Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 33C/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426200232
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Bošková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426200232.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX F.,
právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Twin
city Tower, so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO 47 239 921 proti žalovanému: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. D. XX J. X, K., XXXXX, L., prechodný pobyt na území Slovenskej republiky: J. M.
XX/X, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2026 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia,
v ktorom uviedol, že uzatvoril dňa 14. 08. 2025 s pánom G. H. zmluvu o nájme nehnuteľnosti RD 358

č. 10/2025 (ďalej ako „Žalovaný“ a „Nájomná zmluva“), ktorej prostredníctvom si Žalovaný prenajal
od Žalobcu nižšie uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. F. vo výlučnom
vlastníctve Žalobcu:
a)
Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F.

a katastrálne územie N. F., ktorý je postavený na
– pozemku evidovanom na parcele č. C-KN 4121/556 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom
pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., a na pozemku evidovanom na parcele
č. C-KN 4121/726 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F.

– N. F. a katastrálne územie N. F. (ďalej len ako „Rodinný dom“);
b)
Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 2659/358 – orná pôda o výmere 203 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.;
c)

Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/591 – ostatná plocha o výmere 75 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.;
d)
Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/727 – orná pôda o výmere 193 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava

IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.;
e)Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/725 – ostatná plocha o výmere 86 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F. (všetky vyššie uvedené pozemky spolu s Rodinným domom

ďalej ako „Nehnuteľnosti“).
1.2. Uzatvorenie vyššie spomenutej Nájomnej zmluvy bolo sprostredkované prostredníctvom realitnej
kancelárie, ktorej zamestnankyňa O. D., štátna občianka Ukrajiny so znalosťou pomerov (ďalej ako
„Realitná maklérka“), prezentovala Žalovaného ako bonitného a úspešného ukrajinského podnikateľa,
ktorý má záujem o presťahovanie sa z Viedne a usadenie sa v neďalekej Bratislave, kde možno pre jeho

deti zabezpečiť rovnaké kvalitné vzdelanie v medzinárodných súkromných školách, aké im bolo dovtedy
poskytované v prestížnej Danube International School vo Viedni.
1.3. Keďže Žalovaný na osobnom stretnutí so Žalobcom navyše deklaroval záujem o dlhodobý nájom
Nehnuteľností, Žalobca ešte pred uzatvorením Nájomnej zmluvy so Žalovaným pristúpil na viaceré
požiadavky Žalovaného a v prenajatom (úplne novom) Rodinnom dome realizoval dokonca ďalšie
(Žalovaným vyžiadané) stavebné úpravy objektu s cieľom čo najviac vyhovieť požiadavkám Žalovaného,

ktorý u Žalobcu viac než dôvodne vzbudzoval dojem bonitného, seriózneho a spoľahlivého nájomcu.
1.4. K realizácii vyššie spomenutých úprav pristúpil Žalobca (72-ročný dôverčivý dôchodca)
s predpokladom, že o prenájom jeho pomerne lukratívnych Nehnuteľností nachádzajúcich sa
vo vyhľadávanej lokalite Záhorskej Bystrice (zahŕňajúcich novostavbu priestranného a veľkoryso
vybaveného a zariadeného Rodinného domu s priľahlými pozemkami, záhradou a parkoviskom) môže

mať záujem výlučne dobre situovaný nájomca. Žalobca totiž vychádzal z legitímneho predpokladu, že
o finančne pomerne náročný prenájom jeho Nehnuteľností môže mať záujem výlučne bonitnejšia (a z
podstaty veci aj spoľahlivejšia) klientela.
1.5. Spomenutý predpoklad nadviazania serióznej spolupráce umocnilo na strane Žalobcu aj správanie
Žalovaného v rámci predzmluvných rokovaní predchádzajúcich uzatvoreniu dotknutej Nájomnej zmluvy,

keďže Žalobca sa so Žalovaným pomerne rýchlo dojednal aj na základných, resp. podstatných
náležitostiach Nájomnej zmluvy. Výsledkom takýchto rokovaní bolo, že zmluvné strany sa dojednali
na trojročnom prenájme Nehnuteľností Žalobcu, a to za mesačné nájomné vo výške 7.000,- eur, ktoré
pozostávalo z vlastného mesačného nájomného vo výške 6.500,- eur a z mesačného preddavku na
úhradu plnení poskytovaných s užívaním prenajatých Nehnuteľností vo výške 500,- eur.

1.6. S ohľadom na uvedené Žalobca fakticky bezprostredne po podpise Nájomnej zmluvy, už dňa 17.
08. 2025, odovzdal Žalovanému ním prenajaté Nehnuteľnosti, a to s očakávaním dlhodobej spolupráce
pri realizovaní nájomného vzťahu.
1.7. Fakticky už v septembri roku 2025 sa však začali prvé problémy so Žalovaným, ktorý sa na Žalobcu
začal obracať s najrôznejšími absurdnými požiadavkami na poskytnutie plnenia či služieb, ktorých

dodanie zo strany Žalobcu nebolo nielen predmetom vzájomnej dohody koncipovanej v rámci Nájomnej
zmluvy, ale nebolo nikdy predmetom ani akéhokoľvek ústneho dojednania medzi zmluvnými stranami.
1.8. Za všetky takéto absolútne nedôvodné požiadavky Žalovaného možno označiť najmä:
požiadavku na inštaláciu dodatočných radiátorov do všetkých kúpeľní Rodinného domu určených
na sušenie uterákov, požiadavku na dodanie a inštaláciu kamerového systému (ktorý Žalovaný

napokon bez súhlasu Žalobcu ako prenajímateľa inštaloval na prenajatej nehnuteľnosti sám z vlastného
rozhodnutia), požiadavku na vybudovanie dvoch záhradných pergol umiestnených nad terasami v
záhrade, požiadavku na zastrešenie parkovacích miest z uličnej strany pred Rodinným domom,
požiadavku na realizáciu ďalšej zelene v záhrade a v predzáhradke Rodinného domu (a to aj napriek
tomu, že záhrada a predzáhradka boli už pri prevzatí predmetu nájmu zrealizované a kompletne

dokončené), požiadavku na realizáciu oplotenia parkovacích miest z ulice, ktoré nemalo byť (podľa
projektu a kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa predmetu nájmu) ani nikdy realizované, požiadavku
na zabezpečenie ďalšieho, resp. iného rozšírenia prepojenia Rodinného domu na jeho prízemí a na
prvom poschodí (ktoré bolo v čase odovzdania predmetu nájmu kompletne dokončené).
1.9. Uvedený prístup Žalovaného vyústil do toho, že Žalovaný už v septembri tohto svojvoľne neuhradil

včas celé nájomné, pričom v októbri tohto roku uhradil ako nájomné za mesiac november 2025 len
sumu 5.000,- eur. Keďže v novembri Žalovaný napokon neuhradil Žalobcovi už vôbec žiadne nájomné,
Žalobcahosvojouvýzvouzodňa06.11.2025(ďalejako„Výzva“)vyzvalnabezodkladnúúhradudlžného
nájomného.
1.10. Ako reakcia na všetky a akékoľvek výzvy Žalobcu na úhradu dlžného nájomného boli zo strany

