Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Ek/2786/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121434834
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121434834.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX/X, XXX XX D. D. v konaní zast.: VESTENICKÁ & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020 proti povinnej: D. E.
F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX I. o vymoženie nepeňažného plnenia
a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavlom Šajánkom, so sídlom Exekútorského úradu

Ružová 5, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 166EX 683/21, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2786/2021 zo dňa 20. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2786/2021 zo dňa 20. 1. 2022 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.1.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod
sp. zn. 63Ek/2786/2021, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol,
že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný
prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti

exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť len
skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré
sa stalo podkladom pre exekúciu. Ďalej súd konajúc vyšším súdnym úradníkom skonštatoval, že
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh
na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na

vykonanie exekúcie. Súčasne povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti,
ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom
a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil
s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle
poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť
všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Rovnako uviedol, že vo vykonávacom konaní

musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva
to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jehorozhodovacej činnosti. Zdôraznil, že súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti, voči tam označenému subjektu,
a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek

vecne preskúmavať. Ďalej súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že exekučným titulom
v posudzovanej veci sú rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 18C/35/2018-139 zo dňa 25.06.2020,
právoplatný dňa 07.07.2021 a vykonateľný dňa 11.07.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č.k. 9Co/97/2020-232 zo dňa 29. júna 2021. Pričom uvedené rozhodnutia sú spôsobilými
exekučnými titulmi, a nakoľko povinný nesplnil povinnosť, ktorá mu bola nimi uložená, považoval návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie za dôvodný. Zároveň súd konajúc vyšším súdnym úradníkom
k námietkam povinného uvedených v Návrhu na zastavenie exekúcie, a to že dražba predmetnej
nehnuteľnosti je neplatná, nezákonná, vypratanie nehnuteľnosti sa nemá dotýkať dcéry povinnej, ako
aj námietka spočívajúca v skutočnosti, že zo strany oprávneného ide o úmyselné poškodzovanie
povinného uviedol, že dané námietky povinnej nezakladajú pre exekučný súd zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa ust. §61k ods.1 Exekučného poriadku, keďže v konečnom dôsledku

uvedené skutočnosti a námietky povinnej boli predmetom pôvodného konania či už pred prvostupňovým
Okresným súdom Galanta vo veci sp.zn. 18C/35/2018 ako aj odvolacím súdom Trnava vo veci sp.zn.
9Co/97/2020. Nad rámec vyššie uvedeného súd konajúc vyšším súdnym úradníkom poukázal na
skutočnosť, že ním povinnou vznesené námietky o neprípustnosti a nezákonnosti dražby predmetnej
nehnuteľnosti (t.j. byt č. 56, nachádzajúci sa na 3. poschodí vo vchode č. 6 bytového domu so súp.

č. 1434, postaveného na pozemkoch parcely reg. „C“ s parc. č. 346/82, 346/82, 346/142 a 346/143,
zapísanéhonaLVč.XXXX,katastrálneúzemieI.)bolipodrobenépodrobnejsúdnejkontrolevpôvodných
konaniach či už pred prvostupňovým Okresným súdom Galanta vo veci sp.zn. 18C/35/2018 ako aj
odvolacím súdom Trnava vo veci sp.zn. 9Co/97/2020. V tejto súvislosti súd konajúc vyšším súdnym
úradníkom dal do pozornosti body 21 až 23 odôvodnenia odvolacieho súdu v Trnave vo veci č.k.

9Co/97/2020-232, pričom považoval za nesporné, že povinná (v pôvodnom konaní žalovaná) nie je
vlastníkom predmetného bytu a teda otázka vlastníctva k predmetnému bytu bola nesporne vyriešená v
prospech oprávneného (t.j. žalobcu v pôvodnom konaní). A nakoľko teda súd konajúc vyšším súdnym
úradníkom pri rozhodovaní o Návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda exekúcia sa má vykonať na základe

právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku,
návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote podanie označené ako odvolanie, na
základe ktorého žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil a exekučné

konania zastavil. Podané odvolanie odôvodnila tým, že v danom prípade odpadol dôvod výkonu
exekúcie, nakoľko ona ako povinná v zmysle predmetných rozsudkov spornú nehnuteľnosť vypratala.
Súčasneuviedla,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdeGalantapodsp.zn.10C/60/2021bolovydané
neodkladné opatrenie, ktorým vlastník nehnuteľnosti – (oprávnený v tomto konaní) je povinný strpieť
užívanie predmetnej nehnuteľnosti (ktorú mala podľa rozsudku vypratať) až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej (konanie o určenie, že nájomná zmluva na užívanie sporného bytu je platná).
Zuvedenéhodôvodupretopovinnáuviedla,žepredmetnýbytneužívaakopôvodnývlastník,aleužívaho
sosúhlasomnájomcu,t.j.D.J.F.,nar.XX.XX.XXXX.Povinnásúčasneuviedla,žerozsudkomOkresného
súdu Galanta, č.k. 18C/35/2018-139 zo dňa 25.06.2020 bola totiž uložená povinnosť vypratať spornú
nehnuteľnosť len jej, a nie osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti. Súčasne v čase rozhodovania

