Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/200/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725200083
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725200083.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, deti rodičov
- matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., prechodne bytom G. XX, F. a otca H. A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., v konaní zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom,
so sídlom Klincova č. 37, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/1/2025-245 zo dňa 31.07.2025,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že do právoplatného skončenia konania
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. a C.

vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/218/2024 je otec oprávnený sa stýkať s oboma
maloletými deťmi v každom párnom kalendárom týždni od pondelka 08:00 hod. do nasledujúceho
nepárneho pondelka 08:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov, Silvestra v roku 2025 a Nového roku
01.01.2026, počas ktorých je otec oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať v čase od 25.12.2025 od
13:00 hod. do 26.12.2025 do 18:00 hod. a v čase od 31.12.2025 od 18:00 hod. do 01.01.2026 do 13:00

hod. s tým, že otec si maloleté deti v stanovenú dobu prevezme a matke po ukončení styku odovzdá
v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade, ak sa maloleté deti v stanovenú dobu
nebudú nachádzať v školskom zariadení, tak v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti
v stanovenom čase na styk s otcom riadne pripraviť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, na základe
ktorého je otec oprávnený sa s maloletými deťmi A. a C. stretávať každom párnom kalendárnom

týždni od pondelka od 08:00 hod do nasledujúceho nepárneho pondelka do 08:00 hod. s výnimkou
jarných, veľkonočných, letných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a mládeže SR (ďalej len „Vyhláška MŠVVaM SR“); v každom párnom roku počas
jarných školských prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠVVaM SR v čase od prvého dňa prázdnin od
08:00 hod do pondelka nasledujúceho po prázdninách do 08:00 hod.; v každom nepárnom roku počas
veľkonočných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠVVaM SR v čase Zeleného štvrtka od 08:00 hod.

do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 08.00 hod.; počas letných školských prázdnin
vyhlásených Vyhláškou MŠVVaM SR od 15.07. od 10:00 hod. do 01.08. do 10:00 hod.; od 15.08. od
10:00 hod. do 31.08. do 10:00 hod.; v každom párnom roku počas vianočných prázdnin vyhlásených
Vyhláškou MŠVVaM SR v čase od 25.12. od 09:00 hod do 01.01. nasledujúceho roka do 09:00 hod.; v
každom nepárnom roku počas vianočných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠVVaM SR v čase pred
začiatkom vianočných prázdnin od 08:00 hod do 25.12 do 09:00 hod.; v každom nepárnom roku počas

vianočných prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠVVaM SR v čase od 01.01. nasledujúceho roka od09:00 hod. do prvého vyučovania po ukončení prázdnin do 08:00 hod. s tým, že matke uložil povinnosť
maloleté deti na styk riadne pripraviť.
Výrokom II. súd prvej inštancie určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia

konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode, vedeného na prvoinštančom súde pod sp. zn. 51P/218/2024 a výrokom III. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, aby súd

prvej inštancie na čas trvania konania o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 08:00 hod.
do nasledujúceho nepárneho pondelka do 08:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny
rok od prvého dňa jarných prázdnin od 08:00 hod. do pondelka nasledujúceho po prázdninách do
08:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúceho

Veľkonočnémupiatkuod08:00hod.doprvéhopracovnéhodňapoškolskýchprázdnináchdo08:00hod.,
počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania od
08:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod., od 01.01. od 09:00 hod. do prvého pracovného dňa po vianočných
školských prázdninách do 08:00 hod., každý párny kalendárny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 01.01.
do 9:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 15.07. od 10:00 hod. do 01.08. do 10:00

hod., a od 15.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 10:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania
maloletých detí je školské zariadenie, ktoré navštevujú a ak nie je možné maloleté deti prevziať a
odovzdať v školskom zariadení, je miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí miesto bydliska
odovzdávajúceho rodiča.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm.
d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1 a § 331 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutídôvodil,žeprirozhodovanívychádzalzaktuálnejsprávy
kolízneho opatrovníka ako aj zo správy z poradensko-psychologického procesu a dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie
je daný. Uviedol, že za daných okolností je potrebné upraviť pomery medzi rodičmi v zmysle práva otca
stretávať sa s maloletými deťmi, ktoré poskytne maloletým pocit istoty a stabilizuje režim starostlivosti.

