Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124308137
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124308137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu CROSS
CONSULT s.r.o., so sídlom Ľubovnianska 6, 851 07 Bratislava, IČO: 45 505 870, zast. Advokátska
kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122 proti
žalovanému Babičkin dvor, a.s., so sídlom J. Kráľa 2661, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 45 538 557, zast.
JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821 o zaplatenie
20.565,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 66Cb/148/2024-141 zo dňa 21. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Cb/148/2024-141 zo dňa 21. januára 2025 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 13,00 % ročne zo sumy 12.000,00 Eur od 7.7.2023 do 25.7.2023, 13,00 %
ročne zo sumy 10.000,00 Eur od 26.7.2023 do 24.10.2023, 13,00 % ročne zo sumy 5.000,00 Eur od
25. 10. 2023 do 25.11.2024, 13,00 % ročne zo sumy 12.000,00 Eur od 7. 7. 2023 do 25.7.2023, 13,00

% ročne zo sumy 10.000,00 Eur od 26. 7. 2023 do 25.11.2024, 13,25 % ročne zo sumy 1.800,00 Eur
od 15. 9. 2023 do 25.11.2024, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 12.000,00 Eur od 7. 7.
2023 do 25.7.2023, zo sumy 10.000,00 Eur od 26. 7. 2023 do 24.10.2023, zo sumy 5.000,00 Eur od 25.
10. 2023 do 25.11.2024, zo sumy 12.000,00 Eur od 7. 7. 2023 do 25.7.2023, zo sumy 10.000,00 Eur
od 26. 7. 2023 do 25.11.2024, zo sumy 1.800,00 Eur od 15. 9. 2023 do 25.11.2024, paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Vo výroku II. vo zvyšnej časti konanie zastavil a vo výroku III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 16.800,- Eur, ktorú žalovaný dňa 25.11.2024 žalobcovi uhradil
a v ktorej časti žalobca vzal svoju žalobu späť. V tejto časti preto okresný súd vo výroku II. napadnutého
rozhodnutia konanie zastavil. Okrem istiny 16.800,- Eur sa žalovaný domáhal od žalobcu aj zaplatenia
úrokuzomeškaniaazmluvnejpokuty,vktorejčastiokresnýsúdžalobevyhovelvovýrokuI.napadnutého

rozsudku.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že pôvodný
veriteľ žalovaného, a to postupca obchodná spoločnosť 2Friends s. r. o., IČO: 46 132 635 (ďalej aj„postupca“) uzavrel so žalovaným dňa 24.05.2022 Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bola dohoda
o tom, že postupca poskytne žalovanému poradenské služby pre projekt s názvom Rekonštrukcia/
výstavba klietkových systémov chovu nosníc Gallus gallus na alternatívne systémy chovu s primeraným

zaťažením na plochu a produkcia BIO vajec - projekt I., s registračným číslom 041BB520656 v rámci
výzvy č. 52/PRV/2022 (ďalej aj „Mandátna zmluva I.“ alebo „Projekt I.). Projekt bol postupcom v mene
žalovaného podaný na Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej aj „PPA“) dňa 24.06.2022 a po jeho
schválení podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) Mandátnej zmluvy I. vystavil postupca dňa 22.06.2023
žalovanému faktúru č. 230100013 na sumu 12.000,- Eur s DPH so splatnosťou 06.07.2023. Faktúra bola

doručená žalovanému mailom dňa 22.06.2023, z ktorej žalovaný uhradil čiastočne sumu 2.000,- Eur dňa
25.07.2023, 5.000,- Eur dňa 24.10.2023 a ku dňu podania žaloby bola neuhradená suma 5.000,- Eur. Po
podaní žaloby dňa 25.11.2024 uhradil žalovaný žalobcovi aj zostávajúcu časť istiny vo výške 5.000,- Eur.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že postupca uzavrel so žalovaným dňa 24.05.2022 Mandátnu zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytnutie poradenských služieb postupcom pre žalovaného pre vypracovanie projektu

s názvom Rekonštrukcia/výstavba klietkových systémov chovu nosníc Gallus gallus na alternatívne
systémy chovu s primeraným zaťažením na plochu a produkciu BIO vajec - projekt II., s registračným č.
041BB520658 v rámci výzvy č. 52/PRV/2022 (ďalej aj „Mandátna zmluva II.“ alebo „Projekt II.). Projekt
postupca v mene žalovaného podal na PPA dňa 29.06.2022 a po jeho schválení podľa článku IV. bod
4.3 písm. b) Mandátnej zmluvy II. vystavil dňa 22.06.2023 žalovanému faktúru č. 230100014 na sumu

12.000,- Eur so splatnosťou 06.07.2023. Faktúra bola doručená žalovanému e-mailom dňa 22.06.2023.
Žalovaný uhradil z uvedenej faktúry čiastku 2.000,- Eur dňa 25.10.2023, pričom ku dňu podania žaloby
bola neuhradená suma 10.000,- Eur, ktorú žalovaný uhradil následne po podaní žaloby dňa 25.11.2024.

5. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 25.08.2023 ďalšiu Mandátnu zmluvu, predmetom

ktorej bola dohoda o tom, že postupca poskytne žalovanému poradenské služby pre projekt s názvom:
Rekonštrukcia chovov nosníc na alternatívne systémy chovu s primeraným zaťažením na plochu a
produkcia BIO vajec Projekt III., v rámci výzvy č. 65/PRV/2022 (ďalej aj „Mandátna zmluva III.“ alebo
„Projekt III.). Žalovaný uviedol, že projekt bolo potrebné podať na PPA do 31.08.2023. Projekt bol
postupcom pripravený, avšak žalovaný dňa 29.08.2023 telefonicky oznámil odstúpenie od podania

projektu. Postupca a žalovaný, v mene ktorého konal p. A., sa dohodli, že odmena bude účtovaná v
jednejpolovici,t.j.1.800,-EursDPH,pričomnáslednep.A.zažalovanéhozaslalpostupcovielektronickú
správu, v ktorej oznámil, že s takouto dohodou súhlasí aj konateľ žalovaného p. B.. Na základe takejto
dohody vystavil postupca žalovanému dňa 31.08.2023 faktúru č. 230100018 na sumu 1.800,- Eur s DPH
so splatnosťou 14.09.2023, ktorá bola doručená e-mailom žalovanému dňa 31.08.2023 a z ktorej ku

dňu podania žaloby žalovaný neuhradil žiadnu sumu a túto uhradil až po podaní žaloby dňa 25.11.2024
v celej výške 1.800,- Eur. Ku dňu 25.11.2024 preto žalovaný uhradil žalobcovi celú pôvodne uplatnenú
istinu v súdnom konaní vo výške 16.800,- Eur. V každej mandátnej zmluve uzavretej medzi postupcom
a žalovaným bola v článku VI. bod 6.3 dohodnutá zmluvná pokuta v prípade nesplnenia úhrady faktúry
v lehote splatnosti vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Žalobca uviedol,

že dňa 12.02.2024 uzavrel postupca so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky
č. 012024, predmetom ktorej bola pohľadávka vo výške 16.800,- Eur s príslušenstvom, pričom túto
pohľadávku si žalobca uplatnil voči žalovanému v súdnom konaní.

6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky uvedené skutočnosti tvrdené

žalobcom pri uplatnení nároku boli nesporné a žalovaný ich nepoprel.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v konaní uplatnil námietku res
iudicata vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/141/2023-89 zo dňa
22.04.2024. Tvrdil, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti tvrdenej žalobcom, ktorá

by ho oprávňovala na uplatnenie zmluvnej pokuty. Faktúru č. 230100026 označil za neoprávnene
vystavenú, pretože došlo k zmareniu projektu zastrešeného mandátnou zmluvou. Namietal aj zmluvnú
pokutu vo faktúre č. 230100027. Namietal nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, uplatnil
námietku premlčania nároku žalobcu a poukázal na to, že zmluvná pokuta podlieha moderačnému
právu zo strany súdu. V súvislosti so zmarením projektu uviedol, že služba, ktorá mala byť poskytnutá,

nebola poskytnutá v súlade so zmluvnými podmienkami, pričom žalovaný splnil všetky podmienky
Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Bol to postupca, ktorý si nesplnil svoje povinnosti, keďže
pri svojej činnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neinformoval žalovaného o povinnostipredloženia rozhodných podkladov a zamlčal podstatné skutočnosti týkajúce sa listín požadovaných
orgánmi štátnej správy.

8. Po vyhodnotení skutkového stavu na základe nesporného tvrdenia žalobcu o uzavretí mandátnych
zmlúv, o vystavení faktúr a ich postupných úhrad a o postúpení pohľadávky, okresný súd na základe
čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 16.800,- Eur a vo zvyšnej časti
uplatneného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu sa podľa okresného súdu riadi Obchodným zákonníkom.
Žalovaný uplatnenú istinu uhradil pred začatím konania a časť v jeho priebehu, čím podľa okresného
súdu žalovaný nárok žalobcu de facto uznal. Dohodnutá odplata bola splatná v lehotách uvedených vo
faktúrach, pričom v týchto lehotách uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi
vznikol nárok na úroky z omeškania. Keďže nemal preukázanú dohodu o výške úrokov z omeškania,
okresný súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka

(ďalej aj „ObZ“) v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObchodnéhozákonníka(ďalejaj„Nariadenievlády“).Okresnýsúdkonštatoval,žekprvému
dňu omeškania, t.j. ku dňu 07.07.2023 pri faktúrach č. 230100013 a č. 230100014 bola základná úroková
sadzba ECB vo výške 4 % a preto priznal z týchto faktúr úrok z omeškania 13 % ročne, tak ako si ich
žalobca uplatnil, s prihliadnutím na čiastočné úhrady zo strany žalovaného. K prvému dňu omeškania

pri faktúre č. 230100018, t.j. k 15.09.2023, bola základná úroková sadzba ECB vo výške 4,25 % a preto
bol z tejto faktúry, s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného, priznaný okresným súdom úrok z
omeškania vo výške 13,25 % ročne, tak ako ho žalobca uplatnil.

10. Okresný súd uviedol, že pre prípad porušenia povinnosti zaplatiť faktúru v lehote splatnosti si strany

dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. V takejto
výške okresný súd žalobcovi aj priznal ním požadovanú zmluvnú pokutu, ktorú považoval za obvyklú, nie
neprimerane vysokú a preto nepristúpil k jej zníženiu pri aplikácii moderačného práva podľa § 301 ObZ.

