Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123236092
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123236092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, F., zastúpená: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača
2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956 a otec G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX,
zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., LL.M., advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina,
v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9P/206/2023-698 zo dňa 2. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/206/2023-698 zo dňa 2. decembra 2024 v napadnutých
výrokoch III., IV. a výroku VII. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi
maloletej, ktorou zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky (výrok I.); zároveň určil, že obaja rodičia
budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.). Napadnutým rozsudkom vo výroku
III. okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 450,- Eur mesačne od

09.10.2023vždydo15.dňavmesiacivopredkrukámmatkymaloletéhodieťaťa;výrokomIV.uložilotcovi
povinnosť nedoplatok na výživnom pre maloletú za obdobie od 09.10.2023 do 30.11.2024 vo výške
2.901,23 Eur splácať v splátkach po 150,- Eur, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého
dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok; výrokom V. návrh matky v časti priznania výživného
spätne za obdobie od 01.01.2023 do 08.10.2023 zamietol; výrokom VI. na základe dohody rodičov
upravil styk otca s maloletou; výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Okresný súd citujúc Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,
Čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 28 ods. 2 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 24
ods. 1, 4, 5, 6 zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2, 4, zákona o rodine, § 43 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods.
1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona
o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 185 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
§ 187 ods. 1, 2 CSP, § 191 ods. 1, 2 CSP, § 32 ods. 1, 2 CMP, § 38 ods. 1, 2 CMP, § 116 CMP, § 35 CMP,
§ 36 CMP, § 37 CMP schválil rodičovskú dohodu vo vzťahu k zvereniu maloletého dieťaťa do osobnejstarostlivosti matky, ako aj vo vzťahu k právu zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, ktorú
vyhodnotil v súlade s najlepším záujmom maloletej. Rovnako rozsah styku otca s maloletou okresný
súd upravil na základe dohody rodičov. Pokiaľ ide o výšku výživného na maloletú, rodičia sa v priebehu

konania dohodnúť nedokázali, preto v tejto časti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu okresný súd autoritatívne rozhodol. Výdavky maloletej ustálil na sume priemerne 700,- Eur
mesačne – strava 190,- Eur, strava v škole 4,- Eur, oblečenie a obuv 70,- Eur, náklady na bývanie 100,-
Eur, hygienické a iné základné potreby 35,- Eur, lieky na bežné ochorenia a vitamíny 15,- Eur, okuliare
10,- Eur, zubár 4,- Eur, voľnočasové aktivity 50,- Eur, výdavky v škole 25,- Eur, tanec Brioso 7,- Eur,

mobilný telefón 10,- Eur, vreckové 20,- Eur, poistka 20 Eur, MyDANCE 45,- Eur plus 85,- Eur tréningy,
súťaže, cestovné, ubytovanie, štartovné spolu 130,- Eur, cestovné 2,- Eur mesačne, plavecký kurz 4,-
Eur. Okresný súd konštatoval, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne a daňový
bonus na maloletú si uplatňuje manžel matky vo výške 140,- Eur mesačne, ktorý ich poskytuje matke.
Okresný súd pri určovaní výživného zobral do úvahy, že matka sa tiež musí podieľať na uspokojovaní
odôvodnených potrieb maloletej aj finančne, vyživovaciu povinnosť si plní aj osobnou starostlivosťou

asčastiuspokojovanieodôvodnenýchpotriebmaloletejpokrývazprídavkunadieťaadaňovéhobonusu.
Rovnako okresný zobral do úvahy, že styk otca s maloletou je širší, najmä počas sviatkov a prázdnin,
kedy odôvodnené potreby uspokojuje otec, pričom z celkových odôvodnených potrieb dieťaťa je podľa
názoru okresného súdu otec povinný platiť minimálne 450,- Eur, čím umožní maloletej podieľať sa na
jeho vyššej životnej úrovni a táto suma zodpovedá možnostiam, schopnostiam, ako aj majetkovým

pomerom otca.

3. K pomerom matky okresný súd konštatoval, že táto má stredoškolské vzdelanie s maturitou, vlastní
polovicu 4-izbového bytu, iný majetok nevlastní. Od januára do septembra 2023 matka poberala
rodičovský príspevok od 383,80 Eur do 473,30 Eur, v roku 2022 v sume 359,30 Eur, prídavok na dieťa

v roku 2023 v sume 60,- Eur mesačne. Od októbra 2023 do januára 2024 mala čistý plat vo výške
904,80 Eur, od mája 2024 do septembra 2024 bol jej príjem 879,80 Eur bez daňového bonusu. Matka
hradí splátku hypotekárneho úveru vo výške 386,- Eur, pričom táto splátka by sa mala od 15.07.2024
navýšiť na sumu 606,35 Eur. Čistý mesačný príjem manžela matky od januára 2023 do decembra 2023
bol v sume 1.681,36 Eur, od mája 2024 do septembra 2024 v sume 1.793,07 Eur. Matka má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k maloletému C., ktorú matka ustálila na sume 310,- Eur mesačne. Okresný súd
osobné výdavky matky ustálil na sume 500,- Eur mesačne aj so splátkou hypotekárneho úveru. Od
marca2024doapríla2024matkapoberalanemocenskéaošetrovnévcelkovejvýške597,60Eur.Príjem
matky, z ktorého okresný súd vychádzal pri určovaní výživného pre maloleté dieťa okresný súd ustálil na
sume 900,- Eur mesačne v čistom. K príjmovým pomerom otca maloletého dieťaťa okresný súd ustálil,

že otec od 01.02.2023 poberal výsluhový dôchodok v sume 1.665,30 Eur mesačne, od 01.07.2023
v sume 1.861,81 Eur mesačne, v súčasnosti v sume 2.131,70 Eur mesačne. V roku 2023 mu bolo
vyplatené odchodné vo výške 33.395,56 Eur. Príjem otca ustálil okresný súd za obdobie od 01.10.2023
do 01.07.2024 na sume 2.000,- Eur mesačne (1.861,81 Eur + 2.131,78 Eur ÷ 2). Otec je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca od 13.06.2024. V roku

2022 mal priemerný mesačný plat 2.500,- Eur netto, v januári 2023 v sume 2.676,14 Eur. Otec vlastní
polovicu rodinného domu, kde býva a priľahlé pozemky, platí polovicu splátky hypotekárneho úveru
v sume 440,- Eur. Otec si zobral úver na bývanie v sume 230.171,- Eur. Vo vlastníctve má otec motorové
vozidlo FORD S – MAX, ktorý kúpil v roku 2023 za sumu 15.000,- Eur. Spolu s manželkou otec vlastní
motorové vozidlo Mercedes Benz zakúpený v roku 2020 za sumu 18.000,- Eur, iný majetok otca v konaní

preukázaný nebol. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému J., nar. XX.XX.XXXX. Otec má
ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má možnosť privyrobiť si v pracovnom pomere
alebo na dohodu. Manželka otca poberala od 30.05.2021 do 31.03.2023 materské, následne rodičovský
príspevok, v súčasnosti čistý prispievaný mesačný príjem manželky otca je cca 1.900,- Eur. Pokiaľ ide
o bývanie otca, toto okresný súd vyhodnotil za nie bežné štandardné bývanie pre dvoch dospelých ľudí

a jedno maloleté dieťa, keďže sa jedná o nový dvojposchodový rodinný dom, kúpený za sumu 230.000,-
Eur, do ktorého bolo náhodne investovaných ešte ďalších 40.000,- Eur. Otec investoval do tohto domu
aj podstatnú časť odchodného cca 30.000,- Eur, pričom maloleté dieťa na tejto sume neprofitovalo inak,
ako tak, že mal v tomto dome jednu izbu v čase, keď je u otca. Otec absolvoval dovolenky na Slovensku,
ako aj v zahraničí, pomerne luxusnú dovolenku absolvoval v Zanzibare. Osobné výdavky otec definoval

vo výške 1.250,- Eur mesačne a tieto okresný súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného na maloletého.
Otcovi podľa okresného súdu zostáva ešte dostatok finančných prostriedkov na prispievanie maloletej
A., ako aj maloletého J.. Z výpisov z účtu otca vyplývajú niektoré väčšie sumy, na ktoré poukázala
matka a okresný súd na ne prihliadol. Otec sa pred dvoma rokmi začal venovať rybárčeniu, robí turistikuna lyžiach. Súčet kreditných obratov za rok 2023 vyplýva z účtu otca v hodnote 60.264,- Eur, čo otec
odôvodnil vyplatením odchodného, avšak podľa názoru okresného súdu nejde o bežný obrat na účte
priemerne zarábajúceho človeka. Okresný súd uzavrel, že životná úroveň otca je vyššia, čo sa týka

príjmu aj majetku, ako je životná úroveň matky. Výdavky na maloletého J. vo výške 310,- Eur mesačne
považoval okresný súd za primerané, avšak na ich výške sa podieľa ja manželka otca.