Zo správy kolízneho opatrovníka mal preukázané, že naďalej sú obaja rodičia dostatočne kompetentní
realizovať starostlivosť o maloleté deti, ktoré majú vytvorené citové väzby na oboch rodičov. Poukázal
na vyjadrenie maloletých detí v rámci pohovoru, aby si oni mohli určiť, s ktorým rodičom a kedy budú
tráviť spoločný čas. Vzhľadom na to, že situácia v rodine sa nestabilizovala a medzi rodičmi prebiehajú
konflikty ohľadom úpravy styku, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

Konštatoval, že každý rodič má právo budovať si vzťah so svojim dieťaťom a podieľať sa na jeho
výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť
len pri realizovaní styku s dieťaťom. Dodal, že ťažkosti pri realizácii styku jedného rodiča s maloletým
dieťaťom nemôžu spôsobovať obmedzenie styku. Uviedol, že za predpokladu, že medzi rodičmi je
dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce jedného z rodičov, je potrebné, aby

súd stanovil pravidlá a stabilizoval situáciu. Stotožnil sa s návrhom otca, ktorý vzhliadol za súladný so
záujmom maloletých detí a tiež s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov pri úprave styku rodiča s
dieťaťom inštitútom neodkladného opatrenia.
Záverom dal do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné
objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a na základe výsledkov

dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne vo veci samej. Podotkol, že
rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené,
resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností,
ktoré existujú v čase rozhodovania. Mal za to, že rozsah úpravy styku otca s maloletými deťmi do
budúcna bude závisieť od výsledkov dokazovania vo veci samej.

5. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s poukazom na
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za nedostatočne odôvodnené, pričom z jeho odôvodnenia nevyplýva, ktoré dôkazy považoval súd

za relevantné pri posúdení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ani spôsob akým ich
vyhodnotil. Žiadala napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť z dôvodu nezákonnosti. Uviedla,
že kvôli problematickému vzťahu s otcom, u ktorého má stále evidovaný trvalý pobyt (v tejto súvislosti
uviedla, že jej už viackrát zadržal, neodovzdal a ani ju neinformoval o tom, že jej bola doručená poštová
zásielka) dňa 24.06.2024 splnomocnila spoločnosť KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o.

na jej zastupovanie v konaní o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode ako aj na prijímanie všetkých doručovaných písomností v súvislosti
s predmetnými konaniami. Uviedla, že dňa 12.08.2024 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podala návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode, ktorému konaniu bola pridelená sp. zn. 51P/218/2024. Dňa 10.01.2025 podal otec
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bola pridelená sp. zn. 51P/1/2025, a to v čase,

keď už v predmetnej veci pojednával súd. Vyjadrila názor, že ak sa návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podáva pred konaním vo veci samej, ide o samostatné konanie, avšak ak sa návrh podáva už
počas prebiehajúceho konania vo veci samej, ide o rozhodnutie v rámci tohto konania, nie samostatné
konanie, pri ktorom sa osobitné splnomocnenie nevyžaduje. Preto považuje splnomocnenie udelené
právnej zástupkyni za platné a účinné aj na predmetné konanie. Uviedla, že ani ona a ani jej právna

zástupkyňa nemajú vedomosť o tom, že by im v predmetnej veci neodkladného opatrenia bola doručená
výzva od súdu prvej alebo druhej inštancie a daná možnosť vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 329 ods. 1 CSP. Dodala, že jej právna zástupkyňa
bola splnomocnená na všetky úkony súvisiace s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, a preto považuje predmetné napadnuté uznesenie za súčasť konania, na ktoré bola

