Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Cb/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124251771
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124251771.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu:

Hotel Národný dom, s.r.o., so sídlom Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava, IČO: 36 018 384,
protižalovanému:Štátnaopera,sosídlomNárodná11,97473BanskáBystrica,IČO:35989327,právne
zast.: JUDr. Peter Dlhopolček, advokát, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 986 492,
o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od

právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému vypratanie nebytového priestoru označovaného ako
„Malá Dvorana“ nachádzajúcej sa v budove Hotela Národný dom. Podanú žalobu ďalej odôvodnil
tým, že na základe zmluvy č. 201/2007/EM-SMM o nájme nebytových priestorov uzavretej s Mestom
Banská Bystrica dňa 13.06.2007 (ďalej len „nájomná zmluva“) je nájomcom budovy Hotela Národný dom
nachádzajúceho sa na Národnej ulici č. 11 v Banskej Bystrici so súpisným č. 790 postavenej na pozemku
parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/X , ako aj pozemku parcely registra „C s parc. č. XXXX/X o výmere
1108 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho sa v k. ú. Banská Bystrica

zapísaného na A. B. XXXX (ďalej len „Hotel Národný dom“). Na základe nájomnej zmluvy je žalobca
nájomcom aj nebytového priestoru o výmere 283,5 m2 – bar s príslušenstvom, ktorý tvorí súčasť budovy
Hotelu Národný dom. Súčasťou budovy hotela je aj priestor Malej Dvorany, resp. Bohéma club, ktorý sa
nachádza na prízemí budovy hotela. Uvedené potvrdilo aj Mesto Banská Bystrica, ako vlastník budovy
v komunikácii so žalovaným v roku 2007. Žalobcovi ako riadnemu nájomcovi je znemožnené tento
priestor užívať, nakoľko ten je dlhodobo užívaný žalovaným bez právneho titulu. V záujme zmierneho
vyriešenia situácie žalobca v minulosti žalovaného niekoľkokrát vyzval na odovzdanie priestoru, no

k jeho odovzdaniu do dňa podania žaloby nedošlo. Žalovaný sa mylne domnieva, že je vlastníkom
uvedeného priestoru a v súvislosti s tým sa listom č. 323/2016 zo dňa 07.07.2016 obrátil na Ministerstvo
kultúry, ktoré listom zo dňa 06.10.2016 potvrdilo právny názor žalobcu v tom, že predmetný priestor
nepatrí žalovanému a odporučil mu odkúpiť tento priestor. Mesto Banská Bystrica dala žalobcovi do
nájmu celú budovu Hotela Národný dom vrátane všetkých priestorov, teda aj priestoru Malej Dvorany.
Za účelom vyriešenia situácie sa žalobca obrátil aj na vlastníka budovy a spolu s ním a žalovaným sa
uskutočnilo v máji 2018 stretnutie za účelom mimosúdneho vyriešenia veci. K zmiernemu vyriešeniu

však nedošlo. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od toho, že je oprávneným nájomcom,
užívateľom budovy hotela, ktorého súčasťou je aj priestor Malej Dvorany.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a navrhol ju
zamietnuť. Ďalej vo vyjadrení odkázal na ustanovenie čl. II. bod 1 nájomnej zmluvy, kde je špecifikovaný
predmet zmluvy, z ktorej podľa žalovaného vyplýva, že priestor Malej Dvorany nebol predmetom

zmluvy. Predmetný priestor nemohol byť ani predmetom zmluvy, nakoľko Mesto Banská Bystrica nie je
vlastníkom tohto priestoru. Ide o stavby, ktoré sú v tesnom susedstve, ide teda o budovu Opery a budovu
Hotela Národný dom. Budova Opery bola zapísaná do pozemkovej knihy pre k.ú. Banská Bystrica vo
vložke č. XXXX, C. D.+, E. F. X C. F. XXX/X v tom čase označená ako Národný dom o výmere 1709
m2a správa národného majetku bola zapísaná po E. E. X na právneho predchodcu žalovaného Divadlo