Žalovaného poskytované Žalobcovi výlučne také dôvody, ktoré možno označiť nielen za absolútne
právne irelevantné, ale aj za vyslovene účelové. Za všetky takéto absurdné dôvody možno označiť
najmä: Žalovaným údajne nezavinené poškodenie postele spojené s ním tvrdenou potrebou nahradenia
tejto postele novou (Žalobcom zakúpenou) posteľou, ktorú mal Žalobca v zmysle vlastných tvrdenízakúpiť za sumu 11.000,- eur a to dokonca ešte jeden mesiac pred vznikom Žalobcom namietaného
poškodenia postele zabezpečenej v Rodinnom dome prenajímateľom (teda poškodenia pôvodnej
postele, ktoré bolo podľa názoru Žalobcu navyše spôsobené úmyselným konaním Žalovaného),

údajne nedostatočné vetranie prenajatej nehnuteľnosti, Žalovaným tvrdené nevyhovujúce parametre
vnútorného prostredia prenajatej nehnuteľnosti z hľadiska komfortu a hygieny, údajne chýbajúce žalúzie
a sieťky proti hmyzu na oknách prenajatého Rodinného domu, údajné nedobudovanie elektrickej stanice
na nabíjanie elektrického osobného automobilu Žalovaného značky Porsche.
1.11. Na základe komunikácie s Realitnou maklérkou Žalobca zistil, že obdobný spôsob správania

založený na absolútnej ignorancii dojednaných zmlúv a zmluvných záväzkov Žalovaný aplikuje nielen
vo vzťahu k Žalobcovi, ale aj vo vzťahu k iným subjektom, keďže podľa jemu dostupných informácií
Žalovaný obdobne aj realitnej kancelárii, ktorá sprostredkovala uzatvorenie predmetnej Nájomnej
zmluvy, uhradil len polovicu z dojednanej provízie.
1.12. Zohľadniac uvedené Žalobca dňa 23. 12. 2025 prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu v zmysle ustanovenia Článku VIII bodu 3 písm. c) a bodu 6 Nájomnej zmluvy a v spojení s

ustanovením Článku VI bodu 4 Nájomnej zmluvy vypovedal Nájomnú zmluvu z dôvodu, že Žalovaný sa
dňa 06. 10. 2025 dostal do omeškania s úhradou nájomného za mesiac november 2025, ktoré ku dňu
vypovedania Nájomnej zmluvy stále trvalo a ktoré trvá aj ku dňu predloženia tohto podania mestskému
súdu.
1.13. Spomenuté vypovedanie Nájomnej zmluvy realizoval právny zástupca Žalobcu podaním zo dňa

23. 12. 2025, označeným ako „Výpoveď Zmluvy o nájme nehnuteľností RD 358 č. 10/2025 zo dňa 14. 08.
2025 a výzva na úhradu dlžných plnení“, ktorá bola Žalovanému v zaručenej konverzii riadne doručená
na emailovú adresu J., poskytnutú na tento účel Žalovaným (uvedenú v záhlaví Nájomnej zmluvy), teda
spôsobom na doručovanie písomností, ktoré si strany Nájomnej zmluvy dojednali v ustanovení Článku
VII. Nájomnej zmluvy.

1.14. Napriek skutočnosti, že päťdňová výpovedná doba dojednaná medzi zmluvnými (sporovými)
stranami v ustanovení Článku VIII bodu 6 Nájomnej zmluvy uplynula skončením dňa 28. 12. 2025,
Žalovaný ku dnešnému dňu dotknuté Nehnuteľnosti nevypratal. Žalovaný tak neučinil ani napriek
stretnutiu medzi Žalobcom, právnym zástupcom Žalobcu a právnym zástupcom Žalovaného, ktoré sa z
iniciatívy Žalobcu uskutočnilo dňa 05. 01. 2026, a ktoré neviedlo k žiadnemu výsledku.

1.15. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, a to najmä s cieľom dosiahnuť bezodkladnú
ochranu práv Žalobcu spojených so zjavne protiprávnym konaním Žalovaného, ktorý v príkrom rozpore
so svojimi právnymi povinnosťami a bez akéhokoľvek právneho titulu v súčasnosti užíva viaceré
Nehnuteľnosti Žalobcu, bol Žalobca nútený pristúpiť k podaniu predkladaného procesného podania a
požiadať o ochranu všeobecný súd.

1.16. Z úpravy inštitútu neodkladného opatrenia, ktorá je zakotvená v ustanovení § 324 a nasl. CSP,
možno odvodiť, že súd je oprávnený vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v zmysle
ustanovenia§325ods.2CSPvydaťuznesenie,ktorýmdotknutejstrane(Žalovanému)uložínavrhovanú
povinnosť smerujúcu k zabráneniu (ďalšieho) protiprávneho užívania Nehnuteľností, ak:
i) navrhovateľ návrhom, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti, navrhne nariadenie neodkladného

opatrenia,
ii) medzi navrhovateľom a dotknutým subjektom je osvedčená existencia právneho vzťahu,
iii) je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
iv) navrhované neodkladné opatrenie predstavuje vzhľadom na okolnosti prípadu primeraný zásah do
práv dotknutého subjektu,

v) účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť vydaním
zabezpečovacieho opatrenia.
1.17. Hoci Civilný sporový poriadok v ustanovení § 324 a nasl. CSP upravujúcom nariaďovanie
neodkladného opatrenia súdom používa formuláciu v znení, že súd „môže“ na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie, je viac než zrejmé, že v prípade kumulatívneho splnenia všetkých vyššie uvedených

zákonných predpokladov je súd povinný vyhovieť predloženému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odlišný výklad dotknutého ustanovenia § 324 a nasl. CSP by totiž viedol k právne
neudržateľnému a zjavne neústavnému záveru, podľa ktorého by aj v prípade splnenia absolútne
všetkých zákonných predpokladov (požiadaviek) bolo výlučne na svojvôli súdu, či takto relevantnému
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie alebo ho naopak zamietne.