splnomocnená. Vyjadrila názor, že v danej veci mala byť právna zástupkyňa zo strany súdu informovaná
o všetkých podstatných úkonoch, aby mohla riadne hájiť jej procesné práva, čo sa však nestalo. Mala
za to, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
S poukazom na ust. § 325 ods. 1 CSP uviedla, že prvoinštančný súd vychádzal z nesprávneho

posúdenia veci. Uviedla, že na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné splniť zákonnú
podmienku naliehavosti, aby sa predišlo ohrozeniu práv a záujmov maloletých detí, pričom ochrana
záujmov maloletých detí musí byť vždy prvoradá a nie je možné prihliadať na záujmy jedného alebo
druhého rodiča. Poukázala na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 422/2021 zo dňa 13.01.2011. Vyjadrila
názor, že súd nemôže danú podmienku považovať za splnenú iba z dôvodu, že sa otec domáhal

ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez riadneho preukázania toho, že mu je styk s
maloletými deťmi zamedzený alebo je záujem maloletých detí ohrozený. Poukázala na rozhodnutie
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8P/94/2022, zo dňa 28.06.2022, v ktorom súd konštatoval, že ak
maloleté dieťa nie je ohrozené na živote a zdraví, nebola splnená podmienka naliehavosti pri nariadení
neodkladného opatrenia. Tvrdí, že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje vysvetlenie

naliehavej a nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov, nakoľko styk otcovi s deťmi bol umožňovaný počas
celej doby a zároveň vždy rešpektovala vôľu maloletých detí tráviť čas s otcom a nikdy im v tom
nebránila, preto styk nepovažuje za dôležité upravovať inštitútom neodkladného opatrenia. Otcovi nebol
zamedzený kontakt s deťmi, trávil s nimi čas v jeho domácnosti pravidelne, pretože si ich striedajú v
päťdňových intervaloch počas celej doby, odkedy po jeho fyzickom útoku a vyhrážkach, ktoré sa udiali

za prítomnosti maloletých detí, opustila spoločnú domácnosť.
Ďalej uviedla, že ani model striedania maloletých detí v päťdňových intervaloch nie je najvhodnejším
riešením, avšak z dôvodu vyhrážok otca políciou naň pristúpila v snahe vyhnúť sa situáciám, ktoré
vystavujú deti veľkej psychickej záťaži. Uviedla, že maloletá C. sedemdňovú striedavú starostlivosť u
otca počas bežných dní absolútne vylučuje a maloletý A. je so sedemdňovým modelom vysporiadanejší,

ale nemá problém ani so starostlivosťou u mamy. Poukázala na to, že maloletá sa v domácnosti u otca
niekoľkokrát počas roka cítila neisto, potrebovala pocit dennodennej istoty, bezpečia a pokoja, ktorý
pociťuje práve pri mame a vyjadrila sa, že k otcovi nechce ísť. Otec rozhodnutia maloletej nikdy
neakceptoval a pýtal sa jej, či ju nahovorila mama, prípadne rýchlo zareagoval už naplánovaným
programom, ktorým ju takmer vždy presvedčil. Nastali i situácie, kedy sa od otca vrátila s tým, že ju

buď ignoroval, aby jej dal pocítiť, že je za jej pocity a potreby byť viac s mamou nahnevaný alebo bol
na ňu nepríjemný a dal jej pocítiť, že urobila zle. Poukázala na to, že maloletá sa od otca vracia v
zlom psychickom rozpoložení, čo si všíma aj okolie. Maloletý vníma situáciu lepšie, jeho vzťah s otcom
bol v porovnaní s maloletou vždy na lepšej úrovni. Uviedla, že v období zhoršeného zdravotného stavumaloletých počas zimného obdobia sa pokúšala nechať deti v pokoji doliečiť, čo otec neakceptoval a
obviňoval matku, že mu maloleté deti nechce dať a vyhrážal sa políciou. Vyprovokoval situáciu, ktorou
ju donútil k vyjadreniam, ktoré následne používa ako obvinenia, že mu styku s maloletými deťmi bráni.

