Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200484
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625200484.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.

B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodiny,sosídlomMalacky,Záhorácka2942/60A,dieťarodičovC.B.,nar.XX.XX.XXXX,
št. prísl. SR, bytom A. D. XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom G., F. XXX, v konaní o
návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na sumu
270 Eur mesačne, počnúc 01.09.2024, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do
l5. dňa toho – ktorého mesiaca vopred.

II. Zročné výživné za obdobie o 01.09.2024 do 30.11.2025 vo výške 1800 Eur je otec povinný uhradiť k
rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8Pc/71/2019-67 zo dňa 08.07.2021 v časti
výroku o výživnom pre maloletú A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2025 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre
maloletú A. zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne od podania návrhu. Matka maloletého
svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že tunajší súd naposledy rozhodol o vyživovacej povinnosti
otca rozsudkom č. 8Pc/71/2019-67 zo dňa 08.07.2021, právoplatným dňa 09.09.2021; uviedla, že
medzičasom prišlo k zvýšeniu nákladov na výživu maloletej a k podstatnému zvýšeniu výdavkov
na maloleté dieťa. K návrhu pripojila rodný list maloletého dieťaťa a rozsudok tunajšieho súdu č.
8Pc/71/2019-67 zo dňa 22.04.2021.

2.Podanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa 10.07.2025matkaoznámila,že odjúna2025jejejjediným
príjmom náhradné výživné a prídavky na dieťa, nakoľko každodenne podstupuje dialýzu, zhoršil sa jej
zdravotný stav a čaká na schválenie invalidného dôchodku zo strany Sociálnej poisťovne.

3. Matka na pojednávaní dňa 02.09.2025 uviedla, že na svojom návrhu naďalej trvá, poukázala na
skutočnosť, že sa zmenili pomery na jej strane, keď sa stala odkázanou na každodennú dialýzu - od

februára 2025 nemôže pracovať – je práceneschopná, je posudzovaný jej zdravotný stav pre účely
priznania invalidného dôchodku, poberá podporu v nezamestnanosti. Vyjadrila sa, že je slobodná, žije
v domácnosti jej rodičov, ktorým na náklady domácnosti prispieva sumou 200 Eur mesačne. Uviedla, že
maloletá A. je od septembra 2025 žiačkou druhej triedy Základnej školy vo A. D., v škole sa nestravujea nenavštevuje ani školskú družinu, je zdravá, platené krúžky nenavštevuje. Vyjadrila sa, že otec na
výživu maloletej riadne neprispieva, naposledy zaplatil v auguste 2024 sumou 50 Eur, od roku 2023
poberá na maloletú náhradné výživné, o maloletú otec neprejavuje vôbec žiaden záujem, nestretáva

sa s ňou.
Na pojednávaní dňa 04.12.2025 na svojom návrhu zotrvala, oznámila, že počnúc dňom 23.01.2025 jej
bol schválený invalidný dôchodok v aktuálnej sume 604 Eur mesačne. Uviedla, že na strane maloletej A.
neprišlo od posledného pojednávania k zmene pomerov. Záverom uviedla, že otec na výživu maloletej
naďalej neprispieva, maloletú nekontaktuje.

4. Otec sa ani jedného pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Doručenie
predvolania na pojednávanie určené na deň 04.12.2025 má otec vykázané dňom 18.11.2025 fikciou
doručovania s poukazom na § 106 a 112 Civilného sporového poriadku. Otca sa opakovane nepodarilo
predviesť ani z miesta jeho trvalého pobytu, ani z miesta výkonu zamestnania. S poukazom na uvedené
súd na danom pojednávaní vec prejednal a rozhodol v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“) za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania
(článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) v neprítomnosti otca.

5. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 04.12.2025 uviedol, že

výživné na maloletú bolo naposledy určené v roku 2021, od tejto doby sa zmenili pomery na strany
maloletej A., ktorá nastúpila na základnú školu a zároveň sa zmenili pomery aj na strane matky, ktorej
sa zhoršil zdravotný stav a jej zaradenie do pracovného pomeru je tak obmedzené, matka má priznaný
invalidný dôchodok, pričom však im matka uviedla, že bude musieť riešiť svoju finančnú situáciu
a zamestnať sa, s ohľadom na jej zdravotný stav v obmedzenej miere na štyri hodiny denne. Zároveň

poukázal na skutočnosť, že matka bude musieť zrejme svoj zdravotný stav riešiť operačne, pričom nemá
zaručené, že sa plnohodnotne zaradí do pracovného pomeru. Zároveň aj on poukázal na skutočnosť,
že otec si doteraz neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej, vzhľadom k tomu považuje správanie sa
otca za úmyselné s cieľom vyhýbať sa plateniu výživného, pričom však otec má schopnosti zamestnať
sa a dosahovať príjem tak, aby mohol platiť výživné. S ohľadom na uvedené sa zástupca kolízneho

opatrovníka pripojil k návrhu matky a navrhol, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu
maloletej s poukazom na metodik MS SR pri výpočte výživného výživným vo výške 270 Eur mesačne.

6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 8Pc/71/2019-67 zo dňa 08.07.2021, právoplatným dňa 09.09.2021 a vykonateľným dňa

14.09.2021, rodným listom maloletého dieťaťa, lustráciou oboch rodičov v Sociálnej poisťovni zo
dňa 02.06.2025, správou o povesti a rozpisov mzdy otca zo spoločnosti H. I. I., s.r.o. zo dňa
19.06.2025, dialyzačnou správou matky zo dňa 20.05.2025, mzdovým listom matky za rok 2024 zo
dňa 01.07.2025, potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou zo dňa
07.07.2025, potvrdením o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné za rok 2024 zo dňa

07.07.2025, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2024 zo dňa 07.07.2025, potvrdením
o poberaní prídavkov na deti zo dňa 07.07.2025, správou o povesti otca z Obce Čáry zo dňa 18.09.2025,
CD nosičom – videonahrávky z jeho profilu na platforme TikTok, internetovými ponukami práce za služby
barbera v Bratislavskom kraji, odpoveďou zo spoločnosti H. I. I., s.r.o. zo dňa 09.10.2025, odpoveďou
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici zo dňa 09.10.2025, výpisom zo živnostenského

registra na otca zo dňa 30.10.2025, úradným záznamom zo dňa 30.10.2025, správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 29.10.2025, správou Daňového úradu Trnava, pobočka Senica
zo dňa 28.10.2025, odpoveďou k žiadosti zo Sociálnej poisťovne zo dňa 05.11.2025, odpoveďou
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II zo dňa 12.11.2025, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 09.10.2025, osobným listom dôchodkového poistenia zo dňa 09.10.2025, oznámením

o výplate dôchodku na účet zo dňa 06.11.2025 a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, tak
ako je v podstatnom uvedené nižšie, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Tunajší súd naposledy o výživnom pre maloletú A. rozhodol rozsudkom č. k. 8Pc/71/2019-67 zo dňa
08.07.2021, právoplatným dňa 09.09.2021 a vykonateľným dňa 14.09.2021, ktorým zastavil konanie

o určenie otcovstva k maloletej A. a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal prispievať výživným na maloleté dieťa vo výške 150 Eur mesačne. V tom čase
bola matka maloletej slobodná, žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, okrem maloletej nemalažiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo
výške 270 Eur mesačne a rodinné prídavky. Otec v tom čase bol slobodný, žil v spoločnej domácnosti
jeho rodičov, okrem maloletej nemal žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, bol nezamestnaný, nebol

evidovaný v registri uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti. Maloletá
v čase pôvodného rozhodovania dosiahla tri roky, bola zdravá, škôlku v tom čase ešte nenavštevovala.

8. V súčasnosti maloletá A. žije spolu s matkou v domácnosti rodičov matky, od septembra 2024
navštevuje základnú školu, v tomto školskom roku druhý ročník, je zdravá, platené krúžky nenavštevuje.

