Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200294
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov

senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: Združenie
domovýchsamospráv,o.z.,sosídlomRovniankova1667/14,85102Bratislava,IČO:31820174,právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Družstevná pri Hornáde, so
sídlom Hlavná 38, 044 31 Družstevná pri Hornáde, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-KE-OOP3-2020/018199-002 zo dňa 26.02.2020, v konaní po rozhodnutí Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/6/2023 zo dňa 20.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-
OOP3-2020/018199-002 zo dňa 26.02.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie,
odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2019/013302 zo dňa 12.11.2019 a vec vracia
Okresnému úradu Košice – okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, ako

aj náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa
27.04.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018199-002
zodňa26.02.2020(ďalejajako„napadnutérozhodnutie“),ktorýmžalovanýzamietolodvolaniežalobcua
potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj
ako„prvostupňovýorgán“)č.OU-KS-OSZP-2019/013302zodňa12.11.2019(ďalejajako„prvostupňové

rozhodnutie“) o vydaní súhlasu žiadateľovi - A. B. C. D. na výrub 2 ks smreka obyčajného (Picea abies),
z toho 1 ks s obvodom kmeňa 106 cm, rastúceho na parcele KN-C č. 1/1 – zastavané plochy a nádvoria
v k. ú. E. F. a 1 ks s obvodom kmeňa 104 cm, rastúceho na parcele KN-C č. 66/1 – zastavané plochy
a nádvoria v k. ú. E. F., obe parcely vo vlastníctve Obce Družstevná pri Hornáde. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 12.11.2019 a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

II.
Administratívne konanie2. Prvostupňovému orgánu bola dňa 18.09.2019 doručená žiadosť Obce Družstevná pri Hornáde (ďalej
aj ako „žiadateľ“) zo dňa 16.09.2019 o vydanie súhlasu na výrub 2 ks drevín, druh smrek obyčajný,
rastúcichnaparceláchKN-Cč.1/1a66/1,druhzastavanéplochyanádvoria,vk.ú.E.F.,ktoréparcelysú

vo vlastníctve žiadateľa, pričom dôvodom podania žiadosti bol zlý zdravotný stav drevín. Prvostupňový
orgán zverejnil dňa 24.09.2019 na svojej internetovej stránke oznámenie o začatí správneho konania
na základe podanej žiadosti. Žalobca prostredníctvom e-mailu zo dňa 30.09.2019 potvrdil svoj záujem
byť účastníkom konania v začatom správnom konaní o vydanie súhlasu na výrub drevín.

3. Prvostupňový orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň
16.10.2019, kde bolo zistené, že sa jednalo o výrub drevín:
- 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 106 cm na parcele KN-C č. 1/1 v k. ú. E. F., drevina bola
vyschnutá, rastúca na školskom dvore a ohrozujúca ľudí v areáli základnej školy,
- 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 104 cm na parcele KN-C č. 66/1 v k. ú. E. F., drevina bola
v zlom zdravotnom stave, vysychajúca so žltnúcim ihličím.

Prvostupňový orgán spísal zápisnicu z ústneho konania a miestnej obhliadky a po posúdení zdravotného
stavu drevín a ich umiestnenia určil termín výrubu drevín a ich náhradnej výsadby.

4. Prvostupňový orgán listom zo dňa 29.10.2019 oboznámil účastníkov správneho konania s podkladmi
rozhodnutia, ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, na základe čoho

prostredníctvom e-mailu zo dňa 04.11.2019 žalobca vyjadril súhlas s výrubom na základe predložených
podkladov a žiadal o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich
zo stanovísk ŠOP (všetkých jej zložiek) a podmienky určené ŠOP žiadal zapracovať do podmienok
rozhodnutia. Uviedol, že v rozhodnutí je potrebné uviesť spoločenskú hodnotu drevín a úvahu, akým
spôsobom bola pri rozhodovaní zohľadnená.