Podotkla, že sa nikdy nestalo, že by maloleté deti neboli s otcom viac ako 8 dní.
Ďalej namietala, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Poukázala na nerešpektovanie vôle a vyjadrení maloletých detí, ktoré boli jasne vyslovené aj
u kolíznej opatrovníčky dňa 23.06.2025 pri ich vypočúvaní, kde sa deti vyjadrili, že striedanie 7 dní
u matky a 7 dní u otca je pre nich neprípustné a chcú si sami určiť, kedy k otcovi pôjdu. Na základe

uvedených vyjadrení vznikla dohoda, že od septembra 2025 budú fungovať takýmto štýlom. Považuje za
neprípustné vystavovať maloleté deti starostlivosti, ktorú odmietajú a ktorá zároveň nie je pre vytvorenie
ich stabilného zázemia prospešná. Poukázala na správu kolízneho opatrovníka zaslanú súdu dňa
10.07.2025, z ktorej je zrejmé, že komunikovala s otcom, v ktorej medzi všeobecnými vyjadreniami, že
deti majú s oboma rodičmi vytvorený citový vzťah a že majú záujem o trávenie času s oboma rodičmi,
ktoré nikto nespochybňuje, absentuje informácia o tom, že ďalšie fungovanie je od septembra 2025

jasne dohodnuté z dôvodu, že deti starostlivosť vo forme 7 dní u matky a 7 dní u otca odmietajú.
Vyjadrila pochybnosť o reálnom hájení záujmov maloletých detí kolíznym opatrovníkom a po podávaní
neúplných informácií sa stráca aj dôvera detí v túto osobu. Ďalej uviedla, že prvoinštančný súd v
napadnutom uznesení vychádzal z posudku psychológa, ktorý odporúča predĺžiť interval z 5 dní na
7 dní alebo odporúča zverenie detí do starostlivosti matky s jasne vymedzeným stykom pre otca,

pričom tieto vyjadrenia považuje za dve úplne rozdielne formy starostlivosti, ktoré sa navzájom bijú a z
odporúčania psychológa tým pádom nie je možné vychádzať. Navrhla model odporúčaný psychológom,
atozvereniemaloletýchdetídostarostlivostimatkysjasnevymedzenýmstykomsotcom,ktorépovažuje
za najvhodnejšie riešenie, v najlepšom záujme maloletých detí. Namietala absenciu úvahy súdu o
ochrane najlepšieho záujmu maloletých detí v napadnutom uznesení. Poukázala na nález Ústavného

súdu SR II. ÚS 101/2022 zo dňa 10.05.2022. Namietala, že súd v odôvodnení len stroho skonštatoval,
že vychádzal z aktuálnej správy kolíznej opatrovníčky ako aj zo správy z poradensko-psychologického
procesubezakejkoľvekvlastnejúvahy.Považovalazapotrebnéuviesť,žezuvedenýchsprávnevyplýva,
že by boli oprávnené záujmy maloletých detí ohrozené, a preto je potrebné daný stav riešiť neodkladným
opatrením, nakoľko úprava rodičovských práv a povinností po rozvode manželstva budú vyriešené v

konaní vo veci samej. Uviedla, že v rámci najlepšieho záujmu maloletých detí by starostlivosť počas
bežných dní zabezpečovala ona s tým, že otec nebude mať nijako obmedzené právo sa s maloletými
deťmi stýkať. Podotkla, že žijú v jednom meste, kde maloleté deti navštevujú školu a majú športovú
činnosť, na ktorej sa s maloletými deťmi otec bežne stretáva. Víkendy a prázdniny, a teda voľný čas by
preferovala rozdeliť rovnako medzi oboch rodičov. Uvedenému prispôsobila aj svoje životné podmienky,

keď si zabezpečila nájom v meste, v ktorom žili spoločne, hoci ju k tomuto miestu nič neviaže. Dodala,
že aj napriek tomu, že považuje uvedenú formu starostlivosti za najvhodnejšiu, po pojednávaní vo veci
rozvodu dňa 12.05.2025 svoje stanovisko k celej veci zvážila, a na spoločnom stretnutí dňa 16.06.2025
za účelom čo najskoršieho ukončenia rozvodového konania formou dohody navrhla formu starostlivosti,
kedy by sa otec staral o deti v každom párnom týždni od stredy do štvrtka a v každom nepárnom