9. V súčasnosti matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, aj naďalej je slobodná,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 09.10.2025 jej bol počnúc 23.01.2025 priznaný invalidný
dôchodok vo výške 604 Eur mesačne. Matka v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu a nutnosti
každodennej dialýzy nepracuje, má diagnostikovanú hereditárnu nefropatiu, vedenú ako Alportov
syndróm, u matky bol zahájený dialyzačný program s implantáciou peritoneálneho katétra od

23.01.2025, zároveň bola zaradená do transplantačného programu. Matka bola od 17.08.2024 do
26.05.2025 poberateľkou nemocenskej dávky vo výške v priemere 723 Eur mesačne, poberá náhradné
výživné a prídavok na dieťa. Matka do mája 2024 dosahovala priemerný mesačný plat vo výške 1026
Eur v čistom (pričom od júna 2024 jej príjem poklesol v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu na
sumu 187,20 Eur mesačne, za júl 2024 na sumu 478,39 Eur mesačne a za august 2024 na sumu 239,21

Eur mesačne).

10. Otec je slobodný, žije v spoločnej domácnosti svojich rodičov. Okrem maloletej A. žiadnu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá, výživné na maloleté dieťa nehradí, maloletú nekontaktuje, nezaujíma sa
o ňu, nestretáva sa s ňou. Otec nevlastní žiaden majetok, ich rodina je daňovým dlžníkom Obce G.

s najvyšším nedoplatkom, za mesiac február 2024 bol zamestnaný v spoločnosti H. I. I., s.r.o. s príjmom
vo výške 188,81 Eur v čistom, pracoval na pozícii operátor výroby, pracovný pomer bol ukončený pre
časté absencie v práci; podľa vyjadrenia zamestnávateľa, ak by riadne odpracoval celý mesiac dosiahol
by príjem 950 Eur v hrubom a po uplynutí skúšobnej dobe by jeho príjem bol 1100 Eur v hrubom. Otec
nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia otca bola v období od 28.05.2014

do 20.07.2014, pričom bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu s úradom. Otec nepodáva daňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti ani dávok
dôchodkového poistenia, pričom za obdobie marec 2024 mu bola vyplatená nemocenská dávka vo
výške 275 Eur. Otec pracoval v spoločnosti I. J. C. v F. na pozícii barber – pánsky kaderník, od októbra
v spoločnosti nepracuje. Zamestnávateľ otca na výzvy súdu týkajúce sa zdokladovania príjmu otca,

dochádzky a pracovnej povesti otca nereagoval, poštové zásielky neprevzal. Otec bol v minulosti trestne
stíhaný z prečinu zanedbania povinnej výživy a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

19. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

21. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

22. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj
majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného
jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R
74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti

a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen
výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka

(R 30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.

24. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

25.Podľačlánku18ods.1,2,3Dohovoruoprávachdieťaťa,ktoréprijaloValnézhromaždeniaSpojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

26. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa uplynuli viac ako štyri roky.
Za uvedenú dobu prišlo k podstatnej zmene pomerov, maloletá A. nastúpila od 01.09.2024 na prvý
stupeň základnej školy, čím prišlo k zvýšeniu nákladov a potrieb maloletej jednak primerane k jej veku
(plynutiečasu),jednakajjejnástupomnapovinnúškolskúdochádzku,keďjejpotrebysúneporovnateľne

väčšie, ako boli v čase pôvodného rozhodovania, kedy nenavštevovala ešte ani materskú školu. Na
strane matky taktiež nastala výrazná zmena pomerov, kedy matka v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavuzostalapráceneschopná,odkázanápôvodneibanadávkynemocenskéhopoisteniaavsúčasnosti
invalidného dôchodku, keď jej náklady sa tiež zvýšili vzhľadom na potrebnú zdravotnú starostlivosť –
matka každodenne podstupuje dialýzu s prognózou možnej (pravdepodobne nevyhnutnej) operácie,