11. Okresný súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády.

12. Neprihliadol na žalovaným uplatnenú námietku rozsúdenej veci, keďže v konaní sp. zn.
68Cb/141/2023 nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Neprihliadol ani na námietku premlčania,
pretože uplatnený nárok na zmluvné pokuty a úroky z omeškania začal vznikať až v roku 2023 a do

uplatnenia nároku na súde ku dňu 22.05.2024 premlčacia doba 4 roky podľa § 397 ObZ neuplynula. Za
neúčinné považoval námietky žalovaného o tom, že neeviduje porušenie povinnosti, ktorá by žalobcu
oprávňovala k uplatneniu zmluvnej povinnosti a tiež námietku neevidovania doručenia oznámenia o
postúpení pohľadávky, keďže nešlo o popretie skutkových tvrdení žalobcu. Okresný súd posúdil za
irelevantnú aj argumentáciu žalovaného v súvislosti s faktúrami č. 230100026 a č. 230100027, keďže

predmet sporu sa týchto faktúr netýkal. Keďže žalobca bol úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

13.Protiuvedenémurozhodnutiupodalvčasvcelomrozsahuodvolaniežalovanýzdôvodovpodľa§365
ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne.

14. Podľa žalovaného nedošlo k platnému postúpeniu akéhokoľvek nároku z postupcu na žalobcu.
Zmluvná pokuta, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nemohla vzniknúť, keďže samotný postupca
nemal nárok ani na odmenu, ani na žiadnu sankciu, keďže postupca si nesplnil svoje povinnosti

odborného poradcu a koordinátora. Podľa žalovaného postupca priviedol žalobcu do stavu, v ktorom
sa pohyboval medzi neuskutočniteľnými požiadavkami rôznych orgánov, a to na jednej strane PPA a
na druhej strane Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ako aj Veterinárnej inšpekcie.
Postupca žalovaného dostatočne neinformoval o existencii takéhoto konfliktného stavu a nesplnil
si povinnosť konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnym

skutočným porušeniam a preto nevznikol dôvod ani na vyvodenie sankcie.

15. Žalovaný v odvolaní namietal, že zmluvná pokuta v tvrdenej podobe je neprimerane vysoká, v
rozpore so zásadou rovnosti zmluvných strán. Namietal, aby bol žalovaný postihnutý vysokou sankciouza situáciu, ktorú nespôsobil a ktorá bola vyvolaná nekvalitným výkonom mandátu. Neúspech projektu
vyplýval z toho, že postupca nerozpoznal ako zladiť požiadavky PPA s procesom posudzovania vplyvov
na životné prostredie. Nerealizovanie projektu nie je preto zapríčinené žalovaným, ale nedostatkom

riadnej súčinnosti zo strany postupcu.

16. Žalovaný zdôrazňoval, že akýkoľvek nárok, ktorý by si mohol postupca nárokovať, čo však
žalovaný spochybňuje, nemožno platne postúpiť na žalobcu, ak takýto nárok nikdy nevznikol. Základnou
podmienkou postúpenia pohľadávky je jej existencia a spôsobilosť byť predmetom postúpenia. Keďže

žiaden platný nárok nevznikol, nebolo možné ho previesť. Žiadne reálne právo neexistovalo, čím
žalovaný namietal postavenie žalobcu ako nového veriteľa. Podľa žalovaného nemôže byť platne
postúpené niečo, čo nie je spôsobilé byť predmetom pohľadávky. Navyše je absurdné, ak došlo k
porušeniu povinnosti zo strany postupcu a k zmareniu celého účelu spolupráce, domáhať sa aj
zaplatenia sankčných platieb. Príčina zmarenia projektu je vo vnútornej rozpornosti dvoch okruhov
podmienok, ktoré nepomohol nikto žalovanému zosúladiť. Podľa žalovaného, zmluvná pokuta nemôže

byť zo strany žalobcu uplatnená, ak samotný postupca nemal žiaden nárok a nemohla ho platne získať
tretia osoba, teda žalobca. Tvrdil, že sa vôbec nezakladá aktívna legitimácia žalobcu a celý nárok od
začiatku bol neopodstatnený. Sporná dohoda o zmluvnej pokute podľa žalovaného nielenže nebola
aktivovaná na základe jeho zavinenia, ale jej výška a spôsob výpočtu je taký neprimeraný, že narúša
rovnováhu medzi stranami a takéto jednostranné sankcie sú v rozpore so základnou zásadu rovnosti

a spravodlivosti v záväzkovo-právnych vzťahoch. Pokiaľ súd tieto skutočnosti nereflektoval, vzniklo
rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so skutkovým stavom ani s právnymi predpismi.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.11.2024 v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa žalobcu v odvolaní žalovaný len

mechanicky odcitoval zákonné ustanovenia bez toho, aby argumentoval konkrétne pochybenia a doložil
dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Pokiaľ žalovaný napádal platnosť postúpenia pohľadávky z postupcu
na žalobcu, zmluva o postúpení bola podľa žalobcu uzavretá platne a k jej uzavretiu nie je potrebný
súhlas dlžníka, námietka žalovaného je preto irelevantná. Existenciu pohľadávky žalobca preukázal
predloženými dokladmi v súdnom konaní. Žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti oproti

tým, ktoré tvrdil už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, na ktoré žalobca reagoval vo svojom
podaní zo dňa 21.08.2024 a s ktorými sa súd vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

18. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nebol zo strany postupcu upovedomený o všetkých
zákonných a administratívnych podmienkach pre úspešné schválenie projektu. Postupca vo fáze

prípravy aktívne komunikoval so žalovaným a upozorňoval ho opakovane, ktoré dokumenty, povolenia,
potvrdenia je potrebné priložiť k žiadosti o nenávratný finančný prostriedok, resp. následne k rozhodnutiu
o schválení žiadosti, o čom svedčia mailové správy zo dňa 04.05.2022, 08.05.2022 a 18.06.2022.
Žalovaný mal posúdiť, či vie vydokladovať alebo získať od určených inštitúcií potrebné doklady. Bolo
práve povinnosťou žalovaného v prípravnej fáze projektu informovať postupcu, že určité požadované

doklady nie je schopný predložiť. Postupca sa nezaviazal žalovanému, že projekt bude na 100 %
úspešný, pričom je na žalovanom, aby spĺňal všetky podmienky a predložil požadované doklady pre
PPA. Podaná žiadosť bola zo strany PPA schválená (vydané rozhodnutie), čím vznikol postupcovi
podľa mandátnej zmluvy nárok na odmenu vo vzťahu ku projektu I. a II. podľa faktúry č. 230100013
a č. 230100014. Pripravená žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pre projekt III. nebola podaná

na základe výslovnej žiadosti žalovaného. Na základe vzájomnej dohody však medzi postupcom a
žalovaným bola dohodnutá odmena 1.800,- Eur, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 230100018.
Žalovaný pritom zostatok týchto troch neuhradených faktúr vo výške 16.800,- Eur dňa 25.11.2024
uhradil, čím tieto sumy uznal. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil žalobcom
uplatnený nárok.

19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.05.2025. Poukázal na to, že v odvolaní
explicitne uviedol jednotlivé dôvody, a to nedostatok odbornej činnosti postupcu, existenciu rozporu
medzi legislatívnymi a administratívnymi podmienkami, absenciu kvalifikovaného poradenstva zo strany
postupcu,nesplnenieinformačnejpovinnostivkritickejfázeprojektu.Vovzťahukpostúpeniupohľadávky

opätovne zdôraznil absenciu samotného nároku, ktorý pokiaľ neexistuje, nie je čo postúpiť. Opätovne
poukázal na protichodné požiadavky viacerých orgánov rozhodujúcich o žiadosti na poskytnutie
nenávratného finančného príspevku. Takýto kolízny stav nebol spôsobený žalovaným, ale objektívnou
prekážkou, ktorú mal postupca včas identifikovať a riešiť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uhradením sumy16.800,- Eur došlo k uznaniu dlhu, je tento záver neopodstatnený, keďže išlo o úhradu za služby, ktoré
žalovaný považoval za aspoň čiastočne realizované, teda výlučne vo vzťahu k fakticky vykonaných
činnostiam a nie ako potvrdenie právnej bezchybnosti alebo výslovné uznanie zmluvnej pokuty. Zmluvná

pokuta a úroky z omeškania sú samostatné nároky, ktoré musia byť samostatne preukázané.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani

dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 16.800,- Eur s príslušným úrokom z omeškania od splatnosti
jednotlivo vystavených faktúr s prihliadnutím na dátumy a výšku čiastočných úhrad, ako aj zmluvnej

pokuty dohodnutej percentuálnou sadzbou odo dňa splatnosti postupcom vystavených faktúr až do
zaplatenia.Vpriebehukonaniažalobcavzalsvojužalobuozaplatenieistiny16.800,-Eurspäť,vzhľadom
na jej úhradu po podaní žaloby dňa 25.11.2024. Predmetom konania ostal uplatnený úrok z omeškania
v zákonom určenej výške odo dňa splatnosti jednotlivo vystavených faktúr s prihliadnutím na čiastočné
úhrady vykonané zo strany žalovaného a nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá percentuálnou

sadzbu za každý deň omeškania vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) odo dňa splatnosti jednotlivo
vystavených faktúr s prihliadnutím na dátum ich úhrady.

22. Žalobca odôvodnil svoj nárok vo vzťahu k istine tým, že sa jedná o neuhradenú časť dohodnutej
odmeny na základe troch mandátnych zmlúv uzavretých medzi postupcom a žalovaným. Podľa tvrdenia

žalobcu následne došlo k postúpeniu tejto pohľadávky dňa 12.02.2024 z postupcu na žalobcu, pričom
žalovanému bolo doručené oznámenie o postúpení. Pri Mandátnej zmluve I. a II. na projekt I. a II. boli
vystavené faktúry č. 230100013 a č. 230100014 dvakrát po 12.000,- Eur so splatnosťou 06.07.2023 na
základe splnenia dohodnutých podmienok podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) Mandátnej zmluvy I. a II,
pretože došlo k podaniu žiadostí a k vydaniu rozhodnutia o ich schválení, pričom na túto okolnosť bola

viazaná druhá časť odmeny podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) Mandátnych zmlúv I. a II. Pri Mandátnej
zmluve III. na projekt III. mala byť podaná žiadosť dňa 31.08.2023, avšak na žiadosť žalovaného bolo
odstúpené od podania tejto žiadosti. Na základe odsúhlasenia medzi postupcom a žalovaným bola
vyúčtovaná prvá časť tejto odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. a) Mandátnej zmluvy III. vo výške
jednej polovice zo sumy 3,000,- Eur bez DPH, t.j. vo výške 1.500,- Eur bez DPH, s DPH vo výške 1.800,-

Eur, faktúrou č. 230100018 so splatnosťou dňa 14.09.2023. Faktúra č. 230100013 vystavená na sumu
12.000,- Eur bola postupne uhrádzaná žalovaným tak, že dňa 25.07.2023 bola uhradená suma 2.000,-
Eur, dňa 24.10.2023 suma 5.000,- Eur a po podaní žaloby dňa 25.11.2024 suma 5.000,- Eur. Faktúra
č. 230100014 vystavená na 12.000,- Eur bola uhrádzaná žalovaným postupne, a to dňa 25.07.2023
bola uhradená suma 2.000,- Eur a po podaní žaloby dňa 25.11.2024 zvyšných 10.000,- Eur. Faktúra č.