týždni od štvrtka do nedele. Získal by tak istotu, že s maloletými deťmi môže byť viac ako len cez
víkend, čím by sa z jeho strany predišlo neopodstatneným útokom a obviňovaniu matky, že mu bráni
v styku s maloletými deťmi. V uvedenom našla zhodu i s maloletými deťmi, ktorým sa daná forma
starostlivosti pozdáva. Otec však akúkoľvek matkou navrhovanú formu starostlivosti o maloleté deti
odmieta, na názory detí neprihliada a má za to, že jeho záujmom je len pomsta voči matke za to, že

po jeho fyzickom útoku spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť. Namietala, že otec
s ňou nekonzultuje základné a dôležité veci týkajúce sa detí, odmieta jej priamo odpovedať na otázku,
kde sa práve nachádzajú a absolútne neakceptuje jej rolu matky, taktiež s ňou odmieta konzultovať
zdravotný stav detí a nerešpektuje jej rady ohľadne liečby. Uviedla, že uvedené je v príkrom rozpore s
ochranou záujmov maloletých detí. Taktiež namietala, že otec svojvoľne a bez konzultácie prihlasuje deti

na zápasy a turnaje v zahraničí, ktoré je potrebné uhradiť a prihlasuje ich na nové športové krúžky. Ďalej
uviedla, že otca niekoľkokrát vyzývala k dohode pred vianočnými sviatkami a pred letnými prázdninami,
avšak odmietol komunikovať a všetko sa snažil riešiť neodkladným opatrením. V rámci starostlivosti bolo
otcovi schválené neodkladné opatrenie aj počas vianočných sviatkov, hoci nebolo absolútne potrebné ho
podávať, pretože túto tému otvárala a snažila sa dohodnúť. Podávanie neodkladných opatrení z dôvodu,

že si otec chce naplniť túžby výhry nad ňou ako matkou považuje za zbytočné zaťažovanie súdov,
nakoľko vždy mal ponúknutú možnosť sa dohodnúť.7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že k tvrdeniu naliehavosti zastáva
názor, že v danom prípade bola naplnená podmienka naliehavosti pre vydanie neodkladného opatrenia
z dôvodu potreby vyriešenia otázky osobnej starostlivosti o maloleté deti, s cieľom zabezpečenia

ich stability a predchádzaniu ďalším konfliktom medzi rodičmi. Uviedol, že zo zisťovaní kolízneho
opatrovníka vyplynulo, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva vysoký stupeň konfliktu, ktorým sú
maloleté deti negatívne ovplyvňované a absencia dohody medzi rodičmi vedie ku konfliktným situáciám,
ktoré nepriaznivo vplývajú na emocionálne prežívanie maloletých a tým dochádza k ohrozeniu ich
emocionálneho prežívania. Všetky zistenia kolízneho opatrovníka vychádzajú z objektívne zistených

skutočností, ktoré vyplynuli v rámci pohovorov s rodičmi, s maloletými ako aj zo spolupráce rodiny s
referátom poradensko-psychologických služieb, ktorý v rámci svojho stanoviska odporúčal na základe
spolupráce s rodinou upraviť prebiehajúci model starostlivosti, ktorý bol toho času realizovaný v 5
dňových intervaloch. Tento model spolupracujúci psychológ vyhodnotil ako pre deti nevyhovujúci z
dôvodu krátkych intervalov striedania, čím nie je maloletým deťom vytvorené stabilné prostredie a majú
narúšanú dennú rutinu. Spolupracujúci psychológ konštatoval, že na základe spolupráce s rodinou