5. Prvostupňovým rozhodnutím bol následne vydaný súhlas žiadateľovi na výrub vyššie uvedených
drevín za podmienok, že žiadateľ uskutoční výrub v období od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
do 31.03.2020; pri výrube nedôjde k poškodeniu ostatných drevín; spracované časti drevín (vetvy
a vrcholce) budú odstránené z pozemku v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z.. Prvostupňový orgán

zároveň uložil náhradnú výsadbu tak, že žiadateľ ju uskutoční v termíne do 31.12.2020 v rozsahu 10 ks
listnatých drevín na parcele KN-C č. 1/1 v k. ú. E. F. so zreteľom na dosiahnuteľné rozmery v budúcnosti
a zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, prípadne
zrealizuje dosadbu. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 48 ods. 1
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „Zákon o ochrane prírody a krajiny“)

orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť uskutočnenia primeranej
náhradnej výsadby a ak ju nemožno uložiť, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky
spoločenskejhodnotydrevín.Vzmysle§17ods.8vyhláškyMŽPSRč.24/2003Z.z.,ktorousavykonáva
Zákon o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „Vyhláška“), k žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín
nie je potrebné doložiť výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub.

6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v ktorom namietal, že rozhodnutie
neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub ani zdôvodnenie, ako bola
spoločenská hodnota drevín uplatnená pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a neposkytuje úplné
a presné informácie o zistenom stave, v dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutie nespĺňa požiadavky

vyplývajúce z § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca navrhol, aby odvolací orgán zrušil
prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie, a tiež
žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie v odvolacom konaní.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom konštatoval, že

prvostupňový orgán postupoval v konaní v súlade so Zákonom o ochrane prírody a krajiny a Správnym
poriadkom, jeho zistenia boli dôsledne zdokumentované, dostatočne preukázané a posúdené. Podľa
názoru žalovaného prvostupňový orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom
najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných
drevín. Žalovaný mal za preukázanú opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas

na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie
človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín určených na výrub. V súlade s §
48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny bola uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby
stanovenej tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín, pričom prvostupňovýorgán uviedol podmienky výrubu stromov a náhradnej výsadby stromov v zmysle platných právnych
predpisov a noriem. Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej
hodnoty drevín, žalovaný považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že žiadosť obsahovala všetky

náležitosti podľa vyhlášky a platných predpisov. Keďže žalovaný nedopĺňal dokazovanie, nemal dôvod
dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom žalobca v odvolaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému orgánu ani odvolaciemu orgánu nové
dôkazy. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 a § 47 ods.
3 Správneho poriadku.

III.
Správna žaloba a konanie na krajskom súde

8. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 25.04.2020
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. Žalobca argumentoval tým, že prvostupňový orgán nevychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, keďže si nezaobstaral všetky podklady potrebné pre jeho zistenie (napr.

analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického
a kultúrnohistorického významu, dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci ich zlý stav,
príp. posúdenie toho, či účel výrubu nemožno dosiahnuť starostlivosťou a údržbou drevín), neuviedol
minimálny obvod stromov náhradnej výsadby a nevypočítal spoločenskú hodnotu predmetných
drevín. Kombinácia uvedených skutočností mala podľa žalobcu za následok nepreskúmateľnosť

dostatočnosti a primeranosti uloženej náhradnej výsadby. Žalobca uviedol, že prvostupňový orgán
nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia náhradnej výsadby voči povolenému výrubu,
pričom spoločenská hodnota drevín je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby
a z napadnutých rozhodnutí nemožno preskúmať, či spĺňajú túto zákonnú požiadavku na posúdenie
primeranosti náhradnej výsadby. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu

predchádzajúceprvostupňovérozhodnutiezrušiťavecvrátiťprvostupňovémuorgánunaďalšiekonanie.
Žalobca zároveň žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.06.2020 k správnej žalobe uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza
žiadne nové skutočnosti a len opakuje tie isté dôvody, ktoré uviedol aj v odvolaní, a s ktorými sa

už žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto odkázal na svoju argumentáciu
v žalobou napadnutom rozhodnutí a súdu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Krajský súd uznesením č. k. 8S/66/2020-25 zo dňa 18.06.2020 zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

11. Žalobca v replike zo dňa 24.07.2020 okrem iného poukázal na to, že k výrubom drevín reálne
dochádza a tým aj k skutočným škodám na životnom prostredí, ktoré po realizovaní výrubov už
nie je možné bezprostredne napraviť, a to ani okamžitou náhradnou výsadbou. Žalobca zotrval na
tom, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov týkajúcich sa postupu správnych orgánov v správnom konaní.