súdu bola podľa povinnej riadne uzatvorená nájomná zmluva medzi ňou, ako pôvodným vlastníkom a jej
dcérou ako nájomcom, pričom zmenou v osobe vlastníka spornej nehnuteľnosti prešli práva z nájomnej
zmluvy na prenajímateľa, t.j. na nového vlastníka. V danom exekučnom konaní tak podľa povinnej nie
je možné realizovať výkon exekúcie formou vypratania jej osoby zo sporného bytu, nakoľko tento užíva
so súhlasom nájomcu, ktorého nájom je chránený neodkladným opatrením súdu. Súčasne ako prílohu

pripojila neodkladné opatrenie Okresného súdu Galanta.

4. K sťažnosti povinnej sa podaním doručeným súdu dňa 02.04.2022 vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že povinná v podanej sťažnosti uvádza totožné skutočnosti,
ktorými odôvodňovala aj podaný návrh na zastavenie exekúcie, ku ktorým sa oprávnený už bližšie

vyjadril vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a preto nepovažuje za potrebné
sa k nim opakovane vyjadrovať a na tieto v tejto súvislosti len odkazuje. Čo sa týka sťažnosti, musí
byť v nej okrem iného uvedené, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny.
Povinná v sťažnosti len opakuje dôvody na zastavenie exekúcie, kedy podľa jej vyjadrenia nehnuteľnosťv zmysle exekučného titulu vypratala, pričom toho času sa v predmetom byte nachádza so súhlasom
údajného nájomcu Dominiky Pintérovej (dcéry povinnej), s ktorou mala uzatvoriť nájomnú zmluvu ešte
ako s pôvodným vlastníkom, a ktorej povinnosť byt vypratať uložená nebola. Z obsahu sťažnosti však

podľa oprávneného nevyplýva z akých dôvodov uznesenie vyššieho súdneho úradníka namieta ani v
čom vidí nesprávnosť jeho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu, oprávnený považuje
sťažnosť povinnej rovnako ako aj jej samotný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto
navrhuje, aby exekučný súd podanú sťažnosť povinnej zamietol. V súvislosti s dôvodmi uvádzanými
povinnou v podanej sťažnosti, oprávnený uvádza, že s týmito sa správne vysporiadal už vyšší súdny

úradník v napadnutom uznesení, podľa ktorého vo vykonávacom konaní súd vychádza z exekučného
titulu, kedy vykonáva len to, o čom už bolo rozhodnuté, pričom nenahrádza súd v základnom konaní
a v jeho rozhodovacej činnosti, kedy konanie povinnej vyhodnotil ako snahu zavádzať súd s cieľom
oddialiť výkon predmetnej exekúcie v danom exekučnom konaní. Na doplnenie oprávnený uvádza, že
v rámci exekučného konania je súd viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, a preto
nemôže preskúmavať hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným pred vydaním exekučného

titulu. Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu, bol predmetom konania, ktorý
exekučný titul vydal. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť iba skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Povinná vo svojom návrhu ani v sťažnosti neuviedla žiadne okolnosti,
ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvodu, pre
ktoré by exekúcia bola neprípustná. Uvádza iba skutočnosti, ktoré však boli predmetom súdneho

konania vedeného vo veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o vypratanie nehnuteľnosti,
výsledkom ktorých sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia. Pričom predmetom návrhu na zastavenie
exekúcie môžu byť iba skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Povinná však
uvádza skutočnosti, ktoré podľa jej vyjadrenia mali nastať pred jeho vznikom, a preto ich namietanie
v exekučnom konaní už nemá žiadnu právnu relevanciu. Z uvedeného dôvodu, namietanie nároku

priznaného už právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, považuje oprávnený za nedôvodné.
Na margo uvedeného sa oprávnený považoval za potrebné sa vyjadriť k rozhodnutiu Okresného súdu
Galanta sp. zn. 10C/60/2021-70 zo dňa 11.11.2021 o nariadení neodkladného opatrenia a návrhu na
určenieplatnostinájomnejzmluvy,ktorépovinnápredložilakpodanejsťažnosti.Vprvomradeoprávnený
uvádza, že tieto sú založené na skutočnostiach a dôvodov uvádzaných povinnou v návrhu na zastavenie