J.G. Tajovského v Banskej Bystrici. Najneskôr od roku 1959 žalovaný okrem iného užíval aj priestor
Malej Dvorany, ktorý mu slúžil k naplneniu jeho poslania, organizovaniu kultúrnych podujatí, čo potvrdil
aj žalobca v podanej žalobe. Priestor Malej Dvorany teda patrí štátu a je v správe žalovaného. V období
socializmu boli obe nehnuteľnosti v socialistickom vlastníctve a Divadlo J.G. Tajovského Banská Bystrica
malo právo užívať budovu opery a budovu Hotela Národný dom mal právo užívať INTERHOTEL, podnik
cestovného ruchu PR Ružomberok. Nezhody medzi týmito subjektami v 80-tych rokoch sa vyriešili

v decembri roku 1986, kedy bola uzatvorená medzi nimi hospodárska zmluva o prevode vlastníctva
národného majetku podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka. Predmetnou zmluvou Interhotel, podnik
cestovného ruchu PR Ružomberok, ako odovzdávajúca organizácia prevádzal vlastníctvo majetku
v socialistickom vlastníctve na preberajúcu organizáciu a to Divadlo J.G. Tajovského Banská Bystrica
a predmetom zmluvy bola časť obchodno prevádzkovej jednoty Hotela Národný dom, teda priestor

označovaný ako Malá Dvorana. V hospodárskej zmluve bolo dohodnuté, že majetok sa prevádza ku dňu
01.01.1987. Hospodárska zmluva bola uzatvorená v čase, keď platilo socialistické právo a problematika
riešenia hospodárskych vzťahov bola riešená úpravou hospodárskeho práva. Z uvedeného bez pochýb
vyplýva, že žalovaný je titulom uvedenej hospodárskej zmluvy vlastníkom priestoru Malej Dvorany. Táto
skutočnosť je podľa žalovaného známa aj žalobcovi, ktorý sa vypratania predmetného priestoru domáha

až po takmer 17 rokoch od uzatvorenia nájomnej zmluvy. K stanovisku Ministerstva Kultúry SR uviedol,
že v tomto prípade nejde o štátny orgán, ktorý by mal právomoc rozhodovať o vlastníctve nehnuteľností
majetkurôznychsubjektovatakýmtopostupom,resp.odporučenímodstraňovaťakúsispornosťohľadne
vlastníckych vzťahov. Ďalej poukázal na to, že Mesto Banská Bystrica nadobudlo vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájomnej zmluvy titulom zmluvy o bezplatnom prevode majetku

štátuzodňa18.04.1994aakoprevodcavtejtozmluvevystupujeINTERHOTEL,š.p.vlikvidácii,tedaten
istý subjekt, ktorý titulom hospodárskej zmluvy prevádzal na právneho predchodcu žalovaného priestor
Malej Dvorany. V závere zdôraznil, že prehľad riešenia problematiky zápisu práv k nehnuteľnostiam
upravoval zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.1964 a po
tomto termíne podľa tejto právnej úpravy nebol zápis na list vlastníctva povinný a takýto zápis nemal

konštitutívny účinok, teda zápisom sa nenadobúdalo vlastnícke právo. Na základe už uvedeného je bez
pochýb, že ku dňu 18.04.2994 prevodca Interhotel š. p. Ružomberok v likvidácii Malú Dvoranu nevlastnil
a teda nemohol s ňou disponovať a preto by bol takýto prevod neplatný. Ak teda žalobca si platne
nemoholprenajaťpriestorMalejDvorany,takpotomnáslednenemáaniaktívnuvecnúlegitimáciu,abysa
domáhalvypratanietohtopriestoru.Žalovanýnazákladeuvedenéhonavrhujepodanúžalobuzamietnuť.