keďjezaradenádotransplantačnéhoprogramu,jejpracovnáschopnosťjevdôsledkuzdravotnéhostavu
objektívne znížená (u matky pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %). U otca
taktiež nastala zmena pomerov, kedy v čase pôvodného rozhodovania bol nezamestnaný, medzičasom
však v roku 2024 sa zamestnal na pozícii operátor výroby, v ktorom zamestnaní ak by si plnil pracovnúdochádzku riadne, za celý odpracovaný mesiac by zarobil 950 Eur mesačne brutto, po skončení
skúšobnej doby 1100 Eur brutto – po prepočte teda od cca. 757 Eur mesačne netto do 863 Eur mesačne
netto. Následne, podľa zistenia matky (otec si uverejňoval reklamné videá na sieti TikTok), pracoval

ako barber, pričom zo strany zamestnávateľa I. J. C. A. F. súd zistil, že otec v danom salóne ku dňu
12.11.2025 už približne mesiac nepracoval, zamestnávateľ otca na dotazy súd nereagoval. Otec je podľa
zistenia súdu slobodný, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, na výživu maloletej dlhodobo
neprispieva, o maloletú sa žiadnym spôsobom nezaujíma.

27. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených príjmových a majetkových
pomerov rodičov, veku, zdravotného stavu dieťaťa aj rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť
(iba) matky o maloleté dieťa, zohľadnil dobu, ktorá uplynula od posledného určenia výživného pre
dieťa, zaoberal sa vyjadreniami matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa k danej veci, takisto
zohľadnil skutočnosť, že súdom určené výživné je jediným príspevkom otca pre A. – otec sa s dieťaťom
nestretáva, nekontaktuje sa s ním.

28. Súd preto po takto vykonanom dokazovaní, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných
súvislostiach konštatuje, že nárok na zvýšenie výživného má dostatočne preukázaný; je nepochybné,
že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti prišlo k podstatnej zmene okolností, ktoré zakladajú
nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o

rodine, pričom súd upozorňuje, že sa nejedná iba o zmenu vo forme prechodu z materskej školy na
školu základnú, ale najmä o celkovú vývojovú zmenu dieťaťa – maloletá Viktória rastie, jej potreby sú
v súčasnosti vzhľadom na jej vek vyššie, zvýšili sa náklady na jej ošatenie, stravu a hygienu, školské
pomôcky a potreby. Doposiaľ určené výživné je v súčasnej dobe nedostatočné na pokrytie, čo i len
základných potrieb maloletého dieťaťa, výživné vo výške 150 Eur na maloleté dieťa nepostačuje ani len

na zabezpečenie stravy dieťaťa na mesiac.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu matky sčasti vyhovel a výživné zvýšil na sumu 270
Eur mesačne, pričom počiatok zvýšenia výživného stanovil od 01.09.2024, nakoľko súd má zato, že
podstatná zmena pomerov na strane maloletej A. nastala práve v čase nástupu dieťaťa na základnú

školu. Z procesu dokazovania vyplynulo, že otec bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný,
aktuálne však začal pracovať na rôznych pozíciách (najskôr ako operátor výroby, následne ako barber),
pričom však riadne nevyužíval svoj potenciál – v prvom zamestnaní bol s ním skončený pracovný pomer
prenedostatočnúdochádzku,druhýzamestnávateľsosúdomnespolupracoval.Podľavyjadreniaprvého
zamestnávateľa by otec pri riadnom pracovnom nasadení a po uplynutí skúšobnej doby dosahoval

príjem cca 1100 Eur brutto, čo činí cca. 862 Eur mesačne netto. Následne bol zamestnaný ako barber;
keďže zamestnávateľ otca so súdom nespolupracoval, súd vykonal lustráciu na internetových portáloch
ponúkajúcich prácu v predmetnom obore a mieste výkonu práce otca – pánsky kaderník – barber a
zistil, že priemerný mesačný plat pre Bratislavský kraj na danej pozícii sa pohybuje v rozmedzí cca.
1500 Eur za mesiac brutto, teda cca. 1143 Eur mesačne netto. Súd s poukazom na absolútnu pasivitu

