Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010695
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125010695.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. G. F. C. C.

je vinný, že

v presne nezistenom čase od 19.00 h dňa 29. 03. 2025 do 13.58 h dňa 30.03.2025 v Brezne, na ul.
Cesta osloboditeľov pri zastávke MHD v objekte opusteného dreveného stánku, fyzicky napadol A. C.
tak, že ho minimálne 2 krát udrel do tváre, a keď spadol na zem kopal ho najmä do oblasti chrbta, pričom
na ňom aj kľačal, podpálil mu bundu, ktorú následne zahasil, čím mu takto spôsobil mnohopočetné
pomliaždeniny a odreniny hlavy s okuliarovým hematómom, vnútrolebečné krvácanie na viacerých
miestach – subdurálny čelovo-temennozáhlavnej oblasti vľavo a záhlavno- temennej oblasti vpravo,
pomliaždenie mozočka vpravo a spánkového laloka mozgu vpravo s krvácaním, tržnú ranu ľavej ušnice,

objemný pneumotorax vľavo, hemotorax vpravo, emfyzém krku a chrbta vľavo, sériovú zlomeninu 3-5
rebra vpravo s posunom a 10-12 rebra vľavo, zlomeninu priečneho výbežku 4 krčného stavca vľavo,
zlomeninu priečneho výbežku 2, 3 a 4 driekového stavca vľavo, popáleninu chrbta s nekrózou III. stupňa
15x10 cm, početné hlboké odreniny horných a dolných končatín obojstranne, ako následok útoku na
hlavu, hrudník, driek a končatiny opakovanými údermi päsťou a kopnutím vysokej intenzity, ktoré si
vyžiadali dobu liečenia najmenej 3 mesiace a závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní
8 týždňov,

čím došlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, mozgu a pľúc poškodeného A. C.,

teda

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, surovým
alebo trýznivým spôsobom

čím spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák.

za to sa odsudzujePodľa § 155 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

6,5 (šesť a pol) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., H. I. XXXX/X, škodu – bolestné vo výške 21 031,20 Eur a Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s., so
sídlom Ensteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 122,42 Eur .

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený A. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 23.07.2025 obžalobu na obvineného A. B. pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým rozdielom, že prokurátor v svojej
obžalobe uviedol, že obžalovaný

minimálne sedem krát udrel poškodeného dlaňou, a keď spadol na zem kopal ho približne desať krát
najmä do oblasti chrbta.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 01.09.2025 neurobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.
Uviedol, že je síce vinný, ale nie je zo všetkých zranení, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby.
Myslí si, že niektoré zranenia nemohli byť také, ako sú popísané, keď poškodený v podstate chodil už
niekoľko dní po danom úraze, pričom, keby naozaj utrpel zranenia v zmysle obžaloby, tak by musel
minimálne ležať 3 až 4 mesiace. Čo sa týka predmetného dňa 29.03.2025, obžalovaný s poškodeným

večer pili, pričom sa na to veľa nepamätá. Pili lacné víno a poškodený obžalovaného napadol kachličkou.
Obžalovaný ten úder vykryl, v podstate sa bránil. Priznal však, že tá jeho obrana bola neprimeraná,
pričom nevie, či ho desaťkrát kopol do oblasti chrbta alebo sedemkrát udrel dlaňou do tváre. Pýtali sa
ho na to policajti, ale on nevie, či im to uviedol, že v takomto počte útočil na poškodeného, nepamätá si
to. Prečo zapálil bundu poškodenému, na to si tiež nepamätá, ale vie, že ju zahasil. Po tomto incidente

obaja pospali, a keď sa ráno zobudili, poškodený tam ležal a mal stiahnuté nohavice, bol pomočený,
nereagoval. Obžalovaný sa zľakol, preto zavolal jeho mame. Na otázku sudkyne, na čo si presne pamätá
ohľadne predmetného útoku na poškodeného, obžalovaný uviedol, že málo, len to, že ho poškodený
chcel napadnúť kachličkou, obžalovaný ten úder vykryl, vykrútil ruku poškodenému a ho udrel. Na
kopance si obžalovaný nepamätá. Na ďalšiu otázku sudkyne, ako si potom obžalovaný vysvetľuje

jednotlivé zranenia, ktoré utrpel poškodený, uviedol, že nevie. Poukázal na to že posledný mesiac pred
incidentom boli stále spolu, dennodenne, častokrát ťahal poškodeného na pleciach zo stanice a pod.