vyplynulo, že je forma striedavej osobnej starostlivosti vhodná, nakoľko maloleté deti na základe ich
vyjadrení vnímajú oboch rodičov ako starostlivých a radi s nimi trávia čas. Psychológ konštatoval, že
u maloletých detí nie je prítomný strach z otca, deti majú s otcom blízky vzťah a odporúčal rodičom
upraviť režim buď predĺžením intervalu na týždennú starostlivosť, ktorý poskytne deťom pocit istoty
a predvídateľnosti alebo zverenie detí matke s jasne upraveným režimom styku pre otca. Rodičia

maloletých napriek odporúčaniam psychológa neboli schopní dospieť k vzájomnej dohode aj napriek
skutočnosti, že bolo konštatované, že prebiehajúci 5 dňový režim starostlivosti nie je pre maloleté deti
vyhovujúci a pôsobí destabilizačne.
Ďalej uviedol, že vyjadrenia maloletých detí počas realizovaného pohovoru nemali charakter stabilného
a vnútorne presvedčivého stanoviska. Vyjadrenia detí sa javia ako ovplyvnené aktuálnou situáciou v

rodine a emocionálnym postojov rodičov. Domnieva sa, že v danej situácii nie je v najlepšom záujme
detí, aby si sami určovali, kedy budú u ktorého rodiča, nakoľko by takéto rozhodovanie maloletých
o veciach, ktoré majú byť predmetom rodičovskej dohody, prípadne rozhodnutia súdu, mohli u detí
vyvolávať stres, neistotu, pocit viny prípadne lojality voči jednému z rodičov a v neposlednom rade ešte
viac destabilizovať situáciu v rodine.

Poukázal na preverenia situácie v rodine, na základe ktorých bolo zistené, že počas letných prázdnin
prebiehala starostlivosť o maloleté deti v režime dvojtýždenných intervalov medzi rodičmi, ktorý režim
fungoval na základe dohody rodičov. Počas tohto obdobia nebol zo strany rodičov podaný podnet na
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a kurately vo veci možného ohrozenia detí, neplnenia rodičovských
povinností alebo iného problému súvisiaceho so starostlivosťou. Taktiež neeviduje podnety od rodičov,

ktoré by naznačovali, že by uvedený režim bol pre deti nevyhovujúci alebo nefunkčný. Na základe
uvedeného sa javí, že počas tohto režimu starostlivosti nedochádzalo medzi rodičmi ku konfliktom, a
tým k negatívnemu prežívaniu maloletých.
Konštatoval, že obaja rodičia sú dostatočne kompetentní realizovať starostlivosť o maloleté deti,
obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky, na strane ani jedného z rodičov neboli zistené

nedostatky, prípadne neschopnosť rodiča zabezpečiť vhodnú starostlivosť o maloletých, a to ani v
prípade nepriaznivého zdravotného stavu maloletých. Mal za to, že jeho stanovisko napĺňa záujem
maloletých detí, vychádza zo súhrnu faktorov, z dlhodobej spolupráce s rodinou a nie je výsledkom
parciálneho názoru detí. Názor maloletých je jedným z faktorov pri rozhodovaní, prípadne pri uzatváraní
rodičovskej dohody, avšak pri rodičovskom konflikte považuje za rozhodujúce, či celkové usporiadanie

vzťahov zodpovedá potrebám vývinu, stability a emocionálneho rozvoja maloletých.
Na základe uvedeného zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku, že v danom štádiu konania je
úprava osobnej starostlivosti o maloleté deti dôvodná a nariadená striedavá starostlivosť je vhodným
dočasným riešením do právoplatného rozhodnutia konania vo veci rozvodu manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 09.09.2025, doručeným súdu dňa 10.09.2025,
v ktorom uviedol, že žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdiť.
Poukázal na to, že v predmetnej veci zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušenie procesných
postupov a ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež nesúhlasil s tým, že by konanie malo inú

vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Malzato,ževecbolasprávneprávne
posúdená a rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj dostatočne odôvodnené. Ďalej uviedol, že ak návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný počas prebiehajúceho konania vo veci samej, ide
o rozhodovanie v rámci tohto konania, nejde o samostatné konanie. Zdôraznil, že neodkladné opatreniepodal z dôvodu neustále konfliktnej a nadradenej komunikácie matky, ktorá opovrhuje odporúčaniami
kolízneho opatrovníka ako aj psychológa, ktorí navrhujú 7 dňový interval striedania detí medzi rodičmi,
s čím súhlasia aj maloleté deti. V tejto súvislosti poukázal na to, že vo viacerých správach ako aj

v rozhodnutiach súdu prvej inštancie bolo konštatované, že obaja rodičia sú dostatočne kompetentní
realizovať starostlivosť o maloleté deti, majú vytvorené u oboch rodičov vhodné podmienky, pričom ani
u jedného z rodičov neboli zistené v tomto smere nedostatky. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že
matka maloletých detí v čase podania žiadosti o rozvod hovorila o nadštandardnom vzťahu detí s otcom,
pričom svoje tvrdenia začala meniť ako sa on začal dožadovať rovnomernej starostlivosti. Zrazu matka

uvádzala, že sa deti otca boja, odchádzajú od neho v zlom stave a iné nezmysly. Zdôraznil, že všetky
tieto obvinenia už vyvrátil psychológ, ktorého deti navštevovali 4 mesiace a ktorý potvrdil pozitívny vzťah
medzi ním a maloletými deťmi. Poukázal na to, že matka sa ho opakovane snaží dehonestovať, či
už pred inštitúciami ale aj samotnými deťmi, dokonca deťom rozpráva, že majú mať jednu domácnosť
a striedanie nie je pre nich vhodné. Opätovne poukázal na to, že matka spochybňuje vyjadrenie
psychológa ako aj stanoviská kolízneho opatrovníka alebo súdov. Ďalšie skutočnosti uvádzané v tomto

vyjadrení súd do rozhodnutia neuvádzal, nakoľko tvrdenia otca priamo nesúviseli s jeho argumentáciou
vo vzťahu k úprave styku s maloletými deťmi.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po oboznámení sa
s obsahom spisu a po odvolacom prieskume odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
dospel k záveru o splnení podmienok pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na
základe návrhu, ktorým sa otec domáha, aby na čas do právoplatného skončenia konania o rozvode
manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva, vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 51P/218/2024, súd upravil styk otca s
maloletými deťmi A. a C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny

kalendárny týždeň od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 08:00 hod.,
počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 08:00 hod. do
pondelka nasledujúceho po prázdninách do 08:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny
kalendárny rok od štvrtka predchádzajúceho Veľkonočnému piatku od 08:00 hod. do prvého pracovného
dňa po školských prázdninách do 08:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny

rok od posledného dňa školského vyučovania od 08:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod., od 01.01. od
09:00 hod. do prvého pracovného dňa po vianočných školských prázdninách do 08:00 hod., každý párny
kalendárny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 01.01. do 9:00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny
rok od 15.07. od 10:00 hod. do 01.08. do 10:00 hod., a od 15.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 10:00 hod.,
s tým. Že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je školské zariadenie, ktoré navštevujú, a ak

nie je možné maloletých prevziať a odovzdať v školskom zariadení, je miestom prevzatia a odovzdania
maloletých miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky,
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,

keď návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem

alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).22.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeúčelomneodkladnýchopatrenívoveciachmaloletýchdetíjeposkytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v

ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam

sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

23. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, a to i napriek odvolacím
námietkam matky. Z obsahu spisu má odvolací súd za osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, faktickú osobnú starostlivosť o maloleté detí vykonáva matka, pričom realizácia styku otca

s maloletými deťmi je v dôsledku výrazne ambivalentného a konfliktného vzťahu rodičov problematická.
Na súde prvej inštancie je aktuálne pod sp. zn. 51P/218/2024 vedené konanie o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva neprebieha. Odvolací súd mal za

osvedčené, že realizácia styku otca s maloletými deťmi je spojená s výraznými ťažkosťami spočívajúcimi
v obmedzovaní ich vzájomného styku zo strany matky. Odvolací súd mal za osvedčené, že rodičia
ku konsenzu o danej otázke nedospeli, rodičovská dohoda medzi nimi absentuje a styk otca s
maloletými deťmi doposiaľ nebol upravený právoplatným autoritatívnym súdnym rozhodnutím, resp.
predchádzajúce nariadené neodkladné opatrenie už zaniklo.