230100018 vystavená na 1.800,- Eur so splatnosťou dňa 14.09.2023 bola uhradená žalovaným v celej
výške 1.800,- Eur po podaní žaloby dňa 25.11.2024.

23. Po späťvzatí žaloby v časti istiny 16.800,- Eur predmetom konania ostali úroky z omeškania a
percentuálnym spôsobom dohodnutá zmluvná pokuta podľa článku VI. bod 6.3 uvedených mandátnych

zmlúv vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s úhradou po splatnosti vyššie uvedených faktúr.
Žalobcom požadované úroky z omeškania ako aj zmluvná pokuta zohľadňovali dátum splatnosti
vystavených faktúr a dátum a výšku čiastočných úhrad vykonaných žalovaným na uvedené faktúry.

24. Podľa § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) neprimerane vysokú

zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to
až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú
s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky
zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

25. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.26. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodnéhozákonníka(ďalejaj„Nariadenievlády“)namiestoúrokovzomeškaniapodľasadzbyurčenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

28. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za
dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie vo veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané
dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

29. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe po čiastočnom späťvzatí istiny v celom rozsahu vyhovel.
V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady, ktorých dôsledkom by bolo nesprávne
rozhodnutie vo veci, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre

rozhodnutie vo veci a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené náležitosti na
odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie neporušil vo vzťahu k žalovanému právo na spravodlivý proces. Odvolací súd sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na
dôvody podaného odvolania odvolací súd dodáva nasledovné.

30. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako
obchodnoprávny podliehajúci úprave Obchodného zákonníka, ktorý vznikol medzi postupcom a
žalovaným na základe troch mandátnych zmlúv týkajúcich sa poradenských služieb, na ktoré sa zaviazal
postupca v prospech žalovaného vo vzťahu k projektu I., II. a III.. Okresný súd správne konštatoval, že

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky boli nároky z týchto zmlúv postúpené z postupcu v prospech
žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2024.

31. Vo vzťahu k Mandátnym zmluvám I. a II. uzavretých dňa 24.05.2022 na projekt I. a II. okresný súd
správne uviedol, že odmena mandatára, t.j. postupcu, bola uplatnená podľa článku IV. bod 4.3 písm.

b) mandátnych zmlúv. Jedná sa teda o nárok mandatára na druhú časť odmeny, ktorá bola viazaná
na schválenie žiadosti o nenávratný finančný prostriedok vo výške 1 % z nenávratného finančného
prostriedku. Okresný súd považoval za nesporné, že pri obidvoch uvedených zmluvách boli postupcom
podané žiadosti a došlo aj k ich schváleniu zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

32. Vo vzťahu k Mandátnej zmluve III. uzavretej medzi žalovaným a postupcom dňa 25.08.2023 okresný
súd správne poukázal na nespornú dohodu o výške odmeny za vypracovanie projektu III., ktorý na
výslovný pokyn žalovaného podaný nebol, pričom došlo k dohode medzi postupcom a žalovaným o
vyúčtovaní sumy 1.800,- Eur za jeho vypracovanie. Z predložených listinných dokladov nachádzajúcich
sa v spise a z elektronickej komunikácie vyplýva, že sa jedná o nárok na prvú časť odmeny podľa

článku IV. bod 3 písm. a) Mandátnej zmluvy III. uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 25.8.2023
dohodnutej vo výške 3.000,- Eur bez DPH, ktorá mala byť uhradená do 14 dní od predloženia žiadosti o
nenávratný finančný príspevok. Jedna polovica z takto určenej prvej časti odmeny predstavuje 1.500,-
Eur bez DPH, s DPH 1.800,- Eur, pričom došlo k odsúhlaseniu medzi postupcom a žalovaným na takúto
čiastočnú úhradu za vykonané práce v súvislosti s podaním žiadosti o nenávratný finančný prostriedok

podľa Mandátnej zmluvy III.. Okresný súd správne konštatoval, že uvedené skutkové okolnosti sporné
neboli a žalovaný ich nenamietal.

33. Okresný súd správne poukázal aj na to, že všetky uvedené mandátne zmluvy v článku VI. bod
6.3 obsahovali dohodu o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá pre prípad nesplnenia úhrady faktúry

v lehote splatnosti vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Okresný
súd správne uviedol, že sa jedná o zmluvnú pokuta za oneskorenú úhradu splatných faktúr zo strany
žalovaného.34. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca na základe uvedených dvoch mandátnych zmlúv na
projekt č. I. a II. vyúčtoval uvedené faktúry dvakrát na 12.000,- Eur a v zmysle Mandátnej zmluvy III. zo
dňa 25.08.2023 vyúčtoval časť z dohodnutej prvej časti odmeny vo výške 1.800,- Eur. Takto žalobcom

vyúčtované odmeny boli postupne zo strany žalovaného aj v celom rozsahu uhradené.