4. Okresný súd zhrnul, že na základe ustálených odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa v sume
cca700,-Eurmesačne,príjmovmatkycca900,-Eurmesačneavýdavkovmatkycca500,-Eurmesačne,

príjmov otca cca 2.000,- Eur mesačne a výdavkov otca 1.250,- Eur mesačne podstatne vyššej životnej
úrovne otca, na ktorej má právo podieľať sa maloletá, skutočnosti, že matka si plní vyživovaciu povinnosť
ešte stále aj osobnou starostlivosťou voči maloletej a môže sčasti uspokojovať odôvodnené potreby
maloletej aj z prídavku na dieťa a daňového bonusu, určil výživné na maloletú od 09.10.2023 v sume
450,- Eur mesačne.

5. K hypotekárnym úverom okresný súd uviedol, že tie nezapočítal medzi odôvodnené výdavky
maloletého dieťaťa, rodičia musia dôsledne zvažovať, či sa na dlhé obdobie zaviažu bankám splácať
hypotekárny úrok. Dá sa zabezpečiť aj lacnejšie bývanie ako rodinný dom a 4-izbový byt pre troj, resp.
štvorčlennú rodinu. Taktiež rozhodnutie rodičov mať ďalšie deti samo osebe pozitívne, avšak nie na úkor
už skôr narodeného dieťaťa. Tieto skutočnosti si musia rodičia starostlivo zvážiť vopred. Okresný súd

zvažoval aj uplatnenie zákonného inštitútu potencionality príjmov, otec sám ukončil služobný pomer,
kde dosahoval vyšší príjem, ako mal súčasný výsluhový dôchodok, avšak dospel k záveru, že v tomto
prípade nie sú na to splnené zákonné predpoklady a nebolo by to spravodlivé. Otec mal fyzicky náročnú
službu v armáde. Odpracoval zákonnú dobu na priznanie výsluhového dôchodku, čo využil. Celkový dlh
na výživnom okresný súd ustálil na sume 2.901,23 Eur, ktoré otcovi umožnil splácať v splátkach po 150,-

Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa pod následkom straty výhody
splátok. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 49 ods. 1 CMP, 52 CMP, 57 CMP, 55 CMP.
Keďže účastníci konania o priznanie nároku na náhradu trov nepožiadali, okresný súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti výroku III. a IV. rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec a poukázal na metodiku pre
výpočet výživného rodičov k deťom. Pokiaľ okresný súd ustálil jeho príjem v rozhodnom období na sume
2.000,- Eur v zmysle metodiky, 16 % z tejto sumy zodpovedá sume 320,- Eur, pričom pokiaľ okresný
súd určil výživné vo výške 450,- Eur mesačne, určil ho vo výške až 22,50 %, ktoré v zmysle metodiky
nezodpovedá ani výživnému pre dieťa na vysokej škole. V zmysle označenej metodiky na maloletú do

25. novembra 2023 zodpovedá výška výživného k 22 % z jeho čistého príjmu, teda suma 409,59 Eur
a od 25. novembra 2023 suma 297,88 Eur a od 1. júla 2024 suma 341,08 Eur. Poukázal na to, že poberal
výsluhový dôchodok vo výške 1.861,31 Eur do 30. júna 2024 a 2.131,78 Eur od 1. júla 2024. Pokiaľ však
okresný súd ustálil jeho príjem v rozhodnom období na sume 2.000,- Eur v zmysle metodiky 16 % z tohto
príjmu zodpovedá suma 320,- Eur. Súdom určené výživné vysoko prevyšuje sumy výživného plynúce

z metodiky bez zrozumiteľných a preskúmateľných dôvodov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej
okresný súd sa stotožnil s vyjadrením matky, že mesačné náklady 12-ročného dieťaťa zodpovedajú
sume 700,- Eur (ods. 35. napadnutého rozsudku). Podľa otca náklady v uvedenej výške nemajú ani
dospelé osoby, nie 12-ročné zdravé dieťa s jediným špeciálnym výdavkom, ktorým je tanečná škola
MyDANCE. Na porovnanie s prijatým záverom o odôvodnených potrebách maloletej, otec poukázal na

to, že okresný súd v odseku 36. napadnutého rozsudku ustálil osobné výdavky matky, vrátane splátky
hypotekárneho úveru na sumu 500,- Eur mesačne, pričom podiel matky na splátke úveru predstavuje
sumu 303,- Eur, teda jej osobné výdavky bez úveru ustálil vo výške 197,- Eur mesačne. Jeho výdavky
ustálil na sume 1.250,- Eur (súčet výdavkov rozpísaných v odseku 37. rozhodnutia je v skutočnosti
1.166,40 Eur), a to vrátane splátky hypotekárneho úveru vo výške 430,- Eur mesačne, bez splátky

hypotekárneho úveru, tak jeho výdavky podľa okresného súdu predstavujú pri správnom súčte sumu
736,40 Eur mesačne, v nej sú zahrnuté aj dane, poistky, revízie, alarm a rezerva na údržbu domu,
pričom bez týchto položiek predstavujú jeho osobné výdavky, podľa ich rozpisu okresným súdom sumu
601,40 Eur. Výdavky maloletej tak podľa okresného súdu násobne prevyšujú osobné výdavky matky
a súčasne prevyšujú aj jeho osobné výdavky. Pokiaľ ide o jeho hypotekárny úver v zmysle listinných

dôkazov založených v spise, táto výška hypotekárneho úveru predstavuje sumu 934,21 Eur mesačne,
z čoho na neho pripadá suma 467,10 Eur, nie 430,- Eur ako to ustálil okresný súd.7. Otec k jednotlivým výdavkom maloletej tak, ako ich ustálil okresný súd v odvolaní uviedol, že nie je
zrejmé, z akých dôvodov okresný súd ustálil stravu maloletej na sume 190,- Eur mesačne, keď s matkou
spoločne zhodne uvádzali sumu 150,- Eur mesačne. Matka aktuálne uhrádza tento výdavok maloletej

a podľa otca má najlepší prehľad o tom, aké sú výdavky na stravu maloletej, strava v škole4,- Eur,
oblečenie + obuv 70,- Eur, náklady na bývanie 100,- Eur, pričom do tejto splátky nákladov na bývanie
okresný súd zahrnul splátku úveru viaznucom na bytovom dome a určil ho v rovnakej výške na matku, jej
manžela a spoločného syna, preto za odôvodnené pomerné náklady na bývanie považuje otec výdavok
vo výške 50,- Eur mesačne tak, ako to bolo konštatované aj na informatívnom stretnutí rodičov, 35,- Eur

hygienické + iné základné potreby, lieky na bežné ochorenia a vitamíny 15,- Eur, túto sumu okresný súd
uznal napriek tomu, že v rámci konania rozporoval, že tieto výdavky nevyplývajú z mobilnej aplikácie
k zdravotnej poisťovni maloletej. Podľa otca náklady na lieky maloletej môžu byť do 100,- Eur za celý rok,
okuliare 10,- Eur, tento je nepravidelný bežný výdavok, naposledy boli maloletej zakupované okuliare
vo februári 2024, pričom polovicou sa na ich úhrade podieľal avšak podľa napadnutého rozhodnutia
sa má v rámci dlžného výživného podieľať opakovane na nákladoch na okuliare napriek tomu, že v 1

už z jeho strany boli uhradené a kúpa nových okuliarov prichádza do úvahy možno o 2 roky, 4,- Eur
zubár, iné voľnočasové aktivity 50,- Eur, pričom v priebehu konania matka netvrdila, nekonkretizovala
a nepreukázala, aké voľnočasové aktivity maloletá má. Ide o pomerne vysokú sumu pri maloletom
dieťati, ktoré má školský týždeň nabitý školskými povinnosťami, dvoma krúžkami a maloletá mu tieto
výdavky poprela, poprela, že s matkou chodí na výlety, že jej matka kupuje časopisy a podobne,

výdavky v škole 25,- Eur, otec nepopiera, že maloletej výdavky v škole vznikajú, ale suma 25,- Eur
mesačne predstavuje na školský rok sumu 250,- Eur mesačne, pričom v konaní okrem školských
pomôcok zakúpených na začiatku roka neboli v konaní ďalšie výdavky maloletej na školské potreby
žiadnym spôsobom špecifikované. Tieto výdavky podľa jeho názoru môžu byť maximálne vo výške 17,-
Eur mesačne, 7,- Eur Brioso, tanečná škola sa platí 10 mesiacov v roku, preto je potrebné alikvotne

rozpočítať(7,-Eurkrát10mesiacov/12mesiacovvkalendárnomrokurovnása5,83Eur,10,-Eurmobilný
telefón, vreckové 20,- Eur jej dáva aj on a nie je dôvod, aby uhrádzal vreckové, ktoré dáva maloletej
matka, poistka 20,- Eur, túto položku nehradí matka maloletej, ale stará matka maloletej, nejedná sa
teda o výdavok matky na výživu maloletej, čo bolo v konaní preukázané, MyDANCE 130,- Eur, táto suma
vychádza výlučne z vyjadrení matky, v konaní bolo preukázané, že mesačný poplatok MyDANCE činí