Až následne, ako začali klásť obžalovanému dodatočné otázky prokurátor a splnomocnenec
poškodeného, sa obžalovaný rozpamätal na niektoré ďalšie okolnosti. Predmetný večer mali obžalovaný

a poškodený spať v búde na Mazorníku. Niečo sa pohádali, poškodený ho chcel napadnúť kachličkou,
on úder vykryl, vykrútil poškodenému ruku, udrel ho do tváre dlaňou, možno tam bola aj päsť, nato
poškodený spadol na zem a obžalovaný mu povedal, aby vstal, ak je chlap. Poškodený vstal, znovu sa
začali naťahovať, biť, znovu poškodený držal v ruke kachličku a obžalovaný ho znovu udrel. Poškodený
na to spadol na zem, a ako ho obžalovaný držal za bundu, tak ju podpálil a následne zahasil. Na

mieste činu okrem nich nebol nikto iný. V ten celý deň sa pohybovali po meste a bol tam nejaký J.,
obžalovaný nevie uviesť jeho meno, takisto si obžalovaný nespomínal, žeby mal v ten deň poškodený
konflikt aj s niekým iným. Keď obžalovaného prvýkrát zložil na zem, tak obžalovaný poškodeného fackal
na zemi. Ako spolu obžalovaný s poškodeným boli posledný mesiac, tak sa aj pohádali, vznikol medzi
nimi napríklad konflikt v nocľahárni o posteľ. Väčšinou tieto hádky vyvolával poškodený, keď bol opitý.Poškodený bol pod vplyvom alkoholu agresívny. Mal konflikty aj s okolím, keď chodil žobrať k Tescu
a predtým mal konflikty so svojou matkou.

Vzhľadom na to, že sa obžalovaný vo svojej výpovedi odchyľoval od svojej výpovedi z prípravného
konania, výpoveď obžalovaného z prípravného konania bola prečítaná na návrh

prokurátora. Na otázku, ako obžalovaný vysvetlí rozpor vo svojej výpovedi, keď uvádzal v prípravnom
konaní, že poškodeného aj kopal, na to obžalovaný uviedol, že to povedal preto, lebo mu to povedali

policajti, ale on si na to nepamätá. Obžalovaný dokonca v záverečnej reči uviedol, že jeho konanie voči
poškodenému považuje za nutnú obranu, nakoľko ho poškodený napadol kachličkou, on sa bál o svoj
život, preto sa bránil. Priznal len, že mohol spôsobiť poškodenému hematómy na tvári a na tele, ale
poprel najvážnejšie zranenia, ktoré mu boli spôsobené, poranenie hlavy, pneumotorax, zlomené rebrá
a zlomené stavce. Čo sa týka vnútrolebečného krvácania, tak pripustil, že sa to mohlo stať len dôsledku
toho, ako obžalovaný spadol na zem po jeho údere. Obžalovanému podpálil bundu, ale túto hneď

zahasil, preto mal aj popáleniny na rukách. Urobil tak preto, lebo bol v šoku z konania poškodeného. Aj
prostredníctvomsvojhoobhajcuuviedol,ževkonaníbezpochybnostinebolopreukázané,žeobžalovaný
spôsobil poškodenému zranenia v takom rozsahu, keď poukázal aj na výpoveď znalca z odvetvia
traumatológie, ktorý uviedol, že sa nedá jednoznačne určiť, že jednotlivé zranenia vznikli v dôsledku
konania obžalovaného.

Súd okrem výsluchu obžalovaného, ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul svedka poškodeného A.
C., svedkyňu, matku poškodeného, Vieru Bláziovú, znalca z odvetvia chirurgia-traumatológia A. K.,
ďalej prečítal znalecký posudok znalca z odvetvia psychiatrie A. I. a znalecké posudky kriminalistického
a expertízneho ústavu ohľadne zaistených stôp, ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a

osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Poškodený A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň mal vypité. Vtedy mal šnúru,
pil každý deň, preto si nepamätá, ako sa dostal do predmetného stánku. Na jediné, čo si pamätá je,
že povedal „A. nebi ma“. V ten deň bola zima, mal oblečené dve bundy, jednu flisovú a jednu čiernu,

niečo mal ešte pod tým oblečené, ale na viac si už nepamätá. Rovnako nevedel vysvetliť, ako sa na jeho
bundu dostali chemikálie, možno ho niekto oblial. Rovnako si nepamätal, prečo ho napadol obžalovaný,
predtým vždy dobre vychádzali. Podľa neho to bol skrat zo strany obžalovaného, že mu takto naložil. Čo
sa týka jeho zdravotného stavu pred predmetným úrazom, sa svedok ohodnotil na jednotku. Poukázal
na to, že ho vlastne obžalovaný zachránil, lebo volal jeho mame. Keby tak neurobil, tak by vykrvácal.