1.18. Neprijateľnosť výkladu odobrujúceho (vo vyššie naznačenom zmysle) neobmedzenú diskrečnú
právomoc všeobecných súdov pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia
zvýrazňuje aj jeho príkry rozpor s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípom právnej
istoty. Inými slovami teda platí, že ustanovenie § 324 ods. 1 CSP je potrebné chápať výhradne akozrozumiteľné vyjadrenie právneho (normatívneho) rámca upravujúceho podmienky realizácie právomoci
súdu rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia a nie ako zákonné splnomocnenie na arbitrárny
postup súdov. Predkladaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky (i) všeobecné,

ale aj (ii) osobitné náležitosti, ktoré pre takýto druh podania predpisuje platný Civilný sporový poriadok.
1.19. Vo vzťahu k všeobecným náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž
v zmysle ustanovenia § 326 ods. CSP v spojení s ustanovením § 132 a § 127 ods. 1 CSP zrejmé,
že z obsahu predloženého (a) podpísaného návrhu obsahujúceho (b) označenie strán sporu vyplýva
nielen to, (b) ktorému súdu je návrh určený, (c) aký subjekt ho robí, (d) akej veci sa týka a (d)

čoho sa jeho prostredníctvom Žalobca (ako navrhovateľ) domáha, ale tiež to, že ide o (e) riadne
odôvodnené a dôkazmi podložené podanie. O tom, že predmetný návrh Žalobcu (navrhovateľa) spĺňa
všetky všeobecné náležitosti podania (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) teda nie je
možné pochybovať. Návrh spĺňa aj osobitnú (obligatórnu) náležitosť každého návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (keď v rámci bodu 32 a nasl. tohto podania / návrhu) uvádza (opisuje)
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a

Žalovaným.
1.20. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, vzhľadom na pomery, ktoré vedú k podaniu tohto
návrhu (vrátane skutkových a právnych okolností – t.j. protiprávne užívanie Nehnuteľností zo strany
Žalovaného), je podľa Žalobcu (ako navrhovateľa) v súčasnosti osvedčené, že nemožno dosiahnuť
sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 343 CSP.2 Predkladaný

návrh Žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia teda spĺňa všetky predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia uvedené v Civilnom sporovom poriadku, a to už len na základe (štyroch) nižšie
uvedených dôvodov.
1.21.Poprvé,sohľadomnaobsahpredkladanéhonávrhuniejemožnépochybovaťotom,žetentonávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa úplne všetky náležitosti predpísané Civilným sporovým

poriadkom pre takýto druh procesného podania v ustanoveniach § 127, § 132 a § 326 CSP.
1.22. Po druhé, o existencii právneho vzťahu medzi Žalobcom a Žalovaným nemožno pochybovať s
ohľadom na preukázané vypovedanie / ukončenie Nájomnej zmluvy, ktoré Žalovaný odmieta absolútne
bezdôvodne rešpektovať.
1.23. Po tretie, potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným bola oproti stavu,

z ktorého vychádzal predchádzajúci (predošlý) návrh Žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 08. 01. 2026, zvýraznená novými udalosťami a skutočnosťami, z ktorých je podľa názoru Žalobcu
viac ako zrejmé, že Žalovaný eskaluje svoje protiprávne konanie (spočívajúce pôvodne primárne v
absolútne protiprávnom a zjavne nedobromyseľnom užívaní Nehnuteľností Žalobcu) spôsobom, ktorým
dochádza k poškodzovaniu majetku Žalobcu a k ohrozovaniu ľudského života a zdravia. Na správnosti

uvedeného (tohto) záveru trvá Žalobca o to viac, že všetky nižšie uvedené skutočnosti u Žalobcu
podporujú dôvodnosť a správnosť jeho presvedčenia, že Žalobca je naozaj odhodlaný uskutočniť
svoje vážne a protiprávne hrozby, respektíve aj naďalej pokračovať v jeho zjavne protiprávnom konaní
spôsobujúcim reálne a hmatateľné škody na majetku Žalobcu.
1.24. S ohľadom na uvedené Žalobca v prvom rade trvá na tom, že potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov medzi ním a Žalovaným osvedčuje skutočnosť, že Žalovaný ku dňu spísania predkladaného
návrhu napriek ukončeniu Nájomnej zmluvy (už takmer mesiac) zotrváva v Nehnuteľnostiach Žalobcu,
čím dochádza k nemalému bezdôvodnému obohateniu Žalovaného na úkor Žalobcu. ktorého sumu
možno s ohľadom na výšku trhového nájomného dojednaného pôvodne medzi Žalobcom a Žalovaným
v Nájomnej zmluve odhadnúť približne na sumu 7.000,- eur mesačne (pozn.: Ku tejto sume je potrebné

samozrejme prirátať aj dlh Žalovaného na nájomnom predstavujúcom v súčasnosti najmenej 10.275,-
eur s príslušenstvom). Tým, že Žalovaný aj naďalej protiprávne užíva Nehnuteľnosti Žalobcu bráni ich
ďalšiemu prenajatiu tým nájomcom, ktorí (na rozdiel od Žalovaného) majú vážny záujem na plnení
svojich povinností nájomcu, čím vzniká na strane Žalobcu nemalý ušlý zisk (ktorého výšku možno
s ohľadom na výšku trhového nájomného dojednaného pôvodne medzi Žalobcom a Žalovaným v

Nájomnej zmluve odhadnúť približne na sumu 7.000,- eur mesačne),
1.25. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným osvedčuje ďalej to, že
dňa 14. 01. 2026 bola Žalobcovi na jeho emailovú adresu doručená (z emailovej adresy J., teda
z emailovej adresy označenej samotným Žalovaným v Nájomnej zmluve ako jeho emailová adresa
na doručovanie písomností) nasledujúca emailová správa podpísaná samotným Žalovaným, v ktorej