12. K replike žalobcu sa už žalovaný nevyjadril. Ďalší účastník konania sa k prejednávanej veci
nevyjadril.

13. Krajský súd uznesením sp. zn. 8S/66/2020 zo dňa 22.09.2022 predmetnú správnu žalobu odmietol
podľa § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 98 ods.
1 písm. h) SSP. Krajský súd odôvodnil odmietnutie žaloby tým, že žalobca sa podaním správnej žaloby
dopustilzneužitiaprávaspočívajúcehovtom,žejednakžalobcasvoježalobnénámietkykoncipovalpríliš
všeobecne, neuviedol žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov a krajskému súdu

nebol zrejmý zmysel žalobných námietok; ďalej tým, že žalobca je aktívny celoslovensky v obdobných
konaniach týkajúcich sa výrubu drevín, pričom len na samotný krajský súd podal viac ako 30 žalôb;
a ďalej aj tým, že okrem žalobcu žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti
ochrany životného prostredia, ktoré sa zúčastňujú na predmetných administratívnych konaniach, nemalinámietky k výrubu dotknutých drevín. Krajský súd vyhodnotil postup žalobcu tak, že jeho účelom nebola
reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok ale že žalobca týmto postupom
prejavil bezúčelový nesúhlas s výsledkom administratívneho konania, neprimerane zaťažuje správne

orgány a takému výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu nie je možné
priznať právnu ochranu. Krajský súd vyhodnotil, že správna žaloba má zjavne šikanózny charakter
a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného.

IV.

Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

14. Dňa 03.01.2023 žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 8S/66/2020 zo dňa
22.09.2022 kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo

nezákonne odmietnuté. Žalobca opätovne apeloval na nevyhnutnosť výpočtu spoločenskej hodnoty
drevín, ktorý je nevyhnutný pre posúdenie primeranosti uloženej náhradnej výsadby v zmysle § 48
Zákona o ochrane prírody a krajiny. Absencia uvedeného spôsobuje z hľadiska primeranosti náhradnej
výsadby nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

15. O kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„kasačný súd“) uznesením sp. zn. 2Svk/6/2023 zo dňa 20.12.2024 tak, že uznesenie krajského súdu
sp. zn. 8S/66/2020 zo dňa 22.09.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na nové konanie
a rozhodnutie. Kasačný súd považoval rozhodnutie krajského súdu za vydané na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, nakoľko
argumenty krajského súdu, ktorými odôvodňoval aplikáciu § 28 SSP, neboli dostatočné pre prijatie
záveru o šikanóznom charaktere podanej žaloby. Kasačný súd uviedol, že správny súd bude v ďalšom
konaní povinný pristúpiť k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby, a to najmä s ohľadom na námietku
absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, pričom v tejto súvislosti kasačný súd poukázal na jeho

rozhodovaciu prax vyjadrenú napr. v rozhodnutiach sp. zn. 5Svk/57/2022 zo dňa 16.08.2023 alebo
sp. zn. 2Svk/24/2022 zo dňa 30.04.2024. Posúdenie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín je potrebné
vykonať pre potreby určenia primeranej náhradnej výsadby podľa § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody
a krajiny a nie pre potreby posúdenia toho, či v danom prípade mali byť dreviny vyrúbané.

V.
Nové konanie na správnom súde

16. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva

v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej aj ako „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“ Po vrátení veci z kasačného súdu na nové konanie a rozhodnutie tak následne
už vo veci konal senát „6S“ správneho súdu pod novou sp. zn. 6S/14/2025.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2025 k zrušujúcemu rozhodnutiu kasačného súdu uviedol
množstvo informácií nesúvisiacich s prejednávanou vecou, ako aj všeobecných úvah o postavení
zainteresovanej verejnosti v správnom súdnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že v plnom rozsahu
zotrváva na doterajších vyjadreniach a súčasne žiadal súd, aby postupom podľa § 132 SSP vyriešil

základnú prejudiciálnu otázku, či Aarhuský dohovor a Smernica o EIA pôsobia podľa čl. 288 Zmluvy
o fungovaní EÚ iba sprostredkovane alebo či v dôsledku recepčnej normy § 66 zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie sa nestali súčasťou vnútroštátneho práva a teda majú byť vykonávané
ako priamo pôsobiace normy právneho poriadku. Žalobca súčasne žiadal, aby súd v rozhodnutí ustálil,
že žalobca je zainteresovanou verejnosťou podľa § 42 SSP chrániacou verejný záujem životného

prostredia.

18. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 24.11.2025 o 14:00 hod., na ktoré boli
riadne predvolaní právny zástupca žalobcu, žalovaný a ďalší účastník konania. Pojednávania v uvedenýdeň sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil
písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 17.11.2025 a súhlasil s konaním a rozhodnutím
veci v jeho neprítomnosti. Ďalší účastník konania svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil

písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2025 a súhlasil s konaním a rozhodnutím veci v jeho
neprítomnosti. Na dopyt predsedníčky senátu k ozrejmeniu dôvodov a účelu podania námietky zaujatosti
právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca mieni, aby s ním správny súd konal tak, že ho bude
označovať ako zainteresovanú verejnosť. Senát sa uzniesol na tom, že vznesená námietka nespĺňa
legitímne dôvody pre námietku zaujatosti a preto na ňu nebude prihliadať. Právny zástupca žalobcu

zotrval na svojej doterajšej argumentácii a poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, konkrétne sp. zn. 2Svk/24/2022 a sp. zn. 19SVs/7/2024. Na otázku sudcu
spravodajcu, k akému porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia malo vydaním
napadnutého rozhodnutia dôjsť, právny zástupca žalobcu uviedol, že vždy je záujmom zainteresovanej
verejnosti, aby rozhodnutia správnych orgánov boli v súlade so zákonom, pričom podaním žiadosti
o povolenie výrubu sa zasahuje do všeobecného zákazu ničenia drevín, keďže priamo výrubom sa

znižuje kvalita životného prostredia. Dodal, že žalobca a priori nemal problém s výrubom drevín ale mal
za to, že právo na ochranu životného prostredia a právo na informácie o životnom prostredí sú naplnené
tým, že bude proporcionálne určená náhradná výsadba a ak nie je možná, finančná náhrada za zničené
dreviny.Nadopytčlenasenátu,čiuloženúnáhradnúvýsadbupovažuježalobcazanedostatočnú,právny
zástupca žalobcu uviedol, že ju považuje za nepreskúmateľnú.

19. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SPP o všeobecnej správnej žalobe, vychádzajúc
z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná, na základe čoho na pojednávaní dňa 24.11.2025 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov
konania pred správnym súdom, ako aj náhradu trov kasačného konania.

VI.

Relevantná právna úprava

20. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
SSP, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP, ktoré aplikoval

v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.

21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak:
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

23. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd zrušuje napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré
mu predchádzalo.

24. Podľa § 191 ods. 6 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy
v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne
zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,
môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.26. Podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom ku dňu podania žiadosti
o vydanie súhlasu na výrub drevín (ďalej aj ako „v znení účinnom v rozhodnom čase“), na výrub dreviny

sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny
sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny
a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto
oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho
vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

27.Podľa§48ods.1prvétrivetyZákonaoochraneprírodyakrajinyvzneníúčinnomvrozhodnomčase,
orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú
náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom
geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná
drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch

rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95).

28. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase, orgán
ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.

29. Podľa § 95 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase,
spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu
a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa
určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská

hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach
so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov.

30. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase,
spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a

určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48.

31. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase, na konanie
podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak.

32.Podľa§3ods.5prvávetazákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(ďalejajako„Správnyporiadok“)
v znení účinnom ku dňu začatia správneho konania (ďalej aj ako „v znení účinnom v rozhodnom čase“),
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase,
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