3. Žalobca v podanej replike uviedol, že je riadnym nájomcom priestoru Malej Dvorany na základe
nájomnej zmluvy, pričom to, že v zmluve nie je osobitne tento priestor špecifikovaný nemožno bez
ďalšieho usudzovať, že by nemal byť súčasťou nájmu. Malá dvorana tvorí stavebnotechnicky súčasť
budovy hotela a preto je zrejmé, že je aj súčasťou nájmu. Uvedené potvrdilo aj Mesto Banská Bystrica

v oznámení zo dňa 12.06.2007, ku ktorému sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalobca je
názoru, že Mesto Banská Bystrica je vlastníkom priestoru Malej Dvorany, nakoľko nadobudlo vlastnícke
právo k celej budove Hotela Národný dom na základe zmluvy o bezodplatnom prevode majetku štátu
uzavretej s dovtedajším vlastníkom INTERHOTEL, š. p. Ružomberok „v likvidácii“ dňa 18.04.1994
a vlastnícke právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 19.04.1994. Nakoľko priestor Malej

Dvorany je súčasťou budovy hotela nemohol byť predmetom samostatného prevodu na základe zmluvy
medzi právnym predchodcom žalovaného a INTERHOTELOM. Súčasť veci nie je samostatnou vecou
a preto nemôže byť ani samostatným prevodom občianskoprávnych vzťahov. Podľa žalobcu nedošlo
k platnému prevodu vlastníckeho práva k priestoru malej dvorany keďže má za to, že ide o súčasť
budovy hotela. Aj napriek uvedenému nemožno podľa žalobcu považovať hospodársku zmluvu za takú,

na základe ktorej by došlo k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva, nakoľko tú podľa § 4 ods. 2 a 3
zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností bolo potrebné predložiť na zápis do evidencie katastra
nehnuteľností. Uvedenému zodpovedá aj dovetok hospodárskej zmluvy na str. 1 kde je uvedené, že
„zmluvutrebapredložiťpríslušnémustrediskugeodézienazápisdoevidencienehnuteľnostído60dnípoprávnej účinnosti zmluvy“. Predmetná zmluva vykazuje formálne a materiálne nedostatky tak v minulosti
ako aj v súčasnosti. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadne stanoviska Ministerstva kultúry SR
uviedol, že ich považuje za účelové. Sám žalovaný sa obrátil na ministerstvo so žiadosťou o stanovisko

v tejto veci a až následne potom začal žalovaný tvrdiť, že toto stanovisko nie je relevantné. Na základe
uvedeného považuje žalobca žalobu za dôvodnú a navrhol jej vyhovieť.

4. Žalovaný v podanej duplike sa pridržal svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe. Zdôraznil,
že tam Ministerstvo kultúry, ako aj Mesto Banská Bystrica nie sú subjektami oprávnenými rozhodovať

o vlastníckych právach. Ďalej poukázal na to, že problematiku súčasti veci upravuje ustanovenie § 120
Občianskeho zákonníka a súčasť veci je taká vec, ktorá svojou povahou k tejto veci fyzicky a zároveň
funkčnepatríanemôžebyťoddelenáodnejbeztoho,abysaajsamotnávecznehodnotila.PriestorMalej
Dvorany užíva žalovaný od roku 1959 bez prerušenia, čo v konaní nerozporuje ani samotný žalobca.
Žalobca zároveň nikdy od uzatvorenia nájomnej zmluvy s Mestom Banská Bystrica neužíval priestor
Malej Dvorany a až žalobou zo dňa 18.03.2024 sa domáha jeho vypratania, teda po takmer 17. rokoch.

Neužívanie Malej Dvorany nemalo za následok znehodnotenie hlavnej veci, ktorú žalobca využíval na
výkonpodnikateľskejčinnosti.Žalovanýsivreplikeanipodanejžalobeneuvedomuje,ženaproblematiku
vlastníctva je v tomto prípade potrebné aplikovať ustanovenia vtedy platného hospodárskeho práva.
V súvislosti s tvrdeniami ohľadom evidencie vlastníctva k priestoru Malej Dvorany sa žalovaný vyjadril
už v predchádzajúcom vyjadrení na ktoré odkázal. Žalobca nekonkretizoval aké formálne a materiálne

nedostatky má mať hospodárska zmluva a preto nie je možné sa k tomu kvalifikovane vyjadriť.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 05.11.2025, ktorého sa zúčastnil len žalovaný, ktorý pri
svojom prednese sa pridržal svojich písomných podaní, teda zotrval na svojej procesnej obrane. Okrem
uvedeného namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s prihliadnutím na pojednávaní žalovaným

predložení listinný dôkaz, emailovú správu Mesta Banská Bystrica týkajúcu sa ukončenia nájomného
vzťahu so žalobcom. Žalovaný navrhol požiadať Mesto Banská Bystrica o súčinnosť vo vzťahu k trvaniu
nájomného vzťahu so žalobcom, ktorý by preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Súd
pojednávanie odročil a požiadal Mesto Banská Bystrica o súčinnosť vo vzťahu k trvaniu nájomného
vzťahu so žalobcom. Mesto Banská Bystrica na žiadosť súdu podaním zo dňa 10.11.2025 oznámilo,