45,- Eur, z ktorej sú uhrádzané súťaže na Slovensku, štartovné, kostýmy a podobne. Osobitne sa platia
medzinárodné súťaže. Pri mesačnom prepočte poplatok MyDANCE činí 37,50 Eur a cca 26,- Eur sa platí
medzinárodná súťaž a mesačný poplatok je vo výške 13,75 Eur, výdavky na tanečnú školu MyDANCE
v skutočnosti predstavujú 77,25 Eur mesačne nie sumu 130,- Eur ako to tvrdila matka a ako to určil
okresný súd, 2,- Eur cestovné, plavecký kurz 4,- Eur, tento výdavok mala matka v roku 2023, on zaplatil

30,- Eur a matka 25,- Eur. Len pri položkách strava, bývanie a MyDANCE je navýšenie skutočných
výdavkov o 142,75 Eur. Pokiaľ ide o ďalšie položky náklady sú uhrádzané iba 10 mesiacov v roku
a nie sú alikvotne rozpočítané na 12 mesiacov. Poistku maloletej neplatí matka a vreckové maloletá
dostáva aj od neho a nie je akceptovateľné, aby sa na vreckovom pre maloletú od matky finančne
podieľal on. Matka na pojednávaní dňa 29. januára 2024 uviedla výdavky maloletej strava v škole 37,-

Eur ročne (4,- Eur mesačne), strava doma 150,- Eur, oblečenie 75,- Eur, hygienické potreby 35,- Eur,
výdavky v škole 27,- Eur, 50,- Eur voľnočasové aktivity, 15,- Eur lieky, 15,- Eur mobil, vreckové 10,- Eur,
okuliare priemerne 20,- Eur mesačne, náklady na bývanie 100,- Eur, poistka 21,- Eur, rodinné výlety
20,- Eur, plavecký kurz 4,- Eur mesačne. Doplnila, že žiadne iné výdavky nemá, následne sa vyjadrila
ktanečnejškoleMyDANCE.Napojednávaníuskutočnenom11.marca2024doplnilamatka,žecestovné

do školy je 20,- Eur ročne a položka rodinné výlety je zahrnutá v sume voľnočasových aktivít. V zmysle
vyjadrení matky by tak náklady maloletej mali predstavovať sumu 506,- Eur, dokonca vrátane bývania
v sume 100,- Eur a voľnočasových aktivít 50,- Eur, ktoré rozporuje a bez poistky, ktorú matka neplatí.
Ani matka teda netvrdila také výdavky, ako ich ustálil okresný súd, hoci okresný súd niektoré neutvrdené
výdavky znížil. V zmysle vyjadrení rodičov pri alikvotnom prepočte na 12 mesiacov v roku sú výdavky

maloletej vo výške 150,- Eur strava, 4,- Eur strava v škole, 70,- Eur oblečenie a obuv, 50,- Eur náklady
na bývanie, 35,- Eur hygienické a iné základné potreby, 15,- Eur lieky na bežné ochorenia, vitamíny,
10,- Eur okuliare, na ktorých sa už ale v 1 podieľal, 4,- Eur zubár, 17,- Eur školské potreby, 5,83 Eur
Brioso, 10,- Eur mobilný telefón, 77,25 Eur MyDANCE, 2,- Eur cestovné, 4,- Eur plavecký kurz, celkovo
cca 450,- Eur mesačne, hoci v konaní tvrdil, že výdavky maloletej by mali byť o niečo vyššie, pretože

niektoré výdavky ako oblečenie a obuv sú podľa neho nadhodnotené, rovnako ako výdavky na lieky.
Uvedené výdavky na maloletú nezodpovedajú súdom určenej výške výživného. O výdavkoch maloletej
s výnimkou príloh v návrhu na začatie konania matka nepredložila žiadne dôkazy, v konaní predkladala
iba niekoľko výdavkov na tanečnú školu Brioso, poplatok za stravu v škole alebo lieky. Pokiaľ okresnýsúd pri popísaných výdavkov maloletej s bežnými potrebami určil výživné vo výške 450,- Eur, uložil mu
povinnosť fakticky znášať všetky výdavky maloletej.

8. Otec ďalej poznamenal vo svojom odvolaní, že okresný súd ustálil jeho príjem na sume 2.000,- Eur
mesačne a jeho výdavky vo výške 1.250,- Eur a dospel k záveru, že mu zostáva dostatok finančných
prostriedkov na to, aby dal maloletej, čo jej patrí. Dostatkom finančných prostriedkov je podľa názoru
okresného súdu 750,- Eur mesačne, z ktorých 450,- Eur má uhrádzať na výživu maloletej a zostane
mu mesačne 300,- Eur s tým, že má vyživovaciu povinnosť aj k mladšiemu dieťaťu a jeho manželka

je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, teda je prevažne na ňom, aby znášal
náklady spoločnej domácnosti. Aktuálne sa dokonca mesačne jedná iba o sumu 150,- Eur, pretože
spláca zameškané výživné v mesačných splátkach po 150,- Eur. Je si vedomý toho, že ide o záväzky
a bolo jeho rozhodnutím mať ďalšie dieťa, ale výživné na jedno dieťa nemôže ohrozovať schopnosť
plniť si vyživovaciu povinnosť na druhé maloleté dieťa a schopnosť plniť si svoje záväzky. Pokiaľ ide
o majetkové pomery rodičov, domácnosť matky mesačne disponovala do mája 2024 sumou priemerne

vo výške 2.811,10 Eur + nemocenské dávky matky v priemere 100,- Eur mesačne a v prípade, ak
matka nebola na OČR išlo celkovo o vyššiu sumu. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa
aktuálnypriemernýzárobokmanželamatkyodmája2024zvýšilzosumy1.681,36Eurnasumu1.793,07
Eur, teda domácnosť matky od mája 2024 disponuje mesačne sumou 3.072,87 Eur. Jeho domácnosť
disponuje mesačne sumou 2.665,- Eur po odpočítaní súdom určeného výživného je táto suma 2.215,-

Eur. Je nesprávny záver okresného súdu o tom, že jeho manželka poberala od 30. mája 2021 do 31.
augusta 2023 materské, následne rodičovský príspevok a aktuálne má mesačný príjem vo výške 1.900,-
Eur. Materské jeho manželka v žiadnom prípade nepoberala 2 roky, maloletá mala XX. A. iba 1 rok, teda
jeho manželka je stále na rodičovskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok. Nielen, že jeho
manželka nemá príjem 1.900,- Eur mesačne, ale taký príjem ani nikdy nemala, pretože v roku 2023 bol

jejpravidelnýpríjemvovýške1.668,09Eur,avšakkukoncuroka2023poberalaajtehotenskéaneskôraj
materské. Pokiaľ ide o rodinný dom, ktorý bol zakúpený na hypotekárny úver, ktorého splátka činí 934,21
Eur kúpna cena domu bola 230.000,- Eur a ďalších 40.000,- Eur do neho s manželkou investovali, t.j.
spolu 270.000,- Eur nie 280.000,- Eur ako uvádza okresný súd. Pokiaľ ide o záver okresného súdu,
že ide o nadštandardné bývanie zdôraznil, že za uvedenú sumu sa predávajú 4-izbové byty. Je pre

neho nezrozumiteľné vyjadrenie okresného súdu, že maloletá na rodinnom dome mala profitovať viac,
ako tak, že má tam jednu izbu. Pokiaľ ide o dovolenku v Zanzibare, bola to svadobná cesta, ktorú
zakupoval zo svadobných darov, okrem toho, bol za celý svoj život trikrát na dovolenke v Chorvátsku
a na niekoľkých pobytov na Slovensku. Samotný príjem matky okresný súd ustálil na sume 900,- Eur,
doplnil, že matka poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti, ktoré síce nie sú jej príjmom, ale sčasti

môžu hradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Rovnaký názor okresný súd vyslovil aj vo vzťahu
k daňovému bonusu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri odôvodnených potrebách maloletej vo výške
450,- Eur a skutočnosti, že sčasti majú byť uhrádzané náklady maloletej tak z rodinných prídavkov vo
výške 60,- Eur a daňového bonusu vo výške 140,- Eur sa stane výživné v skutočnosti zdrojom príjmov
v domácnosti matky a nie sumou určenou na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa. Pokiaľ by okresný súd

vychádzal z metodiky, ku ktorej prekročeniu v prejednávanej veci nie je daný žiadny dôvod pri ustálenom
príjme 2.000,- Eur mesačne by uhrádzal výživné vo výške 16 %, teda 320,- Eur a zvyšnú časť nákladov
maloletej vo výške 130,- Eur by matka pomerne uhrádzala z rodinných prídavkov a daňového bonusu.
Pokiaľ ide o dlžné výživné za mesiac október, z jeho platieb akceptoval okresný súd alikvotnú sumu,
avšak nevzal do úvahy poplatok MyDANCE za mesiac december 2024, ktorý uhradil vo výške 45,-

Eur okresný súd určil do decembra 2024, avšak výdavok matka v decembri 2024 nemala. Rovnako
okresný súd nezapočítal to, čo zaplatil maloletej, keď sa realizovala súťaž v Poľsku. Matka tvrdila, že jej
uhradil 71,- Eur, on tvrdil, že sumu 130,- Eur, pričom na pojednávaní dňa 11. marca 2024 matka uviedla
a potvrdila, že on jej dal sumu 130,- Eur a ona sumu 130,- Eur. Na pojednávaní dňa 29. januára 2024
a 11. marca 2024 žiadal započítať náklady na korčule a legíny v sume 45,- Eur a v priebehu konania

bolo preukázané, že znášal polovicu nákladov na okuliare v sume 113,- Eur.