34. Podľa § 46 Správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, rozhodnutie musí byť v súlade

so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

VII.
Právne závery správneho súdu

35. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vydaní súhlasu na výrub 2
ks drevín v prospech žiadateľa z dôvodu ich zlého zdravotného stavu, pre ktorý ohrozujú nehnuteľnosti,
ako aj osoby pohybujúce sa v areáli základnej školy. Prvostupňový orgán spolu s vydaním súhlasu na

výrubdrevínurčilžiadateľovipodmienky,ktorébolpovinnýdodržaťazároveňuložilžiadateľovipovinnosť
uskutočniť náhradnú výsadbu do 31.12.2020 v rozsahu 10 ks listnatých drevín na parcele KN-C č. 1/1
v k. ú. E. F. a zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia.36. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový
stav, čo malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu, keďže
si prvostupňový orgán nezaobstaral všetky podklady potrebné pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu

a neuviedol minimálny obvod stromov náhradnej výsadby a výpočet spoločenskej hodnoty drevín, ktoré
mali byť vyrúbané. Žalobca namietal aj to, že žalovaný a prvostupňový orgán nezdôvodnili zásah do
práva na životné prostredie, ktoré bolo v uvedenom prípade v konflikte s vlastníckym právom. Zároveň
žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.02.2025 navrhol súdu, aby posúdil žalobcom nastolenú prejudiciálnu
otázku v zmysle § 132 SSP.

37. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody
a krajiny, podľa ktorého sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a ktorý môže
príslušný orgán v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií
dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu
pozemku, na ktorom drevina rastie, ak títo nie sú zároveň žiadateľom a po vyznačení výrubu dreviny.

Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ o vydanie súhlasu na výrub dreviny nemá na vydanie súhlasu
právny nárok ale je na posúdení príslušného orgánu, či sú v konkrétnom prípade splnené zákonom
ustanovenépodmienkyprevydanietakéhotosúhlasu.Akorgánochranyprírodydospejepriposudzovaní
žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny k záveru o nesplnení stanovených podmienok, rozhodne
o nevydaní súhlasu. Inak povedané, vydanie súhlasu na výrub dreviny príslušným orgánom nenasleduje

automaticky po formálnom podaní žiadosti žiadateľom, ale správny orgán je povinný vždy riadne
posúdiť, či sú v konkrétnych okolnostiach prípadu splnené zákonné podmienky na vydanie súhlasu, teda
žiadateľovi nie je vydanie súhlasu vopred garantované.

38. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu ani administratívneho spisu

nevyplýva, žeby žalobca namietal samotný výrub predmetných drevín ako taký, hoci upozorňoval na to,
že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných prípadoch vzhľadom na to, že jeho realizácia je
konečným a nezvratným krokom v procese starostlivosti o životné prostredie. K argumentácii žalobcu,
že prvostupňový orgán si nezaobstaral všetky podklady potrebné pre spoľahlivé zistenie skutkového
stavu správny súd uvádza, že podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný

obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného
stavu veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkmi konania. Správny orgán je tak povinný zistiť
všetky skutočnosti, ktoré považuje za nevyhnutné a potrebné pre vydanie spravodlivého a zákonného
rozhodnutia, pritom však nie je povinný vyhovieť návrhom účastníkom konania. Podľa § 32 ods. 2
Správneho poriadku správny orgán určuje rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, preto

je obstarávanie podkladov v dispozícii správneho orgánu, ktorý najlepšie vie a mal by vedieť, aké
podklady potrebuje na objektívne rozhodnutie vo veci. Ak bol žalobca toho názoru, že si prvostupňový
orgán nezaobstaral všetky podklady potrebné pre rozhodnutie (napr. analýzu súčasného výskytu a stavu
drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu,
dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci ich zlý stav, príp. posúdenie toho, či účel

výrubu nemožno dosiahnuť starostlivosťou a údržbou drevín), išlo iba o subjektívny názor žalobcu,
ktorému správny orgán nebol povinný vyhovieť ak mal za to, že má k dispozícii všetky podklady potrebné
na vydanie rozhodnutia vychádzajúceho zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Nemožno opomenúť
skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o výrub drevín v zlom zdravotnom stave, pre ktorý
dreviny mohli ohroziť osoby bežne sa pohybujúce v ich okolí, čo samo o sebe zakladalo dôvod na ich

výrub. Iste by mohli nastať prípady, kedy by bolo nevyhnutné brať do úvahy aj napr. estetický alebo
kultúrnohistorický význam dreviny, ktorý by v danom prípade mohol byť rozhodujúcim faktorom pre
nevydanie súhlasu s výrubom (napr. by sa jednalo o päťsto rokov starý strom umiestnený v areáli
národnej kultúrnej pamiatky). To však nie je tu prejednávaný prípad. Vzhľadom na to, že prvostupňový
orgán nebol pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie viazaný návrhmi žalobcu (ktoré boli navyše

uvedenévšeobecnesdemonštratívnymvýpočtom),súdvzhľadomnakonkrétneokolnostiprejednávanej
veci vyhodnotil túto žalobnú argumentáciu žalobcu ako nedôvodnú.