35. Okresný súd preto dospel k záveru o preukázaní vzniku nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej
a vyúčtovanej odmeny, ktorá bola v priebehu konania v celom rozsahu zaplatená, pričom v tejto časti
žalobca vzal žalobu späť. Vzhľadom na omeškanie s úhradou takto vyúčtovanej odmeny mal okresný

súd preukázaný aj vznik nároku žalobcu na zákonné úroky z omeškania, ako aj na dohodnutú zmluvnú
pokutu podľa článku VI. bod 6.3 mandátnych zmlúv. S takýmto skutkovým a právnym zdôvodnením sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a vzhľadom
dôvody odvolania dopĺňa nasledovné.

36. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu žiadneho nároku, pretože

postupcovi nevznikol nárok na odmenu a teda nemohol vzniknúť nárok ani na úroky z omeškania a
zmluvnú pokutu. Keďže nedošlo k vzniku nároku postupcu na odmenu, nemohlo platne dôjsť ani k
postúpeniu pohľadávky, ktorá neexistovala. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

37. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na vznik nároku postupcu na zaplatenie dohodnutej

odmeny mandatára, pričom pri Mandátnych zmluvách uzavretých dňa 24.05.2022 na projekt I. a na
projekt II. sa jednalo o druhú časť odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. b), ktorá bola viazaná na
schválenie žiadosti o nenávratný finančný prostriedok. Podľa žalobcu v zmysle týchto mandátnych
zmlúv bola vypracovaná žiadosť a Poľnohospodárskou platobnou agentúrou bola aj schválená, pričom
žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepoprel. Okresný súd vychádzal z dohodnutých predpokladov pre

vznik nároku na druhú časť odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. b) Mandátnych zmlúv na projekt I. a II.
uzavretých dňa 24.05.2022, pričom žalovaný účinne nepoprel splnenie takto dohodnutých predpokladov
pre vznik tohto nároku. Okresný súd potom správne dospel k záveru o vzniku nároku postupcu na
zaplatenie tejto časti odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. b) Mandátnych zmlúv na projekt I. a II.

38. Okresný súd správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vznik nároku na
zaplatenie čiastočnej odmeny podľa Mandátnej zmluvy III. zo dňa 25.08.2023 v sume 1.800,- Eur. Na
základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dokladov vyplýva, že sa jedná o nárok na
odmenu mandatára, t.j. postupcu podľa článku IV. bod 4.3 písm. a) Mandátnej zmluvy III., t.j. o nárok
na prvú časť odmeny v sume 3.000,- Eur, ktorá mala byť uhradená do 14 dní od predloženia žiadosti

o nenávratný finančný príspevok na PPA. Vzhľadom na výslovnú žiadosť žalovaného o nepodanie tohto
projektu, bola žalobcom tvrdená dohoda o vyúčtovaní jednej polovice z takto dohodnutej prvej časti
odmeny, t.j. v sume 1.500,- Eur bez DPH, s DPH vo výške 1.800,- Eur. Ani tieto skutkové tvrdenia
žalobcu, o vzniku nároku postupcu ako mandatára na túto časť odmeny na základe vzájomnej dohody
a výslovnej žiadosti žalovaného o nepodanie projektu, žalovaný nepoprel. Okresný súd potom správne

konštatoval nesporný skutkový stav o vzniku nároku postupcu na zaplatenie odmeny podľa článku IV.
bod 3. písm. b) Mandátnej zmluvy I. a Mandátnej zmluvy II. a na polovičnú výšku odmeny mandatára,
t.j. na 1/2 prvej časti odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. a) Mandátnej zmluvy III. uzavretej dňa
25.08.2023.

39. Žalovaný síce namietal v odvolaní, že nemohlo platne dôjsť k postúpeniu pohľadávky z dôvodu
neexistencie samotného nároku, avšak žiadne dôvody nesprávnosti záverov okresného súdu o vzniku
nároku na odmenu postupcu na základe splnenia dohodnutých a žalovaným nepopretých predpokladov
podľa čl. IV. bod 3. písm. b) Mandátnej zmluvy I. a II. a čl. IV. bod 3. písm. a) Mandátnej zmluvy
III. v odvolaní neuviedol. Všeobecné tvrdenie o zmarení projektu nevykonaním činnosti postupcu s

odbornou starostlivosťou nevyvracia správny skutkový a právny záver okresného súdu o vzniku nároku
na dohodnutú odmenu podľa článku IV. bod 3. písm. a) a písm. b) uvedených Mandátnych zmlúv.
Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti posúdenia okresného súdu o
vzniku nároku na takto dohodnutú odmenu postupcu.

40.Naopaksamotnýžalovanývovyjadrenízodňa14.05.2025vrámciodvolaciehokonaniajednoznačne
uviedol, že uhradil žalobcovi sumu 16.800,- Eur po podaní žaloby, pričom sa jednalo o úhradu za služby,
ktoré žalovaný považoval za čiastočne realizované vo vzťahu k fakticky vykonaným činnostiam. Záver
okresného súdu o preukázaní nároku postupcu na zaplatenie odmeny mandatára vo výške 16.800,-Eur na základe uvedených Mandátnych zmlúv teda potvrdil aj samotný žalovaný vo vyjadrení zo dňa
14.05.2025 v rámci odvolacieho konania, keď úhradu v tejto výške považoval za úhradu za fakticky
vykonané činnosti.