9.Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadreníkodvolaniuotcauviedol,ženapadnutérozhodnutieokresného
súdu považuje za dostatočne odôvodnené a v rámci pojednávania boli dostatočne preskúmané finančné
pomery oboch rodičov, s napadnutým rozsudkom sa stotožňuje a navrhol ho potvrdiť.

10. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že tento navrhoval na informatívnom stretnutí
rodičov určiť výživné na maloletú vo výške 350,- Eur, ktorá sa približovala, ale stále prekračovala
sumy vyplývajúce z metodiky pre výpočet výživného rodičov k ich maloletým deťom, pričom až napojednávaní predchádzajúcom vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej navrhoval určenie výživného vo
výške 140,- Eur mesačne. Podotkol, že už v čase informatívneho stretnutia rodičov boli známe príjmové
pomery oboch rodičov a v ďalšom konaní sa v zásade skúmali jeho bankové účty. Otec ďalej poukázal na

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15CoP/29/2024 zo dňa 26. septembra 2024, 15CoP/22/2024
zo dňa 26. septembra 2024, rozhodnutie 13CoP/183/2024 zo dňa 23. októbra 2024, 13CoP/218/2024 zo
dňa13.novembra2024.Zopakoval,ževprejednávanejvecivsúladesmetodikoubyvýživnénamaloletú
malo predstavovať sumu 320,- Eur s ohľadom na ustálenie jeho príjmu vo výške 2.000,- Eur mesačne.
V danom prípade nebol daný žiadny dôvod na tak zásadný odklon od metodiky, aby bolo dôvodné určiť

výživné vo výške 450,- Eur mesačne, hoci si je vedomý toho, že metodika má len odporúčací charakter.
Zároveň doplnil, že zistil, že matka zatajila, že vo svojej údajne ťaživej životnej situácii si zakúpila nové
motorové vozidlo značky Dacia Duster, ktorého cena sa pohybuje okolo 18.200,- Eur a vyššie.

11. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za nedôvodné. Považuje
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vychádzajúci zo skutočného stavu veci,

ktorý bol okresným súdom riadne zistený. Podľa matky otec okresnému súdu neuviedol pravdu ohľadom
svojich výdavkov, ako ani ohľadom príjmu jeho rodiny a v neposlednom rade ani ohľadom skutočnej
výšky výdavkov a uvedených potrieb maloletej. Otec zavádza súd aj ohľadom svojej životnej úrovne.
Je schopný namietať rozdiely vo výške 1,- Eur medzi okresným súdom ustálenými a podľa neho
skutočnými výdavkami maloletej, snaží sa účelovo a dezinpretáciou podstatných zistení okresného

súdu, či jej tvrdení presvedčiť odvolací súd o tom, že z jeho súdom ustanoveného výživného sa bude
obohacovať ona a jej rodina. Otec aj napriek svojej životnej úrovni a príjmu nie je ochotný plniť riadne
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, o ktorú sa osobne takmer vôbec nestará a jeho jedinou
snahou v tomto konaní je chrániť svoje majetkové a finančné záujmy na úkor najlepšieho záujmu
maloletej. Otec apeluje na súčasný stav, ale nehľadí do minulosti, kedy v priebehu aj tohto konania bol

až do januára 2023 príjem jeho rodiny vďaka jeho príjmu, ako aj vďaka príjmu jeho manželky, ako aj
neexistujúcej ďalšej vyživovacej povinnosti násobne vyšší, ako v jej rodine, nehovoriac o období pred
podaním návrhu, kedy mal otec príjem 5 až 6-krát vyšší ako ona. Aj tak v tom čase k jej rukám nič na
maloletúneprispieval.To,žemaloletábolavtomčasevstriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovna
tomničnemení,keďžeživotnáúroveňotcabolapodstatnevyššiaakojej.Navyšetátoformastarostlivosti

nebola realizovaná počas celého obdobia jej rodičovskej dovolenky. Otec zavádza súd ohľadom svojho
príjmu v rozhodnom období, nakoľko doň vôbec nezarátal pre určený výpočet výživného odchodné,
ktoré mu bolo vyplatené 33.395,56 Eur. Matka ďalej uviedla, že nesúhlasí s tvrdením otca, že súdom
stanovené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, jeho schopnostiam, možnostiam,
ako aj majetkovým pomerom, či metodike pre výpočet výživného. Okresný súd správne ustálil výdavky

maloletej, hoc v niektorých položkách znížil tieto výdavky oproti jej tvrdeniam. V skutočnosti sú výdavky
maloletej vyššie ako ustálená suma 700,- Eur mesačne, avšak vzhľadom na výšku okresným súdom
určeného výživného tieto rozdiely matka nepovažuje za právne významné. Nie je pravdou, že si okresný
súd len nekriticky osvojil jej vyjadrenia, nakoľko svoje tvrdenia od počiatku v tomto konaní, ako aj v jeho
priebehu preukázala listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa otcovi nezdalo vykonané dokazovanie dostatočné

mal tieto námietky prezentovať pred súdom prvej inštancie, čo neurobil, práve naopak, bol to práve
otec, ktorý pred okresným súdom v zásade len produkoval tvrdenia a dlhodobo o nich nepredkladal
žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, otec má príjem vo výške 2.131,- Eur, a to od
01.07.2024, dovtedy bol jeho príjem vo výške 1.861.81 Eur. Otec však zabudol pri stanovovaní výšky
svojich možností a schopností zohľadniť odchodné, ktoré mu bolo vyplatené vo výške 33.395,56 Eur. Na

toto pri svojich výpočtoch výživného zrejme pozabudol, rovnako otec nezohľadnil ani to, že v súčasnosti
nepracuje, a to bez existencie akejkoľvek objektívnej prekážky, ktorá by mu bránila v práci, a teda na
základe vlastného rozhodnutia nedosahuje vyšší príjem. Aj služobný pomer bol ukončený z dôvodov na
strane otca, ktoré však nespočívali v tom, že by mu objektívne čokoľvek bránilo vo vykonávaní služby
ďalej. Podľa matky otec tento stav udržiava účelovo, len kvôli prebiehajúcemu konaniu, pričom po jeho

skončení sa tieto okolnosti ohľadom jeho príjmu zmenia. Otec sa pripravoval na spoločné podnikanie so
svojou sestrou, preto je dôvodné predpokladať, že otec má už aj príjem z tejto činnosti, nie však oficiálny.
K metodike výpočtu výživného matka podotkla, že táto nie je zákonom ani iným právnym predpisom,
ktorý by bol pre súd záväzný, a preto otcom formulovaná požiadavka v podanom odvolaní na to, aby súd
zohľadnil, prečo určil výživné vyššie ako to, ktoré pochádza z metodiky je právne irelevantná a nemá

oporu v platnom práve. Poukázala v prvom rade na zlé vstupy, z ktorých otec pri pomocnom použití
metodiky vychádzal zámerne nižšie uvedený príjem, ako bol skutočný príjem otca.
12. Matka ďalej vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ otec spochybňuje ustálenie výdavkov maloletej okresným
súdom, potom ona spochybňuje ním tvrdenú výšku odôvodnených potrieb maloletej, ktorá určite nie jelen vo výške len uvádzaných 450,- Eur. Otec k tejto sume dospel len na základe svojich domnienok
a tvrdení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec k uvedenej sume údajne dospel na
základe zhodných vyjadrení rodičov a ich alikvotnom prepočte na 12 mesiacov v roku. Jej vyjadrením

však neboli určite tvrdenia o tom, že výdavok na obuv a oblečenie je 70,- Eur, pretože od počiatku tvrdila
sumu 80,- Eur mesačne. Výdavok na bývanie maloletej A. je 50,- Eur, ona tvrdila sumu 100,- Eur a v tejto
výške okresný súd uvedenú sumu uznal. Výdavok na okuliare je 10,- Eur, pričom ona tvrdila 20,- Eur,
výdavok na školské potreby je podľa otca 17,- Eur, ona tvrdila 27,- Eur, okresný súd uznal sumu 25,-
Eur. Výdavok na mobilný telefón je 10,- Eur od počiatku, ona však tvrdila výdavok 15,- Eur a okresný

súd ho uznal vo výške 10,- Eur, výdavok na MyDANCE je 77,25 Eur, ona tvrdila 144,- Eur mesačne
a okresný súd uznal 130,- Eur. Otec zo svojho výpočtu výdavkov maloletej vôbec nezapočítal výdavky
na iné voľnočasové aktivity, pretože ich podľa jeho názoru nepreukázala. Pripomenula, že maloletá má
právo podieľať sa na životnej úrovni otca, pričom z výpisu z jeho osobného účtu vyplýva, že opakovane
v priebehu víkendov chodí na pobyty a výlety, či už v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí.
Maloletá má rovnako ako jej otec a jeho rodina právo chodiť na výlety, kúpaliská, navštevovať wellness,

