Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625200989
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625200989.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková, v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpená Marják, Ferenci & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: E.
F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XX, XXXX F., K. G., o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého
vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa - A. B., G. L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. X. XXX
XX D., je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra "E" č. XXXX o výmere 5618 m2,
druh pozemku: trvalý trávnatý porast, evidovanej C. M. N., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre okres

Gelnica, obec N., katastrálne územie N., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/8 k celku.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.3.2025 domáhal určenia vlastníckeho práva
vo vzťahu ku konkretizovanému spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vydržaním.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Dňa 23.12.1991 uzatvorili, na Štátnom notárstve Košice - Mesto, E. F., G. H.,
nar.XX.XX.XXXXvN.,bytomF.,I.J.XXvprávnompostavenídarcu(ďalejako"Darca"alebo"Žalovaná")

a A. B., G. L., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D., C. J. X, v právnom postavení obdarovanej (ďalej ako
"Obdarovaná" alebo "Žalobkyňa"), darovaciu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľností pozostávajúcich z lúky
a pasienkov, zapísaných do listu vlastníctva kat. úz. N., a to:
LV XXX:
- poz. kn. vl. 121:/ parc. č. 1848, 1881 lúka pod B5 v 1/8-ine
- pod B8/1 v 3/8-inách
- pod B9 v 1/8-ine

t. j. celkom v 5/8-inách
LV XXX:
- poz. kn. vl. 120:/ parc. č. 2245 lúka pod B1 v celosti
LV XXX:
- poz. kn. vl. 122:/ parc. č. 1835, 1840, 1843/1, 1843/2, 1847 pasienky pod B1 v celosti
(ďalej spolu ako "Nehnuteľnosti" alebo "Dar").

3. Darca večne a neodvolateľne, bez odplaty tieto Nehnuteľnosti daroval Obdarovanej, ktorá tento Dar
s vďakou prijala. Zároveň, Darca súhlasil s tým, aby na základe tejto Darovacej zmluvy bolo zapísané
vlastníctvo k uvedeným Nehnuteľnostiam v prospech Obdarovanej (ďalej len "Darovacia zmluva").4. Zároveň, podľa knihy pre overovanie čís. 0 I 60-64/92 bola pred Štátnym notárstvom Košice - mesto
v Košiciach dňa 03.01.1991 zákonným spôsobom preukázaná osobná totožnosť O., ktorý zároveň túto
listinu vlastnoručne podpísal.

5. Žalobkyňa zároveň poukazuje na skutočnosť, že v zmysle Darovacej zmluvy (okrem iného) došlo
k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (k dnešnému dňu) parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX P. XXXX.

6. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a povoleniu vkladu Darovacej zmluvy, vtedajší správny
orgán opomenul previesť vlastnícke právo k Spornej nehnuteľnosti. Tento nedostatok zo strany
správneho orgánu mal za následok, že vlastnícke právo nebolo riadne prevedené na oprávnenú osobu
- Obdarovanú.

7. Žalobkyňa má za to, že Darovacou zmluvou došlo ku vzniku záväzku medzi Žalovanou a Žalobkyňou,

avšak pochybením vtedajšieho správneho orgánu nebol k Spornej nehnuteľnosti vykonaný vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe ktorého by bolo zrejmé, že vlastníkom Spornej
nehnuteľnosti sa stala Žalobkyňa. Žalobkyňa sa spoliehala na serióznosť vtedajšieho správneho orgánu
a po celú dobu (viac ako tridsať rokov) bola v dobrej viere, že prevod vlastníckeho práva k Spornej
nehnuteľnosti sa uskutočnil a že je riadnym spoluvlastníkom Spornej nehnuteľnosti.

8. Žalobkyňa Spornú nehnuteľnosť od roku 1992 užíva nepretržite a v dobrej viere a správa sa k nej ako
jej spoluvlastník. Teda, Žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že jej Sporná nehnuteľnosť skutočne patrí.
Dobromyseľnosť ako aj samotnú Darovaciu zmluvu a s ňou spojené náležitosti potvrdzuje skutočnosť,
že na Štátnom notárstve Košice-mesto v Košiciach dňa 03.01.1992, podľa knihy pre overovanie č. 0 I

60-64/92, bolo dosvedčené že Žalovaná vlastnoručne Darovaciu zmluvu podpísala.

9. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené tieto zákonné predpoklady:
a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu;

b/ nepretržitosť vydržacej doby;
c/ spôsobilý predmet vydržania.

10. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 49/2010 vyplýva, že: "Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo

patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať "so zreteľom na
všetky okolnosti".

11.VsúvislostisvyššieuvedenýmNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudku,sp.zn.:7Cdo/127/2021

zo dňa 7Cdo/127/2021 rozoberá, čo je možné považovať za "dobromyseľnosť": "Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý

právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/287/2006).
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také

nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie."

12. Dobromyseľnosť Žalobkyne je preukázaná tým, že viac ako 30 rokov nepretržite a bez námietok

užíva Spornú nehnuteľnosť v presvedčení, že je jej spoluvlastníčkou. Toto presvedčenie vyplývalo z
platnej Darovacej zmluvy, ktorú Žalovaná vlastnoručne podpísala a ktorá bola osvedčená na Štátnom
notárstve v Košiciach. Žalobkyňa sa spoliehala na serióznosť správneho orgánu a bola v dobrej viere, že
prevod vlastníckeho práva bol riadne vykonaný. Podľa judikatúry sa pri posudzovaní dobromyseľnostizohľadňuje aj objektívne presvedčenie držiteľa o tom, že nadobudol vlastnícke právo poctivým
spôsobom. V prípade Žalobkyne išlo o domnelý právny dôvod, ktorý bol založený na presvedčení, že
vlastníctvo získala na základe Darovacej zmluvy.

13. Nepretržitosť vydržacej doby znamená, že osoba, ktorá si nárokuje vlastníctvo na základe vydržania,
musí nehnuteľnosť alebo vec užívať bez prerušenia počas celej zákonom stanovenej doby. Tento
neprerušený stav užívania znamená, že osoba koná ako vlastník, spravuje a využíva majetok v dobrej
viere, že jej patrí, bez akéhokoľvek zásahu iných osôb, ktorý by mohol narušiť jej vlastnícke právo. Ak

dôjde k prerušeniu užívania alebo k spochybneniu vlastníckeho práva zo strany iných subjektov, môže
to mať za následok prerušenie alebo dokonca zrušenie plynutia vydržacej doby. Pre splnenie podmienok
vydržania je preto kľúčové, aby táto doba prebehla neprerušene.

14. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn.: 2 Cdo 196/2008 zo dňa 17.12.2009 podľa ktorého: "Totižto vydržanie je osobitný originárny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných
predpokladov a to musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť
nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. U hnuteľných vecí je vydržacia doba trojročná a
u nehnuteľností desaťročná. Do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho
predchodcu vydržiteľa." 7 z 8

15. Žalobkyňa užívala Spornú nehnuteľnosť od roku 1992 nepretržite a v dobrej viere, správala sa k nej
ako riadny spoluvlastník. Podľa zákona je nepretržitosť držby nevyhnutná na to, aby sa vydržanie mohlo
uskutočniť, pričom držba musí trvať počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby. V tomto prípade
sa jedná o desaťročnú dobu pre nehnuteľnosti, ktorú Žalobkyňa dodržala. Jej držba bola a je oprávnená,

keďže sa opierala o Darovaciu zmluvu, ktorú Žalovaná vlastnoručne podpísala a ktorá bola overená
Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 03.01.1992. Týmto spôsobom bolo potvrdené, že Žalobkyňa bola
po celý čas v dobromyseľnej a nepretržitej držbe Spornej nehnuteľnosti, na základe čoho vydržala túto
Spornú nehnuteľnosť.

16. Komentár k Občianskemu zákonníku Občiansky zákonník I, 2. vydání, Praha: C. H. Beck, 2019,
s. 1007 - 1024: K. I. uvádza:" Spôsobilým predmetom vydržania sú nesporne veci, hnuteľné, či
nehnuteľné. Z vydržania sú však vylúčené tie veci, ktoré môžu byť výlučne vo vlastníctve štátu
alebo zákonom určených právnických osôb. Vlastníctvo možno vydržať aj k časti parcely, pretože
aj táto je pozemkom. Pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sa však vyžaduje zameranie

tohto pozemku geometrickým plánom. Predmetom vydržania môže byť aj časť stavby, ak je reálne
stavebnotechnický oddeliteľná od zvyšku stavby, a teda môže byť ako samostatná vec zapísaná
do katastra nehnuteľností. Predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci. Ak je
predmetom vydržania poľnohospodársky alebo lesný pozemok mimo zastavaného územia obce alebo
spoluvlastnícky podiel na ňom, nedopadajú naň obmedzenia týkajúce sa zákazu drobenia vyplývajúce z

tretej časti zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom."