Stalo sa aj v minulosti, že ho zbili, bolo to vtedy, keď mal šnúru pitia, ale stalo sa to ešte pred tým, ako
sa kamarátil s obžalovaným. Priznal, že keď sa ožerie ako kôň, tak aj spadne a potom spí. Odreniny
a modriny na nohách má v podstate stále. Poukázal na to, že aj v minulosti ho zrazili autom, ale bolo to
pred rokom ako sa stal daný incident, a vtedy bol triezvy. Čo sa týka jeho života pred úrazom, ten bol
taký, aby prežil. Nikde nepracoval, býval v útulku na Mazorníku. Poprel, že by v ten večer v predmetnom

stánku bol aj niekto iný ako obžalovaný a poškodený. Čo sa týka jeho zdravotného stavu po úraze, tak sa
poškodený nemá dobre. Bolí ho krčná chrbtica, rebrá, bolí ho popálenina, nemôže spať na chrbte, stále
chodí na preväz, dvakrát mu operovali hlavu. Poškodený si nepamätá prvú hospitalizáciu v nemocnici
po úraze.

Svedkyňa E. C., matka poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 30.03.2025 jej volal
obžalovaný s tým, že nemôže poškodeného zobudiť, že nereaguje. Obžalovaný jej však nepovedal,
že by ho mal on napadnúť, svedkyňa si myslela, že dostal infarkt alebo niečo podobné. Svedkyňa na

to zavolala policajtov. Čo sa týka života jej syna, že poškodený nikde nepracoval, býval v útulku na
Mazorníku, pričom ju navštevoval každý deň. Nikdy jej ničím neprispieval na domácnosť, skôr ona jemu
prispievala na život a takisto jej dcéra. Potom, ako poškodeného prepustili z nemocnice, býval istý čas
u nej. Krátko na to ako začal bývať u nej, znovu začal požívať alkohol, otvoril fľašu vodky a začal ju
piť, vtedy svedkyňa zavolala policajtov. Uviedla, že už na konkrétnosti si nepamätá, vzhľadom na jej

vek. Vie, že u nej istý čas býval poškodený aj sa oňho starala, ale nevie, ako dlho. Prekvapilo ju, čo sa
stalo. Obžalovaného považovala za dobrého človeka, nevie si vysvetliť, prečo jej syna napadol. Takisto
uviedla, že aj v minulosti sa stalo, že poškodeného zbili, keď prišiel k nej, tak mal ranu na ústach, zbili hoasi kamaráti. Aj ho zrazilo auto, ale stalo sa to dva roky pred daným incidentom. Podľa nej sa správanie
poškodeného po úraze zmenilo, prestal piť, dalo sa s ním výjsť, nie je už taký konfliktný ako predtým.

Zo záveru znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia-traumatológia A. K. K. vyplýva, že
poškodený utrpel mnohopočetné zranenia, tak ako sú uvedené vo výroku rozsudku. Čo sa týka
mechanizmov vzniku týchto zranení, podľa znalca poranenia vznikli mnohopočetným útokom na hlavu,
hrudník, driek a končatiny, pravdepodobne päsťami a opakovaným kopnutím vysokej intenzity. Nakoľko
poranenia zasahujú mnoho telesných oblastí je nepravdepodobné, aby si ich poškodený mohol

spôsobiť sám. V podstate poranenia poškodeného zodpovedajú údermi do tváre a hlavy a podľa
závažnosti pomliaždením boli spôsobené asi päsťou a nie otvorenou dlaňou. Poranenia hlavy vznikli
opakovaným úderom päsťou a pravdepodobne aj opakovaným kopnutím, nakoľko išlo o vnútrolebečné
poranenia takého rozsahu, ktoré päsťou obvykle nevznikajú. Presný počet kopnutí do hlavy sa stanoviť
nedá, ale boli minimálne dva a možno viac. Zlomenina krčného stavca vznikla pravdepodobne pri
prikľaknutí poškodeného obvineným. Viacpočetné zlomeniny rebier obojstranne s pneumotoraxom,