pamiatky, výstavy, múzeá, kino, koncerty, či divadlo. V tejto súvislosti je možné považovať za všeobecne
známu skutočnosť, že výdavok na tieto aktivity vo výške 50,- Eur mesačne zodpovedá súčasným cenám
vstupov a prípadného cestovného, a teda nie je potrebné ju osobitne preukazovať. Za neadekvátne
asúčasneprávneirelevantnépovažujematkaúvahyotcaotom,ževýdavky12-ročnéhodieťaťavovýške
700,- Eur sú vysoké, napr. v porovnaní s jej výdavkami, či len tak vo všeobecnosti. Podotkla, že mnohé

výdavky maloletej realizuje jej manžel, ktorý na rozdiel od otca nemá voči nej vyživovaciu povinnosť.
Rovnako irelevantné sú v tomto smere aj úvahy otca, aké budú výdavky maloletej A. na strednej, či
vysokej škole, ak už dnes sú 700,- Eur. Výdavky sa v prípade akejkoľvek navrhovanej zmeny výživného
budú vždy ustaľovať v čase nového rozhodnutia a dnes nikto nevie predvídať, či budú vyššie, nižšie
a z čoho budú pozostávať. Nevyhla sa porovnaniu výdavkov mladšieho syna otca, ktorý je dieťaťom

vo veku 1 roka, ktoré otec ustálil na sumu 310,- Eur, čo je len o 140,- Eur menej, ako sú výdavky 12-
ročnéhodieťaťa,ktorésaaktívnevenujetancuvdvochtanečnýchškolách,atoajsúťažne,jena2.stupni
základnej školy, má nepochybne vyššie náklady na stravu, okuliare aj zubára. Navyše matka vyslovila
presvedčenie, že výdavky na maloletého J. sú podstatne vyššie, ako otcom tvrdených 310,- Eur. Ak otec
poukazuje na to, že po odrátaní jeho súdom zistených výdavkov od jeho príjmu po zaplatenie výživného

mu neostáva dostatok finančných prostriedkov preto, aby živil svoje ďalšie maloleté dieťa a súčasnú
partnerku, poukázala matka na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určovaní výšky výživného sa prihliada
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. To, že sa otec zaťažil
približne v čase, kedy sa súčasne rozhodoval o ukončení svojho služobného pomeru, neprimerane

vysokou splátkou hypotéky nemôže byť na ujmu maloletej. Ak otec tvrdí, že splátka hypotéky je dôkazom
o jeho nie vysokej úrovni, matka zastáva opačný názor, pretože aj výška mesačnej splátky hypotéky je
podľa nej dôkazom o otcovej schopnosti platiť súdom určené výživné, O tom, že životná úroveň otca je
nepochybne nadštandardná svedčí aj fakt, že vyplatené odchodné v sume vyššej ako 33.000,- Eur otec
investoval do výstavby altánku pri rodinnom dome, pritom mohol použiť tieto peniaze, napr. na čiastočné

splatenie úveru, či vytvorenie úspor na horšie časy. To, že majetkové pomery otca a jeho životná úroveň
sú nadštandardné vyplýva aj z celkového ročného debetného obratu na účte otca v roku 2023 v celkovej
sume 100.393,62 Eur, čo znamená, že mesačne minú sumu viac ako 8.360,- Eur len z účtu.

13. Ďalej matka uviedla, že pokiaľ by okresný súd ustaľoval výdavky otca na základe jeho výpisu

z osobného účtu bola by suma jeho pravidelných mesačných výdavkov vyššia ako 1.250,- Eur. Rovnako
otec uvádza náklady na pohonné hmoty vo výške 200,- Eur mesačne, pritom ani ona ani manželka
nepracujú, nemusia dochádzať do zamestnania a napriek tomu jeho rodina živí dve autá. Nie je pravdou,
že otec len občas zájde na obed do reštaurácie, podľa výpisov z jeho účtu sa jedná o pravidelné
stravovanie v reštauráciách. Rovnako z jeho účtu vyplýva aj to, že výdavky na jeho stravu nie sú

zďaleka len 200,- Eur mesačne, ale tieto sú násobne vyššie. Len pre porovnanie matka uviedla, že
za 200,- Eur otec kúpil podľa vlastných slov dar – Bonsaj cudziemu človeku a rovnakú sumu poslal
pre vlastné dieťa na celý mesiac. Skutočnosť, že sa v priebehu konania narodilo otcovi druhé dieťa
nie je možné podľa matky zohľadniť, pretože je v podstate vecou otca, že pokiaľ má záujem mať viac
detí zabezpečí si dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu

zabezpečiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí. Je teda na
otcovi, ktorý sa rozhodol mať viac detí, aby si zadovážil dostatočné príjmy na to, aby ich mohol aj
materiálne zabezpečiť. Otec nepracuje, poberá len výsluhový dôchodok a pokiaľ jeho príjem nie je
postačujúci na zabezpečenie jeho detí a súčasne manželky je od otca spravodlivé požadovať, abyišiel pracovať. Pokiaľ otec uvádzal, že dovolenku na Zanzibare zakupoval zo svadobných darov, tak
táto finančná suma nie je nikde evidovaná na jeho účte ako príjem, avšak peniaze na túto dovolenku
z tohto účtu odchádzali, preto táto dovolenka podľa matky nebola platená zo žiadnych svadobných darov

a jedná sa o ďalšie zavádzajúce a nepreukázané tvrdenie otca v tomto konaní. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

14. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nenamieta ustálené výdavky maloletej do

posledného centu, avšak namieta, že okresný súd ustálil výdavky maloletého dieťaťa vo výške 700,-
Eur mesačne presne tak, ako to tvrdí matka, hoci z dokazovania a nesporných tvrdení rodičov v konaní
jednoznačne boli preukázané mesačné výdavky maloletej v sume 450,- Eur. Matka pri konkretizovaní
výdavkov maloletej na pojednávaní tvrdil, aby výdavky maloletej v súčte 506,- Eur mesačne, a to aj
vrátane položky na bývanie v sume 100,- Eur mesačne a výdavkov na voľnočasové aktivity v sume 50,-
Eurmesačne,hocitietovpriebehukonaniarozporoval.Jenaviacabsurdné,abyokresnýsúddobežných

výdavkov maloletej a súčasne nedoplatku na výživnom zahrnul aj výdavky, ktoré už uhradil, napríklad
vo vzťahu ku kúpe okuliarov, na ktoré už prispel vo výške 1. Podľa okresného súdu sa má na okuliaroch
podieľať ešte raz v rámci nedoplatku na výživnom, avšak nie v sume 1, ktorú už uhradil vo výške 113,-
Eur, ale aj v sume v rámci nedoplatku na výživnom a v sume samotného výživného. Rovnako to platí
pre poplatok MyDANCE na december 2024, ktorý už síce v čase rozhodovania okresného súdu uhradil,

ale okresný súd ho nezohľadnil pri určení nedoplatku na výživnom, ale v podstate mu uložil povinnosť
uhradiť ho v mesiaci december 2024 opäť v rámci bežného výživného. Pokiaľ ide o MyDANCE, matka
tvrdívýdavkynatentokrúžokvsume140,-mesačne,okresnýsúdichustálilvovýške130,-Eurmesačne.
Podľa otca ide o úplne vymyslené sumy, pričom matka k nim dospela tak, že napočítala výdavky za 18
mesiacov a vydelila ich 12 mesiacmi, pričom do týchto výdavkov si matka zahrnula aj výdavky na lístky

navystúpeniepresebaajejmanžela,pohonnéhmoty,ktorémalavynaložiťnacestumaloletejnatréning.
Ako dospel k sume 130,- Eur mesačne okresný súd, nie je z napadnutého rozhodnutia vôbec zrejmé. Na
krúžok MyDANCE sa platí výlučne mesačný poplatok, pričom na medzinárodné súťaže sa dopláca 26,-
Eur mesačne pri prepočte na 12 mesiacov. Podľa neho ide celkovo o sumu 77,25 Eur mesačne, teda nie
výdavok 140,- Eur mesačne, ako to tvrdí matka. Pokiaľ matka tvrdí, že výdavky maloletej preukázala,

toto tvrdenie nie je pravdivé, preukázala iba minimum výdavkov.
15. Ďalej otec vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ matka poukazuje na prostriedky z odchodného, ktoré
patrili do BSM a boli mu vyplatené za dlhoročnú službu v armáde a ich vyplatenie predchádzalo
obdobiu, za ktoré sa určovalo výživné. Určené výživné je pre jeho rodinu likvidačné, jeho manželka
bude postavená pred voľbu, či sa opäť nevráti do zamestnania. Otec dal do pozornosti, že na maloletú

boli ustálené odôvodnené potreby vo výške 700,- Eur mesačne, pričom jemu na jeho prežitie ponechal
okresný súd sumu 150,- Eur mesačne. Pokiaľ mu matka vyčíta, že peniaze z odchodného pre maloletú
nevyužil – na úspory, či kúpu nejakej veci, ak by to tak urobil matka by zase tvrdila, že také úspory
ani taká vec nie je určená na pokrytie bežných potrieb maloletej. Pokiaľ matka zdôrazňuje výšku jeho
odchodného, nie je mu zrejmé, dokedy chce započítavať toto odchodné do jeho príjmu. Odchodné

