že sa pridržiavajú svojich predchádzajúcich vyjadrení.
Žalovaní nemajú v záujme so žalobkyňou uzavrieť zmier zo strany súdu ani mimosúdnu dohodu.
Žalovaní preto súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sporových strán
spôsobom predaja predmetnej nehnuteľnosti zo strany súdu, čo žalovaní považujú za najvhodnejšie

riešenie.

9. Právom záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sa žalobkyňa snažila o zmierne
vyriešenie veci, žiadala sumu nižšiu ako nakoniec vyplynula zo znaleckého posudku. Žalobkyňa je
v dôchodkovom veku, a preto nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.

Súhlasí teda s tým, aby bolo podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadané tak, že súd nariadi
predaj nehnuteľnosti. Výťažok z predaja žiada rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, a to
tak, že žalobkyni 1 a každému zo žalovaných 1. Veľkosť podielov evidovaných v katastri nehnuteľnosti
nebola zo strany žalovaných spochybnená. Žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania,
pretože v dôsledku správania žalovaných muselo byť toto konanie iniciované.

10. Právom záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že do nehnuteľnosti prístup nemá, od novembra 2023
nemá kľúče. Žalovaní prestali uhrádzať plyn, vodu a elektriku. Platila to 5 mesiacov sama, čo sa z jej
dôchodku nedá. Plánuje to k 30.03.2024 dať odpojiť. Nevie, ako sa s nehnuteľnosťou hospodári.

11. Súd vykonal dokazovanie týmito dôkazmi: výpis z LV č. XXXX, výpis z katastrálnej mapy, návrh,
doručenka, obálka, zmluva o prevodu vlastníctva bytu, kúpna zmluva, obálky, návrh, znalecký posudok
č. 78/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:12. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. súd zistil, že nehnuteľnosť: pozemky parcela registra „I.“ parc. č.
XXXX/XX o výmere XXX m2, druh: orná pôda, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh: zastavaná
plocha a nádvorie, stavba: rodinný dom, postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX sú v podielovom

spoluvlastníctve žalobkyne o veľkosti podielu 1, žalovaného 1/ o veľkosti podielu 1 a žalovanej 2/
o veľkosti podielu 1 z celku.

13. Z návrhu zo dňa 21.06.2022 súd zistil, že žalobkyňa navrhla žalovaným zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Podľa doručenky návrh žalovaný 1/ prevzal dňa 06.08.2022, od žalovanej

2/ sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

14. Zo Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.04.2007 súd zistil, že žalobkyňa predala dvojizbový
byt v E. kupujúcej za kúpnu cenu 1.100.000 Sk.

15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2006 súd zistil, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaných kúpili

od kupujúcich pozemok parc. č. XXXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2 s rozostavaným rodinným
domom za kúpnu cenu 1.000.000 Sk.

16.Zoznaleckéhoposudkuč.78/2009zodňa22.06.2009súdzistil,žepredmetnénehnuteľnostisvstave
rozostavaného rodinného domu boli ohodnotené na sumu 149.000 Eur (všeobecné hodnota).

17. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

18. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

19. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetné
nehnuteľnosti – pozemky a rodinný dom zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E., ku ktorým sa zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňa domáha, sú v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne o veľkosti podielu 1/2 a žalovaných 1/ a 2/, každý o veľkosti podielu 1. Podľa priloženého
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.06.2022 súd zistil, že
žalobkyňa pred podaním žaloby kontaktovala žalovaných za účelom dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Podľa žalobkyne žalovaní na jej návrh nereagovali. Dohodu teda nebolo
možné uzavrieť.

22. Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej
vôli zotrvávali vo spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre
ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak netvrdia a nepreukazujú
žalovaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a

vyporiadanie spoluvlastníctva, je na mieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Žalovaná 2/ najskôr
namietala, že nie je splnená podmienka oprávnenia na podanie takejto žaloby, nakoľko návrh,
ktorý žalobkyňa predložila žalovaným neobsahoval konkrétny návrh primeranej ceny za ustupujúci
spoluvlastnícky podiel. S uvedeným sa súd nestotožnil. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/303/2021 jasne vyplýva, že pokus o dohodu sa môže uskutočniť aj počas súdneho konania, t.j.

pred rozhodnutím súdu. Podstatná je tá skutočnosť, že k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi ku
dňu rozhodnutia súdu nedošlo. Čo v danej veci naplnené bolo. Súd tak neprihliadol na argumentáciu
žalovanej 2/, že žaloba podaná žalobkyňou je predčasná. V danej veci boli ku dňu rozhodnutia súdusplnené podmienky na zrušenie predmetného podielového spoluvlastníctva súdom, nakoľko medzi
podielovými spoluvlastníkmi k dohode nedošlo.