17. Podľa vyššie uvedeného komentára k Občianskemu zákonníku je spoluvlastnícky podiel k Spornej
nehnuteľnosti schopný vydržania, pretože spoluvlastnícke podiely, rovnako ako nehnuteľnosti samotné,
sú spôsobilým predmetom vydržania. Zákon umožňuje vydržať vlastnícke právo k veciam, a to vrátane

spoluvlastníckych podielov. To platí aj v prípade poľnohospodárskych a lesných pozemkov, na ktoré
sa nevzťahujú obmedzenia týkajúce sa drobenia pozemkov mimo zastavaného územia obce. Navyše,
predmetná situácia nespadá pod výnimky, kde by vlastníctvo mohlo byť výlučne vo vlastníctve štátu
alebo určených právnických osôb. Teda spoluvlastnícky podiel na Spornej nehnuteľnosti, ktorý je reálne
a právne vymedzený, spĺňa všetky zákonné predpoklady na vydržanie.

18. Vychádzajúc z komentárového znenia k § 137 písm. c) CSP má žalobkyňa naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že
vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Zároveň, naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

19. V prípade žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so
skutočným stavom, je naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva daný vždy, ak zo zápisu voverejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému a preukazovanie naliehavého právneho
záujmu je v týchto prípadoch bezproblémové.

20. V tomto prípade ide o určovaciu žalobu, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu práv Žalobkyne.
Naliehavý právny záujem je nevyhnutný, pretože Žalobkyňa môže týmto určením odstrániť spornosť v
právnom vzťahu a získať ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

21. Na preukázanie vydržania Spornej nehnuteľnosti Žalobkyňou je naliehavý právny záujem

odôvodnený, keďže úspech v tomto konaní by viedol k zmene zápisu vlastníctva v katastri, čím by sa
zosúladil faktický stav so stavom právnym a vyriešili by sa vlastnícke vzťahy k Spornej nehnuteľnosti.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností týmto Okresnému súdu Spišská Nová Ves navrhujeme,
aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým určí, že Žalobkyňa je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra "E" č. 1881 o výmere 5618 m?, druh pozemku: Trvalý

trávnatý porast, evidovanej Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor zapísaná na LV č. XXX,
nachádzajúca sa v okrese Gelnica, v obci N., v katastrálnom území N., o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 5/8 k celku.

23. Za nesporné skutočnosti súd považoval nasledovné:

- existencia darovacej zmluvy z 23.12.1991, uzavretej medzi žalovanou (darcom) a žalobkyňou
(obdarovanou), ktorá bola riadne podpísaná,
- skutočnosť, že žalobkyňa na základe tejto zmluvy nadobudla vlastnícke právo k viacerým
nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané do katastra (LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXX),
- žalobkyňa od roku 1992 užíva spornú nehnuteľnosť (parc. č. 1881, LV č. XXX, podiel 5/8) nepretržite

a ako vlastníčka,
- žalovaná darovaciu zmluvu vlastnoručne podpísala a jej totožnosť bola osvedčená,
- žalobkyňa je zapísaná, ako vlastník iných nehnuteľností z tej istej darovacej zmluvy, čo potvrdzuje, že
prevod bol reálne zamýšľaný a uskutočnený.

24. Za sporné skutočnosti súd považoval:
- zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (LV č. XXX) - správny orgán v roku 1992 nevykonal
vklad vlastníckeho práva, takže v katastri je stále zapísaná žalovaná,
- otázka, či žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo priamo darovacou zmluvou, alebo až vydržaním,
- posúdenie, či žalobkyňa bola po celý čas oprávneným držiteľom (dobromyseľná držba) a či jej držba

spĺňa zákonné podmienky vydržania,
- procesnú subjektivitu žalovanej vzhľadom na jej pokročilý vek a s tým, že či tento vysoký vek žalovanej
sa má v tomto štádiu posudzovať ako nedostatok procesnej podmienky,
- naliehavý právny záujem - či je potrebné určovacie rozhodnutie na zosúladenie zápisu v katastri so
skutočným stavom.

25. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako "Občiansky zákonník")
držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

28. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

29. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

30. Žalobca predložil súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho
práva k parcele č. 1881 v kat. území N. v spoluvlastníckom pomere 5/8 a to z titulu vydržania. Predložilsúdu darovaciu zmluvu zo dňa 3.1.1992, v ktorej ako darca vystupuje žalovaný, ako obdarovaný
vystupuje žalobca a predmetom je viacero parciel v kat. území N., okrem iných, aj predmetná parcela č.
1881. Podpis žalovaného - darcu bol na predmetnej zmluve aj úradne overený, čo dokazuje overovacia

doložka č. 0 I 60/64/92 na rube predmetnej darovacej zmluvy so zaplateným kolkom v hodnote 10,- Kčs
vykonaná Štátnym notárstvom Košice - mesto v Košiciach dňa 3.1.1992.