39. K žalobnej argumentácii žalobcu týkajúcej sa neuvedenia minimálneho obvodu stromov náhradnej
výsadby správny súd uvádza, že túto námietku vzhliadol ako nedôvodnú. Žiadne ustanovenie Zákona

o ochrane prírody a krajiny ani iného právneho predpisu neustanovuje povinnosť orgánu ochrany
prírody uviesť minimálny obvod kmeňa drevín určených na náhradnú výsadbu. Podľa § 48 ods. 1
Zákona o ochrane prírody a krajiny sa náhradná výsadba uskutočňuje na vopred určenom mieste, na
náklady žiadateľa a uprednostňujú sa pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Žiadne kvantitatívnepožiadavky na stanovenie minimálneho obvodu kmeňa stromov náhradnej výsadby právne predpisy
nestanovujú. Správny súd uvádza, že údaj o obvode kmeňa stromu je faktorom významným pre už
vysadené dreviny z toho hľadiska, či sa na ich výrub vyžaduje alebo nevyžaduje súhlas orgánu ochrany

prírody (v § 47 ods. 4 písm. a) a c) Zákona o ochrane prírody a krajiny je stanovené, kedy sa na
výrub stromov s obvodom kmeňa do 40 cm, resp. 80 cm nevyžaduje súhlas). Pre stromy, ktoré ešte
len majú byť vysadené v rámci náhradnej výsadby, však ukazovateľ vo forme obvodu kmeňa nie je
relevantný. Žalobca sa preto mylne domnieva, že prvostupňový orgán bol povinný v rozhodnutí uviesť
minimálny obvod stromov náhradnej výsadby, a že tento nedostatok mohol spôsobiť nezákonnosť

vydaného rozhodnutia.

40. Argumentácia žalobcu, že žalovaný a prvostupňový orgán nezdôvodnili zásah do práva na
životné prostredie, ktoré bolo v uvedenom prípade v konflikte s vlastníckym právom, je nedôvodná.
V uvedenom prípade nedošlo ku konfliktu medzi vlastníckym právom žiadateľa (vlastníka dotknutých
parciel) a právom na priaznivé životné prostredie. Súhlas na výrub drevín bol vydaný primárne za

účelom ochrany života a zdravia osôb pohybujúcich sa v okolí nehnuteľností, pri ktorých boli dreviny
umiestnené, preto argumentácia žalobcu o tom, že správne orgány uprednostnili ochranu vlastníckeho
práva žiadateľa pred ochranou práva na priaznivé životné prostredie, je nedôvodná.

41. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín

určených na výrub, pre ktorú nie je možné posúdiť a preskúmať primeranosť žiadateľovi uloženej
náhradnej výsadby, správny súd dospel k záveru, že uvedená námietka žalobcu je dôvodná. Správny
súd z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu zistil, že spoločenská hodnota predmetných
drevín nebola v administratívnom konaní určená a nebola uvedená v prvostupňovom rozhodnutí
a v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Na základe uvedeného bolo úlohou správneho súdu

v predmetnom prípade vyhodnotiť, či vydané rozhodnutia vychádzajú z presného a úplného zistenia
skutkového stavu veci a sú zároveň preskúmateľné, ak si správne orgány ako podklad pre ich
vydanie nezaobstarali výpočet spoločenskej hodnoty drevín. Správny súd z obsahu súdneho spisu
a administratívneho spisu zistil, že si prvostupňový orgán ako podklad pre rozhodnutie nezaobstaral
výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub, t. j. k určeniu ich spoločenskej hodnoty

v administratívnom konaní vôbec nedošlo. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/24/2022 zo dňa 30.04.2024, v ktorom Najvyšší správny súd
dospel k záveru, že povinnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín pre prípad vydania súhlasu s ich
výrubom a uloženia povinnosti náhradnej výsadby explicitne vyplýva z § 95 ods. 3 písm. d) Zákona
o ochrane prírody a krajiny, kedy konkrétne uviedol, že: „Námietku absencie výpočtu spoločenskej