hemotoraxom a podkožným emfizémom vznikli opakovaným kopnutím do hrudníka vysokej intenzity
kopnutia. Kopnutia boli minimálne dva, jedno do ľavej polovici hrudníka a jedno do pravej, ale je možné,
že ich bolo viac. Minimálne jedno kopnutie smerovalo k ľavej driekovej oblasti a spôsobilo zlomeniny
výbežkovdriekovýchstavcov.Niekoľkoúderovresp.kopancovsmerovalidokončatín,alebližšiesaknim
vyjadriť nedá, nakoľko pomliaždeniny neboli v dokumentácii bližšie popísané. Popáleniny chrbta vznikli

odhoriacehooblečenia,ktorémupodpálilobžalovaný.Zmedicínskehohľadiskaniejenutnépochybovať
o spôsobe vzniku poranení uvedenom vo vyšetrovacom spise. Išlo o útok vysokej intenzity na oblasť
hlavy a hrudníka, ktorý vzhľadom na jeho spôsob, prevedenie a intenzitu možno považovať za útok
na životne dôležité orgány. Znalec ďalej konštatoval, že je len otázkou náhody, že poškodený neumrel
na udusenie pri masívnom pneumotoraxe v kombinácii s opilosťou. Obdobne je len otázka náhody, že

rozsah vnútrolebečných poranení nebol v rozsahu nezlučiteľným so životom, nakoľko spôsob a intenzita
útoku mohli takýto rozsah zranení spôsobiť. Závažnosť zranení sa vzájomne potencuje a tým aj celková
doba liečby poškodeného, preto je stanovenie obvyklej doby

liečby jednotlivých zranení len technický úkon, celková doba liečby je dlhšia. Kombinácia

vnútrolebečného a vnútrohrudníkového poranenia je v klinickej praxi jedna z najnebezpečnejších.
Obvyklá doba liečby a PN vnútrolebečného krvácania a pomliaždenia mozgu a mozočku je v rozsahu
3 mesiace. Počas tejto doby dôjde ku vstrebaniu hematómov a zahojeniu tkaniva. Obvyklá doba
liečby poranenia hrudníka zo sériovou zlomeninou rebier obojstranne s pneumotoraxom je cca 8-10
týždňov. Zlomeniny priečnych výbežkov štyroch stavcov vyžaduje obvyklú dobu liečby a PN 6-8

týždňov. Popáleniny chrbta veľkosti 10 x 15 cm s prechodom do nekrózy tkaniva (III. stupeň) vyžaduje
dobu liečby a PN 8-12 týždňov podľa hojenia, pričom nie je vylúčená potreba sekundárnej kožnej
plastiky. Obmedzenia v obvyklom spôsobe života závažným spôsobom sú 8 týždňov a menej závažným
spôsobom 12 týždňov. Týkajú sa hlavne dlhodobej hospitalizácie bolesťami, hlavne v dôsledku
zlomených rebier, v dôsledku popálenín. Kraniocerebralné poranenie obmedzovalo poškodeného 8-12

týždňov v činnostiach vyžadujúcich zvýšenú pozornosť a komplikovanejšie rozhodovanie. Dvanásť
týždňov sa musel poškodený vyhýbať priamemu slnku a vzhľadom na jeho životný štýl, bol dlhodobo
obmedzený aj v príjme alkoholu. Trvalé následky nie sú u poškodeného vylúčené, ale bude ich nutné
zhodnotiť v dobe obvyklej, do cca 1 rok po úraze. Znalec stanovil bolestné na 690 bodov.

Znalec A. K. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že
síce poškodeného nevyšetroval, ale ošetrujúci lekár, ku ktorému bol poškodený privezený zo strany
záchranky, nemal pochybnosti o tom, že sa jedná o čerstvé zranenia. Ako najzávažnejšie zranenia
považoval znalec pneumotorax, preto bol aj poškodený prijatý na ÁRO, nakoľko nevedel dýchať,
a to nemohlo byť určite staršieho dáta. Čo sa týka enfyzému, teda nahromadenia vzduchu v tenkých

tkanivách, tak to je taktiež následok pneumotoraxu, sú to život ohrozujúce zranenia. Pneumotorax je
dynamický proces, ktorý sa časom zhoršuje. Pri každom nádychu z pľúc unikne vzduch a pľúca následne
kolabujú.