že k ukončeniu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Banská Bystrica, ako prenajímateľom,
a žalobcom ako nájomcom došlo dňa 06.07.2025 na základe výpovede č. PS-ESM-131643/8137/2025
zo dňa 19.06.2025 (ďalej len „výpoveď“) nájomnej zmluvy, ktorá bola žalobcovi doručená dňa
06.07.2025. Na nasledujúcom pojednávaní uskutočnenom dňa 17.12.2025 sa zúčastnil len žalovaný,
ktorý zotrval na svojich písomných podaniach a poukázal na to, že doručené vyjadrenie Mesta Banská

Bystrica, potvrdilo absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a preto navrhol podanú
žalobu zamietnuť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené stranami počas konania
a ide o nasledovné dôkazy. Zmluva č. 201/2007/EM-SMM o nájme nebytových priestorov zo dňa

13.06.2007, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, oznámenie Mesta Banská Bystrica zo dňa 12.06.2007,
výzva na odovzdanie priestorov zo dňa 21.09.2010, výzva na vypratanie nebytových priestorov
zo dňa 17.10.2017, výzva na vypratanie nebytových priestorov zo dňa 23.02.2024, odpoveď na
výzvu na vypratanie nebytových priestorov zo dňa 04.03.2024, list Ministerstva Kultúry SR zo dňa
06.10.20016,ŽiadosťoprijatieopatreníadresovanáMestuBanskáBystricazodňa21.09.2010,odpoveď

Mesta Banská Bystrica zo dňa 04.10.2010, výzva na splnenie povinnosti prenajímateľa vyplývajúcich
z nájomnej zmluvy zabezpečením vypratania tzv. Malej Dvorany zo dňa 17.10.2017, vyjadrenie Mesta
Banská Bystrica zo dňa 29.11.2017, výpis z pozemkovej knihy k.ú. Banská Bystrica G. F. XXXX,
hospodárska zmluva č. 13/86-636, zmluva zo dňa 18.04.1994, výpis z pozemkovej knihy vložka č. XXXX
k.ú. Banská Bystrica a odpoveď Mesta Banská Bystrica zo dňa 10.11.2025.

7. Súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca ako nájomca uzavrel dňa 13.06.2007 s Mestom
Banská Bystrica zmluvu č. 201/2007/EM-SMM o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájomnej
zmluvy podľa čl. II bolo dočasné prenechanie nájomcovi (žalobcovi) do užívania budovu Hotela Národný
dom, Národná č. 11, Banská Bystrica, súp. č. 790, situovanú na pozemku C. F. H. I. XXXX/X – zast.

plocha a nádvoria o výmere 1.108 m2 vedené na LV č. XXXX a nebytové priestory o výmere 283,5
m2 – bar s príslušenstvom, tvoriace súčasť stavby súp. č. 790 vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica,
k. ú. Banská Bystrica. V čase podania žaloby 18.03.2024 bola predmetná nájomná zmluva platná
a žalobca od tejto zmluvy ako nájomca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žalobyo vypratanie nebytového priestoru Malej Dvorany. Nájomná zmluva bola ukončená na základe výpovede
Mesta Banská Bystrica č. PS-ESM-131643/8137/2025 zo dňa 19.06.2025 adresovanej žalobcovi, ako
nájomcovi, ktorá mu bola doručená dňa 06.07.2025. Dôvodom výpovede nájomnej zmluvy vlastníkom