hodnotydrevínvyhodnotilkasačnýsúdakodôvodnú.Podľa§48ods.1zákonaoochraneprírodykrajiny:
orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú
náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom
geograficky pôvodné a tradičné druhy. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny:
spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a

určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. Z uvedených ustanovení vyplýva, že
vydaniusúhlasunavýrubdrevínkorelujepovinnosťuloženianáhradnejvýsadby.Tátonáhradnávýsadba
musí zodpovedať požiadavke „primeranosti“. Otázku primeranosti náhradnej výsadby zákonodarca
upravuje veľmi stroho, jednak priorizovaním geograficky pôvodných a tradičných druhov (§ 48 ods.
1 zákona o ochrane prírody a krajiny) a zároveň stanovením požiadavky uplatnenia spoločenskej

hodnoty pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe. Okrem uvedených dvoch kritérií v zásade ponecháva
náhradnú výsadbu a jej rozsah na správnej úvahe orgánu verejnej správy. Správny je preto taký
prístup prvostupňového orgánu, ktorý si pre rozhodnutie o náhradnej výsadbe zadováži dostatok
podkladovanáhradnúvýsadbuposúdizhľadiskageografickypôvodnýchatradičnýchdruhov,zhľadiska
spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín a z hľadiska ďalších kritérií ako napríklad: rozsah výrubu

(početnosti jedincov, plochy výrubu), opodstatnenosti výrubu, funkčnosti drevín a pod. Nemožno sa
stotožniť so žalovaným a so správnym súdom v právnom posúdení, že nie je nutné vypočítať a zohľadniť
spoločenskú hodnotu drevín, keďže zákon takú náležitosť rozhodnutia nevyžaduje.“ Najvyšší správny
súd ďalej pokračoval: „Spoločenská hodnota môže byť ako kritérium využitá aj v iných konaniach.
Rovnako predmetné ustanovenia nevylučujú posúdenie náhradnej výsadby aj na základe iných kritérií.

Vyžadujú však zohľadnenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, ako jedného z objektívnych kritérií
pre posúdenie „primeranosti“ náhradnej výsadby. Napriek skutočnosti, že v prejednávanom prípade
bola nariadená rozsiahla náhradná výsadba, bez určenia výšky spoločenskej hodnoty drevín, ktoré boli
vyrúbané,niejemožnéjej„primeranosť“posúdiť.Opačnýmvýkladomdotknutýchustanoveníbykasačnýsúd založil veľmi nebezpečnú prax. Nevyžadovanie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, ktoré majú byť
vyrúbané, a teda nezohľadnenie tohto objektívneho kritéria pri nariadení náhradnej výsadby, by v praxi
mohlo viesť k neželanému stavu nariaďovania náhradnej výsadby výlučne s ohľadom na počet drevín,

ktorých výrub by bol povolený. Prípadne zohľadňujúc iné nejasné a spätne nepreskúmateľné kritériá.
Spoločenská hodnota dreviny je však údaj, ktorý je vytvorený informáciami týkajúcimi sa dotknutej
dreviny ako je jej vek, stav (poškodenie), umiestnenie (chránené územie) a iné. Predstavuje tak údaj
vypovedajúci nie len o kvantite ale najmä o kvalite drevín, ktoré majú byť vyrúbané. Poznať nie len
kvantitu ale najmä kvalitu vyrúbaných drevín pri nariadení náhradnej výsadby, ktorá by práve kvalitatívne

mala zodpovedať výrubu, je nevyhnutné.“

42. Obligatórnosť posúdenia rozsahu náhradnej výsadby na základe objektívneho kritéria, ktorým je
spoločenská hodnota drevín, je možné vyvodiť aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
1Svk/20/2022 zo dňa 23.06.2023 a sp. zn. 6Svk/34/2023 zo dňa 31.10.2023. V nadväznosti na uvedené
správny súd konštatuje, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že spoločenská

hodnota drevín je objektívnym kritériom, na základe ktorého je orgán ochrany prírody povinný posúdiť
rozsah náhradnej výsadby a bez ktorého nie je možné objektívne posúdiť, či uložená náhradná výsadba
bude skutočne primeraná odsúhlasenému výrubu. Bez výpočtu a zohľadnenia spoločenskej hodnoty
drevín, ktoré majú byť vyrúbané, nemožno kvalifikovane posúdiť, či uložená náhradná výsadba, v tomto
konkrétnom prípade 10 ks listnatých stromov, je skutočne kvalitatívne (nie len kvantitatívne) primeraná

vzhľadom na vlastnosti vyrubovaných drevín, ako je ich vek, zdravotný stav, umiestnenie a pod.