Žalovaný explicitne hrozí Žalobcovi vážnym poškodením jeho Rodinného domu, respektíve jeho
vybavenia a zariadenia (nemalej hodnoty): „Vážený pán C., Už druhý deň v dome, ktorý prenajímame,
nie je elektrina, voda, teplo, nefunguje kanalizácia. Z týchto dôvodov je pre nás veľmi náročné udržiavať
si doma čistotu a poriadok, a to hygienicky aj fyzicky. Už nemôžeme udržiavať normálny stav všetkýchpotrubných komunikácií v dome, inštalatérstva, domácich spotrebičov, zariadení atď. V tejto súvislosti
sme nútení vás informovať, že odmietame akúkoľvek zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby boli
všetky komunikácie a spotrebiče v dome udržiavané v prevádzkyschopnom stave a v dobrom stave. Ako

sme už informovali, sme zaneprázdnení hľadaním náhradného bývania pre našu rodinu a môže to trvať
niekoľko týždňov, počas ktorých budeme v dome. Pri absencii všetkých základných inžinierskych sietí -
elektriny a vody - sa stav všetkých komunikácií, vodovodov a spotrebičov stane veľmi nevzhľadným a
sme si istí, že toto všetko po našom odchode už nebude použiteľné. Preto vám odporúčame čo najskôr
obnoviť dodávky vody a energie, aby ste sa vyhli všetkým týmto negatívnym dôsledkom. Koniec koncov,

to je váš cieľ, dostať váš domov a jeho komunikáciu späť do dobrého funkčného stavu. s pozdravom
G. H..“
1.26.Vrozoberanýchsúvislostiachnemôžebyť(podľanázoruŽalobcu)bezvýznamuanito,žepriložená
emailová správa Žalovaného zo dňa 14. 01. 2026 bola Žalobcovi doručená v neskorých večerných
hodinách, a to podľa všetkého s cieľom zvýšiť jej psychologický dopad na Žalobcu (72 ročného
dôchodcu).

1.27. Žalobca považuje uvedenú hrozbu poškodením či nenávratným zničením majetku Žalobcu za o to
závažnejšiu, že Žalovaný už aj v minulosti spôsobil konaním zatečenie stien oddeľujúcich kúpeľňu od
ostatného priestoru v Rodinnom dome.
1.28. Berúc preto uvedené hrozby Žalovaného viac ako vážne, Žalobca dňa 15. 01. 2026 svojou
výpoveďou pred povereným príslušníkom PZ SR (realizovanou priamo na Obvodnom oddelení PZ

Bratislava – Dúbravka) doplnil svoje predchádzajúce písomné podanie zo dňa 09. 01. 2026 označené
ako „OZNÁMENIE SKUTOČNOSTÍ NASVEDČUJÚCICH SPÁCHANIU TRESTNEJ ČINNOSTI“ (ďalej
ako „Oznámenie“) o ďalšie skutočnosti, ktoré neboli predmetom pôvodného Oznámenia, a to najmä o
tie skutočnosti, ktoré sa týkali už spomenutých hrozieb vážnym a nenávratným poškodením majetku
Žalobcu.

1.29. Okrem už uvedených skutočností, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a
Žalovaným osvedčujú tiež udalosti (respektíve protiprávne konanie Žalovaného), ku ktorým došlo
fakticky bezprostredne po doručení spomenutej emailovej správy Žalovaného zo dňa 14. 01. 2026.
1.30. V naznačenom zmysle si Žalobca upozornil súd najmä na nižšie opísanú udalosť, ku ktorej došlo
dňa 16. 01. 2026 (približne o 11:00 hod.), keď Žalovaný (ako priamu reakciu na realizáciu opatrení

Žalobcu smerujúcich výlučne k ochrane jeho majetku pred poškodením, ktorým Žalovaný opakovane
hrozil a hrozí) svojím osobným motorovým vozidlom značky Hyundai STARIA ev. č. vozidlo J. vedome
(na odstavnej ploche Rodinného domu Žalobcu nachádzajúcej sa na adrese J. M. XX/X, XXX XX F.)
nacúval do osobného motorového vozidla značky Mercedes-Benz GLK ev. č. F. vo vlastníctve Žalobcu
respektíve jeho firmy – obchodnej spoločnosti PINEA Park s. r. o. so sídlom P. X, F. XXX XX, IČO: 36

679 330, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka
č.: 42456/B (ďalej ako „PINEA Park“), ktorej je Žalobca konateľom a spoločníkom.
1.31. Reagujúc na uvedený skutok, ku ktorému došlo dňa 16. 01. 2026 a tiež vzhľadom k vypätej
situácii odohrávajúcej sa v daný deň pred Rodinným domom Žalobcu (na adrese J. M. XX/X v Bratislave
– Záhorskej Bystrici) vyvolanej nevyspytateľným správaním Žalovaného a jeho manželky spojeným s

ich neprimeraným nátlakom na Žalobcu ako vlastníka spomenutého Rodinného domu, bola na miesto
incidentu privolaná pohotovostná motorizovaná jednotka Polície SR. O pár minút po ohlásení incidentu
prišli na miesto dve vozidlá Polície SR s piatimi príslušníkmi polície, ktorí bezprostredne po svojom
príjazde začali s upokojovaním Žalovaného a jeho manželky.
1.32. Napriek už skôr opísanému spôsobu, akým došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla

Žalobcu sa Žalovaný spolu s jeho manželkou snažili na mieste prítomných príslušníkov Polície SR najprv
presvedčiť o tom, že to bol údajne Žalobca, ktorý mal svojím osobným motorovým vozidlom sám naraziť
do automobilu Žalovaného (a nie naopak). To Žalobca hodnotí ako obzvlášť zavrhnutia hodné konanie
Žalovaného a jeho manželky, keďže videozáznam Žalobcu, ktorý Žalobca následne prostredníctvom
svojho mobilného telefónu ukázal na mieste zasahujúcim príslušníkom policajného zboru lživé tvrdenia