Čo sa týka popáleniny poškodeného, táto vznikla v dôsledku horiaceho oblečenia, pričom sa jednalo

o popáleniny III. stupňa. Aj keď popálenina III. stupňa nebolí, nemá šancu sa zahojiť a musí sa
celé mŕtve tkanivo odstrániť. Potom nasledujú rôzne spôsoby hojenia takejto popáleniny. Čo sa týka
mnohopočetných pomliaždenín a odrenín hlavy, tak zo svojej praxe znalec vie, že len facky by nemohli
spôsobiť také zranenia, aké mal poškodený. Podľa názoru znalca museli vzniknúť päsťou alebokopnutím. Čo sa týka krvácania do mozgu a pomliaždenia mozočka, tak to musela byť riadna rana alebo
viacero rán, nakoľko to bolo na viacerých miestach. Poškodený po zranení mozgu síce komunikoval, ale
keďže sa jednalo o pomliaždenie mozgu spánkového laloka, mohlo to mať vplyv na rovnováhu. Znalec

pochybuje, že by poškodený mohol chodiť sám, pretože aj zo správ vyplýva, že pár dní po hospitalizácií
mu museli pomáhať na toaletu. Čo sa týka krvácania okolo mozgu, tak takéto krvácanie nezmizne úplne
celé, vždy istá časť tam zostane. Môže sa stať, že pacient po nejakom čase, napr. po pol roku, začne
mať ťažkosti, nevie dobre artikulovať a má problémy s pamäťou. Následne sa môže zistiť, že má pacient
oveľa väčší nález mozgu, ako sa predpokladalo a môže vzniknúť chronicky subdurálny hematóm. Často

sa potom stáva, že takýto hematóm zakrváca, stačí keď si pacient ťukne hlavu alebo silnejšie kýchne.
Volá sa to

akútne krvácanie do chronického subdorálneho hemtómu, je to jedna z najčastejších príčin, prečo sa
musí operovať hlava. Znalec pripustil, že druhá operácia mozgu hlavy, ktorá bola vykonaná až potom,
ako vyhotovil znalecký posudok, mohla byť v príčinnej súvislosti s danými zraneniami, ale znalec sa

k tomu nevedel s určitosťou vyjadriť, nakoľko nemal k dispozícii lekársku správu. Niektoré zranenia
hlavy poškodeného mohli vzniknúť aj v dôsledku pádu na tvrdú podložku. Boli to tupé poranenia, ktoré
mohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s daným skutkom. Niektoré zranenia mohli vzniknúť tak, že si
ich mohol poškodený spôsobiť sám pádom. Čo sa týka trvalých následkov, tak obvyklá doba na ich
stanovenie je jeden rok. Pri niektorých zraneniach sa dajú určiť trvalé následky hneď, ale niektoré

zranenia vyžadujú aspoň po dobu jedného roka, aby sa dali tieto trvalé následky zhodnotiť. Znalec sa
bez lekárskej dokumentácie nevedel vyjadriť, ako je poškodený momentálne obmedzený v obvyklom
spôsobom života. Môže ho čakať ďalšia operácia, ale sa nevedel vyjadriť, či táto operácia súvisí aj
s daným zranením.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Konôpku súd zistil, že obžalovaný
trpí syndrómom závislosti od alkoholu v treťom vývojom štádiu podľa starších klasifikácií. Prejavuje
sa to pravidelnou, na dennej báze konzumáciou alkoholu s prítomnosťou abstinenčnej symptomatiky,
s alkoholovými ťahmi, stratou kontroly v pití, rannými dúškami, pokračovaním konzumácie aj napriek
zjavnými negatívnym dôsledkom a neschopnosťou poučenia sa z predchádzajúcich negatívnych

skúseností. Konzumácia alkoholu sa teda stala u obžalovaného bežnou súčasťou jeho životného štýlu
a jeho bežné denné aktivity sú v podstate zamerané na aktivity spojené so zabezpečením si finančných
prostriedkov na zaobstaranie si alkoholu. Požívanie alkoholických nápojov u obžalovaného v kombinácii
s jeho abnormnou osobnostnou štruktúrou (emočná nestabilita, disocialita), môžu v rámci jeho
konania u neho odbrzďovať sklony k impulzívnym reakciám a potencovať jeho neochotu rešpektovať

spoločenské pravidlá. Alkohol na obžalovaného v čase spáchania trestnej činnosti nemal chorobný
účinok. Znalec obžalovanému nenavrhol uložiť ochranné liečebné opatrenie, pretože skonzumovaný
alkohol na obžalovaného nepôsobil chorobne a navyše vzhľadom na jeho disociálnu osobnú štruktúru,
nie je predpoklad, že by bol ochotný a schopný pri takejto efektívnej liečbe aj efektívne spolupracovať.