otca, opakované nepreberanie poštových zásielok, nedostavovanie sa na tri nariadené pojednávania,
zmarené pokusy o predvedenie otca na pojednávania, konštatuje, že nie je možné objektívne overiť
skutočnú výšku príjmu otca, preto vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol objektívne dosahovať, ak by
riadne pracoval - otec preukázateľne pracoval v spoločnosti I. J. C. A. F. (vyjadrenie zamestnávateľa,
videodokumentácia zobrazujúca otca pri výkone povolania v danom salóne na jeho osobnom profile na

platforme TikTok). Súd v dôsledku uvedeného vyhodnotil správanie otca ako účelové s cieľom vyhnúť
sa povinnosti platenia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní
dlhodobo, maloletá poberá od roku 2023 náhradné výživne a otec bol trestným rozkazom uznaný za
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy.

30. Pri určovaní schopností a možností otca súd pristúpil k použitiu právnej fikcie príjmu (avšak nie podľa
§ 63 zákona o rodine, keďže otec nie je živnostník ani spoločník obchodnej spoločnosti), ale s poukazom
na potencionalitu príjmu, ktorý je otec schopný dosiahnuť, vychádzal jednak z príjmu, ktorý by otec
dosiahol ako operátor výroby a jednak ako barber, teda príjmu v rozmedzí od 862 Eur mesačne netto do
1143 Eur mesačne netto a vychádzajúc z metodiky Ministerstva spravodlivosti SR (percentuálny výpočet

výživného na dieťa v závislosti od mzdy rodiča), keď z takto stanovenej fikcie príjmu je stanovená výška
výživného v hodnote 18 % na jedno maloleté dieťa a v danom prípade tvorí rozpätie od 198 Eur do
270 Eur. V nadväznosti na uvedený výpočet súd stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej
v hornej hranici určenia výživného – teda vo výške 270 Eur, keď vzal do úvahy celkový prístup otcak maloletej, keď sa tento o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma, dlhodobo neplatí na ňu výživné (aj
napriek tomu, že bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy maloletej), jeho pasivitu
a snahu vyhnúť sa súdnemu konaniu, skutočnosť, že o maloletú vykonáva starostlivosť iba matka, ktorá

však v súčasnosti má vzhľadom na svoj zdravotný stav túto schopnosť zníženú. Otec na rozdiel od matky
je zdravý, je schopný pracovať a mal by tak prevziať väčší diel finančného zabezpečenia maloletej.
Zároveň súd musí konštatovať, že matka deklaruje po stabilizácii svojho stavu záujem nájsť si prácu
aspoň v skrátenom rozsahu tak, aby mohla finančne viac zabezpečiť maloletú.

31. Súd v rozhodovaní o počiatku platenia takto stanoveného zvýšeného výživného v sume 270 Eur
mesačne prekročil návrh matky, ktorá žiadala otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej
zvýšenou sumou od doby podania návrhu (teda ku dňu 14.03.2025), avšak s poukazom na § 40 CMP
a 231 CSP súd maloletej priznal zvýšenie výživného od 01.09.2024, teda od doby, kedy nastala zmena
pomerov najmä u maloletej jej nástupom na povinnú školskú dochádzku.

32. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného
výživného pre maloleté dieťa vo výške 1800 Eur za obdobie od 01.09.2024 do 30.11.2025 (rozdiel
medzi výživným určeným na základe súdom schválenej rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu
Malacky č. 8Pc/71/2019-67 zo dňa 08.07.2021, právoplatným dňa 09.09.2021 a vykonateľným dňa
14.09.2021 a teraz určeným výživným krát počet mesiacov: (270 Eur – 150Eur) x 15 mesiacov; takto

stanovenú výšku zročného výživného súd uložil otcovi uhradiť s poukazom na ustanovenie § 232 ods.
2, 3 CSP do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

33. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich

výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.
8Pc/71/2019-67 zo dňa 08.07.2021, v časti výroku o výživnom pre maloleté dieťa.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
natunajšomsúdekuKrajskémusúduvTrnave, písomne,v3vyhotoveniach,snáležitosťamipodľa§363

CSP.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena

návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná len spôsobmi uvedenými týmto
zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o
maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom
ustanoveným zákonom č. 161/2015 Z.z. CMP.