jednorazovou platbou za služby štátu poskytnutú v minulosti, jeho započítanie do budúcnosti nemá
žiadne zdôvodnenie a ak by aj malo nedá sa s ním počítať do nekonečna. Súčasne je potrebné
vziať do úvahy to, že ide o prostriedky patriace do BSM a nejedná sa o pravidelný príjem. Ak matka
tvrdí, že plánuje podnikať so svojou sestrou ide o vymyslené tvrdenie, naviac je z konania zrejmé, že
s matkou spolu nekomunikujú, preto matka nemá žiadnu vedomosť o jeho aktivitách, ani o aktivitách

jeho sestry. Pokiaľ ide o výdavky na voľnočasové aktivity maloletej, tieto má s maloletou aj on. Pokiaľ
matka poukazuje na to, že z jeho výpisu malo vyplynúť, že on sám chodí na pobyty a výlety v Slovenskej
republike a v zahraničí, vyplynula z neho iba svadobná cesta v Zanzibare a dovolenka v Chorvátsku,
na ktorej bol aj s maloletou. Za celý život bol na niekoľkých pobytoch na Slovensku, na niektorých aj
smaloletouavminulostiajsmatkoumaloletej.Žiadnevýdavkynamúzeá,wellness,kúpaliská,pamiatky,

kiná, koncerty, či divadlá nemá a nie je zrejmé, prečo si to matka myslí. Považuje za normálne, že
ľudia občas chodia na dovolenky, prípadne zájdu do reštaurácie a podobne a považuje za normálne,
že takéto výdavky má aj matka. Nie je však žiaden dôvod na to, aby tieto výdavky matky znášal
on. Podotkol, že s maloletou absolvoval viacero kurzov, aktivít, ako aj výletov. Naproti tomu, matka
s maloletou nikam nechodí, nechodila a ani chodiť nebude. Nemožno rovnako uveriť tvrdeniu matky,

že ona sama má výdavky vo výške 197,- Eur mesačne a maloletá má výdavky vo výške 700,- Eur.
Matka napriek tomu, že nedokáže pokryť svoje výdavky na stravu, oblečenie a lieky si zakúpila nové
auto. Maloletá má aktuálne 13 rokov, je žiačkou základnej školy, pričom jej výdavky na strednej škole
a resp. vysokej škole budú vyššie. Podľa otca ani dospelý človek platiaci hypotekárny úver nemá takévýdavky ako boli ustálené v prejednávanom prípade na maloletú, pričom nejde o dieťa so zhoršeným
zdravotným stavom, špeciálnymi výdavkami a podobne. Pokiaľ ide o jeho maloletého syna, je dieťaťom,
ktorémázvýšenévýdavkyspojenésozdravotnýmstavom,keďžebolnarodenýpredčasne.Pokiaľmatka

deklaruje zvýšené výdavky na maloletú, najmä vo vzťahu k jej tancovaniu, zdôraznil, že tieto výdavky
nikdy nespochybňoval, nespochybňoval skutočnosť, že maloletá tancuje a tancuje aj súťažne, čo však
spochybňuje je to, že maloletá sa zúčastňuje jednej nie viacerých medzinárodných súťaží raz ročne.
Pokiaľ sa matka snaží navodiť dojem, že okrem výsluhového dôchodku má iný príjem, uvedené nie je
pravdou. Iný jeho príjem nebol zistený ani v rámci dokazovania. Naopak v konaní sa preukázalo, že

jeho domácnosť disponuje mesačne sumou vo výške 2.665,- Eur a domácnosť matky sumou 3.072,87
Eur. Po odpočítaní výživného na maloletú jeho domácnosť disponuje sumou 2.215,- Eur a domácnosť
matky spolu s týmto výživný sumou 3.472,87 Eur. Aktuálne mu zostáva suma vo výške 150,- Eur
mesačne. Pokiaľ mu matka vyčíta, že sa zaťažil neprimerane vysokou hypotékou pri súčasnej strate
príjmu zdôraznil, že ak by aj ostal v služobnom pomere, po odrátaní cestovných výdavkov, za účelom
plnenia služobných povinností v K., by jeho čistý priemerný príjem zodpovedal výške jeho výsluhového

dôchodku. Je absurdný záver matky o tom, že výška splátky hypotéky by mala byť akýmsi ukazovateľom
jeho schopnosti uhrádzať výživné, nakoľko splátky úverov sa zvýšili všetkým bez rozdielu. U matky sa
výška splátky úveru zvýšila o 30 %, u neho to bolo menej. Ak má byť nezodpovedný on za to, že si zobral
úver v čase, keď ukončoval svoj služobný pomer, tak podľa otca je otázna zodpovednosť matky, ktorá
si zobrala úver na kúpu 4-izbového bytu v čase, keď bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke.

Považuje za absurdné, že jeho mesačný príjem presahujúci 2.000,- Eur mesačne sa považuje za
niečo extrémne a výnimočné, pričom priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej
republiky predstavovala v poslednom kalendárnom štvrťroku 2024 sumu 1.524,- Eur.

16. Pokiaľ matka k jeho životnej úrovni poukazuje na výšku debetných položiek na jeho účte, nie je

zrejmé, kde matka tieto údaje našla, položky vo výške 60.000,- Eur zodpovedali odchodnému a zvyšku
z predaja bytu, pričom vysvetlil, ako tieto prostriedky použil. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia matky o tisícoch
minutých na darčeky, balíčky od kuriérov a podobne, žiadne takéto položky sa v uvedených sumách
v jeho výpise nenachádzajú. Pokiaľ ide o platby za jeho koníčky, matka spočítala sumu za dvojročné
obdobie a potom z nej určila akúsi ročnú sumu nákladov, ktorá však nemá vo výpise žiadnu oporu.

Naviac okresný súd sa stotožnil s jeho argumentáciou ohľadom odchodného, ako aj dôvodov, pre
ktoré ukončil služobný pomer. Z napadnutého rozhodnutia sa javí, že jediným kritériom pre určenie
výživného boli výdavky maloletej, ktoré po celý čas rozporoval a rozporuje. Nikdy netvrdil, že jeho
mesačné výdavky na pohonné hmoty sú vo výške 200,- Eur. Väčšina týchto výdavkov mu však vzniká
z dôvodu návštev lekárov s maloletým, predčasne narodeným synom, ako aj so svojimi rodičmi. Z výpisu

rovnako nevyplývajú násobne vyššie výdavky na stravu. Pokiaľ ide o hodnotu rodinného domu, jeho
kúpna cena bola výrazne nižšia ako je cena bytov v F.. Pokiaľ matka sa vyjadruje k tomu, že má ďalšie
dieťa a mal si zvážiť, či ho bude mať, súhlasí s tým, že nie je možné znižovať životnú úroveň jedného
dieťaťa na úkor druhého dieťaťa, presne to sa však v prejednávanej veci stalo. Je schopný pokryť najviac
polovicu nákladov maloletého syna. Viac mu mesačne neostáva. Súhlasil s vyjadrením maky, že jej

manžel nemôže suplovať jeho vyživovaciu povinnosti k maloletej, rovnako tak však nemôže suplovať
vyživovaciu povinnosť k maloletej jeho manželka. V tomto zmysle uviedol, že matka mesačne disponuje
sumou vo výške 879,90 Eur + OČR (cca 100,- Eur mesačne, prípadne vyšší príjem matky) + 120,- Eur
prídavky na 2 maloleté deti + 100,- Eur daňový bonus = 1.199,90 Eur a on disponuje sumou 2.191,70
Eur. Hoci príjem matky nie je z pohľadu rozhodovacej činnosti súdov a ani metodiky smerodajný, len

pri pomere uvedených súm by sa matka na výžive maloletej mala podieľať do výšky 35 % a on 65 %.
Z uvedeného vyplýva, že pri výdavkoch maloletej v sume 450,- Eur by mal on znášať výdavky vo výške
292,50 Eur a matka vo výške 157,50 Eur mesačne.

17. Kolízny opatrovník k vyjadreniu otca a k vyjadreniu matky uviedol, že s napadnutým rozhodnutím

okresného súdu súhlasí a odporúča ho potvrdiť.