Zo záverov znaleckého posudku KEU PZ Slovenská Ľupča vyplýva, že na mieste činu boli zaistené
stopy, ktoré obsahovali ľudskú DNA, a to obkladačka s červenou tekutinou, ster z dlažby opusteného
stánku, obhorené zvyšky flisovej bundy a obhorené zvyšky softshellovej bundy. Porovnaním DNA profilu
zo vzoriek na obkladačke a dlažbe zistili, že je zhodný s profilom z porovnávacej vzorky bukálneho
výteru poškodeného. Zároveň na flisovej bunde bol zaistený ľudský vlas, ktorý bol stotožnený s osobou

poškodeného. Takisto biologický materiál, ktorý bol zaistený na flisovej bunde a sofshellovej bunde
bol stotožnený s poškodeným. Expertíznemu ústavu bol daný na preskúmanie aj výstrižok obhorenej
textílie (flisovej z jednej strany čiernej farby a z druhej strany béžovej farby). Táto stopa bola vhodná
na chemické skúmanie, pričom tam bola zistená prítomnosť pár chloroformu a produktov pyrolýzy
organických materiálov, pričom chloroform je klasifikovaný ako akútne toxická kvapalina kategórie IV.

s výstražným upozornením H302.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil
skutku, ktoré mu kladie za vinu obžaloba, teda že spôsobil poškodenému taký rozsah zranení, aké boli
popísané v obžalobe.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania menil svoje výpovede jednak ohľadne jeho konania
voči poškodenému ako aj v rozsahu spôsobených zranení poškodenému. Vo svojej výpovedi po
vznesení obvinenia za prítomnosti obhajcu obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje, dopustil saho v amoku. Bol to z jeho strany skrat, pretože bola tma a poškodený držal v ruke kameň. Začal
poškodeného udierať, fackať po tvári, kopať ho do celého tela vrátane chrbta, ale nie do hlavy a zo
zlosti mu podpálil bundu, ktorú následne zahasil. Na hlavnom pojednávaní už uviedol, že ho poškodený

napadol kachličkou, on úder vykryl, vykrútil poškodenému ruku, udrel ho do tváre, ale si nespomína, že
by ho kopal. Zároveň spochybňoval rozsah zranení, ktoré utrpel poškodený v dôsledku jeho konania.
Priznal však, že podpálil poškodenému bundu, ktorú ale následne zahasil. V záverečnej reči už
považoval obžalovaný svoje konanie za nutnú obranu, keď sa obával z konania poškodeného, ktorý
mal v ruke kachličku a bol voči nemu agresívny, pričom sa jeho agresivita stupňovala. Obžalovaný sa

začal brániť, najprv mu kachličku vyrazil z rúk, dal mu niekoľko faciek, poškodený padol na zem, kde boli
kamene a kachličky, čo mu mohli spôsobiť zranenia hlavy. V tom strachu a zmätku ho asi dvakrát kopol
a podpálil mu bundu, ktorú zahasil holou rukou. Následne zistil, že poškodený dýcha, bol v domnení,
že je v poriadku a ľahol si spať. Až ráno, keď ho uvidel, sa zľakol a zavolal mame poškodeného, E. C..
Obžalovaný zároveň spochybňoval, že tie najzávažnejšie životne ohrozujúce zranenia (poranenie pľúc
a hlavy, zlomeniny rebier a stavcov) boli v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Z uvedených výpovedí

obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný účelovo pozmeňoval v priebehu trestného konania jednak motív
svojhokonaniaakoajrozsahjehoútokovvočipoškodenému,atovsnahevykresliťsebavlepšomsvetle.