41. Žalovaný teda žiadnu odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nesprávnosti záverov okresného súdu
o vzniku nároku na odmenu postupcu ako mandatára podľa článku IV. bod 3. písm. a) a b) uvedených
zmlúv nešpecifikoval. Naopak v podaní zo dňa 14.05.2025 potvrdil, že sa jednalo o úhradu za fakticky
vykonané činnosti zo strany postupcu. Tvrdenie žalovaného v odvolaní o neexistencii pohľadávky

postupcu, ktorá nemohla byť platne postúpená na žalobcu, nezodpovedá obsahu spisu, vykonanému
dokazovaniu a nakoniec ani samotnému tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení v odvolacom konaní zo dňa
14.05.2025. Na tvrdenie o neexistencii nároku postupcu na odmenu a o neplatnosti postúpenia z tohto
dôvodu preto odvolací súd neprihliadol.

42. Žalovaný svoje všeobecné tvrdenia o tom, že postupca si neplnil svoje povinnosti s odbornou

starostlivosťou a zavinil zmarenie projektu nekonkretizoval, t.j. neuviedol, akým spôsobom sa toto
všeobecné tvrdenie malo vzťahovať na dohodnuté predpoklady na odmenu mandatára podľa článku IV.
bod 4.3 písm. a) a b) Mandátnych zmlúv. Na tieto všeobecné tvrdenia preto odvolací súd neprihliadol a
neboli spôsobilé zmeniť správny skutkový a právny záver okresného súdu o vzniku nároku postupcu na
zaplatenie odmeny mandatára podľa článku IV. bod 3. písm. a) a b) Mandátnych zmlúv I., II., III.

43. Odvolací súd preto neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného, že nemohol byť uplatnený nárok na
zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, keďže samotný postupca nemal žiaden nárok na odmenu. Ako
bolo uvedené, okresný súd správne posúdil existenciu nároku postupcu na odmenu podľa uvedených
ustanovení mandátnych zmlúv z dôvodu preukázania splnenia podmienok na vznik tohto nároku.

Na tvrdenia žalovaného o nemožnosti postúpenia tejto pohľadávky na žalobcu preto odvolací súd
neprihliadol.

44. Žalovaný teda tvrdil, že zmluvná pokuta nemohla byť uplatnená, keďže postupcovi nevznikol žiaden
nárok na odmenu a ani na žiadnu sankciu. Ako bolo uvedené, žalovaný neuviedol žiadne relevantné

dôvody svojho tvrdenia o neexistencii nároku postupcu na odmenu. Pokiaľ preto okresný súd dospel k
správnemu záveru o vzniku nároku na zaplatenie odmeny postupcu ako mandatára podľa článku IV. bod
3. písm. a) a b) Mandátnych zmlúv, potom správne posudzoval uplatnenú zmluvnú pokutu podľa článku
VI. bod 6.3 Mandátnych zmlúv vo výške 0,05 % denne v prípade nesplnenia úhrady faktúry v lehote
splatnosti. Námietka žalovaného o neexistencii nároku na zmluvnú pokutu, vzhľadom na neexistenciu

základného nároku na odmenu, je preto irelevantná. Okresný súd správne posúdil vznik nároku na
zaplatenie odmeny postupcu, správne posúdil splatnosť jednotlivých faktúr, ktorými bola vyúčtovaná
odmena postupcu a správne vyhodnotil aj omeškanie žalovaného s úhradou týchto faktúr s prihliadnutím
na dátumy a výšku jednotlivých úhrad.

45. Žalovaný v odvolaní namietal, že zmluvná pokuta v tvrdenej podobe je neprimerane vysoká a v
rozpore so zásadou rovnosti zmluvných strán. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Ako bolo
uvedené, okresný súd správne posúdil vznik nároku na zaplatenie odmeny mandatára a správne posúdil
aj dojednanie zmluvnej pokuty podľa článku VI. bod 6.3 Mandátnych zmlúv, podľa ktorého nárok na
zmluvnú pokutu vznikol v prípade omeškania s úhradou vystavených faktúr v lehote splatnosti, a to vo

výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

46. Podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma podľa § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je
presnéšpecifikovaniepovinnosti,nazabezpečeniektorejjezmluvnápokutadohodnutá.Zabezpečovaný

záväzok musí byť vymedzený určite a zrozumiteľne, pričom zmluvná pokuta môže byť dohodnutá ako
tzv. jednorazová, t.j. určená buď pevnou sumou alebo určitým podielom z konkrétneho plnenia, alebo
môže byť dohodnutá aj ako percentuálne vyčíslenie z určitej sumy v spojení plynutím doby porušovania
dohodnutej povinnosti.

47. Podľa odvolacieho súdu dohoda v článku VI. bod 6.3 Mandátnych zmlúv je platným dojednaním o
zmluvnej pokute, pretože presne určuje zabezpečovaný záväzok, a to včasné uhradenie vystavených
faktúr v lehote splatnosti a zároveň je platne a určite dohodnutý aj spôsob určenia zmluvnej pokuty, ato percentuálnou sadzbou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej čiastky, čo predstavuje
18,25 % ročne.

48. Žalovaný namietal, že takáto zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a narúša rovnováhu medzi
stranami sporu. Žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval svoje tvrdenie o neprimeranosti zmluvnej
pokuty.

49. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, umožňujúce súdu moderovať zmluvnú pokutu na návrh

strany sporu, ukladá súdu povinnosť prihliadať pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Žalovaný ani len netvrdil, ktoré z uvedených kritérií, t.j. význam
alebo hodnota zabezpečovanej povinnosti, odôvodňuje aplikáciu moderačného práva. Odvolací súd
nepovažuje v individuálnych okolnostiach prejednávanej veci zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne
(18,25 % ročne) za neprimerane vysokú vo vzťahu k zabezpečeniu záväzku žalovaného na včasnú
úhradu dlžnej sumy. Vo vzťahu ku kritériu hodnoty zabezpečovaného záväzku súd posudzuje, či

peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú by mal dlžník zaplatiť, nie je neprimerané vo vzťahu
k peňažnému vyjadreniu hodnoty zabezpečovaného záväzku. Ako neprimeraná zo strany súdu nebola
určenáanizmluvná pokutavovýške1%zhodnotyzabezpečovanéhozáväzkuzakaždýdeňomeškania
(napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, sp. zn. 2Obdo/39/2010, ale aj
Patakyováakol.:Obchodnýzákonník,Veľkékomentáre,C.H.Beck,2022,str.1267).Posúdeniepomeru

výšky zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečovaného záväzku je dôležitým, avšak nie jediným a výlučným
ukazovateľomprimeranostizmluvnejpokuty.Ďalšímkritériomjehodnotenievýznamuzabezpečovaného
záväzku. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019 zo dňa 17.07.2019 vyplýva: „Pre
záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa
§ 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia

povinnosti druhou zmluvnou stranou. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu
dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom
dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak
primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určité časové obdobie. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného

zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.“

50. Odvolací súd dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) nepovažuje
za neprimeranú, ktorá nezodpovedá hodnote a významu zabezpečovaného záväzku (zaplatenie
peňažného záväzku v dohodnutej lehote splatnosti). Žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by odôvodnili uplatniť moderačné právo súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ preto okresný súd neprihliadol na všeobecné námietky žalovaného uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie o neprimeranosti zmluvnej pokuty, postupoval správne, vzhľadom na absenciu
akýchkoľvek konkrétnych tvrdení žalovaného odôvodňujúcich moderačné právo súdu podľa kritérií
uvedených v § 301 Obchodného zákonníka. Ani na výhradu o neprimeranosti zmluvnej pokuty preto

odvolací súd neprihliadol.

51. Odvolací súd teda neprihliadol na tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní o neexistencii nároku
postupcu na dohodnutú zmluvnú odmenu, neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného o neplatnom
postúpení nárokov, ktoré podľa žalovaného nemohli byť postúpené pre ich neexistenciu a neprihliadol

ani na neodôvodnené výhrady o neprimeranosti zmluvnej pokuty.

52. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím
súdom výlučne z dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré v lehote na podanie odvolania
uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľ, pričom za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ

(napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé na zmenu správneho rozhodnutia okresného súdu, ktorý po
čiastočnom späťvzatí istiny žalobe v celom rozsahu vyhovel v zostávajúcej časti uplatnených úrokov
z omeškania a zmluvnej pokuty.

53. Žalovaný podal odvolanie výslovne voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho
výroku II. o čiastočnom zastavení konania.54. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu voči nesprávnosti výroku II.
o čiastočnom zastavení konania. Čiastočné späťvzatie žaloby, na základe podania žalobcu zo dňa
27.11.2024, bolo doručené súdu pred začatím pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.01.2025. Ani

v prípade nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím by sa nejednalo o účinný nesúhlas, keďže
na nesúhlas so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu (čiastočnému) žaloby skôr, než
sa začalo pojednávanie. Odvolací súd teda konštatuje, že aj keby žalovaný nesúhlasil s čiastočným
späťvzatím žaloby, na takýto nesúhlas sa neprihliada. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadnu
argumentáciu o nesprávnosti výroku II. o čiastočnom zastavení konania a neuviedol ani nesúhlas

s čiastočným späťvzatím žaloby. Vzhľadom k tomu, že v odvolaní žalovaného absentuje akákoľvek
odvolacia argumentácia o nesprávnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia, žalovaný neumožnil
odvolaciemu súdu prieskum správnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia o čiastočnom zastavení
konania s tým, že aj v prípade uvedenia dôvodov nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby by
odvolací súd na takýto nesúhlas nemohol prihliadnuť podľa § 146 ods. 1 CSP. Žalovaný teda neuviedol
žiadne dôvody nesprávnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia, čím neumožnil odvolaciemu súdu jeho

prieskum v rámci odvolacieho konania a odvolací súd aj v tejto časti považoval napadnuté rozhodnutie
za vecne správne.

55. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho výroku III.
o náhrade trov konania, ktorým bol žalobcovi voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 100 %.

56. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 16.800,- Eur,
ktorá bola uhradená po podaní žaloby, bola aj v tejto časti žaloba podaná dôvodne. Žalovaný preto
zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania

a zmluvnej pokuty, v ktorej bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, bol žalobca úspešný podľa § 255
ods. 1 CSP. Pokiaľ preto okresný súd priznal vo výroku III. napadnutého rozhodnutia žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, postupoval správne v súlade s ustanovením
§ 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

57. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP.

58. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa súd riadil ustanovením § 255 ods. 1
s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal

mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

59. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).