18. Matka k vyjadreniu otca vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi a k jej vyjadreniu uviedla, že
z vyjadrením kolízneho opatrovníka súhlasí a považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny. Má

za to, že otec v konaní pred súdom zamlčal svoj príjem. Už v konaní pred súdom prvej inštancie mala
vedomosťotom,žeotecsikúpilstrojnavýrobudrevenýchvýrobkov.Otecvosvojomvyjadreníakýkoľvek
príjem z podnikania výslovne popiera. Skutočnosť, že sa otec venuje podnikaniu, a to výrobe drevených
výrobkov vyplýva jednak z inzercie na Fcb portáli, ako aj komunikácia jeho manželky s domnelýmzákazníkom, z ktorej nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že otec maloletej spolu so svojou manželkou
sa venuje výrobe výrobkov a má príjem z ich predaja. Naviac matka považovala za potrebné uviesť, že
po vydaní napadnutého rozsudku sa otec začal vo vzťahu k maloletej správať zle. Z výpisov z účtu otca

maloletej vyplýva, že v období, za ktoré tieto výpisy boli poskytnuté mal otec celkovo kreditné obraty vo
výške 66.244,- Eur, z tejto sumy poslal maloletej 500,- Eur. Debetný obrat bol vo výške 100.393,- Eur.
Má za to, že okresný súd správne zistil odôvodnené potreby maloletej, správne určil výšku výživného.
Dementovala vyjadrenia otca vo vzťahu k tomu, že maloletá nemá voľnočasové aktivity spolu s ňou
a rozporovala tvrdenie otca, že po zaplatení výživného mu na jeho výdavky ostáva suma celkovo 150,-

Eur, pretože toto tvrdenie otec nepreukázal a nezodpovedá ani ním tvrdením výdavkom a výške jeho
príjmu. Otec účelovo porovnáva svoj výsluhový dôchodok s priemernou nominálnou mesačnou mzdou
v hospodárstve Slovenskej republiky, avšak priemerná výška výsluhových dôchodkov na Slovensku je
cca polovica z výsluhového dôchodku otca, teda je možné o výške jeho výsluhového dôchodku hovoriť
ako o nadštandardnej. Poukázala aj na to, že poberatelia výsluhových dôchodkov mali za rok 2024 mať
vyplatený aj 13 dôchodok, a to priemerne vo výške 606,- Eur, pričom otec sa o tomto príjme a jeho

výške v konaní vôbec nezmienil. Pokiaľ otec navrhuje splácať zameškané výživné v sume 50,- Eur
mesačne, na takéto rozhodnutie o splácanie v takýchto nízkych splátkach podľa matky nie je dôvod a dlh
na výživnom by otec splácal takmer 5 rokov. Túto sumu považuje za neprimerane dlhú, kedy majetkové
pomery otca takéto nízke splátky vôbec neodôvodňujú.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v napadnutých výrokoch

III., IV. a vo výroku VII. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP.
20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolacísúdpovažujezapodstatnésapotomvyjadriťosobitnelenkniektorýmodvolacímdôvodomotca,

v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
kmaloletémudieťaťu.Súdprvejinštancievotázkezvereniamaloletej,akoajzastupovaniaaspravovania
majetku maloletej schválil rodičovskú dohodu, styk otca s maloletou upravil na základe dohody rodičov,
autoritatívne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Predmetom odvolacieho konania

boli výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletej, ako i závislý výrok o zameškanom výživnom otca na maloletú a súvisiaci výrok o trovách
konania.

22. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná

právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnostia rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,

v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

23. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1

zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto

okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej

a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
24. Odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako
aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je

rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich
skutočných príjmov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo
všeobecných hľadísk, t. j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom

na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z
reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma
kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov,
platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na
takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.

25. Aj podľa odvolacieho súdu určená výška výživného pre maloleté dieťa súdom prvej inštancie
zodpovedá tak jej odôvodneným potrebám a veku ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom
rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre
maloleté dieťa. Odvolacie argumenty otca vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací

súd za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia
všetkých zisťovaných skutočnosti, vrátane tých, na ktoré otec vo svojom odvolaní poukazoval, pričom
v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o rozsahu výživného.
26. Pokiaľ otec svoju odvolaciu argumentáciu výrazne opiera o východiská uvedené v materiáli

Ministerstva spravodlivosti „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k
deťom – tzv. „tabuľkové výživné“ odvolací súd uvádza, že táto je súhrnom len odporučených východísk
pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov
k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáliMinisterstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf;
ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne
odporúčací charakter. Odvolací súd preto nevidí dôvod na záver, že súd prvej inštancie bol povinný

metodiku aplikovať mechanicky alebo osobitne odôvodňovať prípadný „odklon“ od nej. Rozhodujúce
je, či je rozhodnutie v súlade s § 62 a § 75 zákona o rodine; súlad s metodikou nie je zákonným
kritériom. Dodáva odvolací súd, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje určenie
vyživovacej povinnosti percentuálne (okrem minimálneho výživného), rovnako neustanovuje ani spodnú
hranicu sumy, ktorá by povinnému rodičovi mala z jeho mesačného príjmu zostať na uspokojovanie

jeho potrieb. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia
vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných
s okolnosťami relevantnými v iných veciach.
27. K odvolaním namietanému ustáleniu odôvodnených potrieb maloletej, detailnému spochybňovaniu
jednotlivých položiek výdavkov maloletej a k záveru otca, že mesačné odôvodnené potreby maloletej
sú podstatne nižšie, približne 450 EUR, odvolací súd opakuje, že na strane oprávneného dieťaťa sú

základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali
byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať
nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa
preukážeichopodstatnenosťakumulatívneichúhradudovoľujúmožnostiaschopnostirodičov.Vdanom
prípade súd prvej inštancie celkom jednoznačne pri rozhodovaní vzal do úvahy odôvodnené výdavky

maloletej, výdavky deklarované matkou neprevzal bez ďalšieho, ale ich náležitým spôsobom vyhodnotil
z pohľadu ich dôvodnosti, zaoberal sa primeranosťou konkrétnych položiek. V ods. 35 napadnutého
rozsudku konkrétne rozčlenil okresný súd výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, bývanie, zdravotnú
starostlivosť (lieky, okuliare, zubár), školské potreby, voľnočasové aktivity a záujmovú činnosť, časť
nákladov uvádzaných matkou korigoval smerom nadol, nepreberal tvrdenia matky nekriticky ako to tvrdí

otec v odvolaní, ale ich porovnával s bežnými výdavkami maloletých detí v podobnom veku, známymi
mu z rozhodovacej činnosti a praktických skúseností. S jeho úvahami sa odvolací súd stotožňuje,
výšku nákladov ustálenú okresným súdom nepovažuje za nadhodnotenú. Maloletá je zdravá, navštevuje
7. ročník ZŠ, dlhodobo sa venuje tancu v dvoch tanečných školách, vrátane súťaží v zahraničí, čo
objektívne generuje nadpriemerné výdavky oproti „bežným“ záujmovým aktivitám. Výdavky na okuliare,

zubné ošetrenia, výlety, školské akcie a voľnočasové aktivity majú opakujúci sa charakter, hoci sa v
jednotlivých mesiacoch odlišujú výškou – preto je ich spriemerovanie, ako to urobil okresný súd, vecne
správne.
28. Otcom namietaná „neprimeranosť“ výdavkov maloletej v pomere k osobným výdavkom matky
nie je podľa odvolacieho súdu rovnako opodstatnená. Výdavky maloletej tvoria súhrn toho, čo na

ňu vynakladajú obaja rodičia (prípadne aj manžel matky); nie je rozhodujúce, či konkrétna položka
presahuje individuálne osobné výdavky matky. Rozhodujúce je, či v súhrne ide o náklady primerané
veku, zdravotnému stavu, záujmom maloletého dieťaťa a životnej úrovni rodičov. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom okresného súdu, že v prejednávanej veci tomu tak je. Zároveň dodáva odvolací
súd, že výživné tak ako ho určil súd prvej inštancie zohľadňuje iba časť potrieb maloletej,

preto tiež nie je pravdivý argument otca, že výška určeného výživného pokrýva všetky oprávnené
náklady maloletého dieťaťa, alebo že „obohacuje domácnosť matky“, pretože výživné vo výške 450
EUR predstavuje približne dve tretiny ustálených mesačných nákladov maloletej (700 EUR). Je teda
nepochybné, že matka dopĺňa okrem svojej osobnej starostlivosti aj finančným plnením zdroj jeho výživy
na hranicu nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. V nadväznosti na uvedené sa zároveň poukazuje, že

v predmetnom konaní je to otec, ktorý je povinnou osobou z platenia výživného na maloleté dieťa,
ktorému poskytuje osobnú starostlivosť matka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
okresný súd pri určení výšky výživného zohľadnil mieru aj (ale nielen) osobnej starostlivosti matky
o maloleté dieťa, ktorému táto poskytuje osobnú starostlivosť. Pri stanovení rozsahu výživného je
dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe

rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná
plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym
zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine
nepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečovaniuvýživy(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky zo dňa 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011). Okresný súd v ods. 36 napadnutého rozhodnutia

ustálil čistý príjem matky na približne 900,- Eur mesačne, vzal do úvahy jej hypotekárnu splátku, osobné
výdavky a výdavky na maloletého C., konštatoval, že matka plní vyživovaciu povinnosť k obom deťom aj
osobnou starostlivosťou a zabezpečením bývania, zohľadnil príjem jej manžela, no správne uzavrel, že
príjem partnera matky nemôže nahradiť zákonnú vyživovaciu povinnosť otca. Výživné platené otcom jeurčené na úhradu odôvodnených potrieb maloletej v domácnosti, v ktorej žije, nie na plošné „zvyšovanie
životnej úrovne matky“. Skutočnosť, že v domácnosti matky žije aj jej manžel, ktorý sa podieľa na
spoločných nákladoch, je naopak faktor, ktorý znižuje ekonomickú záťaž otca v tom zmysle, že matka

nie je na zabezpečovaní chodu domácnosti odkázaná výlučne na vlastný príjem. To však neznamená,
že by sa tým znižovala zákonná povinnosť otca prispievať na výživu dieťaťa podľa jeho možností
a majetkových pomerov. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odkazom okresného súdu na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline (ods. 36), podľa ktorého príjem „druhého“ rodiča (typicky rodiča, ktorému je
dieťa zverené) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča len okrajovo; rozhodujúce sú

schopnosti a možnosti povinného rodiča.
29. K námietke otca o nezohľadnení poberania prídavku na dieťa, resp. daňového bonusu
uplatňovaného otcom na maloletej, je potrené zo strany odvolacieho súdu primárne uviesť, že prídavok
na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým
rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi

alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky
alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní
výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého
hradené z takýchto zdrojov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).
Na druhej strane daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených

detí, ktorí dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si
uplatňuje daňový bonus môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletých detí.
Zároveň odvolací súd konštatuje, v zhode s ustálenou judikatúrou, že prídavok na dieťa aj daňový bonus
len sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nenahrádzajú/nesuplujú plnenie vyživovacej
povinnosti povinného rodiča. Tieto „zložky príjmu“ matky okresný súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní,

pričom odvolací súd poukazuje na od. 35 a 36 napadnutého rozsudku.