Žalovaného a jeho manželky bezprostredne vyvrátil (ako reakciu na obsah Žalobcom predloženého
videozáznamu Žalovaný následne svoje tvrdenia úplne zmenil a na mieste zasahujúcich príslušníkov
policajného zboru sa snažil presvedčiť o tom, že náraz do osobného motorového vozidla Žalobcu bol
spôsobený samovoľným pohnutím jeho automobilu).
1.33. Spomenutý videozáznam Žalobcu však jasne zachytil konanie Žalovaného, ktorý v zúrivosti

prikázal svojej manželke, aby mu doniesla kľúče od auta s tým, že on narazí do Žalobcu, respektíve
jeho vozidla svojím vlastným automobilom a odtlačí tak Žalobcov automobil spôsobom, ktorý zabráni
pánovi Q. (spolupracovníkovi Žalobcu) dostať sa von z vodomernej šachty, ktorá sa v momente incidentunachádzala medzi automobilom Žalobcu a automobilom Žalovaného, a v ktorej sa v danom čase pán
Q. aktuálne nachádzal.
1.34. Po tom, čo manželka Žalovaného priniesla kľúče Žalovanému, ten si sadol do svojho

zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Hyundai STARIA ev. č. vozidlo J. a pohol sa
dozadu tak, že vrazil do auta Žalobcu. Tým podľa názoru Žalobcu ohrozil nielen pána Q., ktorý
v daný moment vychádzal z vodomernej šachty s úmyslom ochrániť svoje zdravie pred hrozbou
Žalovaného smerujúcou voči pánovi Q., ale aj samotného Žalobcu, keďže ten stál pri vodomernej
šachte za jeho vozidlom. K poškodeniu zdravia prítomných osôb (prípadne k vážnejším následkom)

nedošlo podľa názoru Žalobcu vďaka jeho predvídavosti, keďže Žalobca svoj automobil zaparkovaný za
automobilom Žalovaného zabrzdil ručnou brzdou, a to s cieľom predísť negatívnym dôsledkom presne
takej nebezpečnej situácie, aká napokon aj nestala.
1.35. Keďže náraz do automobilu Žalobcu zabránil Žalovanému pokračovať v jeho konaní, zúrivý zo
svojho automobilu vystúpil a išiel si overiť to, čo svojím úmyselným konaním spôsobil (pozn.: O tom, že
spomenuté konanie Žalovaného predstavovalo podľa názoru Žalobcu jeho vedomú reakciu na realizáciu

prácvovodomernejšachte(vlastníkomRodinnéhodomu,vktoromsaŽalovanývsúčasnostiprotiprávne
zdržuje) svedčí z jeho pohľadu najmä fakt, že pred samotným nacúvaním do vozidla Žalobcu dal
Žalovaný ústny pokyn svojej manželke na prinesenie kľúčov od jeho motorového vozidla zaparkovaného
pred vchodom Rodinného domu Žalobcu s tým, že pánovi Q., ktorý sa v danom čase nachádzal
vo vodomernej šachte za zaparkovaným osobným motorovým vozidlom Žalovaného (viď. priložená

fotodokumentácia), zabráni v realizácii ďalších úkonov vo vodomernej šachte).
1.36. Zohľadniac uvedené si Žalobca v rozoberaných súvislostiach dovoľuje zdôrazniť, že aj pri
posudzovaní (hodnotení) a rozhodovaní súdu o existencii potreby bezodkladnej potreby upraviť pomery
medziŽalobcomaŽalovanýmnemôžebyťbezvýznamuto,žeŽalovanýsibolplnevedomýtoho,čorobí,
a že v čase jeho pokusu presunúť svoje osobné motorové vozidlo nad vodomernú šachtu pred Rodinným

domom Žalobcu, sa v tejto šachte nachádzal uvedený spolupracovník Žalobcu (pán Q.) pričom sám
Žalobca stál za vozidlom Žalovaného. Podľa Žalobcu si Žalovaný teda musel, respektíve minimálne mal
byť vedomý toho, že svojím konaním, ktorým uviedol do pohybu jeho osobné motorové vozidlo značky
Hyundai STARIA ev. č. vozidlo J., môže ohroziť nielen život a zdravie osoby vo vodomernej šachte, ale
aj ďalšie osoby nachádzajúce sa v tom čase v bezprostrednej blízkosti osobného motorového vozidla

Žalovaného. Uvedené je z hľadiska osvedčenia existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
Žalobcom a Žalovaným významné už len preto, že takýmto svojím konaním Žalovaný podľa názoru
Žalobcu preukázal, že Žalovaný je aj reálne pripravený naplniť všetky svoje hrozby smerujúce najmä
k poškodeniu majetku Žalobcu, respektíve priamo jeho Rodinného domu, v ktorom sa Žalovaný stále
protiprávne zdržuje.

1.37. O existencii spomenutej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným
svedčí napokon tiež to, že hoci Žalobca už o vyššie opísanom konaní Žalovaného (respektíve o jeho
vážnych a protiprávnych hrozbách) už informoval orgány činné v trestnom konaní a požiadal ich,
aby vykonali všetky príslušné vyšetrovacie úkony smerujúce k objasneniu popísaného protiprávneho
konania Žalovaného (a to aj vo vzťahu k motívom konania takéhoto konania Žalovaného), orgány

činné v trestnom konaní nemajú s ohľadom na aktuálne platný a účinný právny poriadok Slovenskej
republikykdispozíciitaképrostriedkyprávnejochranyŽalobcu,akýmidisponujevšeobecnýsúdvzmysle
ustanovenia § 324 a nasl. CSP vo forme jeho právomoci nariadiť (Žalobcom požadované) neodkladné
opatrenie.
1.38. Po štvrté, navrhované neodkladné opatrenie predstavuje vzhľadom na okolnosti prípadu navyše

aj zjavne primeraný zásah do práv dotknutého subjektu, keďže Žalovaný, respektíve akýkoľvek jeho
rodinní príslušníci si evidentne našli inú nehnuteľnosť, ktorú reálne užívajú, pričom v Rodinnom dome sa
v súčasnosti nedobromyseľne zdržiava fakticky výlučne samotný Žalovaný, a to s jediným a evidentným
cieľom – za každú cenu zabrániť Žalobcovi prenajať jeho Nehnuteľnosti akémukoľvek inému nájomcovi
a spôsobovať tak Žalobcovi nemalú škodu spojenú s neustálym udržiavaním Žalobcu v strachu o

jeho majetok. Uvedené konanie Žalovaného je navyše nutné hodnotiť aj v tej súvislosti, že Žalovaný
predstavuje nepochybne bonitný subjekt, ktorý je schopný prenajať si pre vlastný účel akúkoľvek inú
nehnuteľnosť, a to dokonca aj tak lukratívne nehnuteľnosti, akými sú Nehnuteľnosti Žalobcu (pozn.:
Na začiatku zmluvnej spolupráce totiž Žalovaný pomerne rýchlo, hoc nie načas, uhradil nielen nemalé
nájomné za prvé dva mesiace nájmu, ale aj rovnako nemalú zábezpeku na predmet nájmu), na