exekúcie ako aj v podanej sťažnosti, teda ktoré podľa vyjadrení povinnej mali vzniknúť ešte v čase pred
vydaním exekučného titulu, čo znamená, že sú pre vykonanie exekučného titulu v tomto exekučnom
konaní irelevantné. Čo sa týka rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil
oprávnenému povinnosť umožniť J. F. nerušené užívanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vypratania
v rámci tohto exekučného konania, vychádza iba z tvrdených a osvedčených skutočností povinnej,

ktoré však neboli žiadnym spôsobom preukázané, nakoľko v rámci rozhodovania o neodkladnom
opatrení sa dokazovanie spravidla nevykonáva, keďže podstatou tohto právneho inštitútu je rýchla
úprava ohrozených alebo porušených práv. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh povinnej na nariadenie
neodkladného opatrenia ako aj rozhodnutie súdu o jej návrhu považuje oprávnený za nedôvodné,
proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom nebolo ešte odvolacím súdom

rozhodnuté. Predmetné odvolanie oprávnený predkladá v prílohe, pre prípad, že by súd považoval za
potrebné sa s ich obsahom bližšie oboznámiť. Rovnako za nedôvodné považuje oprávnený aj návrh na
určenie platnosti nájomnej zmluvy, a v tejto súvislosti poukazuje na svoje vyjadrenie k tomuto návrhu, v
zmysle ktorého považuje predmetný návrh rovnako za nedôvodný a výslovne účelový v snahe oddialiť
výkonexekučnéhotitulu,očomsvedčísamotnáskutočnosť,žetvrdenýmiskutočnosťamizačalapovinná

argumentovať až po vydaní exekučného titulu. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť,
že povinná neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by spôsobili
zánik vymáhaného nároku, v danom prípade nie sú dané žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, a preto
oprávnený navrhuje, aby exekučný súd sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol.

5. Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2022 oprávnený doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti povinnej o
ďalšieskutočnosti,ktorépovažujezarelevantnéprerozhodnutieexekučnéhosúdu.Povinnáodôvodňuje
podaný návrh na zastavenie exekúcie tým, že byt užíva na základe podnájomnej zmluvy uzavretej s jej
dcérou J. F., s ktorou ešte ako pôvodný vlastník údajne mala uzavrieť nájomnú zmluvu. Uzavretou
nájomnou zmluvou odôvodnila, resp. jej dcéra aj podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

o ktorom rozhodol Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 10C/60/2021 zo dňa 11.11.2021 tak, že
tomuto čiastočne vyhovel. Predmetným rozhodnutím povinná argumentuje v podanej sťažnosti. Ako
uviedol oprávnený vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k sťažnosti povinnej, proti tomuto rozhodnutiu
súdu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom v čase vyjadrenia oprávneného nebolo ešte odvolacímsúdom rozhodnuté. Medzičasom však o podanom odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Trnave
ako súd odvolací uznesením pod sp. zn. 11Co/27/2022-205 zo dňa 13.04.2022, ktorým uznesenie
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zamietajúcej časti (vo výroku I.) potvrdil a

vo vyhovujúcej časti (vo výroku II.) uznesenie súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky (Dominiky
Pintérovej) na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Predmetné rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu priložil oprávnený v prílohe tohto vyjadrenia za účelom
oboznámenia sa s jeho obsahom. Rovnako v tejto súvislosti si oprávnený dovolil poukázať na skutkové
zistenia Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho v uznesení (v bode 24. odôvodnenia) k

predmetnej nájomnej zmluve. Vzhľadom na uvedené, týmto oprávnený zotrval na svojom návrhu, aby
exekučný súd sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol a v exekúcii ďalej pokračoval.

6. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023,
okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023;

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinnej, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.7.2021, kedy bol exekučnému

súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu
– rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25.06.2020, č.k. 18C/35/2018-139 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2021, č. 9Co/97/2020-232, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 07.07.2021 a vykonateľnosť dňa 11.07.2021, dňa 10.08.2021 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi (166EX 683/21). V zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2

Exekučného poriadku bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa
08.10.2021, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka
vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny

právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť i objektívnu argumentačnú
presvedčivosťdôvodovuvedenýchvnapadnutomuznesení(objektívnuzpohľaduschopnostipresvedčiť
každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by ztitulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo
potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom

sťažnosti povinnej súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku
zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.

17. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu
zastaví, pričom povinná, ako nositeľka dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na

zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa nej, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik
vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

18. Pokiaľ povinná v podanej sťažnosti opätovne namieta, že dôvodom zastavenia exekúcie je jej
tvrdenie, že predmetný byt užíva na základe podnájomnej zmluvy uzavretej s jej dcérou J. F., s

ktorou ešte ako pôvodný vlastník mala uzavrieť nájomnú zmluvu, toto jej tvrdenie považuje sudca
v danom štádiu výkonu exekúcie za irelevantné. V prvom rade poukazuje sudca na tú skutočnosť,
že predmetná nájomná zmluva mala byť uzavretá dňa 01.01.2016, teda ešte pred začatím konania o
určenie neplatnosti dražby ako aj pred začatím konania o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, pričom
súd vo vykonávacom konaní môže prihliadnuť len na okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu

(tu rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 25.06.2020, č.k. 18C/35/2018-139 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2021, č. 9Co/97/2020-232), ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 07.07.2021. Preto touto skutočnosťou, mohla povinná účinne argumentovať v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti, avšak nie až vo vykonávacom konaní. Ako vyplýva z predloženého uznesenia Okresného
súdu Galanta sp. zn. 10C/60/2021-70 zo dňa 11.11.2021 uzavretou nájomnou zmluvou odôvodnila D.

J. F. (dcéra povinnej) aj podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol
Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 10C/60/2021 zo dňa 11.11.2021, ktorým čiastočne návrhu
vyhovel. Predmetným rozhodnutím povinná argumentuje v podanej sťažnosti. Avšak na základe
odvolania Vincenta Orosa (vlastníka nehnuteľnosti) rozhodol Krajský súd v Trnave ako súd odvolací
uznesením pod sp. zn. 11Co/27/2022-205 zo dňa 13.04.2022, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie

v spojení s opravným uznesením v zamietajúcej časti (vo výroku I.) potvrdil a vo vyhovujúcej časti
(vo výroku II.) uznesenie súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky (Dominiky Pintérovej) na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. V tejto súvislosti sudca poukazuje najmä na body 24
a 25 odôvodnenia Krajského súdu v Trnave, z ktorého vyplýva, že „existencia nájomnej zmluvy nebola
spomenutá ani pri vykonávaní dobrovoľnej dražby, napriek tomu, že v prípade jej existencie boli tak

vlastník predmetu dražby (Edita Pintérová), ako aj nájomca (J. F.) povinní bez zbytočného odkladu
oznámiť dražobníkovi všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach
a záväzkoch viaznucich na predmete dražby podľa ust. § 13a zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách.TaktiežnájomnázmluvanebolaspomenutáanivkonanívedenomnaOkresnomsúdeGalanta
pod sp. zn. 17C/18/2017 o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia,

Krajský súd v Trnave dospel k právnemu názoru, že pokiaľ by bola nájomná zmluva uzavretá tak, ako to
uviedlanavrhovateľka(DominkaPintérová),byprocesnáobranavtomtosmerebolacelkomnepochybne
použitá aj v predchádzajúcich súdnych konaniach, a to vo veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby ako aj v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Rovnako vyslovil názor, že pokiaľ navrhovateľka
(Dominika Pintérová) odvodzovala užívacie právo k predmetnému bytu z toho, že v predmetom byte

spolu so svojou matkou (vlastníčkou bytu) bývala od svojho narodenia, nie je zrejmé, na základe čoho
malo dôjsť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to ešte i na dobu určitú (20 rokov), s dohodnutou výšku
nájomného 10,- eur mesačne, v ktorej sume mali byť zahrnuté i náklady spojené s užívaním bytu. Z
uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (vo výroku II.)“
Rovnako irelevantný považoval v tejto súvislosti sudca aj argument povinnej, že predmetné rozhodnutie

o vypratanie nehnuteľnosti sa týka iba jej samotnej, a nie osôb spolužijúcich s ňou v predmetnom byte,
nakoľko novelou Exekučného poriadku účinnou od 1. apríla 2023 došlo k sprecizovaniu ustanovení
o vyprataní, kde v dôvodovej správe k § 181 (konkrétne odsek 5) Exekučného poriadku sa zaviedlo
aj vykázanie osôb z vypratávanej nehnuteľnosti, a to či už na základe právneho dôvodu alebo bez
neho. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, ak návrh povinnej na zastavenie exekúcie v plnom

rozsahu zamietol.

19. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sasúdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo
priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinnou splnené dobrovoľne, t.j. realizuje
svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

20. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinnej sudca považuje ešte za potrebné dodať, že
vyšší súdny úradník dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnej vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie neponechal

bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou
napadnutéuzneseniepretospĺňavšetkypožiadavkyvyplývajúcezozákladnéhoprávanasúdnuochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu
k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti
s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd

sťažnosť povinnej podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

22. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s
tým súvisiacich.

23. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti
by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že
oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinnej nevznikli (k podanej sťažnosti
sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,

rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).