30. Otec v odvolaní zdôrazňuje, že jeho jediným pravidelným príjmom je výsluhový dôchodok a že po
zaplatení výživného a splátok nedoplatku mu zostáva „minimálna“ suma na vlastnú potrebu. Odvolací
súd rekapituluje, že okresný súd v ods. 37. – 38. vychádzal zo zistení, že otec poberá výsluhový

dôchodok, ktorý sa v rozhodnom období pohyboval medzi 1 861,81 EUR a 2 131,78 EUR; pre účely
výpočtu bol jeho priemerný príjem ustálený na 2 000 EUR mesačne (ods. 37. a 38.), otcovi bolo
v roku 2023 vyplatené odchodné 33 395,56 EUR (ods. 29. a 37.), otec vlastní polovicu rodinného
domu s manželkou, pričom do domu investoval významnú časť odchodného a spolu sa do domu
investovalo približne 280 000 EUR (ods. 37.), otec vlastní (resp. v relevantnom období vlastnil) aj

hodnotné motorové vozidlá (Ford S-MAX, Mercedes Benz) a disponoval podstatnými zostatkami na
účte (ods. 22. a 37.), absolvoval dovolenky, vrátane drahšej zahraničnej dovolenky (Zanzibar), venuje
sa nákladnejším záujmom (rybárčenie, skialpinizmus), čo vyplýva aj z výpisov z účtu (ods. 22. a 37.).
Odvolací súd považuje za správne, že okresný súd hodnotil celkovú životnú úroveň otca, a nie len strohú
aritmetiku jeho mesačných výdavkov, ako ich prezentoval v konaní (ods. 37.). V tejto súvislosti považuje

odvolací súd potrebné reagovať aj na námietku otca, že „jeho situácia súd nezaujímala“. Zo spisu
jednoznačne vyplýva opak: okresný súd zisťoval výšku výsluhového dôchodku, zohľadnil vyplatené
odchodné, preveroval hypotekárny úver, výdavky na domácnosť, osobné výdavky, majetok aj ďalšiu
vyživovaciu povinnosť a opieral sa o výpisy z účtov otca. Skutočnosť, že otec nesúhlasí so závermi súdu
o rozsahu jeho možností, neznamená, že okresný súd tieto pomery neskúmal; ide o výsledok voľného

hodnotenia dôkazov súdom v súlade s § 191 CSP.
31. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodiča a pri hodnotení
schopností a možností povinného súd neprihliada na tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
To sa plne vzťahuje na splátky hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť, prevádzku dvoch motorových
vozidiel a s nimi spojené vysoké poistné, výdavky na nákladné formy dovoleniek a hobby. Skutočnosť,

že otec v čase rozhodovania už nebol v služobnom pomere, ale poberal výsluhový dôchodok, okresný
súd riadne vyhodnotil v ods. 42. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie
princípu potencionality príjmu v tom zmysle, že by sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje – odchod zo
služobného pomeru po odpracovaní zákonom stanovenej doby nemožno považovať za účelové konanie

smerujúce k zníženiu výživnej povinnosti. Na druhej strane, už samotný výsluhový dôchodok v ustálenej
výške cca 2 000 EUR mesačne spolu s výškou vyplateného odchodného v rozhodnom období umožňuje
otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 450 EUR bez toho, aby sa dostal do situácie objektívnejnúdze. V spojení s jeho majetkovými pomermi a životnou úrovňou (ods. 37. – 38.), preto výživné v
určenej výške nie je možné vyhodnotiť odvolacím súdom ako neprimerané.

32. Pokiaľ otec v odvolaní opakovane poukazuje na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému J.
a na vysokú splátku hypotéky, odvolací súd uvádza, že okresný súd tieto skutočnosti neignoroval,
naopak, výdavky na J. vo výške 310 EUR mesačne považoval za primerané (ods. 37.) a pri odôvodnení
výživného výslovne prihliadol na existenciu druhej vyživovacej povinnosti, aj splátky hypotéky (ods. 38.,
41., 45.). Odvolací súd však zdôrazňuje, že rozhodnutie rodiča založiť si ďalšiu rodinu a získať ďalšiu

vyživovaciu povinnosť nemôže ísť na úkor už skôr narodeného dieťaťa, všetky deti majú právo podieľať
sa na životnej úrovni rodiča v primeranej miere, dobrovoľné prevzatie vysokých záväzkov (hypotéka
na nadštandardnú nehnuteľnosť) nesmie viesť k neprimeranému obmedzeniu prostriedkov určených na
výživu detí povinného rodiča. Otcova námietka, že po zaplatení výživného a splátok dlžného výživného
mu zostáva „len 150 Eur“, je preto založená na tom, že medzi nevyhnutné výdavky zaraďuje aj výdavky,
ktoré majú charakter dobrovoľného zvýšenia jeho majetkového a životného štandardu (dom, dve autá,

hobby). Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine však tieto výdavky nemôžu mať prednosť pred výživným.

33. Otec v odvolaní napáda aj výšku nedoplatku na výživnom a tvrdí, že okresný súd nezohľadnil všetky
jeho platby. Okresný súd však v ods. 43 vypočítal sumu, ktorú mal otec pri výživnom 450 EUR mesačne
zaplatiť od 9.10.2023 do 30.11.2024 (6 183,87 EUR), zohľadnil skutočne zaplatené výživné (150 EUR

za časť októbra a november 2023, 200 EUR mesačne od decembra 2023 do novembra 2024, spolu
2 661,29 EUR), osobitne zarátal aj výdavky otca na MyDANCE (mesačné poplatky, ročné poplatky za
súťaže a pomernú časť ročného poplatku), spolu 621,35 EUR a po odpočítaní týchto súm dospel k dlhu
2 901,23 EUR. Okresný súd teda nielenže zohľadnil časť nadštandardných plnení otca, ale ešte aj v
prospech otca spriemeroval sporné položky, pri ktorých sa rodičia nevedeli zhodnúť (napr. výdavky na

súťaže v Poľsku – ods. 43.). V závere jednoznačne vychádzal z tých plnení, ktoré otec výslovne žiadal
započítať, pričom iné vecné a finančné plnenia nezarátal aj preto, že ich otec na konci pojednávania už
sám nežiadal započítať (ods. 43.). Odvolací súd nenašiel v týchto výpočtoch logickú alebo aritmetickú
chybu, ktorá by odôvodňovala zásah odvolacieho súdu do výšky nedoplatku tak, ako ho určil okresný
súd v napadnutom rozhodnutí.

34. K námietke, že splátky po 150 EUR mesačne sú pre otca neúnosné, odvolací súd poukazuje na ods.
44 a 45 napadnutého rozsudku, v ktorých okresný súd odôvodnil primeranosť splátok vo svetle príjmu
a majetkových pomerov otca, skutočnosť, že výživa maloletej nebude ohrozená ani tým, že nedoplatok
nebude uhradený jednorazovo, potrebu, aby si otec bol vedomý, že vyššie výživné mohlo byť určené

a mal sa na túto situáciu pripraviť.
35. Odvolací súd sa vysporiadal aj s naznačovanou výhradou otca, že súd prvej inštancie pristupoval
k posúdeniu veci zaujatým spôsobom. Zo spisového materiálu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by
zakladala dôvodné pochybnosti o nestrannosti konajúcej sudkyne. Hodnotenie dôkazov, s ktorým sa
otec nestotožňuje, nie je prejavom zaujatia, ale výsledkom voľného hodnotenia dôkazov súdom v súlade

s § 191 CSP. Samotná nespokojnosť účastníka s výsledkom rozhodnutia nemôže zakladať pochybnosti
o nestrannosti súdu.

36. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal

ajsostatnýminámietkamiuplatnenýmiotcommmaloletejužpočasprvoinštančnéhokonaniaavzhľadom
nato,žeotecmaloletejanivodvolaníneuviedolžiadnenovéskutočnosti,ktorébybolopotrebnéosobitne
zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody
obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch III. a na tento nadväzujúci výrok IV. o zameškanom výživnom a súvisiaci výrok VII. o trovách
konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

39. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.