prenájom Nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu podľa ustanovenia Článku I. Nájomnej zmluvy (teda
na prenájom rodinného domu a priľahlých pozemkov) nie je možné aplikovať / uplatniť právnu ochranu,
ktorú nájomcom poskytuje zákon č. 94/2015 Z. z. o krátkodobom nájme bytu alebo štvrtý oddiel siedmej
hlavy ôsmej časti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo„OZ“) obsahujúci v jeho ustanoveniach § 685 až § 716 osobitné ustanovenia o nájme bytu (takýto záver
napokon osvedčuje aj ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej republiky.
1.39. S ohľadom na všetky vyššie opísané osobitosti prípadu existujú dôvodné a vážne pochybnosti o

tom, či Žalovaný mal niekedy skutočnú vôľu uhrádzať Žalobcovi v Nájomnej zmluve dohodnuté nájomné
alebo či jeho zámerom bolo od začiatku užívať takpovediac bezodplatne Nehnuteľnosti Žalovaného.
1.40. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je preto možné bez akýchkoľvek pochybností
zhrnúť, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným nie je rozhodne
potrebou abstraktnou, ale reálnou, bezprostrednou a najmä osvedčenou. Inými slovami Žalobcova

obava, že zo strany Žalovaného existuje dôvodná hrozba realizácie aj ďalších úkonov ako s
kvantitatívnym, tak aj kvalitatívnym dopadom na Nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
Žalobcu, a ktoré bez akéhokoľvek dôvodu, a teda aj protiprávne užíva v súčasnosti Žalovaný, je
nepochybne viac ako dôvodná. Navrhované neodkladné opatrenie rozhodne nie je neprimerané,
a to vzhľadom na výšku ušlého zisku Žalobcu a výšku škody, ktorá je Žalobcovi aktuálne
spôsobovaná protiprávnym konaním Žalovaného neprimerané, a to o to viac, že jeho prostredníctvom

bude na bezodkladné vypratanie nehnuteľnosti zaviazaný evidentne veľmi bonitný subjekt, ktorý
nedobromyseľne a bez úhrad užíva cudzí majetok. Zo všetkých možností právnej ochrany práve
navrhovanéneodkladnéopatreniepredstavujenajmenšímožnýzásahdomajetkovýchprávDotknutého.
V prejednávanom prípade totiž platí, že iným spôsobom ani nie je možné dosiahnuť účinnú
ochranu práv Žalobcu pred evidentne špekulatívnym a nedobromyseľným postupom Žalovaného,

ktorého (pravdepodobne) jediným cieľom bolo od samého začiatku dosiahnuť bezodplatné užívanie
Nehnuteľností Žalobcu (spoliehajúc sa na to, že je cudzím štátnym občanom, a to občanom štátu vo
vojnovom stave, čo nepochybne objektívne sťažuje vymožiteľnosť akýchkoľvek peňažných pohľadávok
voči Žalovanému).
1.41. Na základe všetkých vyššie spomenutých tvrdení a záverov Žalobca žiada, aby súd v zmysle

ustanovenia § 343 ods. CSP vydal nasledovné rozhodnutie:
I. Žalovaný je povinný vypratať nasledovné nehnuteľnosti:
– rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. –
N. F. a katastrálne územie N. F., ktorý je postavený na pozemku evidovanom na parcele č. C-KN

4121/556 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N.
F. a katastrálne územie N. F., a na pozemku evidovanom na parcele č. C-KN 4121/726 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.,

– pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 2659/358 – orná pôda o výmere 203 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.,
– pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/591 – ostatná plocha o výmere 75 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava

IV, obec: Bratislava – Záhorská Bystrica a katastrálne územie N. F.,
– pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/727 – orná pôda o výmere 193 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.,
– pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/725 – ostatná plocha o výmere 86 m2, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.,
a to v lehote troch dní od nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia, ktorým sa nariaďuje neodkladné
opatrenie.
II.Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd preskúmal jednotlivé listiny dôkazy predložené žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
2.1. Zo založených listinných dôkazov, a to najmä z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX a výpisu z
listu vlastníctva č. XXXX vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, súd zistil, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. F., obec
Bratislava – Záhorská Bystrica, okres F. A..

Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXXvyplýva,žežalobcajevlastníkomrodinnéhodomusdvomibytovými
jednotkami, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. C-KN 4121/556 a C-KN 4121/726,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Stavba je v katastri evidovaná ako rodinný dom, pričom k nej
neviaznu žiadne vecné bremená ani iné obmedzenia vlastníckeho práva.Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX má súd ďalej za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
viacerých priľahlých pozemkov, a to najmä pozemkov parc. č. C-KN 2659/358 (orná pôda o výmere 203
m2), parc. č. C-KN 4121/591 (ostatná plocha o výmere 75 m2), parc. č. C-KN 4121/727 (orná pôda o

výmere 193 m2) a parc. č. C-KN 4121/725 (ostatná plocha o výmere 86 m2), ktoré spolu s rodinným
domom tvoria ucelený funkčný celok užívaný ako predmet nájmu.
2.2. Zo založenej Nájomnej zmluvy o nájme nehnuteľnosti RD 358 č. 10/2025 zo dňa 14. 08. 2025
má súd za osvedčené, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bol platne
založený nájomný vzťah podľa Občianskeho zákonníka, ktorého predmetom bol nájom nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. F., a to rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami spolu
s priľahlými pozemkami, bližšie špecifikovanými v článku I. predmetnej zmluvy.
Podľa článku III. zmluvy bol nájom dojednaný na dobu určitú 36 mesiacov, pričom žalobca prenechal
predmet nájmu žalovanému do dočasného užívania za dohodnutých podmienok. Žalovaný bol
oprávnený užívať predmet nájmu výlučne na účel bývania, pričom okruh osôb oprávnených bývať v
nehnuteľnosti bol v zmluve výslovne vymedzený.

Podľa článku V Zmluvy ods. 1 je nájomca povinný riadne a včas platiť nájomné.
Zo zmluvy ďalej vyplýva podľa článku VI, že žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi mesačné nájomné vo
výške 6.500 eur a zároveň mesačný preddavok na úhradu plnení spojených s užívaním predmetu nájmu
vo výške 500 eur, teda spolu 7.000 eur mesačne, a to vždy mesačne vopred. Zmluva zároveň upravovala
povinnosť žalovaného zložiť zábezpeku vo výške 14.000 eur, slúžiacu na zabezpečenie pohľadávok

prenajímateľa.
Podľa článku VII. Nájomnej zmluvy si zmluvné strany výslovne dohodli spôsob doručovania písomností,
a to aj prostredníctvom elektronickej pošty, pričom písomnosť sa považuje za doručenú nasledujúci
pracovný deň po jej odoslaní.
Z článku VIII. zmluvy má súd ďalej za preukázané, že nájomná zmluva sa uzatvorí na dobu, podľa

vzájomnej dohody, min. 3 roky s možnosťou ďalšieho predĺženia. Zmluvné strany sa dohodli na možnosti
vypovedania nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa v prípade omeškania nájomcu s úhradou
nájomného, pričom výpovedná doba bola dohodnutá v dĺžke piatich dní odo dňa doručenia výpovede
z dôvodu omeškania úhrady akéhokoľvek plnenia vyplývajúceho z tejto zmluvy Zmluva zároveň ukladala
nájomcovi povinnosť po skončení nájmu predmet nájmu riadne vypratať a odovzdať prenajímateľovi.