nehnuteľnosti bolo neužívanie predmetu nájmu za účelom prevádzky hotelových a reštauračných
služieb a nočného baru a zároveň z obhliadky nehnuteľnosti vlastník zistil, že predmet nájmu nespĺňa
požiadavky stanovené príslušnými právnymi predpismi na prevádzku hotelových a reštauračných
služieb a v súčasnosti nezodpovedá technickým, bezpečnostným ani hygienickým podmienkam, čím
žalobca ako nájomca porušoval zmluvné povinnosti. Žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou v

zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, ktorý od roku 1959 užíva okrem iného aj priestor
Malej Dvorany, ktorého vypratania sa žalobca domáha. Uvedené skutkové tvrdenia súd vyhodnotil
zároveň ako nesporné skutkové tvrdenia.

8. Spornou bola v konaní otázka vlastníctva priestoru Malej Dvorany, a aktívna vecná legitimácia žalobcu
v konaní. Prioritne bolo v konaní potrebné vyriešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či

žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o vypratanie nebytového priestoru
voči žalovanému a až po vyriešení tejto otázky by bolo možné pristúpiť k otázke vlastníctva predmetného
priestoru a či tento priestor možno považovať za samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov.
V čase podania žaloby bol žalobca nájomcom Hotela Národný dom, ktorý mu bol na základe nájomnej
zmluvy uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti Mestom Banská Bystrica prenechaný do dočasného

užívania na dobu určitú do 30.06.2030. Žalobcovi, ako oprávnenému nájomcovi v čase podania žaloby
svedčala aktívna vecná legitimácia, nakoľko bol oprávneným nájomcom hotela a na základe jeho
tvrdení mal byť predmetom prenájmu aj priestor Malej Dvorany, ktorého vypratania sa od žalovaného
domáhal. Aktívna vecná legitimácia predstavuje právne postavenie osoby tvrdiacej, že jej subjektívne
právo bolo porušené a preto je oprávnená podať žalobu a domáhať sa ochrany svojho práva. Ide o

procesnú podmienku, podľa ktorej musí byť žalobcom osoba, ktorej podľa hmotného práva právo patrí.
Žalobca teda musí byť nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, ktoré je predmetom sporu. Podľa §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je

oprávnený mať vec u seba. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že oprávnenie domáhať
sa vypratania nehnuteľnosti z dôvodu jej neoprávneného užívania treťou osobou môže aj nájomca za
určitých špecifickým okolností. V tomto prípade sa žalobca ako nájomca domáhal vypratania nebytového
priestoru Malej Dvorany, ktorá mala byť podľa jeho tvrdení súčasťou predmetu nájmu, voči tretej osobe
žalovanému, ktorá ju mala užívať neoprávnene a tým zasahovať do práv žalobcu vyplývajúce mu

z nájomnej zmluvy.

9. Aktívna vecná legitimácia je predpokladom úspechu v spore, nakoľko v prípade jej absencie podaná
žaloba nemôže byť úspešná aj keby inak všetky ostatné skutočnosti tvrdené v podanej žalobe boli
dané, respektíve preukázané. Zároveň musí žalobca disponovať aktívnou vecnou legitimáciou počas

celého konania teda aj v čase vydania rozhodnutia súdu, keďže pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. S prihliadnutím na vyjadrenie Mesta Banská Bystrica (vlastníka prenajatej
nehnuteľnosti žalobcovi) zo dňa 10.11.2025 týkajúce sa trvania nájomného vzťahu so žalobcom má súd
za preukázané a v konaní za nesporné, že nájomný vzťah, od ktorého žalobca odvodzoval svoju aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie žaloby a vedenie konania, bol ukončený ku dňu 06.07.2025. Keďže je pre

súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenie rozhodnutia, tak vzhľadom na už uvedené možno konštatovať,
že žalobcovi v čase rozhodovania súdu a vyhlásenia rozhodnutia nesvedčí aktívna vecná legitimácia
a preto súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu.

10.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1CSP,tedapodľapomeruúspechu.

S prihliadnutím na to, že súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu tak úspešnou stranou v konaní
je žalovaný, ktorému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovkonaniabudenáslednerozhodnutésamostatnýmuznesenímvydanýmsúdnymúradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiusmeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.