Z výpovedí obžalovaného a poškodeného jednoznačne vyplýva, že v predmetný večer a následne
ráno sa na danom mieste činu (opustený stánok) zdržovali len obžalovaný a poškodený. Súd je preto

presvedčený, že dané zranenie spôsobil poškodenému len obžalovaný a nie tretia osoba. Poškodený si
síce nepamätal na dôvody, prečo naňho začal útočiť obžalovaný, ale si pamätá, že mu povedal „Miško
nebi ma“. V tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď znalca z odvetvia traumatológie A. K. ktorý
uviedol, že aj z lekárskych správ vyplýva, že sa v prípade poškodeného jednalo o čerstvé zranenia.

Čo sa týka samotných zranení poškodeného, mechanizmu ich vzniku a ich charakteru, súd sa plne
stotožňuje so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia traumatológie MUDr. Resutíka. Súd
je taktiež názoru, že dané zranenia hlavy, chrbtice a hrudníka nemohli vzniknúť len v dôsledku
faciek obžalovaného, prípadne dvoch kopancov. Poranenie hlavy poškodeného vznikli buď v dôsledku
kopancov do hlavy alebo pádu na tvrdú podložku, a nie v dôsledku úderov obžalovaného do tváre

poškodeného, ktoré podľa samotného vyjadrenia obžalovaného boli aspoň 2, následkom ktorých spadol
poškodený na zem. Takisto zlomeniny stavcov, rebier a následný pneumotorax a pohmoždeniny vznikli
následkom viacerých

kopancov od obžalovaného. Aj vzhľadom na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorú súd

považuje za najdôveryhodnejšiu, obžalovaný konal voči poškodenému v amoku, nekontrolovane a podľa
názoru súdu s vyššou mierou surovosti. V zmysle uvedeného znaleckého posudku A. K. vyplýva, že
obžalovaný kopal poškodeného vyššou intenzitou a do životne dôležitých orgánov prípadne na miesta,
kde sa nachádzajú životne dôležité orgány (hlava, hrudník). Následkom tohto konania poškodený utrpel
životohrozujúce zranenia, hlavne pneumotorax a vnútrolebečné krvácanie. Ak by nebola poskytnutá

poškodenému včasná lekárska pomoc, bol by týmto zraneniam podľahol, tak ako to popísal vo svojej
výpovedi znalec MUDr. Resutík.

V prípade, ak by súd považoval za dôveryhodné tvrdenie, že pri útoku držal poškodený v ruke kachličku,
ktorou sa zahnal na obžalovaného, určite to neodôvodňovalo uvedenú reakciu zo strany obžalovaného.

Poškodený potom, čo ho obžalovaný inzultoval úderom do tváre, padol na zem a tam ho obžalovaný
udieral a kopal do celého tela a následne aj podpálil. Teda toto konanie nemožno považovať za nutnú
obranu obžalovaného alebo za následok strachu pred konaním poškodeného, ale za neprimerané,
vysoko agresívne správanie obžalovaného voči poškodenému. Obžalovaný pritom sám priznal, že s
poškodeným v ten večer pili len ovocné víno, takže jeho konanie nemohlo byť ovplyvnené len alkoholom,

ale aj prejavom jeho abnormne štrukturovanej osobnosti, tak, ako to uviedol vo svojom znaleckom
posudku A. I.. V konaní totiž nebolo preukázané, že obžalovaný okrem alkoholu požil aj iné omamné
a psychotropné látky.

Súd preto obžalovaného uznal vinným v zmysle obžaloby, a to zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155

ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., keď obžalovaný spôsobil poškodenému
závažnejším spôsobom konania ťažkú ujmu na zdraví, teda také zranenia, ktoré spočívali v poškodení
životnedôležitých orgánov (pľúca, mozog) a zároveň si vyžiadali liečbu najmenej 3 mesiace, pričom
poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov, tak, ako to uviedol vo svojomznaleckom posudku MUDr. Resutík. Ako súd vyššie uviedol, obžalovaný vykonal svoj čin surovým,
trýznivým spôsobom, keď poškodeného intenzívne kopal vyššou silou do celého tela, vrátane hlavy
a hrudníka, pričom svoje konanie zavŕšil tým, že podpálil poškodenému bundu na chrbte, v dôsledku

čoho poškodený utrpel popáleniny III. stupňa. Obžalovaný spáchal daný trestný čin aspoň v nepriamom
úmysle, keď musel vedieť, že svojím konaním, keď kopal obžalovaného do hlavy a do hrudníka, mu
môže spôsobiť vážne zranenia, ale pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený, vzhľadom na
charakter jeho konania.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania daného činu a jeho
následok, na zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, ďalej na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie na odstránenie škodlivého následku trestného činu.

Obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, a to od roku 2007. Naposledy to bolo Rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 4T/127/2019, právoplatného dňa
17.02.2020, keď obžalovanému bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere päť a pol roka, obžalovaný daný trest vykonal dňa 28.02.2025. Keďže sa obžalovaný

dopustil opakovane zločinu, súd ukladal obžalovanému trest podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. (sadzba
5 – 12 rokov) a § 38 ods. 3 Tr. zák., keď obžalovanému zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu a nakoniec obžalovanému ukladal trest v rozmedzí 7 rokov 4 mesiace až 12 rokov. Súd
ďalej pri ukladaní trestu zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho pomery, okolnosti daného prípadu
a skutočnosť, ako konal obžalovaný po čine. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, nikde

nepracuje, je bezdomovec a dlhodobo sa pohybuje po výkonoch trestov v komunite bezdomovcov.
Aj dané konanie obžalovaného z časti vychádzalo z jeho živného štýlu, a to požívanie alkoholu na
dennej báze, prespávanie v opustených objektoch a spoločnosť osôb s rovnakým zameraním ako
bol poškodený. Okrem týchto skutočností súd prihliadol aj na konanie obžalovaného po skutku. Keď
obžalovaný zistil, čo spôsobil poškodenému, zavolal jeho matke a oznámil jej, že obžalovaný nereaguje

napodnetyzjehostrany,čovkonečnomdôsledkuviedloajkvčasnejlekárskejpomoci.Ajznalecuviedol,
že ak by poškodenému nebola poskytnutá lekárska pomoc, poškodený by predmetným zraneniam
podľahol. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby a nakoniec mu uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť a pol
roka. Súd považuje tento trest za potrebný, ale aj za dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď súd

zobral do úvahy aj ľútosť obžalovaného nad tým, čo spôsobil poškodenému, ktorú prejavil v poslednom
slove.

Súd zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného, aby nahradil poškodenému A. C. škodu
– bolestné vo výške 21 031,20 Eur (690 bodov x 30,48 Eur), v zmysle znaleckého posudku MUDr.

Resutíka. Súd toto bolestné nenavyšoval, nakoľko nemal na navýšenie daného bolestného podklad
(lekárske správy), pričom si poškodený do konca prípravné konanie uplatnil bolestné v tejto výške.
Takisto zaviazal obžalovaného, aby aj nahradil poisťovni Dôvera škodu vo výške 122,42 Eur a to za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému.

Súd poškodeného s nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 35 000,- euro
a na nemajetkovú ujmu vo výške 8 000,- euro odkázal na civilný proces, nakoľko poškodený v tomto
smere nepredložil potrebné lekárske správy na riadne posúdenie tohto nároku, len poukázal na to, aké
zdravotné problémy u poškodeného pretrvávajú po danom úraze. Aj v zmysle vyjadrenia znalca MUDr.
Resutíka, trvalé následky u poškodeného nie sú vylúčené, ale bude ich nutné zhodnotiť v dobe obvyklej,

a to je cca 1 rok po úraze. Čo sa týka uplatnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak
vznik takéhoto nároku nebol v konaní riadne preukázaný a zdôvodnený. Poškodený pred skutkom bol
bezdomovec, nikde dlhodobo nepracoval, požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a na dennej
báze, pričom nemal väzby na svoju rodinu, poškodený bol rozvedený. Podľa svedkyne E. C., jeho matky,
ju poškodený síce navštevoval, ale jej nijako nepomáhal, naopak ona

mu finančne prispievala na život. Súd v tomto smere poukazuje aj na to, že obžalovaný bol právoplatne
odsúdený za násilné konanie práve voči svojej matke E. C.. Ak sťaženie spoločenského uplatneniapredpokladá také následky u poškodeného, ktoré s ohľadom na jeho doterajší život znemožňujú alebo
sťažujú jeho spoločenské, pracovné či rodinné aktivity a sebarealizáciu, potom, vzhľadom na uvedenú
situáciu poškodeného, je možné konštatovať, že nedošlo k negatívnej zmene v jeho rodinnom živote,

možnostiach, pracovného uplatnenia či spoločenských aktivít.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko C., I. X, na Krajský súd v Banskej Bystrici.