25. Žiada sa poznamenať, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku
rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťaupravených v Zákone o rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi,
ktorému dieťa nie je rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza
priamo z Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy

SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade

so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova
dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa,
a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky
s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/
01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť
svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová
vs. Turecko - č. 36141/97). Odvolací súd preto na tomto mieste zdôrazňuje, že obaja rodičia majú

rovnaké rodičovské práva aj povinnosti. Právo rodiča, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej
starostlivosti alebo ktorý faktickú osobnú starostlivosť o maloleté deti nevykonáva, stretávať sa s jeho
deťmi, je jedným z jeho základných práv. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom
a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so
svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho

vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky
správania a myslenia. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté deti vychováva, je okrem iného, aby
so zreteľom na ich záujem, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča
a maloletých detí.

26. V predmetnej veci odvolací prihliadal na zistené skutočnosti ohľadom úpravy styku otca s maloletými
deťmi, rešpektujúc aktuálne správy kolízneho opatrovníka ako aj stanovisko psychológa. Spolupracujúci
psychológ konštatoval, že na základe realizovaných kontaktov s rodinou a zistení vyplynulo, že
forma striedavej osobnej starostlivosti je vhodná, nakoľko obe maloleté deti vnímajú oboch rodičov
ako starostlivých, s ktorými radi trávia čas. Za tohto stavu bolo preto potrebné dočasne upraviť

pomery neodkladným opatrením, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, nakoľko medzi
rodičmi dlhodobo pretrvávajú konfliktné situácie, ktoré nepriaznivo vplývajú na maloleté deti. Taktiež
nemožno nespomenúť, že počas letných prázdnin prebiehala starostlivosť o maloleté deti medzi rodičmi
v dvojtýždňových intervaloch, a to na základe ich dohody, pričom v tomto smere neboli zistené žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by bol uvedený režim pre deti nevyhovujúci alebo nefunkčný. Znamená

to, že obaja rodičia majú momentálne vytvorené vhodné podmienky na realizáciu striedavej osobnej
starostlivosti, ktorú odvolací súd premietol aj na obdobie vianočných sviatkov, Silvestra v roku 2025 ako
aj Nového roka 01.01.2026.

27. Vzhľadomktomu,žemedzirodičmimaloletýchneustálepretrvávajúkonfliktnésituácie,takzamiesto

odovzdania maloletých detí na styk s každým z rodičov prioritne odvolací súd určil školské zariadenie,
ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade, že deti sa budú zdržiavať v bydlisku rodičov, tak miestom
odovzdania alebo prevzatia detí bude bydlisko matky. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na oboch
rodičov,abysa vyvarovaliverbálnychineverbálnychnegatívnychprejavovvovzťahukdruhémurodičovi
predmaloletýmideťmi,pretožeajlenpriemerneempatickédieťasazatakejtosituácienemôžecítiťdobre

a takáto okolnosť kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky. Naopak rodičia by mali mať na
zreteli vždy najlepší záujem svojich maloletých detí, ktoré majú právo na oboch svojich rodičov, na ich
lásku, starostlivosť a podporu. V záujme maloletých detí, aby mali vytvorený blízky emocionálny vzťah
k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce,
abymaloletédetibolivystavovanékonfliktulojalitykrodičomaovplyvňovanénegatívnymivzťahmimedzi

nimi.28. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode súd prvej inštancie vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 51P/218/2024 vykoná riadne
a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov budú maloleté deti zverené

do osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v akom rozsahu a za
akých podmienok bude druhý rodič oprávnený stýkať sa s nimi a v akej výške bude na deti platiť výživné.
Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.

29. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem maloletých
detí ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
za použitia ustanovenia § 388 CSP tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).