43. Ako už bolo uvedené vyššie, správny orgán je podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný
obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu
veci, pretože len tak môže byť naplnený princíp materiálnej pravdy vyjadrený v § 3 ods. 5 Správneho

poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Spoľahlivo zistený stav veci je jeden zo štyroch predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne splnené
podľa § 46 Správneho poriadku, aby rozhodnutie správneho orgánu mohlo vyvolať zamýšľané právne
účinky (rozhodnutie musí byť zákonné, vydané oprávneným orgánom, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a obsahovať predpísané náležitosti). Určenie spoločenskej hodnoty drevín, na

ktorých výrub má byť vydaný súhlas podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny, je obligatórnou
súčasťou dokazovania na účely rozhodnutia o vydaní súhlasu a nariadení náhradnej výsadby, pretože
len tak môže byť zabezpečená dostatočná, primeraná a objektívne preskúmateľná náhradná výsadba.
Pritom neobstojí tvrdenie žalovaného, že spoločenskú hodnotu drevín určených na výsadbu nebolo
potrebné určiť z dôvodu, že jej výpočet nie je povinnou náležitosťou žiadosti o vydanie súhlasu na výrub

podľa § 17 ods. 8 Vyhlášky. Žalovaný sa uvedeným tvrdením nemôže zbaviť povinnosti zistiť skutočný
stav veci úplne a presne a za týmto účelom si obstarať všetky podklady potrebné pre rozhodnutie.

44. Ak si prvostupňový orgán ako podklad pre rozhodnutie nezaobstaral výpočet spoločenskej hodnoty
drevín (keďže takýto podklad nie je súčasťou administratívneho spisu), je na mieste konštatovať, že

si nesplnil povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci pre riadne posúdenie veci. Správne
orgány tak v prejednávanom prípade konali v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku
v spojení s § 95 ods. 3 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny, následkom čoho bolo vydanie
rozhodnutí nespĺňajúcich predpoklady podľa § 46 Správneho poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že
výpočet spoločenskej hodnoty drevín nie je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie toho, či v danom

prípade mali alebo nemali byť dreviny vyrúbané, ale slúži na posúdenie toho, či uložená náhradná
výsadbajeskutočneprimeranákonkrétnemuvýrubu.Zuvedenéhodôvodusprávneorgányzaťažilisvoje
rozhodnutia súčasne vadou nepreskúmateľnosti.

45. Návrh žalobcu, aby súd postupom podľa § 132 SSP vyriešil základnú prejudiciálnu otázku, či

Aarhuský dohovor a Smernica o EIA pôsobia podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ iba sprostredkovane
alebo či v dôsledku recepčnej normy § 66 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa
nestali súčasťou vnútroštátneho práva a teda majú byť vykonávané ako priamo pôsobiace normy
právneho poriadku, správny súd nepovažoval za dôvodný. Vzhľadom na to, že zákon č. 24/2006 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v tu prejednávanej veci neaplikoval, nejde o právnu

otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie správneho súdu vo veci samej, preto nebol dôvod
vyhovieť tomuto návrhu.
46. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná, keďže žalovaný ako aj prvostupňový orgán zistili skutkový stav nedostačujúco na riadneposúdenie veci a nedostatočne svoje rozhodnutia odôvodnili. Na základe uvedeného došlo k splneniu
podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, ako
aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového
orgánu zaobstarať výpočet spoločenskej hodnoty drevín, ktoré boli určené na výrub a na tomto podklade
opätovne vo veci rozhodnúť o náhradnej výsadbe, postupujúc v intenciách úvah a záverov správneho
súdu uvedených v tomto rozsudku s ohľadom na viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom
súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

47. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj trov kasačného konania rozhodol správny súd
vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP, a to na základe
celkového úspechu žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov
konania pred správnym súdom, ako aj náhradu trov kasačného konania.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP

neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.