31. Vo vzťahu k ostatným v darovacej zmluve uvedeným parcelám (okrem č. 1848) sa žalobca stal
následným zápisom do katastra ich vlastníkom, čo dokazujú predložené výpisy z katastra nehnuteľností

- LV č. XXXX pre kat. územie N.. Vo vzťahu k parcele č. 1881 sa formálne žalobca však vlastníkom
nestal, pretože v zápise v katastri nehnuteľností - LV č. XXX pre kat. územie N. je stále evidovaný
žalovaný ako vlastník tejto parcely. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa stal vlastníkom iba časti
parciel na základe jednej darovacej zmluvy súd usudzuje, že vlastníkom zvyšnej časti sa nestal iba z
dôvodu administratívneho pochybenia príslušného správneho orgánu v čase predloženia predmetnej
darovacej zmluvy na vklad vlastníckeho práva.

32. Žalobca podľa vykonaného dokazovania splnil všetky predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Je oprávneným držiteľom predmetnej veci, nakoľko jej držby sa ujal po uzatvorení
predmetnej darovacej zmluvy. Oprávneným držiteľom je žalobca ku dňu súdneho rozhodnutia po celú
vydržaciu dobu desať rokov, keďže predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená ešte dňa 23.12.1991

a podpis darcu bol overený dňa 3.1.1992 a táto doba teda plynie nepretržite od uzatvorenia darovacej
zmluvy. Zároveň má súd za to, že žalobca je dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti, keďže
nemal dôvod sa domnievať, že mu vlastnícke právo nepatrí po uzatvorení darovacej zmluvy, overení
podpisu darcu a jej zavkladovaní do katastra nehnuteľností. Súd má tiež za to, že spoluvlastnícky podiel
na predmetnej parcele je zároveň spôsobilým predmetom vydržania, keďže prevod tohto podielu vyplýva

priamo z predmetnej darovacej zmluvy.

33. Pri otázke, či žalobca nadobudol vlastnícke právo už darovacou zmluvou alebo až vydržaním je
súd toho názoru, že v danom prípade v dôsledku pochybenia správneho orgánu nedošlo k riadnemu
nadobudnutiu vlastníctva darovaním, pretože pre toto bolo v danom čase (rovnako ako dnes) potrebné

jeho zavkladovanie do katastra, k čomu nedošlo. Vzhľadom k tomu došlo následne k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním po uplynutí vydržacej doby a splnení zákonných podmienok v zmysle §
134 ods. 1 OZ.

34. Naliehavý právny záujem je podľa súdu daný vždy, keď je potrebné zosúladiť faktický stav vlastníctva

nehnuteľností s právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, pretože tento nesúlad vždy
vyvoláva navonok pochybnosti o vlastníctve, pričom skutočný vlastník nemôže navonok vykonávať
všetky súčasti svojho vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem žalobcu v tomto prípade súd vidí
predovšetkýmvjehoneistoteojehovlastníctve,keďdisponujeprávnymtitulom,avšakniejeevidovaným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

35. Žalovaný bol v priebehu konania nečinný a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. Súd
mu žalobu doručil fikciou doručenia, keďže sa súdu nepodarilo doručiť mu žalobu s prílohami do
vlastných rúk. Ani zisťovaním súdu prostredníctvom konzulátu v Maďarsku a ani iným spôsobom sa
súdu nepodarilo zistiť, že by žalovaný už nežil, preto súd vysoký vek žalovaného v tomto štádiu konania

neposudzoval ako nedostatok procesnej podmienky, ktorá by bránila rozhodnutiu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil žalobcu za
vlastníka predmetnej parcely z titulu vydržania.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Trovy konania súd žiadnej zo strán nepriznal a to s odkazom na § 257 C.s.p., pričom žalobcovi
by náhrada trov konania prináležala podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keďže bol v konaní plne úspešný,
avšak okolnosti hodné osobitého zreteľa tu súd vidí predovšetkým v tom, že žalovaný de facto žiadnym
spôsobom nezapríčinil vznik tohto sporu, keďže došlo k pochybeniu správneho orgánu a nie žalovaného,žalovaný je osoba vysokého veku, ktorej sa ani nepodarilo doručiť písomnosti do vlastných rúk a bola
uplatnená iba zákonná fikcia doručenia a nárok žalobcu bolo možné uplatniť aj v nesporovom konaní
o potvrdenie vydržania, kedy by mu nárok na náhradu trov konania neprináležal podľa ustanovení

Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania