Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/249/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206492
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124206492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti o maloletého A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov – matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX a otca D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXXX, zastúpeného: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Kalov 653/23-2 Žilina, IČO: 47 253 096, o návrhu otca na zníženie výživného
a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
54P/102/2024-897 zo dňa 24. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal otca platiť výživné pre maloletého A. vo výške
350,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom 01.09.2025.
Zameškané výživné vo výške 50,- Eur za obdobie od 01.09.2025 do 30.09.2025 umožnil otcovi zaplatiť
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol
a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

Svojerozhodnutieodôvodnilust.§78ods.1,3Zákonaorodine,keďkonštatoval,žeodposlednejúpravy
výživného (rozsudok tamojšieho súdu č. k. 21P/45/2017-1206 zo dňa 04.03.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoP/24/2022-1250 zo dňa 27.09.2022) došlo k takej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o bežnom výživnom zo sumy 300,- Eur na sumu 350,- Eur.
Prihliadol v prvom rade na zmenu pomerov, ktorá nastala v súvislosti s nástupom maloletého na strednú
školu,atonielenvsúvislostisoškolným,stravovanímvškole,ktoréjeoprotizákladnejškolezvýšené,ale
ajvsúvislostisozabezpečenímškolskýchpomôcok.Priposudzovanízmenypomerovnastraneotcasúd

konštatoval, že napriek tomu, že ukončil podnikanie, jeho príjmové možnosti sú vyššie ako tvrdil. Otec
umožňuje užívanie pozemkov vo výmere 2000 metrov spoločnosťou F. G. G. bezodplatne, teda sa vzdal
majetkovéhoprospechuacelkovobymoholdosahovaťpotencionálnypríjemaž1.400,-Eur.Tusúdprvej
inštancie vychádzal zo skutočností, ktoré podrobne zdôvodnil, jednak v odseku 37. odôvodnenia svojho
rozsudku, ale poukázal aj na majetok, ktorý otec nadobudol od posledného rozhodnutia v dedičskom
konaní, ktorý taktiež súd prvej inštancie podrobne opísal v odsekoch 32. až 36. odôvodnenia. Keďže
teda súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k zníženiu vyživovacej povinnosti

zo strany otca, tak jeho návrh na zníženie zamietol a majúc za to, že nástup maloletého na štúdium na
strednej škole a s tým spojené výdavky, hlavne so školným odôvodňujúc zvýšenie vyživovacej povinnosti
od 01.09.2025 pri konštatovaní, že do nástupu maloletého na strednú školu sa výraznejšie pomery
nezmenili, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v časti bežného výživného o 50,- Eur.Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie vychádzal z ust.
§ 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil
všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre posúdenie zmeny pomerov najmä na strane otca,
keď neakceptoval zásadný rozdiel v porovnaní z jeho zdravotným stavom v pôvodnom konaní.

Vpredchádzajúcomkonaníoteczačalmaťzdravotnéproblémy,naktorévtomčaseužzačalpoukazovať
a v dôsledku odstupu času sa jeho zdravotný stav tak zhoršil, že mu bola uznaná invalidita v rozsahu
50 %. Uvedeným sa súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal, naopak vyhodnotil, že otec mal možnosť
zamestnať sa. Opätovne zdôraznil, že bol dlhodobo v nadväznosti na zdravotný stav práceneschopný
a dokonca to je dlhšie ako je doba, po ktorú zo strany štátu sa poskytuje sociálna podpora. Evidentne
na jeho strane nešlo o zámerné zneužívanie situácie cez zdravotný stav ako naopak vyvodil súd. Na

druhej strane, matka je invalidná, jej invalidita spočíva ale nie vo forme fyzickej, ale psychickej. Uvedené
percentá pri psychických diagnózach sú omnoho vyššie, čo je dostupná informácia a to, že niekto má
invalidituvrozsahu50%pridiagnóze,priktorejnedokáževykonávaťrovnakúfyzickúzáťaž,neznamená,
že ide o menšiu invaliditu ako je psychická invalidita, kedy daná osoba je schopná vykonávať prácu,
a to aj fyzicky náročnejšiu. Ani pri posudzovaní životnej úrovne dieťaťa súd neprihliadal na nepriaznivú

zmenu pomerov na strane otca, ktorá bola jasne preukázaná a z pohľadu otca súd porovnával
neporovnateľné. V predchádzajúcom konaní mal otec príjem, ktorý preukazoval jeho možnosti mať
vyššie výdavky u syna, napr. aj na oblečenie a aktivity, avšak v dôsledku zmeny príjmov na strane
otca súd ustálil, že nedošlo k zásadnej zmene výdavkov, ale iba k miernemu navýšeniu. Otec sám
nemá finančné prostriedky na pravidelné zabezpečovanie vlastných základných potrieb a nie je možné

zabezpečiť nadštandardné výdavky ani pre syna. Je síce na syna pyšný, že sa dostal na kvalitnú školu,
kde je vysoký záujem študovať, ale rovnako kvalitné štúdium je možné zabezpečiť aj na štátnych školách
a výdavky spojené so školou, ktoré boli preukázané matkou zodpovedajú aj všetkým výdavkom na
školské potreby, ktoré so štúdiom súvisia. Zo samotného rozhovoru so synom mal preukázané, že
tento má záujem študovať aj na odbornej škole v H. I. D., ktorá rovnako zabezpečuje kvalitné štúdium

a produkuje úspešných študentov. Za nedostatočné považoval aj absenciu odôvodnenia súdu týkajúcu
sa výpisov z účtu matky, pohybov na jej účte, ako i evidentný pokus zatajenia jej príjmu. Z výpisu matky
bolo zrejmé, že platil rôzne internetové televízie a poplatky za sťahovanie hier na mobilné zariadenia
za rozšírené balíky, ktoré v niektorých mesiacoch dosiahli aj celkovo výšku takmer 30,- Eur. Pokiaľ súd
poukazoval na prevod spoločnosti F. G. G., J. účtovníctva tejto spoločnosti bolo zrejmé, že spoločnosť

v posledných rokoch neprosperovala a postupne sa jej len navyšovali dlhy. Otec už nedokázal popri
zdravotnom stave, ale aj zložitej situácii na trhu, zabezpečovať zákazky a odbytisko pre drevo, ktoré by
pre spoločnosť nebolo stratové a opakovane skúšal dostať spoločnosť do kondície, a to aj s hľadaním
dodacích miest v zahraničí, ktoré mal prisľúbené. V spoločnosti nebol majetok, ktorý by bolo možné
predať, naopak boli leasingy na motorové vozidlá, ktoré bolo potrebné aj naďalej splácať a keďže firma

neprodukovala žiadne finančné prostriedky, ale len náklady, nebolo by to rentabilné. Pretože majetok
spoločnosti bol len v minimálnej hodnote s motorovými vozidlami, ktoré nemali splatený leasing a dlhom
otca ako spoločníka, ktorý nebolo z čoho vyplatiť previedol firmu za minimálnu cenu. Pokiaľ išlo o prevod
nehnuteľnosti, ktorú otec získal titulom dedičského rozhodnutia predmetná nehnuteľnosť bola predaná
za sumu 95.000,- Eur, po pripísaní finančných prostriedkov otec vrátil sumu 52.000,- Eur na pôžičky

a uhradil zameškané výživné, pričom 8.000,- Eur uložil do spoločnosti. Zo strany súdu nebol vyzvaný,
aby predložil doklady o vkladoch do spoločnosti v tejto výške, nakoľko nemal prístup k účtu spoločnosti,
mohol súd vykonať takýto dôkaz a požiadať spoločnosť o poskytnutie informácie. Pokiaľ súd poukázal
na ďalšie nehnuteľnosti, ktoré otec nadobudol v rámci dedičského konania, jedná sa len o podiely
v týchto nehnuteľnostiach, kde je povinnosť potom vyplatiť spolu dedičov a tieto nehnuteľnosti taktiež

nie sú vysokej hodnoty. Taktiež súd nesprávne poukazoval na možný predaj pozemku v hodnote 2.000,-
Eur, keďže spoločnosť F. G. G. nevykonáva podnikateľskú činnosť, zverejnil inzerát na prenájom tohto
pozemku po rozhodnutí súdu prvej inštancie a na takúto ponuku nikdy nikto nezareagoval. Princíp
potencionality príjmu možno použiť len za takých okolností, keď ku zmenšeniu majetku, resp. k zníženiu
príjmu alebo neprimeraným majetkovým rizikám nedôjde s určitých závažných dôvodov. Za závažné

dôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmu zapríčinené zhoršeným zdravotným stavom,
organizačnými zmenami v zamestnaní, reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania a podobne.3. Matka vo svojom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť. Poukazovala na to, že otec ju aj so synom pripravil o všetok majetok, ostal mu dom, chata,
firma, pozemky, celý vozový park a iné. Chatu predal za 125.000,- Eur, aj keď predtým sľúbil, že ju nechá

deťom a podľa nej finančné prostriedky má doma v trezore, užíva si ich aj s terajšou manželkou, ktorá je
tiež doma a užívajú si blahobyt a luxus. Firmu prepísal na syna jeho terajšej manželky, pričom pod firmu
dokúpil aj ďalší pozemok 3.000 m2. Zmena oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nastala iba v tom, že
faktúry idú cez K. H., čo je syn jeho terajšej manželky, z ktorého urobil konateľa v dvoch firmách a naňho
účelovo tú firmu prepísal. Keby firma neprosperovala, nebude ju prepisovať na neho, ale by sa jej bol

zbavil. To, že naďalej pracuje vo svoje firme mala zistiť od obyvateľov E. A., kde sa boli presvedčiť, aj
rodičia ho pristihli v práci ako normálne pracuje, keď sa tak stalo, tak fyzicky napadli jej rodičov spolu
s konateľom. Podľa jej názoru otec má na to, aby platil synovi výživné aj 500,- Eur, pričom syn je fyzicky
vyspelý a nároky na jeho potreby neustále rastú. Otec sa naopak o syna nezaujíma, nič mu nekupuje,
nenavštevuje ho ani na narodeniny, ani na meniny, ani na sviatky. Zmenil si telefónne číslo, ktoré nedal
ani synovi, aby mu náhodou nezavolal.

4. Vo svojich ďalších písomných podaniach rodičia prakticky zotrvali na svojich vyjadreniach. Otec
poprel tvrdenia matky týkajúce sa prevodu majetku, ako aj možného prenajímania nehnuteľnosti, pričom
i naďalej spochybňoval majetkové pomery na jej strane. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca
zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu, poukázala aj na to, že otec synovi dlží aj na šetriacom účte,

čo sa dá veľmi ľahko preukázať z výpisov. Zdôraznila, že býva vo C., lebo nemá finančné prostriedky,
aby si mohla platiť prenájom spolu so synom.

5. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (387 ods. 1 CSP).

7.Zákonnáúpravavust.§78ods.1Zákonaorodineumožňujesúduzmeniťdohodyasúdnerozhodnutia

o výživnom, ak od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy
už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže
dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického
vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne, ale aj
na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho

príjmu, rozšírenia, poprípade zúženia okruhu vyživovacích osôb a podobne. Súd rozhodujúci o novej
– zmenenej vyživovacej povinnosti už v takomto prípade nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
pôvodne určeného výživného, ale je povinný skúmať zmenu pomerov, ktorá tu nastala v čase od
poslednej úpravy výživného.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe
návrhu rodičov skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodne určeného výživného zo strany otca (či už zvýšenie
alebo odôvodnené zníženie). V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho
správny záver, keď zaviazal otca platiť zvýšené bežné výživné o 50,- Eur mesačne prihliadajúc najmä

na zmenu pomerov, ktorá tu nastala na strane maloletého v súvislosti s nástupom na strednú školu.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podrobne porovnal pomery na strane všetkých
účastníkov konania tak, ako to odôvodnil v odsekoch 21. až 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
pričom podrobne skúmal aj celkové pomery na strane otca v súvislosti s ukončením podnikateľskej

činnosti a prevodmi nehnuteľností, na ktoré musí súd vždy prihliadať, lebo majú bezprostredne vplyv
na posúdenie možností a schopností povinného rodiča (pri posúdení možností a schopností ako i bolo
viackrát konštatované súd vychádza z celkových majetkových pomerov nielen z finančného príjmu,
poprípade mzdy povinného rodiča). Tak, ako to v ďalšom správne konštatuje súd prvej inštancie aj
napriek tomu, že u otca bolo preukázané zníženie pracovnej schopnosti a priznaná invalidita v rozsahu

50 %, jeho majetkové pomery sa neznížili v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného
z jeho strany poprípade zamietnutie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu.
Je nepochybné, že otec bol vlastníkom, resp. je vlastníkom viacerých nehnuteľností tak, ako ich
konkretizoval súd prvej inštancie vo vyššie uvedených odsekoch napadnutého rozsudku, a preto ajpodľa názoru odvolacieho súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť bežné výživné zvýšené
o 50,- Eur oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, prihliadajúc najmä na zmenu pomerov, ktorá tu nastala
aj na strane maloletého dieťaťa v súvislosti so zvýšením nákladov súvisiacich s prípravou na budúce

povolanie.

10. Pokiaľ otec poukazoval na použitie finančných prostriedkov súvisiacich s úhradou vzniknutých
pohľadávok, na túto námietku ani odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže aj predpokladom vzniku
pohľadávok je nadobudnutie určitej hodnoty, ktorá by mala zodpovedať výške pohľadávky a je len vecou

každého, akým spôsobom použije finančné prostriedky, prípadne ako hospodári so svojim majetkom
a aké riziká v súvislosti, napr. s podnikaním na seba berie. Otec ani podľa názoru odvolacieho súdu
v priebehu konania nepreukázal, že by na jeho strane došlo k zníženiu životnej úrovne prihliadajúc na
jeho celkové majetkové pomery, a to i napriek tomu, že mu bola priznaná invalidita v rozsahu 50 %,
a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie stotožňujúc sa v plnom rozsahu s jeho
dôvodmi (§ 387 ods. 2 CSP) ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nepovažoval za vierohodné (v

súlade s názorom súdu prvej inštancie) tvrdenia otca o prevode spoločnosti F. G. G. z dôvodu vysokej
zadlženosti, lebo tak, ako to uviedla i matka vo svojom vyjadrení, je nelogické, aby kupujúci prevzal
spoločnosť, ktorej dlhy vysoko prekračujú aktíva, čím by vlastne na seba prevzal zodpovednosť za
zadlženú spoločnosť.

11. Pokiaľ otec ďalej spochybňoval finančné možnosti a schopnosti matky v súvislosti s existenciou
finančnýchprostriedkovnaúčtevpeňažnomústave,tujepotrebnézdôrazniť,žeanitátoskutočnosťotca
nezbavuje platiť výživné pre maloleté dieťa v rozsahu, ako mu to umožňujú jeho možnosti a schopnosti,
keďže dieťa (tak, ako to taktiež správne konštatoval súd prvej inštancie) má právo podieľať sa na životnej
úrovni obidvoch rodičov.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP
s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).