2.3. Zo založeného listinného dôkazu – výzvy žalobcu zo dňa 06. 11. 2025, doručenej žalovanému
elektronickou poštou na adresu dohodnutú v nájomnej zmluve, má súd za osvedčené, že žalobca
žalovaného opakovane a jednoznačne vyzval na úhradu dlžného nájomného vyplývajúceho z Nájomnej
zmluvy zo dňa 14. 08. 2025.
Z obsahu výzvy vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nájomného, keď neuhradil

jednak doplatok nájomného za predchádzajúci mesiac vo výške 2.000 eur, ako ani nájomné vo výške
7.000 eur splatné za ďalší mesiac. Žalobca vo výzve žalovaného upozornil na existenciu celkového dlhu
vo výške 9.000 eur a zároveň mu poskytol dodatočnú lehotu na jeho úhradu.
Zo znenia výzvy je zároveň zrejmé, že žalobca žalovaného výslovne upozornil na následky neplnenia
zmluvných povinností, a to najmä na možnosť ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou z dôvodu

neplatenia nájomného v súlade s ustanoveniami článku VIII. Nájomnej zmluvy.
2.4. Z komunikácie žalobcu s realitnou maklérkou je zrejmé, že žalovaný neuhradil ani časť provízie
realitnej agentúre.
2.5. Zo založeného listinného dôkazu – výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2025, vyhotovenej
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, má súd za osvedčené, že žalobca uplatnil svoje zmluvné

oprávnenie vypovedať nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou o nájme nehnuteľnosti RD 358 č.
10/2025 zo dňa 14. 08. 2025.
Z obsahu výpovede vyplýva, že žalobca vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu podstatného porušenia
povinností nájomcu, spočívajúceho najmä v dlhodobom a opakovanom neplatení nájomného a
preddavkov na plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu, pričom žalovaný bol v čase podania

výpovede v omeškaní s úhradou nájomného za mesiac november 2025, ako aj s úhradou preddavkov
na energie a služby.
2.6. Z upomienky Žalobcu adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca dňa 21.11.2025 vyzval
žalovaného na úhradu nájomného vo výške 9.000 eur, s ktorým je v omeškaní. V prípade, ak táto suma
nebude uhradená, Žalobca využije čl. VIII ods. 3c a 6 Nájomnej zmluvy a dá žalovanému výpoveď

z Nájomnej zmluvy.
2.7. Z fotodokumentácie založenej do spisu má súd preukázaný stav nehnuteľnosti s tým, že na jednej
stene je zatečený kúsok steny.
2.8. Z whats app komunikácie súd zistil, že Žalobca má aj iného záujemcu o nehnuteľnosť.2.9. Zo zápisnice o trestnom oznámení na Obvodnom oddelené PZ Bratislava – Dúbravka zo dňa
15.01.2026, č. ČVS:ORP-40/DK-B4-2026, súd zistil, že žalobca sa dostavil na oddelenie za účelom
doplnenia podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, a to z dôvodu, že dňa 14.01.2026 bol žalobcovi

doručený email, ktorého obsah doložil do spisu a tento je podpísaný žalovaným. Uviedol, že žalovaný
sa neoprávnené zdržiava v jeho nehnuteľnosti, čo z jeho pohľadu posilňuje obavu z naplnenia hrozby
poškodenia vybavenia zariadenia a príslušenstva jeho rodinného domu, ktorú komunikoval cez email
dňa 14.021.2026, zaslanú v neskorších nočných hodinách, čo z jeho pohľadu nie je v poriadku a snaží
sa na neho psychologicky vplývať. Svoju nehnuteľnosť bol skontrolovať za prítomnosti polície a keď

vstúpili do domu nevšimli si žiadne zjavné poškodenia.
2.10. Zo záznamu o dopravnej nehode je zrejmé, že medzi motorovými vozidlami vo vlastníctve žalobcu
a žalovaného došlo k vzájomnému stretu, čo jednak preukazuje fotodokumentácia ako aj videozáznam,
z ktorého súd zistil, že osoba- zrejme žalovaný nasadol do motorového vozidla cúvol do za ním
parkujúceho motorového vozidla. Zo záznamu však nie je vidno žiadna vyhrotená situácia medzi
zúčastnenými osobami, ani že by žalovaný to urobil v hneve, či naschvál. Z fotodokumentácie je zrejmé,

že bola zavolaná aj policajná hliadka, avšak v spise absentuje záznam policajnej hliadky o možnej
konfliktnej situácii medzi prítomnými osobami.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.1. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.3. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

3.5. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3.6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou

podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho
záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán
upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzakladanejších skutočností,

ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Žalobca
v tomto konaní podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už dňa 08.01.2026 spolu so žalobou,
oktoromsúdrozhodol uznesenímsp.zn.33C/6/2026–52zodňa12.01.2026tak,ženávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko v návrhu súd preukázané bezprostrednú a závažnú ujmu
hroziacu žalobcovi. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.01.2026 sa vzdal práva podať

odvolanie voči tomuto uzneseniu.
4.1. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpisov z listov vlastníctva, z Nájomnej zmluvy zo dňa 14.
08. 2025, z písomnej výzvy na úhradu dlžného nájomného zo dňa 06. 11. 2025, z výpovede Nájomnej
zmluvy zo dňa 23. 12. 2025 spolu s jej prílohami, ako aj z ďalšej listinnej dokumentácie založenej v
spise, má súd za osvedčené nasledovné skutkové závery:

4.2. Žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území N. F., ktoré tvorili predmet nájmu. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako
nájomcomboldňa14.08.2025platnezaloženýnájomnývzťahnazákladeNájomnejzmluvyuzatvorenej
na dobu určitú, pričom žalovaný bol oprávnený užívať nehnuteľnosti výlučne za podmienky riadneho avčasnéhoplneniasvojichzmluvnýchpovinností,najmäpovinnostiplatiťdohodnuténájomnéapreddavky
na plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu.
4.3. Zo zmluvy a následných listinných dôkazov má súd za osvedčené, že žalovaný si túto základnú

povinnosť riadne a včas neplnil, keď sa dostal do omeškania s úhradou nájomného a súvisiacich plnení,
a to napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu. Žalobca žalovaného písomne vyzval na úhradu
dlžného nájomného, poskytol mu dodatočný priestor na splnenie jeho záväzkov a zároveň ho upozornil
na možné právne následky neplnenia, avšak žalovaný ani po tejto výzve svoj dlh neuhradil.
4.4. Na základe uvedeného žalobca využil svoje zmluvné oprávnenie a nájomný vzťah so žalovaným

vypovedal v súlade s ustanoveniami Nájomnej zmluvy. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že výpoveď
bola žalovanému riadne doručená spôsobom dohodnutým v zmluve, že dohodnutá päťdňová výpovedná
doba márne uplynula a že ku skončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi nepochybne došlo.
4.5.Súdprvejinštanciepovažovalzarozhodujúce,žežalobcanapriekpredloženýmdôkazomneosvedčil
základnúpodmienkuprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,atopotrebubezodkladnejúpravypomerov
strán navrhovaným neodkladným opatrením. Žalobca totiž nijako nezdôvodnil (ani neosvedčil), aký

nezvratný resp. iný závažný následok mu hrozí v prípade, ak súd nenariadi navrhované neodkladné
opatrenie (namiesto riadneho súdneho konania o vypratanie nehnuteľností), prečo práve navrhované
neodkladné opatrenie je v aktuálnej situácii tým jediným a výlučným /nevyhnutným/ do úvahy
pripadajúcimprostriedkomochranyjehoprávatedasúdprvejinštanciepovažujezapochybné,čipovaha
veci v posudzovanom prípade, v ktorom si žalovaný uspokojuje jednu zo svojich základných životných

potrieb - potrebu bývania, bez toho, aby mu bola daná reálna možnosť brániť sa v štandardnom súdnom
konaní so zabezpečením všetkých jeho procesných práv, umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie.
4.6. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán tým, že v dôsledku konania žalovaného je vylučovaný zo slobodného nakladania s
nehnuteľnosťami,nemôžeichďalejslobodneprenajať,keďžejerodinnýdomnelegálneobývanýareálne

ho nemôže ani ponúkať na prenájom (aj keď záujemcovia o prenájom rodinného domu sú), keďže nie je
dostupný na obhliadky a nie je známy ani termín, kedy bude nielen právne, ale aj fakticky voľný. Navyše,
tým že žalovaný neplatí nájomné, protiprávne dochádza k odberu a spotrebe energii.
4.7. Žalobca sa v tomto konaní snažil presvedčiť súd aj nový dôkaznými prostriedkami, že mu
bezprostredne hrozí ujma a to vážnym poškodením jeho rodinného domu, či ohrozením nielen života

ale aj zdravia zo strany žalovaného.
4.8. K tvrdenej hrozbe ujmy vyplývajúcej z emailovej komunikácie súd uvádza, že z emailovej správy
žalovaného zo dňa 14.01.2026 nevyplýva explicitná ani implicitná hrozba úmyselného poškodenia
majetku žalobcu, ani hrozba smerujúca k ohrozeniu života alebo zdravia. Emailová komunikácia
žalovaného má charakter subjektívneho hodnotenia stavu nehnuteľnosti a technických podmienok jej

užívania, pričom žalovaný v nej vyjadruje svoj názor na možné následky nefunkčnosti inžinierskych sietí.
Takto formulované vyjadrenia nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako hrozby vážnej ujmy v zmysle § 324
CSP, ale skôr ako argumentáciu v civilnoprávnom spore medzi stranami. Samotný nesúhlasný, emotívny
alebo nátlakový tón komunikácie nezakladá potrebu bezodkladnej súdnej ochrany prostredníctvom
nariadenia neodkladného opatrenia.

4.9. Žalobca ďalej tvrdí, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčuje aj incident zo dňa
16.01.2026, pri ktorom došlo ku kontaktu dvoch motorových vozidiel na pozemku žalobcu. Z vykonaného
dokazovania však nevyplýva, že by išlo o konanie žalovaného smerujúce k úmyselnému ohrozeniu
života, zdravia alebo k závažnému poškodeniu majetku žalobcu. Zo záznamu o dopravnej udalosti ani
z predloženého videozáznamu nevyplýva existencia vážnych následkov, ktoré by prekračovali rámec

bežnej kolíznej situácie riešiteľnej štandardnými právnymi prostriedkami (náhrada škody, priestupkové
alebo trestné konanie). Súd poukazuje na to, že samotný stret motorových vozidiel, bez osvedčenia
vzniku vážnej škody, zranenia alebo bezprostredného rizika ich vzniku, nemôže byť automaticky
považovaný za okolnosť odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia.
4.10. Z obsahu návrhu a jeho doplnení je zrejmé, že žalobca pociťuje obavy z ďalšieho vývoja vzťahov

medzi stranami. Civilný sporový poriadok však chráni len také obavy, ktoré sú objektívne osvedčené,
nie obavy založené výlučne na subjektívnom presvedčení žalobcu. V danom prípade žalobca síce
rozsiahlo opisuje svoje obavy a interpretuje správanie žalovaného ako eskalujúce, avšak neosvedčil
existenciu konkrétnej, bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu formou
neodkladného opatrenia.

4.11. Okolnosti, na ktoré žalobca poukazoval v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj teraz - existujúci dlh žalovaného na nájomnom, užívanie domu po zániku nájmu,
nemožnosť žalobcu ako vlastníka domu, ďalej prenajať a získavať nájom, nepredstavujú žiadnu
mimoriadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu úpravy pomerov medzi stranami tak závažnýminštitútom, akým je neodkladné opatrenie, ktorým žalobca sa domáhal vypratania bytu. V danej veci má
súd tvrdenia žalobcu dožadujúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia za nepostačujúce na jeho
nariadenie požadovaným spôsobom. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia ako nedôvodný zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s§262ods.1CSPtak,žežalovanémuakoúspešnejstranenáhradutrovnepriznal,nakoľkomudoposiaľ
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktoréhouzneseniusmeruje.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.