23. Na základe toho súd rozhodol tak, že predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

24. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
V prejednávanej veci žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, pričom tieto tvrdenia
žalovaní nepopreli. Súd mal tak za to, že reálne rozdelenie predmetnej veci nie je možné, pretože reálna
deľba predmetnej nehnuteľnosti podľa veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov strán sporu nie
je ani technicky možná a ani nie je v súlade s účelnosťou využitia veci.

25. Zo zistení, že reálna deľba predmetnej veci nie je možná, súd pristúpil k skúmaniu podmienok na
vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním celej veci niektorému zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa uviedla,
že je v dôchodkovom veku, má zabezpečené bývanie v 2 - izbovom byte v Rohožníku a nemá ani
finančné prostriedky na vyplatenie žalovaných. Nemá teda záujem o to, aby jej nehnuteľnosť bola

prikázaná do výlučného vlastníctva. Žalovaná 2/ najskôr uviedla, že ak súd návrh žalobkyne nezamietne,
žiada, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, avšak
za primeranú náhradu spočívajúcu v preukázateľne vynaložených nákladov žalobkyne na predmetnú
nehnuteľnosť. Počas konania žalovaní najskôr prejavili ochotu prevziať nehnuteľnosť za primeranú
náhradu 70.000 Eur – 80.000 Eur. Napokon uviedli, že o nehnuteľnosť nemajú záujem a súhlasia

s tým, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že nariadi predaj spoločnej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na uvedený postoj žalovaných prezentovaný ku dňu rozhodovania súdu, mal súd za to, že
žiadna zo strán sporu o prikázanie veci do ich vlastníctva nemá záujem. Keďže súd nemôže prikázať
vec do vlastníctva niekomu, kto nemá o ňu záujem, nebolo možné v danej veci vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že vec prikáže do vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov.

26. Posledným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj veci
a rozdelenie výťažku, pričom nehnuteľnosť zostáva až do jej predaja v spoluvlastníctve.
Predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa rozhodnutia súdu, ktoré je najspravodlivejším
rozhodnutím vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom, pretože z výťažku predaja dostane každý

z podielových spoluvlastníkov hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu. Podmienkou na nariadenie
predaja a rozdelenie výťažku veci pri zrušení a spoluvlastníctva súdom podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka je, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Predpokladom toho, že
„žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce“ je naplnený, ak jeden alebo viacerí spoluvlastníci síce
prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní zostávajúcemu spoluvlastníkovi

vyplatiť primeranú náhradu. Takýto postup zabezpečuje, že každý zo spoluvlastníkov dostane majetkové
hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku získaného predajom veci a naopak, bráni tomu, že
spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade insolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa
stal výhradným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a to nie vždy úspešne. V prípade
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností, kým nedôjde

k predaju nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Predaj nehnuteľností sa môže uskutočniť
iba spôsobom podľa § 134a nasl. Exekučného poriadku. Výťažok z dražobného predaja nehnuteľnosti
vyplatí exekútor bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov.

27. Keďže teda v danej veci reálne rozdelenie spoločnej veci nebolo možné a takisto nebolo možné

prikázať vec niektorému so spoluvlastníkov za primeranú náhradu, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
a vyporiadal ho tak, že nariadil predaj spoločnej veci v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Výťažok z predaja spoločnej nehnuteľnosti súd rozdelil medzi strany sporu podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov evidovaných v katastri nehnuteľnosti v súlade so znením ust. § 142 ods. 1

Občianskeho zákonníka a s poukazom na to, že výšku spoluvlastníckych podielov žiadna zo strán sporu
nerozporovala.

29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
konaním iudicium duplex, t.j. nemá víťaza ani porazeného. Vzhľadom na povahu konania teda nejde

o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako tak
platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto ani nemôže
byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Strany môžu súdu uviesť svoj návrh, ale
ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý
rozhoduje na základe vlastnej úvahy. Preto procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v

konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Žalobkyňa v žalobe žiadala,
aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti prikáže do
podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Žalovaní najskôr s prikázaním veci súhlasili,
avšak nedospeli k dohode o výške primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalobkyne.
Pred rozhodnutím súdu však strany sporu zhodne súhlasili so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva

nariadením predaja nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu na mieste, aby si každá
strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie za takejto situácie k aplikácie § 255 ods. 2 CSP. Z
uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.

Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).